Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8C/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316204713
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316204713.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred sudcom JUDr. Máriom Karaffom v právnej veci žalobcu: SPP

- distribúcia, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zastúpená: Jakubčák,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovaným
v 1. rade: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U., B. XX, v 2. rade: T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom U.Ď., B.
XX, obaja zastúpení: Advokátskou kanceláriou JUDr. Gabriel Almáši, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave,
Niťová 3, IČO: 36 856 592, o zaplatenie 669,91 euro s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 661,91 euro spolu s
5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 661,91 euro od 27.3.2016 do zaplatenia všetko do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou došlou na súd 16.3.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 661,91 euro s 5,05% úrokom z omeškania od 27.3.2016 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vzhľadom na to, že po ukončení zmluvného vzťahu v nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaných bol na meradle spotreby plynu stav 1747 m3 a pri kontrole dňa 14.11.2014 bol
na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby 3084 m3. Na základe toho žalobca dňa 18.11.2014

vyčíslil škodu na 661,91 euro a žalobca vystavil žalovaným faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 661,91
euro, splatnú dňa 8.12.2014, ktorá však doposiaľ uhradená nebola.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu bol podaný odpor, kde žalovaní uviedli, že na základe zmluvy o
nájmu nebytových priestorov zo dňa 2.4.2013 prenajali nehnuteľnosť v katastrálnom území U., zapísaný
na LV č. XXXX nájomcovi a to spoločnosti U. U..G..C.., N.: XX XXX XXX, so sídlom U., T..G.. Š. XXXX.
Nájomcanáslednedňa8.4.2013uzatvorilzmluvuopodnájmesT.B.U.,N.:XXXXXXXX,U.U.U.,T.XX/

XX a podnájomník bol povinný uzavrieť dohody o odbere elektrickej energie, plynu a vody s dodávateľmi
a zároveň s odberateľmi s ktorými zdieľa spoločné meracie prístroje. Žalovaní ďalej uviedli, že po tom,
čo im žalobca zaslal faktúru kontaktovali podnájomníka od ktorého sa dozvedeli, že ako fyzická osoba
ukončil odber a ako obchodná spoločnosť s.r.o. uzatvoril novú zmluvu niekedy v mesiaci november.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaná strana namietala pasívnu legitimáciu. Žalovaná strana tiež
namietala aktívnu legitimáciu žalobcu.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXXXXX, výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom, listom vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U., montážnym listom,
zmluvou o nájme nebytových priestorov, zmluvou o podnájme a zistil tento skutkový stav veci.4. Ako to vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. vlastníkom nehnuteľnosti so
súpisným číslom XXXX postaveného na parcele č. XXX/X je H. W. a T. W., ktorí uvedenú nehnuteľnosť
vlastnia v 1/1-ine. Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

5. Po ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného
do miesta spotreby žalovaným 1, 2 zaznamenaný stav 1747 m3. Pri kontrole dňa 14.11.2014 bol na tom
istommeradlezaznamenanýstavspotrebyplynu3084m3.Žalobcatútoškodudňa18.11.2014vyčíslilna
661,91euro.Rozdielmedzimnožstvom3084m3a1747m3je1337m3-čojeneoprávnenýodberplynu.

Toto množstvo plynu vo finančnom vyjadrení činí sumu 661,91 euro. Uvedená suma bola žalovaným
fakturovaná faktúrou žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 a bola splatná dňa 8.12.2014, pričom
žalovanými uhradená nebola.

6. Podľa ust. § 82 ods. 1 Zákona o energetike „neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o

1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,
2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,
b) nemeraného plynu,
c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa
za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,

f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete,
g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky,
h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to
prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenej odberateľ

potvrdil.“
Podľa ust. § 82 ods. 2 Zákon o energetike „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi

prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
Podľa ust. § 1 ods. 14 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu „K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu
sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním
neoprávneného odberu plynu.“

7. Podľa §-u 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa §-u 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa §-u 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

8. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je:
1) protiprávny úkon,

2) spôsobenie škody,
Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných povinností alebo z
iných záväzkových povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti zo škodu vzniká záväzkovoprávny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo

poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu
nahradiť. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody na majetku.9. Žalovaná strana v spore namietala aktívnu legitimáciu žalobcu. K tomu je nutné uviesť, že
žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov.

Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým
odberateľov, pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Aktívna legitimácia
žalobcu vyplýva zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike.
Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu tak z pôvodného subjektu zastrešujúceho činnosť prepravy,
dodávky ako aj distribúcie zemného plynu - Slovenský plynárenský priemysel a.s. resp. jeho predchodca

štátny podnik boli odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu keďže tieto nie je možné
kumulovať v rámci jedného subjektu. Od SPP a.s. boli odčlenené spoločnosti SPP - preprava a.s. (v
súčasnosti eustream a.s.) a žalobca SPP - distribúcia a.s. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej
siete - zabezpečuje „dopravu“ plynu a výstupných miest prepravnej siete a vstupných miest distribučnej
siete až ku koncovým odberateľom. Právne postavanie žalobcu okrem zákona o energetike - zákon č.
656/2004 o zákone č. 251/2012 je dané tiež nariadením vlády č. 409/2007 a zákonom č. 250/2012 o

regulácii sieťových odvetví. Práva a povinnosti žalobcu tiež vyplývajú z individuálneho správneho aktu -
prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý vo forme rozhodnutia schvaľuje Úrad
pre reguláciu sieťových odvetví.
V zmysle § 3 písm. c) bod 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike sa na účely tohto zákona rozumie v
plynárenstve prevádzkovateľom distribučnej siete osoba, ktorá má povolenie na distribúciu plynu podľa

tohto zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobca neuzatvára a nikdy neuzatváral zmluvy o
dodávke plynu, nakoľko tieto súd uzatvárané výlučne medzi dodávateľom zemného plynu a odberateľom
zemnéhoplynu.Niejemožnézamieňaťprevádzkovateľadistribučnejsieteadodávateľazemnéhoplynu,
nakoľko ide o dva nezávislé a samostatné subjekty.

10. Okrem vyššie uvedeného aktívna legitimácia žalobcu bola daná aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Cdo 30/2009, 1 Cdo 107/2008, 3 Cdo 99/2012.

11. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41 Cob 258/2011 zo dňa 27.9.2012

nie je povinnosťou žalobcu zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu, teda či
nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník resp. iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Vlastník
nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom
čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu
u tohto subjektu.

12. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 41 Cob 122/2013
je právne irelevantné, aké boli vzťahy medzi odporcom ako vlastníkom nehnuteľnosti a údajnými
nájomcami, ktorí mali nehnuteľnosť užívať, keď v danom prípade išlo o neoprávnený odber plynu bez
vedomia navrhovateľa práve do nehnuteľnosti, ktorá bola vo vlastníctve odporcu.

13. Čo sa týka pasívnej legitimácie žalovaných v zmysle ustálenej súdnej praxe za neoprávnený odber
plynu zodpovedajú vlastníci nehnuteľnosti a tým je daná pasívna legitimácia žalovaných v spore.

14. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného záväzku, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ktorých výšku ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Súd priznal žalobcovi, ktorý bol v spore úspešným voči žalovaným právo na náhradu trov konania vo
výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.