Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/349/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204520
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5811204520.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

ačlenovsenátu-sudcovJUDr.RóbertaUrbanaaJUDr.ErikaVarguvprávnejvecižalobkyne-Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, v zastúpení
Allianz- Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151
700, proti žalovanému: W. C., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX R., v zastúpení právne - JUDr.
Ferdinand Klinovský, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie W. XX, XXX XX A. J., o zaplatenie
37.856,52 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 3C/4/2012-314 zo dňa 18.2.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil odporcovi (ďalej „len žalovaný“) povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi (ďalej len žalobkyňa) sumu 37.856,52 eur spolu s úrokom z omeškania, vo výške 9,50%
ročne zo sumy 14.477,50 eur od 15.8.2011 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.224,25 eur
od 30.7.2012 do zaplatenia, vo výške 5,50% ročne zo sumy 8.311,95 eur od 13.9.2013 do zaplatenia,
vo výške 5,15% ročne zo sumy 6.842,82 eur od 8.10.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok I). Rozhodovanie o trovách konania vyhradil súd v lehote do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II).

2. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu 15.8.2011 po pripustení jej zmeny uznesením č.k. 3C/4/2012-218
zo dňa 17.10.2014, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 37.856,52 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 14.477,50 eur od 15.8.2011 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 8.224,25 eur od 30.7.2012 do zaplatenia, vo výške 5,50% ročne
zo sumy 8.311,95 eur od 13.9.2013 do zaplatenia, vo výške 5,15% ročne zo sumy 6.842,82 eur od

8.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Finančné plnenie žalobkyňa požaduje od žalovaného
titulom regresných náhrad poistných plnení vyplatených Sociálnou poisťovňou za invalidné dôchodky
poškodenému v období od októbra 2007 do októbra 2013 a titulom náhrad za stratu na zárobku po
skončení PN pri invalidite, vyplatené poškodenému K. W. za obdobie od septembra 2008 do augusta
2014 za poistnú udalosť zo dňa 17.3.1998, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poškodeného W. pri
dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný. R. uplatnený žalobou vychádzajúci z ustanovenia § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka v aplikácii s § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 423/1991 Zb. vyhodnotil

prvoinštančný súd za dôvodný čo do žalovanej istiny, ako aj jej príslušenstva.

3. Súd mal preukázané z rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 1T/37/1998 zo dňa 23.9.1998
(právoplatný25.9.1998),žežalovanýbolprávoplatneuznanývinnýmztrestnéhočinuublíženianazdravía ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, nakoľko dňa 17.3.1998 okolo 5:30 h. viedol osobné motorové
vozidlo zn. Škoda 105 ŠPZ: POD 66-20 po ceste č. I/59 v obci Podbiel, následkom požitia alkoholických
nápojov nezvládol vedenie vozidla, narazil do oplotenia kostola a následne zrazil chodca K. W., nar.

XX.X.XXXX, čím mu spôsobil zranenie zlomeniu spodiny lebečnej, ťažké pohmoždenie mozgovej tkáne,
zlomenie kostí pravého predkolenia, zlomeniu ľavej kľúčovej kosti, vnútorné odlomenie ľavej ramennej
kosti, zlomeninu 6 rebra vľavo, mnohopočetné odreniny a pohmoždeniny po celom tele s trvalou plnou
invaliditou - plne odkázaného na pomoc druhých, žalovaný pritom v čase nehody podľa prepočtu znalca
z Ústavu súdneho lekárstva mal 2,2 promile alkoholu v krvi a takto konal aj napriek tomu, že bol

rozhodnutím veliteľa Vojenského útvaru 4558 Lešť zo dňa 3.5.1996 postihnutý za priestupok podľa §
30 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/90 Zb.

