Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/137/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211516
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1415211516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
M. G., nar. XX.XX.XXXX a Q. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., L. C. XXXX/XX, a otec - F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., V. Q. XXXX/
XA, zastúpený JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou, so sídlom Žilina, A. Bernoláka 27, o návrhu
matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu
Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/329/2015-352 zo dňa 27.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú M. G., narodenú XX.XX.XXXX, zo
sumy XXX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne a na maloletého Q. G., narodeného XX.XX.XXXX,
zo sumy XX eur mesačne na sumu XXX eur mesačne počínajúc dňom 01.09.2016, vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné na maloletú M. vo výške XX eur a zročné
výživné na maloletého Q. vo výške XX eur za mesiac september 2016 zaviazal otca zaplatiť spolu s

bežným výživným v mesiaci október 2016. Vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu
Žilina č.k. 9P/310/2012-683 zo dňa 20.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.
9CoP/71/2014-729 zo dňa 02.10.2014 v časti o výživnom pre maloleté deti. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1 veta prvá, §

78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď po vykonanom dokazovaní vyhodnotil zmenu pomerov na strane
maloletých detí a ich rodičov od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti. Za
podstatnúzmenupomerovnastranedetípovažovaluplynutiedobydvochrokov odposlednéhosúdneho
rozhodnutia o výživnom, nástup maloletého Q. do prvého ročníka základnej školy a postúpenie maloletej
M. na druhý stupeň základnej školy, ktorá zmena odôvodňuje aspoň čiastočne zvýšenie výživného.
Podľa názoru súdu prvej inštancie má otec možnosť platiť o XX eur mesačne vyššie výživné na každé
dieťa, pričom ani sumy zvýšeného výživného zo strany otca nepokryjú v celom rozsahu v skutočnosti

vzniknuté výdavky maloletých detí, na ktorých by sa mali rodičia podieľať každý podľa svojich schopností
a možností, nakoľko na výživu zo strany svojich rodičov sú maloleté deti odkázané až do tej doby,
pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť a pokiaľ sa pripravujú na svoje budúce povolanie. Konštatoval, že
zvyšovanie výdavkov na deti je úmerné ich veku, čo by mali rodičia vziať do úvahy pri voľbe svojhospôsobu života. Neprihliadal na pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti otca, ktorá skutočnosť nemôže
byť dôvodom na zníženie výživného pre jeho staršie školopovinné deti a nemôže byť na ťarchu týchto
detí. Otcovi dal do pozornosti zvoliť taký spôsob života, aby si mohol vyživovacie povinnosti ku všetkým

trom maloletým deťom riadne plniť. Konštatoval, že v konaní otec nepreukázal žiaden iný dôvod na
zníženie výživného a na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd prvej inštancie mal
preukázané, že otec je nezamestnaný, na úrade práce pravdepodobne neevidovaný a jeho zdrojom
príjmu je suma XXX eur mesačne z prenájmu nehnuteľnosti. Návrh matky vo zvyšku zamietol majúc za
preukázané, že v súčasnosti nie je v schopnostiach otca platiť zvýšené matkou navrhované výživné

od 01.09.2015 spolu v sume XXX eur mesačne. Z rovnakých dôvodov zamietol návrh otca na zníženie
výživného na sumu XX eur a XX eur mesačne od 01.09.2015 majúc za to, že takýto návrh nie je v záujme
zabezpečenia ďalšej riadnej výživy maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Navrholzmeniťrozhodnutiesúduprvejinštancietak,ženávrhmatkynazvýšenievýživného

na maloleté deti zamietne a vyhovie jeho návrhu na zníženie výživného. Namietal, že súd prvej inštancie
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,rozhodnutiesúduvychádza
z nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil so zvýšením výživného na maloleté deti z dôvodu,
že nedošlo ku zmene pomerov na strane detí, resp. za dobu dvoch rokov nemohli narásť náklady na
deti v takom rozsahu. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o poslednej úprave výživného na maloleté

deti nemohol súd vziať do úvahy narodenie jeho ďalšieho dieťaťa F. G., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu,
že nemal k dispozícii vyhotovený rodný list maloletého, a táto podstatná okolnosť nebola v rozhodnutí
súdu zohľadnená. Poukázal na vyjadrenie kolízneho opatrovníka a jeho návrh na zvýšenie výživného
na každé dieťa o XX eur mesačne. Namietal nesprávne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
s uvedením, že bol nezamestnaný a pravdepodobne neevidovaný na úrade práce z dôvodu, že od roku

