Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208005
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715208005.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne N. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. W. XX, XXX XX S. M., právne zastúpenej JUDr. Borisom Čupkom, advokátom, Nám.
SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému E. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. W. XX, XXX XX
S. M., právne zastúpenému JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom, Advokátska kancelária SNP 120, 965

01 Žiar nad Hronom, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zaplatenie súdneho
poplatku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu vo Zvolene č. k. 9C/80/2015-89 zo
dňa 09.02.2016, takto

r o z h o d o l :

I.Mení uzneseniesúduprvejinštancietak,žežalovanémupovinnosťzaplatiťsúdnypoplatokzpodanej
žaloby neukladá.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z
podanej žaloby vo výške 630,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že žalovaný sa stal
poplatníkom súdneho poplatku, a preto má povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o
uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok nepovažoval za správne. Vychádzal z toho, že pre takéto
rozhodnutie neexistuje právny dôvod. Ak žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdneho poplatku z
podanej žaloby, mal by tento súdny poplatok zaplatiť podľa výsledku konania žalovaný. Súd však posúdil
predmet sporu tak, že išlo o čiastočný úspech tak žalobkyne ako aj žalovaného v danom súdnom konaní,
a preto podľa výsledku sporu rozhodol aj o náhrade trov konania takým spôsobom, že žiadna zo strán

sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Takýmto rozhodnutím súdu prvej inštancie bol vyčerpaný
celý predmet sporu, a teda aj to, že nebola v rozsudku vo veci samej vo výroku uložená žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby.

3. Na odvolanie žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Z obsahu podaného vyjadrenia vyplýva, že toto
smeruje k výroku o náhrade trov konania. Tento výrok však nie je predmetom odvolacieho konania,

pretože odvolanie žalovaného smeruje proti uzneseniu, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť
súdny poplatok.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a toto v zmysle ust. § 388 CSP zmenil.5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) ako nový
procesný predpis. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých

vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability

procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i
na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy
by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v § 470 ods. 2, vete druhej citovaného
zákonného ustanovenia.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci bolo začaté pred 30. 06. 2016. Rozhodnutie o

uložení poplatkovej povinnosti žalovanému bolo vydané dňa 09. 02. 2016, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. - O.s.p.. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k preskúmaniu rozhodnutia súdu prvej
inštancie už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z., tak sa musel zaoberať tým, či je daná jeho funkčná
príslušnosť na rozhodnutie o podanom odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie.

8. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v ust. § 357 CSP došlo k novej právnej úprave, ktorá
zaviedla zásadnú zmenu týkajúcu sa prípustnosti odvolania voči uzneseniam súdu prvej inštancie, kde
je prípustné odvolanie len vtedy, keď to zákon pripúšťa. Formou taxatívneho výpočtu sa ustanovil okruh
uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu
odvolanie prípustné nie je.

9. Z obsahu ust. § 357 CSP vyplýva, že medzi tam uvedenými uzneseniami, proti ktorým sa pripúšťa
odvolanie, nie je uznesenie o uložení poplatkovej povinnosti. Keďže takéto uznesenie tam uvedené nie
je, potom proti takémuto uzneseniu súdu prvej inštancie by odvolanie ani nebolo prípustné. Rozhodnutie
o uložení poplatkovej povinnosti však bolo vydané súdom prvej inštancie za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb., ktorý proti uzneseniu o uložení poplatkovej povinnosti pripúšťal opravný prostriedok vo forme
uznesenia, pretože takéto uznesenie nie je uvedené v ust. § 202 ods. 3, teda medzi tými uzneseniami,
proti ktorým odvolanie nie je prípustné.

10. Keďže účinky podaného odvolania zo strany žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie zostali

zachované s poukazom na ust. § 470 ods. 2, vety prvej CSP, tak krajský súd bol oprávnený o podanom
odvolaní rozhodnúť v súlade s ust. § 470 ods. 4 CSP, z ktorého vyplýva, že konanie začaté do 30. 06.
2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016
dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo, a to aj s ohľadom na čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 základných princípov
zákona č. 160/2015 Z. z. s ohľadom na stav právnej istoty, v ktorom každá zo strán sporu môže legitímne

očakávať, že jej spor bude spravodlivo posúdený.