4. Keďže dokazovanie preukázalo, že žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, žalobcovi v zmysle § 11 ods. 1 písm. a ) Vyhl. č. 423/1991 Zb. vznikol nárok voči
žalovanémunanáhradupoistnéhoplnenia,ktorézanehovyplatil.Poisťovňazdôvodovvzniknutejškody,

za ktorú zodpovedá žalovaný, vyplatila poškodenému za poškodenie jeho zdravia finančné plnenie
37.856,52 eur titulom dávok z dôchodkové poistenia formou invalidného dôchodku a takisto dávky v
zmysle § 447 Občianskeho zákonníka. Dávky nemajú charakter jednorazových dávok, vyplácajú sa
každomesačne. Tieto plnenia boli vyplatené postupne od 23.9.2008, následne aj právo na ich náhradu
vzniklo postupne od 23.9.2008. Žalobkyňa si neuplatnila právo na náhradu vyplateného poistného

plnenia za obdobie pred 23.9.2008, nič jej však nebránilo v tom podľa názoru súdu, aby si nárok
uplatnila od 23.9.2008, kedy poškodenému bola vyplatená prvá suma - náhrada za stratu na zárobku
dňa 23.9.2008 a keďže žalobu podala u súdu 15.8.2011, stalo sa tak u žalovanej istiny a jej príslušenstva
v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe. Žalovaný vo svojej obrane nenamietal ani základ, ani výšku
nároku, ani dôvod ich vyplatenia poškodenému, ani okolnosť následnej refundácie vyplatených dávok

žalobkyňou titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

5. Žalovaný voči uplatnenému nároku žalobkyne sa bránil tým, že tento je v rozpore s ustanovením §
3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uplatňuje poistné plnenie voči nemu 13 rokov po poistnej
udalosti, takýto výkon práva žalobkyne je podľa žalovaného v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Túto obranu žalovaného prvostupňový súd vyhodnotil za nedôvodnú. Poukázal na to,
že dopravnou nehodou spôsobenou žalovaným a navyše pod vplyvom alkoholu došlo k trvalému
poškodeniu zdravia s následkom invalidity M. W., vzniklo poškodenému právo na výplatu dávok
z dôchodkového poistenia formou invalidného dôchodku a takisto právo na dávky podľa § 447
Občianskeho zákonníka. Žalovaný nárok je osobitným priamym nárokom poisťovne proti poistenému

(škodcovi) na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb.,
nejedná sa o nárok na náhradu škody, pri ktorom by súd mohol využívať moderačné právo. Súd
poukazuje na účel tzv. postihového práva poisťovateľa s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky
č. 423/1991 Zb., ktorým je primárne pôsobiť preventívne vo vzťahu k poistenému pri dodržiavaní jeho
zákonných povinností, sekundárne sankcionovať poisteného za to, že nehodu spôsobil pod vplyvom

alkoholu. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, že uplatnenie postihového práva poisťovateľom voči
žalovanému je v rozpore s dobrými mravmi. Naopak, práve správanie sa žalovaného spočívajúce vo
vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, keď mu bolo namerané 2,2 promile alkoholu v krvi,
je v príkrom rozpore nie len s jeho základnými povinnosťami, ale aj s dobrými mravmi. V súdenej veci
neexistujú okolností, ktoré by odôvodňovali posúdenie uplatnenie si práva a postihu za rozporné s

dobrými mravmi. Žalobca si zákonný právny nárok uplatnil, pri jeho uplatnení nepostupoval nepoctivo,
šikanózne zneužívajúc svoje právo postihu voči žalovanému a ani inak nenarúšal rovnosť účastníkov
občianskoprávneho vzťahu. Naopak porušenie povinnosti na strane žalovaného je prvotnou príčinou
vzniku práva žalobkyne na postih, žalovaný sa takémuto postihu mohol jednoducho vyhnúť tým, že by
si riadne plnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti a neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu.

Súd poznamenal, že žalobkyňa voči žalovanému vôbec neuplatňovala nároky za obdobie do 23.9.2008,
teda spätné pohľadávky za obdobie od 17.3.1998 do 23.9.2008, stalo sa tak aj z toho dôvodu, že tie
boli premlčané.

6. Súd uzavrel, že žalobkyni vznikol nárok nielen na žalovanú istinu ale aj jej príslušenstva - úrok z

omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhal sa zrušenia rozsudku, vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tak, ako v konaní pred súdom prvejinštancie, aj v odvolaní argumentuje tým, že nárok uplatnený v súdnom konaní je v rozpore s § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal aj na stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 88 uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov

SR č. 6-7, ročník 1998, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
potrebné v medziach zákona vždy aplikovať na základe voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť podložená
dôkladnýmiskutkovýmizisteniamiasúčasnemusípresvedčivodokladať,žetietozisteniadovoľujúurobiť
v konkrétnom prípade závery o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi.

