Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 18, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/255/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208182
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615208182.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdLiptovskýMikulášsamosudkyňouMgr.MagdalénouAndreánskou,vprávnejvecižalobkyne

Z. A., nar. X. X. XXXX, bytom H. XXX, proti žalovanému INVEST -KAPITAL, a.s., so sídlom v Bratislave,
Hattalova 12/C, IČO: 35 871 334, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zmluvy o
úvere, t a k t o

r o z h o d o l :

Určuje sa, že ustanovenie článku 3 Zmluvy o úvere a záverečné ustanovenia (zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 14. 6. 2011) bod 5 s odkazom na obchodné podmienky bod 5.8, kde je zakotvená
Dohoda o zrážkach zo mzdy a ustanovenie článku 3 Zmluvy o úvere a záverečné ustanovenia (zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.6.2011) bod 6 s odkazom na všeobecné obchodné podmienky,

ktorými je zakotvená rozhodcovská doložka, s ú n e p l a t n é.

Žalobkyni sa priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 28. 9. 2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že
ustanovenia článku 3 Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 6. 2011, bod 5 s odkazom na
všeobecné obchodné podmienky bod 5.8., kde je zakotvená Dohoda o zrážkach zo mzdy a ustanovenia
článku3Zmluvyo úvereč.XXXXXXXXXXzodňa14.6.2011,bod6sodkazomnavšeobecnéobchodné
podmienky, kde je zakotvená Rozhodcovská doložka, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným sú

neplatné. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 14. 6. 2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej jej bol poskytnutý úver 3.150,- eur. Potom, čo sa dostala do omeškania so splácaním
úveru, žalovaný listom zo dňa 1. 7. 2015 vyzval jej zamestnávateľa Grand hotel Permom, s.r.o., so
sídlom Pribylina 1486, 032 42 Pribylina, na vykonávanie zrážok zo mzdy. V predmetnej veci sa
bezpochyby jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Zmluva obsahuje, podľa tvrdenia žalobkyne,
neprijateľné zmluvné podmienky, vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách, ktoré
svojím obsahom účelom odporujú zákonu, alebo ho obchádzajú, alebo sa priečia dobrým mravom, a

to v podstatných ustanoveniach predmetnej zmluvy. Za neprijateľnú podmienku je nutné považovať
ustanovenie Zmluvy o úvere, a to Dohodu o zrážkach zo mzdy, uvedenú v článku 3, konkrétne bod
5, v zmysle ktorej zmluvné strany podpisom tejto zmluvy o úvere, uzatvárajú Dohodu o zrážkach
zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky vzniknutej
zo zmluvy o úvere v súlade s čl. 5, bod 5.8 OP pre úver (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo
mzdy“). Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy nebola so žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne
individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z jej určenia, ako sformulovanej zmluvnej podmienky, obsiahnutej

v záverečných podmienkach Zmluvy o úvere s odkazom na obchodné podmienky. Táto Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok upravujúci podmienky úverového
vzťahu, pričom Dohoda o zrážkach zo mzdy je jej súčasťou. Žalobkyňa, ako dlžník tak svojím podpisom
mohla len vopred naformulované ustanovenia všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvereakceptovať ako celok alebo ich odmietnuť. Ako spotrebiteľ nemala možnosť prejaviť slobodnú vôľu
ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy a takúto zmluvnú podmienku nepovažuje za individuálne
dojednanú, a preto je neplatná. Podľa názoru žalobkyne dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné

zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako
aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 551, § 53 ods. 1 a § 54
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zabezpečenie záväzku vopred uzavretou Dohodou o zrážkach zo mzdy
je len ďalšou neprimeranou požiadavkou veriteľa, keď viacnásobne a bez akéhokoľvek obmedzenia
chce disponovať s príjmom dlžníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku Zmluvy o úvere považuje aj

