Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203831
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316203831.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr.DanielyBabinovejaMgr.MilošaKolekavprávnejvecižalobkyne:M.O.,nar.:XX.XX.XXXX,bytom
O. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpená: JUDr. Martin Kirňak, advokát, AK so sídlom Strojárska
3998, 069 01 Snina, proti žalovanému : POHOTOVSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
22.06.2016, č. k. 7C/79/2016 - 50 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva
o úvere č. XXXXXXX uzavretá dňa 21.08.2008 medzi účastníkmi konania je neplatná a taktiež
určil, že Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Rač uzavretá dňa 27.04.2009 medzi
účastníkmi konania je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 417,72 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 26.04.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnostitohtorozsudku.Súdprvejinštanciezároveň,konanievčastiozaplateniesumy119,38Eur

s príslušenstvom zastavil a rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške
263,47 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa
ako klient uzatvorili dňa 21.08.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie
úveru vo výške 863,04 Eur. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala celkovo vrátiť sumu 1.629,16 Eur
a to v 12 splátkach po 135,76 Eur počnúc dňom 28.09.2008. Sumu 766,12 Eur sa zaviazala zaplatiť

titulom poplatku. V zmluve je zaškrtnuté, že úver žalobkyňa zobrala na výkon povolania. Ďalej táto
zmluvu obsahuje splnomocnenie udelené S.. G. L. zo strany žalobkyne, v zmysle ktorého okrem iného,
splnomocniteľsplnomocňujeadvokátanauzatvoreniezáložnejzmluvy,ktorejpredmetombudezriadenie
záložného práva v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávok vzniknutých z tejto
zmluvy. V zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške,
počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o
priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k

dňu podpisu zmluvy. Medzi účastníkmi konania bola dňa 21.08.2008 uzavretá aj Dohoda o plnení v
splátkach k vyššie uvedenej zmluve, v zmysle ktorej sa žalobkyňa zaviazal poskytnutý úver splatiť
formou 12 splátok vo výške splátky 4 090,- Sk a to vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc
dňom 28.09.2008. Dňa 27.04.2009 bola medzi žalobkyňou v zastúpení S.. G. L. a žalovaným uzatvorenázmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ. Premetom tejto zmluvy bolo zriadenie záložného
práva na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a to byt č. X, na X. poschodí,
bytovky súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/XXX, LV XXXX, k.ú. N., obec N., parcela č. XXXX/XXX o

výmere 316 m2 - zastavané plochy a nádvoria, LV č. XXXX, k.ú. N., obec N., parcela č. XXXX o výmere
313 m2 - orná pôda, LV XXXX, k.ú. N., obec N., parcely č. XXXX/XX o výmere 591 m2 - orná pôda,
parcely č. XXXX/XX o výmere 3029 m2 - orná pôda, parcely č. XXXX/XXX o výmere 317 m2 - orná
pôda, parcely č. XXXX/XXX o výmere 346 m2 - orná pôda, parcely č. XXXX/X o výmere 8 m2 - ostatné
plochy, parcely č. XXXX/X o výmere 36 m2 - zastavané plochy a nádvoria, LV XXXX, k.ú. N., obec N., na

zabezpečenie všetkých pohľadávok žalovaného, ktoré vznikli na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 21.08.2008. Za žalobkyňu je zmluvy podpísaná splnomocnencom S.. G. L.. Z predložených
listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX súd zistil, že na nehnuteľnosti, ktoré sú v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela, je zriadené záložné právo, ktoré je zapísané pod V-XXX/
XX zo dňa 25.09.2009 a to na základe Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ. zo dňa 27.04.2009. Z
preloženého dokladu - vklad na účet vyplýva, že žalobkyňa v prospech žalovaného uhradila sumu

2 090,- eur (69,38 eur). Podľa predložených poštových poukážok žalobkyňa v prospech žalovaného
realizovala nasledovné úhrady: dňa 12.01.2010 vo výške 50,- Eur, dňa 09.02.2010 vo výške 50,- Eur,
dňa 08.03.2010 vo výške 50,- Eur, dňa 19.04.2010 vo výške 40,- Eur, dňa 17.05.2010 vo výške 100,-
Eur, dňa 07.06.2010 vo výške 95,- Eur, dňa 12.07.2010 vo výške 50,- Eur, dňa 16.08.2010 vo výške
100,- Eur, dňa 20.09.2010 vo výške 100,- Eur, dňa 19.10.2010 vo výške 100,- Eur, dňa 16.11.2010 vo

výške 100,- Eur, dňa 27.12.2010 vo výške 100,- Eur, dňa 18.01.2011 vo výške 100,- Eur, dňa 30.03.2011
vo výške 60,- Eur a dňa 05.05.2011 vo výške 50,- Eur. Celkovo úhrady v prospech žalovaného boli vo
výške 1 214,38 Eur.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil citovaným ustanovením § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku; § 261 ods. 3 písm. d), 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka platného a účinného v rozhodnom období; § 2 ods. 1, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; § 3 ods. 3, § 8 ods. 3, 4
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa; § 22 ods. 1,2, § 23, § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39
§ 52, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, 517 ods. 1, 2 zákona č.

40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom
období; § 15 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácií v znení účinnom v rozhodnom období; § 3
ods. 1 a 2, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z .z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka; čl. 2 písm. a), čl. 6 Smernice rady EÚ č. 93/13 EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“)

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Zmluva uzavretá medzi
účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom

tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy
bola v pozícii fyzickej osoby, ktorá potrebovala finančné prostriedky na osobné účely. Žalobkyňa si
vôbec nebola vedomá toho, že žalovaný v zmluve zaškrtol políčko ktoré pojednáva o tom, že jej je

úver poskytovaný na výkon povolania, ani mu netvrdila, že úver chce zobrať za týmto účelom. Zo
samotnej zmluvy, teda údajov v nej sa nachádzajúcich, okrem zaškrtnutého políčka, nevyplýva, že by
úver mal byť poskytnutý na výkon povolania žalobkyne. Žalobkyňa je v zmluve identifikovaná ako fyzická
soba, v zmluve je uvedené jej rodné číslo. V zmluve absentuje akýkoľvek údaj o tom, že v čase jejpodpisu bola zamestnaná, kde bola zamestnaná, resp. údaj o tom, že je osobou samostatne zárobkovo
činnou. Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané tvrdenie, že žalobkyni boli
finančné prostriedky poskytnuté na výkon jeho zamestnania. Preto súd dospel k záveru, že žalobkyni

bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe, spotrebiteľovi. V danej právnej veci bola za strany žalobkyne
podaná určovacia žaloba a podmienkou prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.
je osvedčenie naliehavosti právneho záujmu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. Mcdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009. Súd bol toho názoru, že v spotrebiteľskej veci je
potrebné mať na zreteli základné interpretačné pravidlo, a to ochranu slabšej strany - spotrebiteľa. V

prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 21.08.2008 je neplatná. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
že Zmluva o úvere č. XXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, je daný z
dôvodu právnej istoty žalobkyne. Neistotu v právnom postavení žalobkyne alebo stav ohrozenia jej
práva, dostatočneodstránilenrozhodnutiesúdu,ktorýmnávrhužalobkynevyhovie.Vzhľadomnavyššie
uvedené súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne je daný naliehavý právny záujem na určení, že