1998ježivnostník. Daldopozornosti,žesúduprvejinštanciepredložildoklady-výpiszoživnostenského
registra a daňové priznanie, preukazujúce, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, riadne vedie
účtovníctvo a pravidelne podáva daňové priznanie. Za nemožné považoval predloženie nájomných
zmlúv týkajúcich sa podnikateľských aktivít jeho otca. Jeho príjem XXX eur mesačne predstavuje príjem
z prenájmu dvoch priestorov a zabezpečenie všetkých činností súvisiacich s prenájmom a správou

nebytových priestorov. Nesúhlasil s hodnotením jeho osoby ako nezamestnaného, vyhýbajúceho
sa plneniu výživného na deti. Dal do pozornosti, že po narodení ďalšieho dieťaťa sa snažil vykryť
všetky výdavky pôžičkami od príbuzných predpokladajúc, že jeho príjem sa zvýši. Namietal, že súd
prvej inštancie sa pri rozhodovaní neriadil zásadami uvedenými v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Matkou vyčíslené navýšené náklady na deti považoval za neodôvodnené a nadhodnotené, keďže nie sú

potrebné pre zdravý vývin detí, pričom ani jeden z rodičov si takéto výdavky nemôže dovoliť. Mal za to,
že deti nepotrebujú byť neustále návštevníkmi divadiel, kina, opery, rôznych krúžkov a akcií. Poukázal
na matkin príjem XXX eur mesačne netto a nereálnosť účelne vynaložených nákladov na deti matkou
ani za predpokladu, že by jej na časť týchto nákladov prispieval partner. Nesúhlasil s odporúčaním
súdu prvej inštancie o zmene spôsobe jeho života poukazujúc na trh práce v mieste jeho bydliska a

najbližšom okruhu a priemerné príjmy v takejto oblasti, ktoré sú dosahované v sume XXX eur mesačne.
Vyslovil úvahu, že pokiaľ by našiel prácu v inom regióne, vznikli by mu ďalšie náklady na cestovanie,
bývanie a podobne. Poukázal na svoje zdravotné problémy (poškodenie zraku), v dôsledku ktorých
nemôže vykonávať prácu v stavebníctve, v prašnom prostredí a prácu vo výškach a nemôže sa aktívne
venovať športu a cvičiť vo fitnescentrách. Dal do pozornosti, že matka maloletých detí sa odsťahovala

zo Žiliny do Bratislavy, do oblasti kde je viac pracovných miest a vyššia životná úroveň, avšak nevyvinula
žiadne úsilie na zvýšenie svojho príjmu. Uviedol, že po rozhodnutí súdu bol nútený si vziať pôžičku na
platenie zvýšeného výživného vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudku a prípadné domáhanie
sa výživného matkou prostredníctvom exekútora, čím by mu vznikli ďalšie výdavky. Poprel návštevy
pohostinských zariadení, požívanie alkoholických nápojov a matkou prezentovanú jeho vysokú životnú

úroveň. Uviedol, že svoje deti má rád a je na ne pyšný, nemá v úmysle deti ponižovať, vždy im kupoval
darčeky a poskytoval aj iné plnenia. Vždy mal záujem o deti, avšak matka mu umožnila kontakt len v jej
prítomnosti. V záujme predchádzania stresom sa rozhodoval stretávať sa s deťmi len bez prítomnosti
matky. Poukázal na to, že matka jeho a starých rodičov z jeho strany vykresľuje deťom negatívne,
sústavne ho ponižuje a osočuje.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť. Poukázala na to, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti, súd prvej inštancie
riadne preskúmal argumenty otca a vyvodil z nich správny právny záver. Dala do pozornosti, žeotec nepreukázal svoje tvrdenia o nemajetnosti, neschopnosti zamestnať sa, nesplnil si povinnosť o
predložení vierohodných dokladov o jeho skutočných príjmoch z prenájmu a kompletnej dokumentácie
k polyfunkčnému domu v Žiline, v ktorom roky podniká. Poukázala na to, že nájmy z predmetných