rozhodcovskú doložku, ktorá je sformulovaná v ustanovení článku 3, pod názvom Zmluva o úvere a
záverečné ustanovenia, bod 6, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré
vzniknú z tejto Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v
súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti všeobecných obchodných podmienok.
Predmetná rozhodcovská doložka nebola so žalobkyňou, ako spotrebiteľom osobitne, individuálne
vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do záverečných ustanovení zmluvy o úvere s odkazom

na všeobecné obchodné podmienky a pri podpise úverovej zmluvy spotrebiteľ nemal možnosť sa s
touto podmienkou individuálne oboznámiť. Mohol teda svojim podpisom túto rozhodcovskú doložku
obsiahnutú v záverečných ustanoveniach úverovej zmluvy akceptovať ako celok alebo ich odmietnuť.
Nemala preto možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom rozhodcovského konania, resp.
rozhodcovskej doložky, takáto zmluvná podmienka rozhodne nie je podľa názoru žalobkyne dojednaná

individuálneavzmysleObčianskehozákonníkajeneplatná.Rozhodcovskúdoložkužalobkyňapovažuje
za absolútne neplatnú aj v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu, že
rozhodcovská doložka jej nedáva možnosť na výber medzi rozhodcovským konaním a konaním pred
všeobecným súdom. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie čl. 6 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 smernice Rady
93/13 EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ustanovenia § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, čl. 144 ods. 1 a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, na ustálenú judikatúru
Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/9,
v zmysle ktorých je predmetná rozhodcovská doložka, ako zmluvná podmienka neprijateľná, a teda
je absolútne neplatná. Predmetnou rozhodcovskou doložkou reálne došlo k narušeniu smernicou
sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľ. Žalovaný od začiatku

sledoval v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy
boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde ktorý sa nachádza v
mieste jeho sídla za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv žalobkyne.

2. Dňa 18.1.2016 doručila H. T., a.s., Okresnému súdu Liptovský Mikuláš vyjadrenie k žalobe, v ktorom

uviedla, že namieta nedostatok procesnej podmienky naliehavého právneho záujmu podľa ustanovenia
§ 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa podala žalobu v
zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pričom právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavý. Naliehavý právny záujem nie
je daný 1.) spravidla tam, kde je možné žalovať priamo na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b)

Občianskeho súdneho poriadku, 2.) ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu
spornosti daného právneho vzťahu, 3.) ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu či je tu ( nie je) právny vzťah, alebo právo. Ak sa zamieta určovacia žaloba pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej.
Samotná žalobkyňa v žalobe konštatuje, že k vykonaniu zrážok už došlo a teda pokiaľ by súd žalobe

vyhovel, žalobkyňa by následne podala ďalší návrh na splnenie povinnosti. O vykonanie zrážky zo mzdy
v čase podania žaloby už žalobkyňa vedomosť mala. Nie je splnený základný predpoklad pre úspešnosť
určovacej žaloby, nakoľko nie sú naplnené procesné podmienky. Pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky
zo mzdy žalobkyne, táto bola povinná plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať
pravidelné splátky anuity úveru v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade,

ak by súd žalobe vo veci samej vyhovel a určil by neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala
by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo
mzdy zabezpečuje. Nestotožnil sa s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry žalobkyne,
nakoľko práve vykonávanie zrážky zo mzdy sa dlh žalobkyne voči žalovanému znižuje. Ak by bola
v súdnom konaní určená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky,

žalovaný by bol zaviazaný vrátiť žalobkyni všetky vykonané zrážky, čím by sa opätovne žalobkyňa
dostala do situácie dlžníka v pôvodnej nesplatenej sume úveru s príslušenstvom. Naliehavý právny
záujem na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa odôvodňuje tým, že žalovaný
vykonáva zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy a to aj napriek tomu, že tátodohoda o zrážkach zo mzdy je podľa žalobkyne neplatná, v rozpore s unijným právom. Takto označená
potreba dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania podľa názoru žalovaného neobstojí, nakoľko
žalobkyňa namieta skutočnosti, s ktorými bola oboznámená a vyslovila s nimi súhlas, pričom sa sama