úverová zmluva je neplatná.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia
o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne

normy spotrebiteľského práva. Súd bral do úvahy aj to, že v takejto forme napísaná zmluva ako aj
obchodné podmienky - maličké písmenká, nahustený text bez odsekov, ktorá forma znemožňuje ich
riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, sú vypracované nezrozumiteľne (najmä pre spotrebiteľov, ktorí
právnické vzdelanie nemajú) a týmto spôsobom porušujú informačné povinnosti zakotvené v zákone o
spotrebiteľských úveroch, v zákone ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku. Súd mal riadne

preukázané, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu je aj rozhodcovská
doložka bod 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu je však dojednanie
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5
Občianskehozákonníkaneplatná.Taktoformulovanádoložkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach

a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej
doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky bolo následne vedené aj rozhodcovské konanie pred zo strany

žalovaného určeným rozhodcovským súdom a vo veci bol aj vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým
bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie sumy 1 815,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25 %
denne za každý deň omeškania z dlžnej sumy. Z uvedeného je zrejmé, že oproti základnému nároku
zo zmluvy o úvere na zaplatenie celkovo sumy 1 629,16 eur, rozhodcovský súd žalovanému priznal
nárok na zaplatenie sankčných nárokov voči žalobkyni v zmysle podmienok vyplývajúci z Úverových

podmienok žalovaného, pričom je zrejmé, že zo strany rozhodcovského súdu zmluva o úvere nebola
podrobená kontrole zameranej na ochranu žalobkyne ako spotrebiteľa. O tom svedčí aj skutočnosť, že
žalovanému bol priznaný nárok na úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania,
čo predstavuje 91,25 % ročne, pričom výška zákonného úroku z omeškania ku dňu 26.02.2009 v zmysle
§ 517 Občianskeho zákonníka a príslušného nariadenia vlády bola 10 % ročne. Vzhľadom na uvedené,

súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetne úverovej zmluve je pre rozpor
s dobrými mravmi absolútne neplatné.

6. V ďalšom súd prvej inštancie podrobil kontrole aj ustanovenia úverovej zmluvy a podľa ich obsahu,
dospel k záveru, že takmer v každom článku úverovej zmluvy je prítomný rozpor so zákonnými

ustanoveniami spotrebiteľského práva, tieto ustanovenia zákonu odporujú alebo ho obchádzajú a sú v
rozpore s dobrými mravmi. Predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje veľké množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom, zákon obchádzajú alebo v rozpore
sú s dobrými mravmi. Zo strany žalovaného zmluva obsahuje celý rad nárokov na zaplatenie zmluvných
pokút v prípade porušenia konkrétne uvedených povinností na strane žalobkyne, pričom súd je toho

názoru, že takto dojednané podmienky sú podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na úkor žalobkyne ako spotrebiteľky. Okrem toho, tieto podmienky sú
súčasťou Úverových podmienok, ktoré nie sú zo strany žalobkyne podpísané, teda nejedná sa ani o
individuálne dojednané zmluvné podmienky. Súd dáva do pozornosti, že niektoré zmluvné podmienkyuvedené v rámci Úverových podmienok boli viacerými súdmi vyhlásené za neprijateľnú podmienku,
napr. bod 13 Úverových podmienok - rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo
dňa 13.09.2013, Okresný súd Prešov sp. zn. 11C/16/2015 zo dňa 16.09.2015. Ďalej v zmluve nie

je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy.
Zmluva teda neobsahuje náležitosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch. Absenciu týchto
zákonných náležitostí zákon sankcionuje tým, že úver poskytnutý na základe takejto úverovej zmluvy

je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa jedná o samotnú výšku odplaty, ktorá mala byť tvorená
poplatkom vo výške 766,12 Eur, táto predstavuje 88,77 % zo sumy istiny 863,04 Eur za obdobie 12
mesiacov. Výška úrokovej sadzby pri obdobných úveroch poskytovaných v bankami v čase uzatvorenie
úverovej zmluvy bola 13,69 % ročne (stránka NBS http://nbs.sk/sk/statisticke-udaje/dajove-kategorie-
sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-bchodnych-bank). Podľa názoru súdu prvej
inštancie, takto stanovená výška odplaty je v hrubom nepomere ku skutočnej výške poskytnutého úveru.

Táto odplata predstavuje úrok z úveru, čo nenamietal ani žalovaný, ktorý v svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 11.05.2016 k tomu viedol, že nie je možné výšku úroku u nebankových subjektov odvodzovať od
výšky úroku požadovaného bankami. S týmto tvrdením žalovaného sa súd nestotožnil. Zmluva o úvere
v rámci Úverových podmienok obsahuje aj viacero spôsobov zabezpečenia pohľadávky žalovaného
- úrok z omeškania 0,25 % denne, zrážky zo mzdy a iných príjmov, uznanie dlhu formou notárskej

zápisnice, zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiach (body 05, 06, 07 Úverových podmienok),
pričom vzhľadom na celkovú výšku poskytnutého úveru a ostatné podmienky jeho poskytnutia súd
konštatoval, že aj uvedené dojednania boli dohodnuté v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a na
jej úkor spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech
žalobkyne. Dané sa aj potvrdilo, nakoľko bola na základe týchto dojednaní uzatvorená zmluva o zriadení

záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, pričom cena zálohu je neprimerane vysoká
k zabezpečovanej pohľadávke (cca až 32 násobne vyššia, ak vezmeme v úvahu cenu uvedenú priamo
žalobkyňou 28 000,- Eur), nehovoriac o tom, že predmetom zálohu je aj byt žalobkyne a do budúcna v
prípadevýkonuzáložnéhoprávaexistujebezprostrednáhrozba,žežalobkyňasastane,,bezdomovcom“
pre pohľadávku vo výške cca 800,- Eur, ktorá je už navyše z jej strany uhradená.