8. Odvolateľ vytýka súdu, že uplatnený nárok žalobkyne na náhradu vyplateného poistného plnenia
súvisiaci s dopravnou nehodou, ktorá sa stala pred 17 rokmi, nepovažoval za nárok v rozpore
s dobrými mravmi. Vo veci konal a rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, avšak z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia opätovne nie je zrejmé, aké právne úvahy viedli súd k takémuto
konštatovaniu. Súd neaplikoval príslušnú právnu normu týkajúcu sa dobrých mravov uvedených v
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na tento posudzovaný prípad. Písomné vyhotovenie rozsudku

podľa názoru odvolateľa nie je vyargumentované dostatočne. Súd svoje závery riadne neodôvodnil,
jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa nevyrovnal so všetkými skutkovými a
právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Napriek
záverom Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 10Co/254/2015 z 30.11.2015 o uložení povinnosti
prvoinštančnému súdu riadne sa vysporiadať s otázkou, či je/nie je uplatnený nárok v rozpore s dobrými

mravmi, v odôvodnení napadnutého rozsudku odpoveď na túto otázku absentuje. Skutočnosť, že
uplatnený nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, prečo, z akých dôvodov - pritom otázku rozporu s
dobrými mravmi odvolateľ viaže k inej skutkovej okolnosti, než je používanie alkoholických nápojov ním
- v napadnutom rozsudku súd nezodpovedal, táto otázka v rozhodnutí súdu je vyargumentovaná len
strohým opísaním nároku žalobcu a skutočnostiam viažucim sa k vzniku škodovej udalosti. Pri posúdení,

či konanie účastníka právneho vzťahu je v súlade, alebo v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne
neustanovuje, z akých hľadísk má súd vychádzať; vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom
konkrétnom prípade od úvahy súdu, ktorá musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a
súčasne musí presvedčivo dokladať, že tieto zistenia súdu dovoľujú urobiť v konkrétnom prípade záver
o súlade či nesúlade daného výkonu práva s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolateľa o porušenie

dobrých mravov môže ísť aj v prípade, že nie je porušený žiadny konkrétny právny predpis, avšak s
ohľadom na všetky okolnosti prípadu je zrejmé, že právny úkon žalobcu proti nemu je v zásade v rozpore
so základnými zásadami a princípmi, na ktorých pozitívne právo spočíva.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie pre

vecnú správnosť. Ona už opakovane k obrane žalovaného v odvolaním namietanej otázke zaujala svoje
stanovisko tak ústne do zápisnice na pojednávaní, ako aj vo svojich písomných podaniach, na ktoré
v celom rozsahu odkazuje. Podľa žalobkyne postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka má
miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z iných
dôvodov ako dosiahnutie hospodárskych cieľov, či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavnou alebo aspoň

prevažujúcoumotivácioujeúmyselpoškodiť,čiznevýhodniťpovinnúosobu(tzv.šikanujúcivýkonpráva),
prípadne kedy je zrejmé, že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak vo vzťahu
medzi účastníkmi, tak na postavení niektorého z nich navonok. V rozpore s dobrými mravmi môže
byť však len taký výkon práva účastníkov v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia
tohto práva na úkor druhého účastníka konania. Jeho nárok je osobitným priamym nárokom poisťovne

proti poistenému (škodcovi) a to na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/
Vyhláškyč.423/1991Zb.,ktorousaustanovujerozsahapodmienkyzákonnéhopoisteniazodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa si
uplatnila zákonný právny nárok, pri jeho uplatnení nepostupovala inak nepoctivo šikanózne, zneužívajúc
svoje právo postihu voči žalovanému, či inak narúšal rovnosť účastníkov občianskoprávneho vzťahu.