dobrovoľnerozhodlaneakceptovaťzmluvnédojednanieazatýmúčelomsasnažíobísťsvojepovinnosti,
ktoré jej zo zmluvy o úvere vyplývajú. Na základe toho by mohol žalovaný označiť správanie žalobkyne
ako v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že požiadala žalovaného o úver, ten jej ho v dobrej
viere poskytol, avšak žalobkyňa poskytnuté peňažné prostriedky nevrátila tak, ako sa predpokladá a
tak, ako to predpokladá aj ustanovenie § 497 zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka, v zmysle

ktorej zmluve o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V prípade, ak by žalobkyňa plnila riadne a včas svoj záväzok voči žalovanému, tento zabezpečovací
inštitút by nebol býval vôbec uplatnený. Žalobkyňa si sama svojím konaním, resp. opomenutím konania,
resp. nekonaním, spôsobila uplatnenie zabezpečovacieho inštitútu zo zmluvy tým, že porušila zmluvné
podmienky vyplývajúce jej zo zmluvy, ku ktorým sa sama slobodne a vážne určite a zrozumiteľne

zaviazala. Žalobkyňa navštívila žalovaného dobrovoľne, z vlastne vôle, s úmyslom získania úveru.
Žalovanýnijakýmspôsobomnevyvíjalnažalobkyňužiadennátlak,nazákladektoréhobybolažalobkyňa
žiadať a získať úver od žalovaného. Žalovaný ako banková spoločnosť, si svoje záväzky vzniknuté mu
zo zmluvy splnil riadne a včas a po práve požaduje od žalobkyne len to, čo od nej možno spravodlivo
požadovať. Žalobkyňa nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať

za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a
povinnostiach na jej strane. Vzhľadom na skutočnosti, že dôkazné bremeno nesie žalobkyňa, je jej
povinnosťou preukázať, že zmluvu neuzavrela slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase jej podpisu
bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť bola obmedzená. V opačnom
prípade ide len o účelové, ničím nepreukázané tendenčné tvrdenie, a súd by ho pri hodnotení dôkazov

nemal brať do úvahy. Žalobkyňa si slobodne vybrala žalovaného, napriek tej skutočnosti, že na trhu je
pomerne široký výber iných bankových inštitúcii a produktov akceptoval vykonávanie zrážok žalovaným.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací
inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a nejde
o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu alebo o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu.

Žalovaný mal za to, že pokiaľ súd neprípustne bude v rozpore s vyššie uvedeným posudzovať
uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa smernice, v rozpore s touto skutočnosťou, že táto nie
je priamym prameňom práva, mal skúmať okolnosti jej uzatvorenia, predovšetkým, či jej uzavretie
skutočne spôsobilo nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a či táto ochrana poskytovaná súdom
neprekročí hranice prípustnosti a súd nebude chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu ale

jeho ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť ako zmluvnej strany ktorá sa asposteriory po tom, čo nastali
dôsledky porušenia povinnosti dovoláva neplatnosti pre ňu „ nevýhodnej podmienky“. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou
stranou, pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečenie spotrebiteľských
záväzkov týmto inštitútom, bol by to v zákone uviedol. Ani gramatickým, dokonca ani najextenzívnejším

výkladom nie je možné dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve je
neplatná. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je
absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Redukciou
ad absurdum akékoľvek zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľských vzťahov by nebolo prípustné

a pokiaľ by malo byť cieľom a účelom smernice, nepochybne by to bolo v nej uvedené, resp.
zákonodarca mohol ísť pri implementácii smernice nad jej rámec a nič mu nebránilo zakázať takéto
zabezpečenie (rovnako ako bolo vylúčené zabezpečenie zmenkami). Ani smernica, ani vnútroštátne
normy nevylučujú zabezpečiť záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy. Aposteriory po uzatvorení zmluvy
vyhlásiť, že je neprípustné zabezpečovať záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo

mzdy ako neplatnou zmluvnou podmienkou je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
naším právnym poriadkom ,ako unijnými právnymi predpismi. Takéto vyhlásenie nemá oporu v žiadnej
právnej norme a zdôvodňovať takýto záver odvolávaním sa na smernicu či dokonca judikatúru ESD
je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj samotnou zmluvou Európskej únie, ktorá presne
definuje, akým právnym aktom priznáva priamy účinok. V právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľmi

a dlžníkmi založené na očakávaní, že dlžníci si budú plniť svoje povinnosti a tiež že štát bude túto
zásadu podporovať a poskytovať veriteľom primeranú ochranu. Gramatickým výkladom podľa § 53 ods.
4 zákona č. 40/1964 je odôvodnený záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou
a to právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva,či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok.
Je to zabezpečovací inštitút. Nie je to jednostranné uloženie povinnosti viazané na vôľu veriteľa, či
povinnosť vznikne alebo nie. Naopak, je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ

nepristúpil k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/994/2013, rozhodnutie Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn.
6C/197/2014. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy upravený v ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka
nikde neuvádza povinnosť zmluvných strán (veriteľa a dlžníka) určiť si výšku zrážok zo mzdy. Z pohľadu
zákona na to, aby bola dohoda o zrážkach zo mzdy medzi dvoma zmluvnými stranami platná, vyžaduje

sa, aby bola uzatvorená v písomnej forme. Samotný zákon neobsahuje ustanovenie o tom, že sú
zmluvné strany povinné v dohode určiť si výšku zrážok zo mzdy, určuje však, že výška zrážok zo mzdy
nesmie byť väčšia, aká by bola pri výkone rozhodnutia. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že veriteľ výšku
dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Na základe zmluvy o úvere
boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala v pravidelných splátkach uhrádzať.
Pohľadávka žalovaného bola zabezpečená prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko zo

strany žalobkyne došlo k omeškaniu so splátkami, dostala sa do omeškania, čím vznikol žalovanému
nárok na úroky z omeškania, ako aj oprávnenie uspokojiť svoju pohľadávku prostredníctvom inštitútu
o zrážkach z mzdy, ktorý si zmluvné strany medzi sebou dohodli. Žalobkyňa síce uvádza, že samotná
dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje nepomer medzi poskytovateľom a spotrebiteľom, ale neuvádza
ako sa tento nepomer javí. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný si

môže na základe inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy uplatniť u zamestnávateľa neoprávnene vysokú
sumu v akokoľvek vysokých zrážkach, nakoľko žalovaný je limitovaný zákonnými ustanoveniami. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy môže slúžiť na zabezpečenie pohľadávky veriteľa ako aj na uspokojenie
pohľadávky veriteľa, pričom nejde o zabezpečenie veriteľovej pohľadávky v prípade, že ju dlžník sám
neuspokojil, ale dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým, že dáva súhlas na to, aby bola

veriteľova pohľadávka uspokojená postupne, a to zrážkami zo mzdy dlžníka. Z uvedeného vyplýva, že
žalobkyňadalažalovanémusúhlasnavýkonzrážokzomzdypreprípad,žesadostanesúhradousplátok
do omeškania, pričom sa teraz tento súhlas snaží obísť. Pokiaľ by súd zvažoval dohodu o zrážkach
zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky
oprieť o Smernicu EHS č. 93/2013/EHS. Nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou

unijného práva je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad
národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Pokiaľ by súd uvažoval
o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko
judikatúra ESD vzťahujúca sa na dohodu o zrážkach zo mzdy všeobecne alebo dohodu o zrážkach zo
mzdy v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom- a teda ani voči účastníkom tohto konania

bezprostredne záväzná. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá
zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (rozsudok NSSR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. N23Cdo/1201/2009,
uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28.4.2010, sp. zn. 23Cdo/4895/2009). Je vylúčené a v rozpore s
Ústavou Slovenskej republiky, priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice rady č. 93/13EHS