7. Súd prvej inštancie považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z
dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte udržateľná. Neprihliadal pritom na výhodnosť
neplatnosti zmluvy pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko, či je zmluva ako celok
neplatná resp. ďalej možná (cieľ zakotvený v čl. 6 ods. 1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité tiež považoval, či by zmluvné strany mali vôľu
na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti
spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že úverová zmluvy uzatvorená medzi
účastníkmi konania dňa 21.08.2008 ako celok nie je udržateľná a je potrebné považovať ju za absolútne

neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie preto žalobe v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy
vyhovel.

8. V ďalšom sa žalobkyňa domáhala určenia, že neplatnou jej aj Zmluva o zriadení záložného práva č.
XXX/XXXX-Rač uzavretá dňa 27.04.2009. Tak ako súd vyššie uviedol, medzi účastníkmi konania bola

dňa 21.08.2008 uzatvorená spotrebiteľská zmluva a jej súčasťou bolo tiež aj splnomocnenie, ktoré mala
udeliť žalobkyňa S.. G. L. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, na uzavretie záložnej
zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy
sú vo vlastníctve žalobkyne. K uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi
žalobkyňou v zastúpení splnomocnencom a žalovaným došlo dňa 27.04.2009 a Správa katastra N.

povolila vklad záložného práva dňa 25.092009. Žalobkyňa pri podpisovaní zmluvy o zriadení záložného
právaprítomnánebola.Súdzastávalnázor,žejemožnédaťsapritomtoúkonezastúpiťsplnomocneným
zástupcom na základe § 31 Občianskeho zákonníka. V rámci tejto časti žaloby súd prvej inštancie zistil,
že splnomocnenie, ktoré udelila žalobkyňa v zmluve o úvere, nie je ňou ako dlžníkom podpísané. Toto
splnomocnenie je koncipované široko a všeobecne. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny

rozsah oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej
osoby) a následne teda nie ej možné ani posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhotoúkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpenému (§ 32 a § 33 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa
splnomocnila tretiu osobu, aby v jeho mene uznala svoj záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné
predpokladať. Tým sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne

činevzniknevbudúcnosti.Povinnémuboloužvtomčase,kedyzáväzokvzmysleurčitéhoakonkrétneho
dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či určité významné
okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Súd prvej inštancie naviac
poukázal aj na rozpor záujmov žalobkyne a „ňou zvoleného“ zástupcu s poukazom na ustanovenie

§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zmluvná voľnosť pri zvolení si splnomocneného zástupcu bola
zjavne obmedzená natoľko, že pri možnej jedinej variante konkrétneho mena zástupcu vyplývajúcej a
zakomponovanej priamo do predtlače už vopred pripravenej zmluvy o úvere, nemožno o slobodnej vôli
dlžníka pri zvolení si zástupcu vôbec hovoriť. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej
moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho
splnomocnenca. Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zmluvu o zriadení

záložného práva za žalobkyňu. Pri zastupovaní žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného
práva došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za žalobkyňu ju podpísala osoba, ktorej záujmy
sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami žalobkyne. Aspekt zjavnosti
vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že žalovaný predformuloval S.. G. L. vo formulárovej zmluve, a
teda nešlo o výber zástupcu zo strany žalobkyne. Všetky tieto skutočnosti majú za následok vyslovenie

absolútnej neplatnosti udeleného plnomocenstva. Zákonom zamýšľané právne účinky môže vyvolať len
platne udelená plná moc. Ak plná moc uvedená v zmluve o úvere nie je platná, nevyplynuli právne účinky
vykonaného právneho úkonu pre osobu „v mene ktorej“ splnomocnenec konal. Vzhľadom na uvedené
nie je možné vysloviť právny záver, že žalobkyňa podpísaním úverovej zmluvy mienila uzavrieť zmluvu o
plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mala možnosť prejaviť svoju vôľu pri výbere advokáta, ktorý

háji jej záujmy. Okrem vyššie uvedeného, znenie plnomocenstva udelené S.. L. nie je ani dostatočne
formulovanéohľadomnehnuteľnostivovlastníctvežalobkynevčasepodpisuzáložnejzmluvyažalovaný
a ani žalobkyňa v čase uzavretia uzatvorenia dohody o plnomocenstve nevedeli, s akými konkrétnymi
nehnuteľnosťami sa bude nakladať, ku ktorým bude zriadené záložné právo, a preto je možné tiež
konštatovať, že toto plnomocenstvo ako právny úkon je neplatné aj z dôvodu, že je neurčité. Žalobkyňa

ako spotrebiteľ v čase popisu úverovej zmluvy nebola v stave bdelosti a nemala možnosť predvídať
následky podpisu dohody o plnomocenstve. Súd tiež vychádzal z toho, že samotná hodnota založených
nehnuteľností k hodnote poskytnutého úveru je neprimeraná a je v rozpore so zásadou rovnoprávnosti
a primeranosti postavenia účastníkov zmluvného vzťahu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z týchto

dôvodov súd rozhodol tak, že Zmluvu o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ zo dňa 27.04.2009
vyhlásil za neplatnú. Jedná sa o akcesorický právny vzťah vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorú súd určil
za neplatnú, ale za účelom poskytnutie ochrany žalobkyni ako spotrebiteľovi, súd dospel k záveru, že
je potrebné osobitným výrokom určiť aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva a to za účelom
bezodkladnej nápravy spočívajúcej v zrušení záložného práva zapísaného v katastri nehnuteľností na

jej základe.

9. Ku žalobkyňou v konaní uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 537,10
Eur uviedol súd prvej inštancie, že v priebehu súdneho konania zobrala žalobkyňa v časti o zaplatenie
sumy 119,38 Eur s príslušenstvom späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Keďže žalobkyňa zobral

svoju žalobu čiastočne späť súd v zmysle zákonného ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. súd konanie
čiastočne zastavil. Predmetom konania tak ostal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 417,72 Eur titulom
vydania bezdôvodného obohatenia. V danej právnej veci súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania určil, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná. Žalobkyni boli
na základe tejto zmluvy poskytnuté finančné prostriedky vo výške 863,04 Eur a žalobkyňa v prospech

žalobcu uhradila sumu 1.280,76 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Súd prvej
inštancie preto konštatoval, že na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške
417,72 Eur, nakoľko tieto finančné prostriedky mu boli žalobkyňou poskytnuté na základe plnenia z
neplatného právneho úkonu.

10. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenie žalobkyňou, žalovaný vzniesol námietku
premlčania. Súd prvej inštancie sa s tou námietkou vyporiadal v zmysle ustanovenia § 100 a § 107 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej inštancie, objektívna premlčacia doba je v danom
prípade desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného považuje súd za úmyselné. Žalovanýako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a preto jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase
uzatváranie zmlúv už niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úverov úprava vyžadujúca uvádzať v

úverovej zmluve údaj o konečnej splatnosti úveru, o ročnej úrokovej sadzbe, o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, o ročnej percentuálnej miere nákladov, o priemernej hodnote
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy. V
súvislosti s uvedeným súd poukázal aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12.
decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, podľa ktorého dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať

ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Z uvedených dôvodov, preto prvoinštančný súd
neuznal obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna desaťročná doba od poskytnutia
úveru neuplynula. Súd v tomto smere dospel k záveru, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného sa
žalobkyňa dozvedela od svojho právneho zástupcu, ktorému dňa 18.01.2016 udelila plnomocenstvo
na zastupovanie v konaní, pričom žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 26.04.2016, teda včas,

počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s
príslušnýmizákonnýmiustanoveniamipretosúdprvejinštanciemalzato,ženárokžalobkynenavydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 417,72 Eur je dôvodný a žalobe aj v tejto časti vyhovel.

XX. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto žalobkyni vznikol

nárok na úrok z omeškania. L. si uplatnila nárok na úrok z omeškania odo dňa XX.XX.XXXX, teda odo
dňa podania žalobného návrhu. I. zákonného úroku z omeškania k uvedenému dňu bola X,XX % ročne,
preto súd prvej inštancie žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

XX. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení § 139, § 137, § 14X ods.
1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p. a v konaní úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX D., celkom za X úkony právnej
služby, t.j. prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd -žaloba, účasť na pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, t.j. X x XX,- Eur + náhrada hotových výdavkov v sume 25,74 Eur za 3 x režijný paušál

vo výške 8,58 Eur za rok 2016. K odmene bolo priznané aj cestovné vo výške 11,77 Eur na trase E. -
N., ako aj strata času v sume 27,96 Eur za 2 začaté polhodiny, za ktoré si však uplatnil iba sumu 27,96
Eur, ktorá mu bola priznaná.

13. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu s výnimkou výroku o zastavení konania, podal v

zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní ako odvolacie dôvody uviedol, že predmetný
rozsudok napáda z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. - v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p., z dôvodu nesprávneho právneho posúdenie podľa § 205 ods. 2
písm. f) ako aj z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d). Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie
predmetné rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a zároveň bol

žalovaný toho názoru, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré bráni účastníkovi účinne sa
brániť je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 221 ods. 1 písm. f) a teda je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
Ohľadne plnej moci zastáva názor, ktorý je uvedený vo vyjadrení. Plnomocenstvo považuje za platné
a nie je žiadny právny dôvod, ktorý by ho zneplatňoval. Napokon dôvod neuviedol ani len samotný

súd prvej inštancie. Pri otázke neplatnosti Zmluvy zo dňa 21.08.2008 ako celku žalovaný zotrváva
na doterajšej argumentácií, že v predmetnom prípade nemožno žiadať neplatnosť právneho úkonu
ako takého, keďže podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Podľa tohto ustanovenia by teda bola neplatná len tá časť
odplaty, ktorá by podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu a žalovaný

by mal naďalej nárok na ostávajúcu primeranú odplatu. Žalobca teda nemôže dosiahnuť neplatnosť
celej Zmluvy z dôvodu neprimeranej výšky odplaty, keďže neexistujú zákonné ustanovenia, na ktoré
by sa mohol odvolávať. Koncepciu celkovej neplatnosti Zmluvy nemožno vyvodiť ani z komunitárneho
práva a ani prípadná nekalá obchodná praktika nemôže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora
EÚ dôvodom neplatnosti Zmluvy. Poukázal na čl. 6 ods. 1 Smernice a rozhodnutie Súdneho dvora

Európskej únie vo veci č. C-453/10 Perenič, Pereničová. Mal za to, že aj Súdny dvor EÚ akcentoval
princíp zachovania platnosti (zvyšku) spotrebiteľskej zmluvy a naviac uviedol, že nekalá obchodná
praktika nemá priamy vplyv na posúdenie platnosti zmluvy o úvere. Žalovaný ďalej uviedol, že právny
status žalobcu ako spotrebiteľa razantne popiera. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravyinštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o
kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych
vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny

obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Žalobca napáda poplatok
za poskytnutie peňažných prostriedkov v časti za náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Je teda zrejmé, že žalobca predovšetkým mieri
na poplatok ako taký. Ak teda žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných
prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a meste uzavretia

zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytnutých
inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Je teda zrejmé, že slovenské právo a
slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Na
základe vyššie uvedených skutočností, žalovaný má za to, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, a
preto nie je možné vydať finančné prostriedky, ktoré boli poskytnuté v súlade so zmluvou a Všeobecnými
podmienkami poskytnutie úveru. Žalovaný rovnako sa nestotožňuje s výrokom, ktorým bola uložená

povinnosť zaplatiť trovy konania, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, a
preto nárok na úhradu trov konania, ktorý má byť priznaný strane, ktorá bola úspešná je v danom
prípade predčasné aplikovať. Rozhodnutie nie je právoplatné, a preto nie je možné vychádzať ani z
uplatňovania zásady úspešnosti. K premlčaniu uviedol, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku
osoby, ktorá má bezdôvodné obohatenie vydať. Ak sa teda takáto osoba premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo priznať. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu povinnej
osoby pri hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Účinné vznesenie
námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať,
keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.
Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca v zmysle ustanovení CSP môže domáhať v subjektívnej

(dvojročnej) lehote. Žalovaný zdôrazňuje, že vo vyjadrení k žalobe vzniesol námietku premlčania a
poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný. Vydania bezdôvodného obohatenia
sa žalobca v zmysle ustanovení OSP môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, najneskôr
však do uplynutia 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že

ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v
subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu. Žalobca sa so žalobou o zaplatenie obrátil
na súd až dňa 20.04.2016. Premlčanie subjektívnej lehote odôvodňuje v zmysle rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 27.04.2016, sp. zn. 17Co/372/2015. Žalobca nepreukázal možnosť uplatnenia

10-ročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 13Co/567/2015, 13Co/557/2015 a 13Co/90/2015. Na základe vyššie uvedeného sa nestotožňuje
ani s uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania a poplatok. Žalovaný žiada, aby odvolací súd na
základe vyššie uvedených dôvodov napadnutý I., II., III. a V. výrok rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