11. Na základe podaného odvolania žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie, tak krajský súd
vzhľadom na vyššie uvedené mohol preskúmať správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska
dôvodov uvádzaných v podanom odvolaní zo strany žalovaného.

12. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti v danej
veci nemalo byť vydané. S takouto obranou žalovaného sa stotožňuje aj krajský súd.

13. Z obsahu spisu je totiž nesporné, že žalobkyňa bola oslobodená od súdneho poplatku v zmysle ust.

§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Z tohto ustanovenia vyplýva, že od poplatku je
oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,
čo v prípade žalobkyne v danej veci bolo splnené. Ak teda žalobkyňa bola oslobodená od súdneho
poplatku z podanej žaloby, tak by nasledoval postup podľa zákona č. 71/1992 Zb., a to § 2 ods. 2, z
ktorého vyplýva, že ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel,

zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod
manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo
ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi v konaní pred správnym súdom.14. Vzhľadom na vyššie uvedené by potom u žalovaného mohla vzniknúť poplatková povinnosť podľa
ust. § 5 ods. 1, písm. g) zákona č. 71/1992 Zb., a to nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutie súdu,

ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej. Je teda nesporné,
že súd prvej inštancie mohol podľa výsledku sporu rozhodnúť o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
žalovanému v rozhodnutí, ktorým rozhodol o veci samej. V takomto prípade bol smerodajný výsledok
daného konania, v ktorom by prichádzalo do úvahy uloženie poplatkovej povinnosti.

15. Z obsahu spisu je nesporné, že podanou žalobou sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Proti takto podanej žalobe ako aj hodnote
nehnuteľnosti žalovaný v priebehu konania nemal námietky. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť,
že žalobkyňa v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa domáhala aj zaplatenia
sumy584,19Eurakonáhradyvynaloženýchnákladovspojenýchsvlastníctvom,údržbouazhodnotením
nehnuteľnosti. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný tak, že v rámci širšieho vyporiadania podielového

spoluvlastníctva potom aj on žiadal zohľadniť splácaný úver, ktorý na nadobudnutie predmetných
nehnuteľností bol použitý. Následne, ako vyplýva z obsahu spisu, bolo v konečnom dôsledku
rozhodované len o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom bolo rozhodnuté v súlade
s návrhom žalobkyne, proti ktorému ani žalovaný nič nenamietal. Uvedené okolnosti súd prvej inštancie
hodnotil aj v súvislosti s otázkou náhrady trov konania a dospel k záveru, že prichádzal do úvahy postup

podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a podľa výsledku náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal.
Súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia nerozhodol o poplatkovej povinnosti žalovaného, a to aj po
zhodnotení výsledku úspechu jednotlivých strán v konaní o veci samej.

16. S ohľadom na zhodnotenie výsledku sporu strán v konaní a neuložení poplatkovej povinnosti

žalovanému v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končilo, dospel krajský súd k záveru, že
nebolpotomdanýprávnydôvod,abydodatočneuznesenímbolažalovanémupoprávoplatnomskončení
konania vo veci samej ukladaná povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb., ak v čase rozhodovania veci samej k tomu nedospel ani súd prvej inštancie.

17. Keďže v danej veci krajský súd mohol vec dokončiť s ohľadom na znenie ust. § 470 ods. 4 CSP,
teda rozhodnúť ešte aj o uloženej poplatkovej povinnosti, tak v zmysle ust. § 388 CSP uznesenie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že poplatková povinnosť žalovanému z podanej žaloby sa neukladá. Zrušenie
uznesenia súdu prvej inštancie by totiž nič neriešilo, pretože ani súd prvej inštancie by poplatkovú
povinnosť vzhľadom na záver odvolacieho súdu nemohol uložiť. Rozhodnutím krajského súdu je táto

otázka už s konečnou platnosťou vyriešená.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).