z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny prameň
práva a je záväzný pre každý členský štát. Nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi
subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. Rozhodnutia
ESD sú mnohokrát citované bez znalosti celého kontextu rozhodnutia, skutkových okolností vecí a
predovšetkým bez znalosti právnych reálií štátu a vnútroštátnych noriem, ktoré sa na dané vzťahy

a účastníkov tohto konania vzťahujú. Následne dochádza k vytrhnutiu časti odôvodnenia a petitu
celkového kontextu. Smernica, ako aj každá iná smernica, nie je na zvrchovanom území Slovenskej
republiky voči jej občanom priamo zaväzujúca a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu
do svojho právneho poriadku neimplementoval alebo že smernica zakladá priamo právo občana nie je
ho povinnosť, alebo že ide o vertikálny vzťah občan- štát. Ani jedna z týchto podmienok nie je v prípade

vyššie uvedeného použitia smernice splnená. Smernica, s poukazom na článok 288 ZES (pôvodne 249)
sama o sebe nemá horizontálny účinok, ako má napríklad národný zákon a je záväzná len pre členské
štáty, ktorým je určená, a aj to čo len do výsledku, ktorý má byť dosiahnutý. Smernica nemôže mať
horizontálny priamy účinok, čo znamená, že jednotlivec sa v ustanovení smernice nemôže dovolávať
voči inému jednotlivcovi. Z tohto dôvodu je právne posúdenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy

nevyhnuté riešiť výlučne z pohľadu na požiadavky vnútroštátneho právneho poriadku. Na základe týchto
ustanovení je potom potrebné konštatovať, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá v spotrebiteľskej
zmluve nie je neplatná automaticky (ex lége), ale je potrebné v každom jednotlivom prípade ju skúmať,
ako má dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobiť ujmu spotrebiteľa a značnú nerovnováhu v jeho právacha povinnostiach ktoré mu z takejto dohody vyplývajú a uvedené tvrdenia riadne podložiť dôkazmi.
Žalovaný dal do pozornosti návrh generálnej advokátky ESD Vericy Trstenjak, prednesené 29.11.2011
vo veci C-453/10 z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že účelom smernice je odstrániť nekalé podmienky

zo zmlúv, jej cieľom nie je, ako bolo konštatované, vyhlásiť zmluvy na základe nekalých podmienok,
ktoré obsahujú, za neplatné. Cieľ, ktorý smeruje normotvorca smernice spočíva výlučne v nastolení
rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku. Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti
od záujmu spotrebiteľa by sa mohla nastoliť nerovnosť medzi nerovnosť medzi zmluvnými stranami.
Opravným zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone zmluvnej autonómie oboch

strán sa má táto zmluva práve opraviť, nie zničiť. Okrem toho by sa zrušil základ pre obchodné konanie
hospodárskych subjektov na vlastnú zodpovednosť. Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol
totiž zbavený zodpovednosti pre uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a
nevýhody a podľa toho rozumne konať. Tvorca smernice sledoval vyrovnanie existujúcich nevýhod pre
spotrebiteľa, nemožno ale vychádzať z toho, že chcel spotrebiteľovi dopomôcť k právnemu postaveniu,
ktoré by prevyšovalo postavenie aké obyčajne majú v obchodnom styku dvaja rovnocenní zmluvní

partneri. V nadväznosti na tieto skutočnosti mal žalovaný za to, že v tomto prípade ide pod zámienkou
narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi občianskoprávnych vzťahov prostredníctvom
zákona, alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD k narušeniu princípu rovnosti účastníkov
konania. K nametaniu rozhodcovskej doložky žalovaný uviedol, že obsahom zmluvy okrem iného bola aj
dohoda žalobkyne s návrhom žalovaného, aby prípadné spory vzniknuté z tejto zmluvy boli rozhodnuté

prednostne v rozhodcovskom konaní. Zmluvy o úvere obsahuje rozhodcovskú doložku v bode 6 článok
3, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane
sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskom doložkou uvedenou
v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie
rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len

z dôvodov vymedzených v zákone 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa mala možnosť
odmietnuťuzatvorenierozhodcovskejzmluvy,čovšakneurobila.Zaneprijateľnúpodmienkusapovažuje
taká, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. K tomu by
došlo vtedy, ak by bol spotrebiteľ nútený podriadiť riešenie všetkých sporov zo spotrebiteľskej zmluvy
výlučne v rozhodcovskom konaní. Uzavretie rozhodcovskej doložky nepodmieňovalo uzavretie zmluvy o

