Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Varga
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 1T/98/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010531
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316010531.3
Uznesenie
Okresný súd Humenné, samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom, v trestnej veci vedenej proti obvinenej
J. J. (N. Č.) pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, sp. zn. 2 Pv 232/16/7702-3 zo dňa 16.06.2016, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd trestnú vec obžalovanej J. J., R.. XX.XX.XXXX C. H., T.
D. A. H., XXX XX H.,
pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, že:
dňa 19.04.2016 asi o 18.45 hod. bez použitia násilia a bez súhlasu majiteľa vošla na nádvorie rodinného
domu Č.. XXX C. V. J. a následne si sama otvorila vchodové dvere domu a vošla do kuchyne, kde sa
začalahádaťsmajiteľkoudomuC.H.,ktorásajusnažilazdomuvytlačiťrukami,pričomC.H.utrpelaštyri
pozdĺžne, vertikálne odreniny a zlomeninu bázy základného článku druhého prsta ľavej ruky s posunom,
ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 35 - 39 dní,
pričom v obžalobe je tento skutok právne kvalifikovaný prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 ods. 1 Trestného zákona,
postupuje Okresnému úradu Humenné, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal Okresný
úrad Humenné, prejednať ako priestupok.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor podal dňa 17. júna 2016 obžalobu sp. zn. 2Pv 232/16/7702 zo dňa 16.06.2016 na
obvinenú J. Č., T. J., pre skutok, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozhodnutia.
Obvinená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla za C. H.J. s tým, aby prestala o
nej rozširovať klebety v tom zmysle, že si našla mimomanželskú známosť. Otvorila neuzamknutú bránku
na dvore, pretože tušila, že C. H. je v letnej kuchyni. Tam ju aj našla lúštiť krížovky, zaklopala, vošla dnu
a povedala jej: „Prestaň s tým, nestaraj sa do mňa“. Uviedla, že si tykajú, pretože sa dlhodobo poznajú a
pozná celú jej rodinu, viackrát bola u nich na návšteve, teda nebolo to prvýkrát, čo tam prišla. Dokonca
dva dni predtým bola blahoželať jej bratovi N. W. k jeho narodeninám a vtedy sa s ňou rozprávala o
tom, že má vzťah s iným mužom a že sa zrejmebude rozvádzať. Túto záležitosť prebrali kľudne, preto ju
prekvapilojejnáslednésprávanie,ktorésiišladaťvysvetliť.Keďprišlaknejdoletnejkuchyneapovedala
jej, aby sa do nej nestarala, C. H. jej na to odvetila, že týmto svojím správaním môže dostať svoju
mamu do hrobu. Bola už na odchode, keď C.. H. ju fyzicky napadla, pričom sa ju snažila rukami udrieť
do vrchnej časti tela. Bránila tak, že svoje ruky nadstavila pred svoju tvár a telo. Pri tomto naťahovaní
sa dostali z kuchyne na dvor, kde to ešte chvíľu pokračovalo a pritom si vzájomne nadávali, ona ju
držala za šatku a keď ju pustila a odišla. Po chvíli sa chcela vrátiť späť, ale poškodená už nebola doma,
bránička bola zamknutá. Obžalovaná poukázala na to, že sa preukázalo, že poškodenej neublížila na
zdraví tak, ako to ona tvrdila. Poškodenej nikdy predtým nevadilo, keď ju navštívila. Chodila tam s deťmi
aj s kamarátkou. Niekedy bola doma sama, niekedy tam bola aj dcéra s deťmi alebo jej brat. Jej návštevy
neboli časté, odhaduje to 4-5 krát za rok.Obžalovaná zdôraznila, že nevnikla do obydlia iného tak, ako to predpokladá ustanovenie § 194
ods. 1 TZ, pretože prišla na návštevu štandardným spôsobom (ako už mnohokrát predtým) - otvorila
neuzamknutú bráničku a následne zaklopala na dvere letnej kuchyne. Toto je bežný spôsob návštevy v
rodinných domoch v obci. Keď sa chcela k nej vrátiť, aby si vysvetlili, či to muselo dospieť do takéhoto
štádia a brána bola zamknutá, na pozemok už nevstupovala.