14. K podanému odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila žalobkyňa podaním
zo dňa 10.08.2016. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav, veľmi dôsledne
a vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie za účelom získania všetkých, právne rozhodných
skutočnosti pre posúdenie žalobcami tvrdeného nároku. Súd prvej inštancie výsledky dokazovania
jednotlivo, i vo vzájomných súvislostiach dôsledne s správne vyhodnotil, na základe vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a zároveň vyhotovil
správne a presvedčivé a dôsledne prepracované odôvodnenie rozsudku. K plnomocenstvu pre advokáta
Mgr. G. L. uviedol, že ako právny úkon je od počiatku neplatný, ktorý nebol uzavretý v súlade so
zákonom. Predmetné plnomocenstvo ako právny úkon trpí vadou - rozporom s § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Súd prvej inštancie veľmi precízne, ba až vyčerpávajúco v odôvodnení rozsudku uviedol

dôvody neplatnosti plnomocenstva. Konštatoval, že práve vyhlásenie neplatnosti zmluvy o úvere zo
dňa 21.08.2008 v celom rozsahu je v súlade právom, správne a plne v súlade s účelom smernice
Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a v neposlednom rade v
súlade s judikatúrou slovenských súdov. Dal do pozornosti rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.
5C/52/2011 zo dňa 28.02.2013, ktorý v obdobnej veci vyhlásil zmluvu o úvere ako aj záložnú zmluvu k

zmluve o úvere za neplatné v celom rozsahu nielen v jej niektorých častiach. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si trov odvolacieho konania.15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej „len C.s.p.“), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v zmysle zásad § 379 a § 380 C.s.p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené
a v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy v celom rozsahu pre rozpor s viacerými
ustanoveniami zákona a s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje.

17. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ZoSU) vzhľadom na
čas vzniku zmluvy (21.08.2008).

18. Nie je sporné, že ide o úverový právny vzťah a teda absolútny obchod a že na vec z tohto dôvodu

dopadajú aj ustanovenia Obchodného zákonníka.

19. Rovnako nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Tou
sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§52 ods.1 Občianskeho zákonníka).
Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým

spôsobom a žalobkyňa nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú
činnosť. Z obsahu spisu možno urobiť záver, že ide o typovú zmluvu.

20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený časový priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalovaným

túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu
konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom

známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Všeobecne známou skutočnosťou
sú nekalé praktiky žalovaného aplikované pri vyplňovaní základných údajov dlžníka, vrátane účelu
poskytnutia finančných prostriedkov. Za daného stavu je dôvodné žalobcovi priznať postavenie
spotrebiteľa.

21. Spor je v otázke, či predmetná zmluva je zložená z individuálne vyjednaných zmluvných podmienok.
V tejto otázke sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli zistené prekážky na
vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka a žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky s výnimkou predmetu a ceny boli individuálne

vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

22. Za typovú zmluvu, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová ) treba
považovať nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant
zmlúv, resp. zmluvných ustanovení (interná štandardizácia resp. vytvorenie vzorov ; K.Csach,

Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk,s.r.o.,Plzeň 2009, str.30). Záver, že ide
o formulárovú zmluvu umocňuje aj jej číselné označenie č. XXXXXXX.. Je problematické individuálne
vyjednávanie zmluvných podmienok u zmlúv , ktoré sa dojednávajú vo veľkom počte.

23. Správne preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa
Obchodného zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole
neprijateľnosti zmluvných podmienok.24. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nie je zástancom teórie zneplatňovania zmlúv ale
naopak teórie zachovania platnosti zmlúv v záujme právnej istoty účastníkov zmluvy („favor contractus“,
por. rozsudok KS v Prešove vo veci 3Co 67/2008) . Napriek tejto zásade však odvolací súd, rovnako

ako súd prvej inštancie, musí konštatovať neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu.

25. Aj odvolací súd považoval za dôležité posúdiť, či z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z
dôvodu neplatnostijednotlivých klauzúlakocelokešteudržateľná.Neprihliadalosapritomnavýhodnosť
neplatnostizmluvypretohoktoréhoúčastníkazmluvy, alenaobjektívne hľadisko,čijezmluvaakocelok

neplatná resp. ďalej možná ( cieľ zakotvený v čl.6 ods.1 in fine smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Za dôležité sa tiež považuje, či by zmluvné strany mali vôľu
na kontrakte bez neplatných klauzúl. V rámci interpretačného pravidla sa vychádzalo z dobromyseľnosti
spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná zmluva ( §35 Občianskeho zákonníka).

26. Všeobecne k predmetnej úverovej zmluve odvolací súd konštatuje, že existuje nezanedbateľné

nebezpečenstvo extrémneho nárastu dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa bez súdnej
kontroly, najmä súčasným pôsobením inštitútu straty výhody splátok, uplatnenia rozhodcovskej doložky
a mimosúdnym výkonom záložného práva.

27.Tietoobavyžalovanýajnaplnil,pretožeoprotiúveru863,04Eur (21.08.2008)narástoldlhnazáklade

vydaného rozhodcovského rozsudku na 1.815,31 Eur. K takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné
sankcie a tak zmluva umožňuje žalovanému obísť dôležitý prvok unijného práva, predstavujúci ex
offo kontrolu a postihnúť majetok spotrebiteliek bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných
podmienok. Tento stav vyvoláva obavy, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva na
vymoženie pohľadávok voči spotrebiteľom je v rozpore so zásadou efektivity unijného práva. Na

strane žalobkyňa existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ sám nepoukáže
na nekalé zmluvné podmienky a nedokáže sa pred takýmito praktikami efektívne brániť napríklad aj
podaním návrhu na neodkladné opatrenie (rozsudok C- 168/05 bod 28 Mostaza Claro). Tak dôjde k
postihnutiu majetku spotrebiteľa aj na plnenie z neprijateľných podmienok v rozpore s právom Európskej
únie (podrobne odôvodnenie k čl. V. zaistenie úveru).

28. Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva
v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ ratio legis“

zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl.
87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie,, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami
v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

29. Odvolací súd si osvojuje v tomto smere nemeckú názorovú líniu , podľa ktorej či už administratívna
agenda alebo posúdenie bonity predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a preto s
poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Rozhodnutie Vrchného krajinského
súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06:

Poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej
forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné. Sporiteľni bol súdom uložený
zákaz používať zmluvné podmienky a prijímať plnenia z poplatkov za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
spotrebiteľa a upomienky. Vrchný krajinský súd s poukazom na Občiansky zákonník rozhodol, že

neprimerané znevýhodnenie spotrebiteľa je dané nielen vtedy, ak je zmluvná podmienka nejasná a
nezrozumiteľná, ale aj v prípade, ak je zmluvná podmienka nezlučiteľná s podstatnými princípmi (ratio
legis) právnej úpravy, od ktorej sa odchyľuje alebo ak podstatné práva a povinnosti vychádzajúce
z povahy zmluvy obmedzuje tak, že je ohrozené dosiahnutie účelu spotrebiteľskej zmluvy. Pri
skúmaní neprijateľnej povahy zmluvných podmienok súd v súlade s rozhodovacou líniou Spolkového

súdneho dvora (BGH) potvrdil, že je potrebné vychádzať z najneprijateľnejšieho výkladu, aký pri
posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy. Aplikáciou najneprijateľnejšieho
výkladu posudzovanej zmluvnej podmienky súd dospel k záveru, že poplatok za vydanie náhradnej
platobnej karty (15 eur) je neprijateľný, keďže zmluvná podmienka je nejasná a nevylučuje vyrubeniepoplatku spotrebiteľovi aj vtedy, keď dôvody vyrubenia nastanú na strane sporiteľne. Poplatok za
vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy,
keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie. Na

poplatok za vystavenie kvitancie, navyše v paušálne odstupňovanej výške (1 ‰ z hodnoty zapísaného
práva) s minimálnou a maximálnou výškou, nemá sporiteľňa nárok, keďže poplatok je pokrytý už v
zmluvne dojednanom úroku (odplate) za úver. Súd k uvedenému poplatku poznamenal, že poplatok
za výkony spojené s vystavením kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej forme sleduje v prevažnej
miere overenie predpokladov pre jej vydanie, ktorých preverenie nie je v záujme spotrebiteľa, ale

práve naopak sporiteľne. Poplatok tak nemá ani rozumný ekonomický základ, ktorý by opodstatňoval
jeho znášanie spotrebiteľom. Pri aplikácii najneprijateľnejšieho výkladu nemôže v teste prijateľnosti
zmluvných podmienok obstáť ani poplatok za skúmanie a preverovanie pomerov spotrebiteľa (10
eur), keďže tento pokrýva aktivity sporiteľne napríklad pri preverovaní pohybov na účte v súvislosti
so vznesenými požiadavkami spotrebiteľa na vrátenie neoprávnene zrazených poplatkov a ani podľa
zákona za takéto úkony sporiteľni odplata nepatrí. Súd posúdil ako neprijateľné aj poplatky za

upomienku zasielanú spotrebiteľovi (13 eur), na ktoré niet zákonného nároku, a ktoré sporiteľni nemôžu
patriť v prípade, keď si táto uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Vrchný krajinský súd
sa vysporiadal aj s preukázaním hrozby uplatňovania neprijateľných zmluvných podmienok, ktorej
nedostatok vytýkala sporiteľňa. Súd judikoval, že ani sporiteľňou, po predchádzajúcej výzve spolku
na ochranu spotrebiteľa, e-mailom avizovaná zmena sporných zmluvných podmienok, nič nemení

na pretrvávaní hrozby opakovaného použitia neprijateľných zmluvných klauzúl. Hrozba opakovaného
použitia neprijateľných zmluvných klauzúl nemôže byť spochybnená ani z dôvodu, že sporiteľňa je
verejnoprávnou úverovou inštitúciou.

30. K súdnej kontrole jednotlivých zmluvných podmienok odvolací súd uvádza.

31. V predmetnej veci je nesporné, že strany sporu dňa 21.08.2008 uzatvorili zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný ako nebankový subjekt poskytol žalobkyni úver vo výške 863,04,-
Eur, za poplatok - odplatu 766,12- Eur, a ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť 12 mesačnými splátkami
po 135,76 Eur počnúc dňom 28.09.2008. Celkovo sa zaviazala zaplatiť žalovanému 1.629,16,- Eur.
Odvolací súd odôvodnenie prvostupňového súdu dopĺňa.

32. V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje
údaj o výške úroku. Je potrebné zdôrazniť, že význam ročnej úrokovej sadzby súvisí s jednoduchým
orientovaním sa spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Uvedenie nesprávneho údaju ročnej
úrokovej sadzby, príp. chýbajúci údaj o ročnej úrokovej sadzby je klamaním spotrebiteľa a nie je dôvod

priznávať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon v ust. § 4 ods. 5 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Neuvedenie úrokovej sadzby je vážnym porušením zákona a má vplyv na
vznik vážnych pochybností o rozsahu záväzku spotrebiteľa.

33. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že zo strany žalovaného bola poskytnutá žalobkyni suma 863,04-

Eur. Pokiaľ ide o celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 1.629,16,-
Eur, z neho samotný poplatok vo výške 766,12- Eur predstavoval 47,03 % úveru, z ktorého 1/3 v sume
255,37 Eur mala predstavovať 29,05 % - ný ročný úrok z úveru poskytnutého vo výške 863,04- Eur a
zvyšok v rozsahu 2/3 v čiastke 510,74 Eur zahŕňal ničím nešpecifikované náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Takáto

špecifikácia nákladov je neurčitá a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie zmluvnej kontrole z
hľadiska prijateľnosti dohodnutej zmluvnej podmienky. Základnou podmienkou platnosti právneho úkonu
vyžadovanou ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je jeho určitosť. Nedostatok určitosti
spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

34. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí,
ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Najvyšší súd ČR dospel k záveru o rozpore neprimeranej ceny úveru bez ohľadu na to, či dlžník
peniaze prevzal alebo rozhodoval sa dobrovoľne. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej
judikatúry najvyššieho súdu. „Nemohou byt žádné pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky
sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS

ČR 21Cdo 1484/04).“

36. Okrem toho zmluva o úvere a všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní úverových zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na
predtlačených tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto
situácie výška nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy mala byť v zásade rovnaká a nie meniť sa

v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Ak žalovaný výšku týchto nákladov odvádza od výšky úveru, je
zrejmé, že týmto dojednaním len sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť
sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi.

37. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

38. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré
mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému

vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť
namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

39. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto
ustanoveniam, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery

v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

40. Uvedené ustanovenie ale nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom

trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného
trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo
vôľou zákonodarcu a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov
finančnýchinštitúciiposkytujúcichspotrebiteľskéúveryzaprimeranúodplaturiadiacsazásadoudobrých
mravov upravenou v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

41. Odvolací súd len dopĺňa, že takto dojednaný poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti.
Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké
skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok 2/3 zo sumy 766,12 Eur. Zákon
o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e/ ZoSU),

ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Dá sa len
predpokladať, že tento poplatok je za uzavretie zmluvy a teda asi za napísanie zmluvy a za posúdenie
bonity záujemcu o úver. Aj keby sa pripustil takýto vedľajší predmet plnenia, odvolací súd považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za vedľajšie plnenie, ktoré si spotrebiteľneobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Pre porovnanie odvolací súd dáva do
pozornosti Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája
2010 č. k. AZ 17 U 192/2010 , v ktorom sa konštatuje zíver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí

spotrebiteľského úveru sú neprijateľné ,,Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému
vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol
bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa
vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze,

túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce.
Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či
si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých
mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej
spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za
spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva

banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok.
Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí
úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie
spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok, bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala
skutočné protiplnenie. Aj z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok

za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná..
Súd doplnil, že zmluvná podmienka, je neprijateľná aj z dôvodu, že nie je pre spotrebiteľa jasná a
zrozumiteľná - nie je z nej totiž zrejmé, či poplatok za spracovanie bude na spotrebiteľa dopadať iba v
prípade, ak uzavrie zmluvu o úvere alebo aj v situácii, keď sa bude iba informovať ohľadom úverovej
služby (arg. výška úveru 0 eur = paušálna minimálna výšky poplatku 50 eur). Vyšší krajinský súd potvrdil

rozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvekúkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku).

42. V rámci delenia právnych úkonov podľa kritéria odplatnosti je úver odplatným právnym úkonom.

Odplatu za hlavný predmet plnenia predstavujú úroky Tiež sa im zvykne hovoriť cena úveru, alebo
odplata. Ak preto žalovaný naformuloval zmluvu tak, že sa má platiť úrok a odplata, nie je jasné, čo
je tou odplatou ,ak aj úrok je odplatou. Zo splátkového kalendár, v rozpore so zákonom, nie je jasné,
v akej výške sú splátky istiny a v akej výške splátky úrokov. Podľa § 4 ods.2 písm. i) ZoSU, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

43. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa sankciami (úrok z omeškania 0,25 % denne, zrážky zo mzdy
a iných príjmov, uznanie dlhu formou notárskej zápisnice, zriedenie záložného práva k nehnuteľnosti) v
zmluve rovnováha medzi stranami zmluvy spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech slabšej strany zmluvy.

44. Žalovaný v odvolaní výslovne k neprimeranosti sankcii neuviedol žiadne dôvody. Odvolací súd
z tohto dôvodu nepoznal vecnú výhradu odvolateľa, v čom vidí nesprávnosť súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd nenašiel dôvod pochybovať o vecnej správnosti rozsudku ani v tejto časti zmluvy. V
spojení s ostatnými zmluvnými podmienkami najmä o záložnom práve je tak vážne nebezpečenstvo

postihu majetku spotrebiteľa v neprimeranom rozsahu, vrátane plnení z neprijateľných podmienok,
čo predstavuje obchádzanie dôležitého prvku unijného práva - ex offo zbavenie spotrebiteľa účinkov
neprijateľných podmienok. Zdá sa, že práve sankcie úplne dezorientujú spotrebiteľa vo vzťahu k
skutočnej výške dlhu a z neprehľadnej situácie ťaží žalovaný, ktorému nič nebráni určiť výšku dlhu a
pristúpiť k mimosúdnemu uspokojeniu pohľadávky a postihu majetku žalobkyne.

45. V rámci zmluvy je dohodnuté pravidlo, ktoré umožňuje bez súdnej kontroly vymôcť od spotrebiteľa
aj plnenia z neprijateľných podmienok. Žalovanému nič nebráni predať nehnuteľnosť vo vlastníctve
žalobkyne (§151j, ods.1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd je presvedčený, že slovenská právna
úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa

bez súdnej kontroly súdu je v kolízii s princípom efektivity unijného práva. Umožňuje obísť dôležitý
prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zdá sa, že
je tu ešte väčšie nebezpečenstvo ako pri neprijateľnej rozhodcovskej doložke, v rámci ktorej existuje
predsa len kontrola zo strany exekučného súdu. V rámci výkonu záložného práva niet žiadnej súdnejkontroly a výšku dlhu diktuje veriteľ. Predmetná vec je jasným dôkazom, že sa tak robí aj na plnenia
z neprijateľných zmluvných podmienok.

46.Odvolacísúd nepredložilvecústavnémusúdupodľačl.125ods.1písm.a/ ústavy,pretože nazávero
neplatnosti právneho úkonu postačovala platná právna úprava. Ustanovenia o záložnom práve v spojení
s ostatnými zmluvnými podmienkami (čl. 4ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách) značne prehlbujú hrubú nerovnováhu, ktorá vyplýva z vyššie uvedených
zmluvných podmienok (mimosúdne vymoženie plnení z neprijateľných podmienok).

47. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o ustanovenie v rozpore
s § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v odvolaní k tejto časti odôvodnenia rozsudku dôvody
neuviedol. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie a poznamenáva, že ide o
neprijateľnú rozhodcovskú doložku podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovi .O takúto rozhodcovskú doložku ide aj pri možnosti výberu

medzi všeobecným súdom a rozhodcom, pretože z pohľadu spotrebiteľa je jedno, či mu rozhodcovské
konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že arbitráž
vyvolávajú dodávatelia (por. už spomínané dielo K.Csacha str.214,, Spotrebiteľ by mal byť chránený
pred oboma“.

48. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza výhradu, že sa zneplatnila celá zmluva v rozpore s § 41
Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie odcitoval, no bližšie dôvody neuviedol.

49. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, e túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

50. Ako už odvolací súd uviedol, neplatnosť zmluvy by mala byť len akási posledná možnosť

riešenia vadnosti právneho úkonu. V konečnom dôsledku nie je ani v záujme samotného spotrebiteľa
zneplatniť zmluvu ako celok, pretože by stratil možnosť splátok vzhľadom na povinnosť vrátiť vzájomné
plnenie (§ 457 Občianskeho zákonníka). Predmetná zmluva však vykazuje závažné vady aj čo
do podstatných náležitostí. Je mimoriadne nebezpečná pre spotrebiteľov a za žiadnych okolnosti v
spoločnosti udržateľná. Predmetná zmluva umožňuje zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím

inštitútu zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok. Plošné používanie takejto zmluvy, ako
štandardnej typovej, evidentne zakladá nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zakázaná (§7ods.1 zákona
č. 250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa). Aj napriek teórii v prospech zachovania platnosti zmlúv iný
záver nebol dobre možný ako ten , ku ktorému dospel súd prvého stupňa.