úvere. Žalobkyňa svojím podpisom pristúpila k všeobecných obchodným podmienkam a túto skutočnosť
v zmysle článku 3 bod 2 Zmluvy o úvere, potvrdila. Je nutné uviesť, že je v záujme každého subjektu,
ktorý vstupuje do právneho vzťahu, aby sa oboznámil so svojimi právami a povinnosťami, pričom na
základe toho zvážil, či právny vzťah uzavrie alebo nie. Nie je možné zbaviť sa svojej zodpovednosti len
na základe dodatočného nesúhlasu s niektorými ustanoveniami zmluvy, či vyhlásením, že prejav vôle

účastníka právneho vzťahu nie je platný a to len z dôvodov ľahostajnosti a ľahkomyseľnosti na strane
tohto subjektu. Zmluva o úvere v zmysle platného a účinného v čase uzavretia zmluvy § 261 ods. 3 písm.
d) Obchodného zákonníka bola / je absolútnym obchodom, a je preto potrebné pre tento zmluvný typ
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník umožňuje časť obsahu zmluvy určiť
odkazom na obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky. V súlade so zásadou, čo nie je

zákonom vyslovene zakázané, je dovolené, žalovaný konštatoval, že ak by bolo zámerom zákonodarcu
zneplatniť všetky ustanovenia, ktoré sú uvedené v predtlačených formulároch, tak by bolo uvedené v
zákone, alebo aspoň v dôvodovej správe zákona.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 18.10.2016 o 12.30 hod. Dňa 18.10.2016 o 11.43 hod. bola

emailovou poštou doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania. Išlo o elektronické podanie,
bez zaručeného elektronického podpisu. Žalovaný vo svojom ospravedlnení žiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie nariadeného termínu pojednávania s konaním pred Daňovým úradom
Bratislava, vo veci spoločnosti FERRO CORE, a.s. E.. H. I. je jediným štatutárnym orgánom žalovaného.
Daňový úrad Bratislava predvolal E.. H. I., advokáta, ako právneho zástupcu spoločnosti FERRO

CORE, a.s. aby sa dostavil dňa 18.10.2016 o 9.00 hod. do sídla Daňového úradu Bratislava z dôvodu
prejednania sporného vyúčtovania spoločnosti FERRO CORE, a.s. za mesiac máj, jún 2011. Účasť E..
H. I. ako jediného konateľa advokátskej kancelárie AK ANTOL, s.r.o. pred Daňovým úradom Bratislava,
bola nutná. Vzdialenosť Daňového úradu Bratislava a Okresného súdu Liptovský Mikuláš bráni jedinému
štatutárovi spoločnosti INVEST-KAPITAL, a.s. a zároveň jedinému konateľovi advokátskej kancelárie

AK ANTOL, s.r.o. absolvovať prejednanie veci pred Daňovým úradom Bratislava a následne sa zúčastniť
pojednávania pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Žalovaný pre krátkosť času od predvolania
Daňovým úradom Bratislava nebol schopný nechať sa zastúpiť advokátom. Žalovaný sa o dôvode
odročenia dozvedel urgentným telefonickým kontaktom z daňového úradu dňa 17.10.2016. 18.10.2016o 12.18 hod. súd žalovanému oznámil, že žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovaná,
pojednávanie bude riadne vykonané, žiadosť neobsahovala dôležitý dôvod na odročenie pojednávania
a nebola podaná včas.