Poškodená C. H. vo svojej výpovedi potvrdila, že deň pred skutkom mal jej brat narodeniny, a
obžalovaná mu prišla zablahoželať do domu, kde sa neskôr skutok stal. Boli kamaráti, preto obžalovaná
bola u nich viackrát na návšteve. Pri tejto návšteve v nedeľu sa jej snažila dohovoriť, aby si uvedomila, že
mátrideti,dobréhomanželaaabynerobilahlúposti,pretožesinašlainúznámosť. Vtedyjejpovedala,že
keď jej mama zomrie, tak to bude preto, lebo to zavinila ona, pretože jej to oznámila. Vtedy sa nehádali,
ona potom odišla preč. V pondelok zavolala jej mame a povedala jej, čo vlastne ona robí a či o tom jej
mama vie. Jej mama začala do telefónu plakať. Ešte v ten deň večer prišla J. (obžalovaná - pozn. súdu)
k nej, začala na ňu kričať, zľakla sa jej a vytlačila ju vonku z kuchyne na dvor, kde jej povedal, aby odišla
preč. Keď ju chcela odsotiť, zranila si ruku a pri fyzickom kontakte ju obžalovaná poškriabala.
Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, sa dopustí ten páchateľ,
ktorý neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Trestná sadzba je stanovená
až na dva roky odňatia slobody.
Podľa § 10 ods. 1 Trestného zákona je trestný čin, ktorý je prečinom, definovaný ako
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
Podľa ods. 2 nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Pri prečinoch Trestný zákon okrem formy zavinenia ustanovuje aj skúmanie závažnosti trestného činu,
ktorá je jeho materiálnou stránkou. Závažnosť je zadefinovaná ako taxatívny výpočet okolností
potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods. 2). Týmito okolnosťami sú spôsob spáchania
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a pohnútka. Spravidla ide o
premenlivé pojmy, ktorých zistenie je podstatné pre rozhodnutie o čine. Ak ich posúdením je závažnosť
činu nepatrná, nejde o prečin. V prípade negatívneho vymedzenia prečinu z hľadiska závažnosti
prichádza v rámci trestného stíhania voči konkrétnemu obvinenému do úvahy postúpenie veci alebo
zastavenie trestného stíhania.
Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie
nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Tr. zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny
korektív). (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Tdo 51/2015, zo dňa 31. marca
2016)
Pri zo zákona povinnom posúdení okolností potrebných na posúdenie vymedzenia prečinu (§ 10 ods.
2), ako sú: spôsob spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a
pohnútka, súd poukazuje na to, že obžalovaná vstúpila do obydlia poškodenej štandardným, v obci
zaužívaným spôsobom (nešlo o neoprávnené vniknutie). Neoprávnené zotrvanie v obydlí poškodenej
nie je možné časovo definovať na základe obsahu výpovede obžalovanej, ale ani poškodenej - ak však k
nemu došlo, je zrejmé, že to bolo iba na nepatrný čas počas, ktorého ak bol ohrozený záujem chránený
trestným zákonom, tak vzhľadom na zistené okolnosti, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej je
závažnosť jej konania nepatrná.
I keby formálne znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona boli
v posudzovanom prípade naplnené, súd dospel k záveru, že po vyhodnotení všetkých uvedených
kritérií možno konštatovať, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých bolčin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľky je jeho závažnosť nepatrná, nejde teda o prečin
- čin súdne trestný. Súd teda aplikoval materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 TZ.
Zo strany obvinenej nešlo o vopred premyslenú trestnú činnosť. Do domu poškodenej sa vybrala s
jediným motívom - vyzvať ju, aby sa nemiešala do jej osobného života a nešírila o nej klebety v čase, keď
jej manželstvo je narušené. Navštívila toto obydlie aj v minulosti, a to viackrát, teda nepredpokladala,
že by mohla byť v tomto dome nevítaná alebo že ho navštevuje proti vôli poškodenej. Táto vyzvala
obvinenú k opusteniu obydlia až na dvore rodinného domu, keď vyšli z kuchyne, a obvinená potom dvor
aj opustila. Na strane druhej bolo preukázané, že došlo k fyzickému kontaktu a vzájomným nadávkam
a preto by mal skutok prerokovať orgán na to oprávnený - už však v konaní o priestupkoch v zmysle
výroku tohto uznesenia.
Obvinená doposiaľ nemá záznam v registri trestov a nebola postihnutá ani za priestupok.
Priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa dopustí ten, kto
úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví,
nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu môže v lehote troch dní odo dňa jeho oznámenia
prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok (§ 280 ods. 3 TP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.