V uplatnení postihu žalobcom v danej výške nie je žiadny úmysel poškodiť druhého účastníka
zmluvného vzťahu, či domáhať sa voči nemu morálne neakceptovateľného práva. Zákon priznáva
právo žalobkyne na postih až do výšky vyplateného poistného plnenia. Práve naopak, správanie sa
žalovaného spočívajúce vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu je v príkrom rozpore nielen
s jeho základnými povinnosťami, ale aj s dobrými mravmi. Žalovaným akcentovaná skutočnosť, že

žalobkyňa iniciovala súdne konanie až s časovým odstupom, je v zmysle tohto ustanovenia celkom
neopodstatnená.10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. v znení účinnom od
1.7.2016, ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu (§ 359 CSP),
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v § 379, § 380

Civilného sporového poriadku a aplikáciou postupu podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Nebolo v konaní sporné, že žalovaný zavineným konaním, keď viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu (v krvi mal namerané 2,2 promile alkoholu) spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej

došlo k poškodeniu zdravia K. W.. Táto poistná udalosť zároveň nehoda sa stala 17.3.1998. Zavinené
protiprávne konanie žalovaného bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn.
1T37/1998zodňa23.9.1998,ktorýmžalovanýbolprávoplatneuznanývinnýmztrestnéhočinuublíženia
na zdraví a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, v nadväznosti na udalosť, ku ktorej došlo 17.3.1998.
Nebolo v konaní sporné ani to, že žalobkyňa titulom poistenia zákonnej zodpovednosti žalovaného za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatila (refundovala) Sociálnej poisťovni vyplatené

dávky invalidného dôchodku a náhrady straty na zárobku pri invalidite (§ 447 Občianskeho zákonníka)
a nebolo sporné ani to, že práve uvedené nároky uplatňuje žalobkyňa voči žalovanému s poukazom
na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 423/1991 Zb. V prvostupňovom konaní žalovaný
uznal peňažný nárok čo do základu a čo do výšky, jeho podstatná obrana voči nároku sa opierala o tú
argumentáciu, že uplatnený nárok po uplynutí značného časového odstupu od poistnej udalosti (udalosť

v roku 1998, žaloba u súdu podaná v roku 2011 ) hodnotí žalovaný - odvolateľ za výkon práva, ktorý je
v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

12. V písomnom odôvodnení rozhodnutia okresný súd vyargumentoval podľa názoru odvolacieho súdu
dostatočne jasne, z akého dôvodu neakceptoval obranu žalovaného, prečo nepovažoval uplatnenie

nároku žalobkyne (po značnom odstupe od poistnej udalosti) za výkon práva v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Kým v poradí prvom rozsudku okresný súd túto otázku
vôbec nerozoberal, vôbec nezodpovedal, v tomto druhom aktuálne odvolaním napadnutom rozsudku
prvostupňový súd dal odpovede na podstatné otázky, ktoré ho viedli k neakceptovaniu argumentácií
žalovaného v dotknutej otázke. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu s názorom súdu prvej

inštancie, že výkon práva žalobkyne spočívajúci v uplatnení žalovaného nároku po značnom časovom
odstupe od vzniku poistnej udalosti nemožno považovať za výkon práva voči žalovanému v rozpore s
dobrými mravmi z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa voči žalovanému
uplatnila u súdu pohľadávku nepremlčanú, pohľadávku, ktorej základ a dôvod, ale aj výšku žalovaný
v konaní uznal, nespochybňoval. Nárok žalobkyne vychádza z právneho predpisu lex specialis, z

ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Z.z., v zmysle ktorej poisťovňa má právo
na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti
poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v
krvi obsah alkoholu vo výške 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom
viesť motorové vozidlo. V predmetnom ustanovení je zakotvený tzv. regresný nárok poisťovne voči