4. Súd v zmysle ustanovenia § 183 Civilného sporového poriadku vec prejednal a rozhodol, nakoľko
pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak strana, alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov sa nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne, potom čo sa o ňom dozvedela, alebo mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky
okolnosti,mohlapredpokladať.Aksúdzistí,žeuvedenýdôvodnaodročeniepojednávanianiejedôležitý,
bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Súd nezistil dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania. Kolízia pojednávaní, respektíve kolízia s prejednaním veci pred iným štátnym orgánom,
nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Predvolanie na pojednávanie pred Okresným
súdom Liptovský Mikuláš bolo žalovanému doručené riadne a včas, dňa 26. 9. 2016, s dostatočným

časovým predstihom. Pokiaľ aj bol telefonicky predvolaný Daňovým úradom Bratislava, dňa 17.10.2016
vtentodeňužštatutárnyzástupcažalovanéhomalvedomosťonariadenompojednávanípredOkresným
súdomLiptovskýMikuláš,pretomoholdaňovémuúradutútoskutočnosťoznámiťažiadaťurčiťinýtermín
prejednania sporného vyúčtovania svojho klienta hneď v najbližšom možnom termíne bez toho, aby bola
znemožnená jeho účasť na pojednávaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš.

5. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe, ako aj zotrvala na svojich, ktoré súdu zaslala
písomne. Pôžičku, ktorá je predmetom konania, splácala riadne cez Prvú oddlžovaciu spoločnosť, v 40,-
eurových mesačných splátkach. Následne prišiel nový zákon, preto nebankovky a aj H. T. chceli, aby
splatila naraz a preto bola zaslaná dohoda o zrážkach zo mzdy jej zamestnávateľovi na vykonávanie

zrážok zo mzdy. Keďže dvakrát za sebou jej bolo strhnuté po 60,- euro mesačne, požiadala súd
o predbežné opatrenie, ktorému bolo vyhovené. Následne prestala uvedený úver splácať. Výzvy na
zaplatenie celého dlhu jej prichádzali od H. T.. Ako vstúpil do konania INVEST- KAPITAL, tento sa jej
ešte neozval. Momentálne teda úver nespláca, mala by zrejme splácať KAPITAL- INVESTU, avšak ten
sa jej ešte neozval.

6. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička,
listinou, výzvou na vykonávane zrážok zo mzdy, výplatnými páskami, prehľadom veriteľov, aj z
bankových účtov, výdavkami žalovanej, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z účtu žalovanej,
výpisom Prvej oddlžovacej, potvrdeniami H. T., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 1.6.2011 požiadala žalobkyňa H. T. o poskytnutie úveru v žiadosti (článok 2 Zmluvy) bola uvedená
suma na splatenie úveru v eurách 3.094,01 eur, doba splácania úveru 6 rokov, celková výška úveru
v eurách 3.100,-, čerpanie úveru prevodom na účet, splácanie úveru k 25. dňu v mesiaci, žiadala o
základný súbor poistenia úveru. V článku 3 bol dojednaný úver vo výške 3.150,- eur, výška mesačnej
splátky 79,29 eur, výška úrokovej sadzby 19,50 % ročne, základný súbor poistenia, dátum prvej splátky

25.7.2011, dátum každej ďalšej splátky 25. dňa v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.6.2017,
počet mesačných splátok 72, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, RPMN 21,80 %, priemerná RPMN
17,62 %, celková výška nákladov 2.220,78 %. Podľa článku 3 bod 5 Zmluvy podpisom tejto zmluvy
o úvere zmluvné strany uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, ktorá zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere v súlade s

článkom 5 bod 5.8 Obchodných podmienok pre úver. Podľa článku 3 bod 6 Zmluvy, zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik,
platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenej v článku 10 II.
časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie súdu je konečné a
záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa možno domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č.