nájomných zmlúv niekoľkonásobne prevyšujú určené zvýšené výživné na maloleté deti. Nesúhlasila
s tvrdeniami otca o dlhodobom neobsadení nájomných priestorov. Namietala, že príjmy predložené
otcom nezodpovedajú jeho reálnym príjmom z prenájmu priestorov, ktorá činnosť je hlavnou pracovnou
činnosťou otca po dobu 20 rokov. Poukázala na to, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal svoje
zdravotné problémy, keďže poškodenie zraku nemá zaznamenané ani v zdravotnej dokumentácii. Dala

do pozornosti, že otec je dlhodobo držiteľom vodičského oprávnenia na motorové vozidlá a vlastníkom
zbrojného pasu, ktorý sa vydáva osobám s predpokladaným bezchybným zdravotným stavom a je
vlastníkom vozidla zn. A. Q.. Otec niekoľkokrát do týždňa navštevuje pohostinstvá, fitnescentrum,
cvičí pod dohľadom trénera, je tuhý fajčiar, užíva osobný automobil, užíva mezonetový byt, garáž,
dve nehnuteľnosti v K.. Finančné problémy otca považuje za účelovo vykonštruované, keďže celý
jeho majetok je vedený na jeho rodičov. Dala do pozornosti, že z dokladov predložených otcom je

zrejmé, že vedie spoločnú domácnosť s rodičmi, pretože otec má s nimi spoločný účet, z ktorého sú
hradené jeho výdavky. Podľa názoru matky neexistuje žiaden dôvod, aby sa nemohol zamestnať v
práci s lepším príjmom. Nesúhlasila s porovnaním predložených výdavkov otca na XX mesačné dieťa
a maloletú M. a Q., ktorí navštevujú základnú školu a ich náklady súvisiace s rastom nie je možné
limitovať. Odmietla tvrdenia otca o nezvládaní školských povinností detí. Uviedla, že otec neprejavuje

o deti záujem viac ako štyri a pol roka, neprispieva im nad rámec výživného, nezaujíma sa o ich
zdravotný stav a výsledky v škole, pričom ona sa deťom venuje, dokáže zosúladiť školské povinnosti
s krúžkovými aktivitami, deti dosahujú v škole výborné výsledky. Náklady na deti preukázala, snaží
sa im zabezpečiť kvalitný život a uhradiť všetky vzniknuté výdavky vrátane nákladov na zabezpečenie
zdravotnej starostlivosti detí, dovoleniek a výletov. Podľa jej názoru, otec si môže vyriešiť svoju finančnú

situáciu, jeho partnerka má možnosť sa zamestnať a dieťa umiestniť do jasiel. Poukázala na spôsob
života otca, absolvovanie zahraničných dovoleniek a víkendových pobytov mimo Žiliny a náklady otca
vzniknuté s právnym zastupovaním v tomto konaní. Nesúhlasila s tvrdením, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal pri poslednej úprave výživného s jeho ďalšou vyživovacou povinnosťou z dôvodu, že otec
na základe tejto skutočnosti žiadal výživné v rámci odvolacieho konania znížiť. Spochybnila vyjadrenie

otca o zabezpečení si pôžičky na splatenie výživného, ktorú skutočnosť nepreukázal. Poukázala na vek
detí, potrebu zabezpečovania ich denne osobnej starostlivosti, ktorou je pokrytý aj rozsah jej vyživovacej
povinnosti k deťom.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolaniu otca maloletých detí nie je možné
vyhovieť.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne, právne posúdil a vyvodil z
nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok

zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Súd prvej inštancie správne postupoval, ak zvýšil vyživovaciu povinnosť, keď aj podľa názoru
odvolacieho súdu nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného od 01.09.2016. Tak, ako
konštatuje súd prvej inštancie, naposledy bolo rozhodované o výživnom v roku 2014 a uplynutím doby

dvoch rokov došlo k podstatným zmenám na strane maloletých detí, jednak nástupom maloletého
Q. na základnú školu a nástupom M. na druhý stupeň základnej školy. Správne ustálil súd prvej
inštancie počiatok zvýšenia výživného dňom 01.09.2016. Pod odôvodnenými potrebami maloletých detí
je treba vidieť potreby na stravovanie, bývanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, potreby súvisiace so
vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami, ako aj mimoriadne potreby, ktoré sa v jeho živote vyskytnú.

Uvedenú skutočnosť súd prvej inštancie správne posúdil, pričom odvolací súd súhlasí aj s jeho
stanoviskom, že výška výživného na maloletú M. v sume XXX eur mesačne a na maloletého Q. v sume
XXX eur mesačne je primeraná veku a potrebám oboch maloletých detí a zodpovedá schopnostiam a
možnostiam otca. Tu je potrebné zdôrazniť, že matka náklady na zabezpečenie potrieb maloletých detíriadne preukázala. Pokiaľ otec namieta výšku a nadštandardné výdavky na deti, ktorým matka umožní
množstvo aktivít bez ohľadu na výšku príjmu rodičov, odvolací súd poznamenáva, že výška zvýšeného
výživnéhonamaloletédetizohľadňujebežnévýdavkynadeti,pričomprávezamietnutienávrhumatkyvo

zvyšku odzrkadľuje posúdenie príjmu otca a matkou predložených nadštandardných nákladov na deti.
Neobstojí odvolacia námietka otca, ktorou poukazuje na výšku svojho mesačného príjmu, nemožnosť
zamestnať sa vzhľadom na región, v ktorom žije a jeho výdavky, keďže prvoradou povinnosťou každého
rodiča je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť a zariadiť si
svoje záležitosti tak, aby povinný rodič dokázal prispievať výživným v primeranej výške, pravidelne

a včas. Výživné má prednosť pred akýmikoľvek pohľadávkami. Rovnako odvolací súd neprihliadal
na zmenu pomerov na strane otca a jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorá
skutočnosť, nemôže byť dôvodom na zníženie výživného v prípade, ak na strane maloletých detí nastala
zmena pomerov. Odvolací súd akceptuje odvolaciu námietku otca vzťahujúcu sa k posúdeniu jeho
dlhodobej nezamestnanosti, keďže z obsahu spisu je nesporné, že otec je živnostník a žije z prenájmu
nehnuteľností. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na výšku zvýšeného výživného. Odvolací súd

neprihliada na tvrdenia otca a ním preukazovanú výšku jeho jediného príjmu XXX eur mesačne z
prenájmu nehnuteľností a stotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie o hodnotení osoby otca a voľbe
jeho spôsobu života. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec je v produktívnom veku, schopný vykonávať
prácu a zabezpečiť si tak vyšší príjem, pričom žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ho zdravotný stav
obmedzoval vo výkone práce. Pokiaľ mu jeho podnikateľské aktivity po dobu 20 rokov nezabezpečujú

prijateľnú životnú úroveň a pravidelný mesačný príjem, z ktorého dokáže prispievať na výživu svojich
maloletých detí primeranou sumou zodpovedajúcou ich veku a zabezpečeniu odôvodnených potrieb,
má možnosť zmeniť svoju prácu a zabezpečiť si dostatočný príjem a zvýšiť životnú úroveň nielen sebe,
ale aj svojim maloletým deťom. Otec si musí byť vedomý svojich záväzkov k maloletým deťom a plnenia
svojich povinností voči nim. Správne súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného

na maloleté deti a čiastočne zvýšil výživné po dôslednom zohľadní všetkých okolností potrebných pre
posúdenie vyživovacej povinnosti.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p..

11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Cs.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).