škodcovi, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja. Podstata žalovaného nároku spočíva
v práve základnom význame postihového práva poisťovne dané v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky.
Žalovaný zavineným konaním v roku 1998 spôsobil škodu na zdraví inému, škodu pritom spôsobil pod
vplyvom alkoholu. Na jednej strane sa žalovaný odvoláva aplikácie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a na tom základe zamietnutia žaloby, avšak sám konal v rozpore s právom a jeho zavinené

konanie vyvolalo dôsledok spočívajúci v závažnom poškodení zdravia inému, ktorému bola poskytnutá
náhrada škody na zdraví za žalovaného. Postihové právo žalobkyne voči žalovanému sa viaže k jeho
zavinenému konaniu a to, že motorové vozidlo viedol pod vplyvom alkoholu ( 2,2 promile alkoholu v
krvi ) a v takomto stave inému spôsobil škodu na zdraví. Keby žalovaný sám konal v súlade s právom, k
poškodeniuzdraviainéhobynemuselodôjsť.Prípadneakbymotorovýmvozidlomspôsobilškoduinému

na zdraví bez požitia alkoholických nápojov postihové právo poisťovne voči nemu v zmysle ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. a/ označenej vyhlášky dané nebolo.

13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práva a povinnosti vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených

záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť
výkon práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať
ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem. Dobré mravy sú meradlom hodnotenia
konkrétnych situácií, zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, v súlade sovšeobecnými morálnymi princípmi demokratickej spoločnosti. Súdna prax za dobré mravy pokladá súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
vystihujúcu podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú

povahu noriem základných. Otázku, či určitý výkon práva je podľa zistených skutkových okolností v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka je nutné posudzovať v každej
právnej veci individuálne.

14. Prvoinštančný súd pri hodnotení otázky, či je namietaný výkon práva žalobkyne v rozpore/nie je

v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zohľadnil individuálne hľadisko pri
vecnom hodnotení obrany žalovaného. Žalobou uplatnený nárok má jednoznačne svoj základ a svoju
podstatu v tom, že samotný žalovaný konal v rozpore s právom, konal v rozpore nielen so základnými
zásadami a pravidlami ľudskej slušnosti a všeobecne uznávanými morálnymi zásadami spoločnosti, ale
konal aj ako vodič motorového vozidla v rozpore so zákonom, keď pod vplyvom alkoholu viedol motorové
vozidlo, ktorým spôsobil nehodu, pri ktorej došlo k trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia iného a

práve toto jeho protiprávne zavinené konanie je základnou podstatou aj žalobou uplatneného nároku
voči nemu, teda výkonu práva žalobkyne vychádzajúceho z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/. Vyhlášky
č. 423/1991 Zb. Nebyť protiprávneho konania žalovaného, ani nárok uplatnený voči žalovanému podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky nemá svoje opodstatnenie. Žalobkyňa voči žalovanej neuplatňuje nárok
prekludovaný ani nárok premlčaný, voči žalovanému šikanózne nepostupuje o to viac, že za neho

plnila aj v období pred r. 2008 titulom poistenia jeho zodpovednosti za škodu, avšak regresný nárok
voči žalovanému žalobkyňa za uvedené obdobie neuplatňovala. Pre žalovaného ani podanie žaloby v
súdenej veci nemôže byť „prekvapením“, prípadne prostriedkom narušenia jeho právnej istoty, keďže
žalovaný sám si je veľmi dobre vedomý, že zavineným konaním v minulosti spôsobil škodu inému a za
neho poistné plnenie (vrátane refundácie jednotlivých peňažných nárokov) realizuje poisťovňa titulom

zákonného poistenia jeho zodpovednosti za škodu. Napokon sám žalovaný konal nielen v rozpore s
dobrýmimravmi,alekonalvrozporesprávom,ztohtodôvodunemožnomupriznaťhmotnoprávnydopad
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a na tomto základe žalobkyni nepriznať žalovaný nárok.

15. Podľa § 396 ods. 1 CSP v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP krajský súd priznal žalobkyni nárok voči

žalovanému na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Vychádzal z princípu úspechu/neúspechu,
žalobkyňa - procesne úspešná strana sporu v odvolacom konaní má nárok voči neúspešnej strane
- žalovanému na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov, ktoré vznikli v
predchádzajúcich štádiách konania rozhodne súd prvej inštancie, ktorý napokon rozhodovanie v tejto
otázke vyhradil na samostatné rozhodnutie do 30 dní po právoplatnosti rozsudku (takýto procesný

postup je akceptovateľný z pohľadu procesného ustanovenia platného a účinného v dobe vydania
odvolaním napadnutého rozhodnutia).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde

(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.