51. Odvolací súd konštatuje, že niet takého článku zmluvy, ktorý by nemal vadu. Odvolací súd pritom
považoval za nadbytočné vyhodnocovať ďalšie časti zmluvy, ktoré sa v napadnutom rozsudku osobitne
nespomínajú, čo by znamenalo len konštatovanie ďalších a ďalších porušení zákona, rozporu s
dobrými mravmi a požiadavkou čestnej obchodnej praxe (§4 ods. 8 ZoOS).

52. Za stavu, že sa vady predmetnej úverovej zmluvy dotýkajú esenciálnych náležitosti a že niet
bezvadného článku zmluvy, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o neplatnosti
zmluvy ako celku. Odvolací súd berúc zreteľ podľa § 41 Občianskeho zákonníka na povahu právneho
úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinnosti v neprospech
slabšieho spotrebiteľa, ďalej vzhľadom na okolností , za ktorých bola zmluva uzavretá a evidentnú

nadvládu nad dlžníkom ( slabšia pozícia čo do vyjednávacej pozície a čo do informovanosti, naviac v
tiesni) a konečne, berúc zreteľ na povahu právneho úkonu, sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
o neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy.

53. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý

na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

54.Odvolacísúdpredovšetkýmďalejkonštatuje,žežalobkyňanepochybnemánaliehavýprávnyzáujem
na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.04.2009 č. XXX/XXXX-RAČ.

55. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal naliehavosťou právneho záujmu žalobkyne na žiadanom
určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Právny záujem na určení tejto neplatnosti vyplýva
aj z faktu, ktorý bol nepochybne zistený a preukázaný súdom prvej inštancie v tom zmysle, že predmetná
zmluva o zriadení záložného práva je neplatná z dôvodu rozporu záujmov medzi splnomocnencom -
právnym zástupcom vybraným žalovaným a splnomocniteľom, teda žalobkyňou.

56. Súd prvej inštancie sa správne sústredil na konštatovanie neplatnosti plnomocenstva ako
dvojstranného právneho úkonu, pričom je nepochybné, že toto plnomocenstvo nie je dostatočne určitým
právnym úkonom a nie je zrejmé, na aké konkrétne nehnuteľnosti sa bude vzťahovať z hľadiska
oprávnení splnomocnenca s nehnuteľnosťami nakladať. Takéto plnomocenstvo nemožno považovať za

platný právny úkon, pretože je formulované všeobecne a nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu
v zmysle predpokladov § 37 Občianskeho zákonníka. Je potrebné súhlasiť s tým, že zmluva o zriadení
záložného práva zo dňa 27.04.2009 je neplatná z dôvodu, že nebola podpísaná žalobkyňou, avšak
splnomocnencom, ktorého plnomocenstvo nebolo za týchto okolností platné.

57. Je tiež správny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spočívajúcej v tom, že hodnota založenej nehnuteľnosti je k
hodnote poskytnutého úveru a to k sume 863,04 Eur neprimeraná, berúc do úvahy fakt, že zmluva
o zriadení záložného práva postihuje viacero nehnuteľností žalobkyne. Ide v tomto smere o zjavný
nepomer spôsobujúci značnú nerovnováhu v postavení účastníkov takto založeného právneho vzťahu.

58. Bol preto správny postup súdu prvej inštancie pokiaľ určil neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy
a naliehavosť právneho záujmu žalobkyne na tomto určení bola preukázaná v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p., keďže doposiaľ nebol preukázaný zánik tohto záložného práva, ako ani rozhodnutie príslušného
katastra nehnuteľností o výmaze záložného práva.

59. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni
bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 863,4,- Eur. Celkovo však
žalobkyňa zaplatila čiastku 1.280,76- Eur a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške

417,72- Eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.

60. Správnym je záver o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v
dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo dňa, keď k
bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový

subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo
poznaťadodržiavaťprávnepredpisyvzťahujúcesanaposkytovanieúverov.Neuvedenieročnejúrokovej
sadzby v uzatvorenej zmluve účastníkov, použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane
vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech

opísanými praktikami. V danom prípade výšku úrokovej sadzby je možné vyvodiť z výšky poplatku
uvedeného v zmluve a v spojení s bodom 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. So zreteľom na to, je správny záversúdu prvej inštancie poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v
dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.

61. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že žalovaný dlhodobo ignoruje právnu úpravu zameranú
na ochranu spotrebiteľov (absencia obligatórnych náležitostí zmluvy, uvádzanie neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve, ako napr. rozhodcovská doložka, administratívny poplatok, dohoda
o vyplnení zmenky). Uvedené sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Aj keby súd pripustil, že žalovaný nechcel dojednať

zmluvu so žalobcom v snahe získať prospech, ťažko možno uveriť, že žalovaný nevedel, čo môže
takýmto konaním spôsobiť a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený.

62. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 21.08.2008. Žalobkyňa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia uplatnil žalobou na súde dňa 26.04.2016. Z uvedeného vyplýva, že desaťročná premlčacia
doba neuplynula ani od uzavretia zmluvy o úvere. O to viac je odôvodnený záver, že desaťročná

premlčacia doba nemohla uplynúť odo dňa, kedy sa žalovaný voči žalobcovi bezdôvodne obohatil, t.j.
od okamihu, kedy prijal od žalobcu plnenie prevyšujúce sumu skutočne čerpaného úveru. Odvolací súd
zároveň odkazuje na záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení
od svojho právneho zástupcu, ktorému dňa 18.01.2016 udelila plnomocenstvo, čím preukázala
dodržanie subjektívnej premlčacej lehoty.

63. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po
výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.

v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)

verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný
súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.
ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú

význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 157 ods.
2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a preto ho nemožno považovať
za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.
Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú súhrnne ich

zrozumiteľnosťivšeobecnúinterpretačnúpresvedčivosť.Súdprvejinštanciejasneadostatočnevysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyhovel. Náležite sa vysporiadal so súdnou judikatúrou
týkajúcou sa preskúmavanej veci a rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

64. S ohľadom na všetky uvádzané dôvody, keď správny je aj výrok o trovách konania strán, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p. okrem výroku o
čiastočnom zastavení konania.

65. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.

1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu a uplatnila
si náhradu trov odvolacieho konania, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v odvolacom konaní úspech nemal.

66. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 2 : 1.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).