244/2002 Zbierky zákonov o rozhodcovskom konaní. Zo strany banky došlo k podpisu zmluvy o úvere
dňa 14.6.2011. Podľa článku 5 bod 8 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, klient a
banka podpisom zmluvy o úvere zároveň uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení a klient udeľuje súhlas banke na predloženie tejto
dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy klienta za účelom zabezpečenia peňažných záväzkov

klienta vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Táto dohoda a tento súhlas sa vzťahujú aj na budúceho platiteľa
mzdy klienta ako aj na iné príjmy klienta, z ktorých umožňujú všeobecne záväzné právne predpisy
vykonávať zrážky. Ukončením platnosti zmluvy o úvere nezaniká zabezpečenie klientovi záväzkov voči
banke vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Podľa článku 12 bod 2 Obchodných podmienok pre úverdostupná pôžička, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú
riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody, sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka,
uvedená vo všeobecných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov.

8. Listinou zo dňa 1. 7. 2015, doručenou Grand hotel Permom, s.r.o. dňa 13. 7. 2015, žalovaný požiadal
zástupca žalovaného, spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., na základe Komisionárskej zmluvy
zo dňa 10. 4. 2015, zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy, a to až do
úplného uspokojenia pohľadávky žalovaného. Žiadosť odôvodnil tým, že ich zamestnanec ako dlžník

uzatvoril dňa 14. 6. 2011 so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej mu žalovaný poskytol úver. Nakoľko si žalobkyňa nesplnila svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy
o úvere riadne a včas, žalovaný vyhlásil úver za splatný. Ako prílohu im zaslal Zmluvu o úvere, ktorá
obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy, na predloženie ktorej platiteľovi mzdy žalobkyňa udelila súhlas.
Celkový dlh žalobkyne voči žalovanému ku dňu 1. 7. 2015 predstavoval čiastku 4.560,44 eur. Zrážky
zo mzdy žiadal zástupca žalovaného poukazovať na účet číslo J., SWIFT:H., vedený v Banke, pod

variabilným symbolom 0232682688.

9. Z predloženého potvrdenia o príjme bolo zistené, že žalobkyňa je zamestnankyňou spoločnosti Grand
hotel Permom, s.r.o., jej priemerný čistý príjem v mesiaci jún 2015 bol vo výške 351,40 eur, v mesiaci júl
2015 vo výške 364,78 eur a mesiaci august 2015 vo výške 378,16 eur. V mesiaci august 2015 bola zo

mzdy žalobkyne vykonaná zrážka zo mzdy vo výške 86,43 eur z titulu označeného „exekúcia“.

10. Z predloženého prehľadu veriteľov a ich bankových účtov zo dňa 21. 3. 2013 bolo zistené, že
žalobkyňa má celkovo 10 veriteľov, celková výška záväzkov dosahuje sumu 12.348,- eur, pričom
výška mesačnej splátky na uspokojenie všetkých záväzkov predstavuje čiastku 180,- eur, z toho pre

žalovaného je to čiastka vo výške 38,40 eur.

11. Z prehľadu veriteľov a ich bankových účtov súd zistil, že Z. A. je dlžníčkou v 10 úverových prípadoch,
atoodspoločnostíConsumerFinanceHolding,a.s.,H.T.,HomeCreditSlovakia,a.s.,FeratumSlovakia,
s.r.o., G.E. Money a.s. a Pohotovosť s.r.o.. Z prehľadu výdavkov žalobkyne súd zistil, že jej mesačné

výdavky sú elektrika 20,- eur, lieky 10,- eur, telefón 10,- eur, potraviny 100,- eur, ročné výdavky na drevo
a uhlie 600,- eur, mesačne zasiela sumu 180,- eur Prvej oddlžovacej, s.r.o.. V období od 24.4.2013 do
22.9.2015.

12. Podľa prehľadu žalobkyne a z výpisov súd zistil, že H. T. bolo prostredníctvom Prvej oddlžovacej

spoločnosti na úverový prípad č. XXXXXXXXXX uhradených 670,93 eur, šekovými poukážkami suma
100,- eur a to 19.3.2015, 17.4.2015, 18.5.2015. Exekučne boli vykonané zrážky v mesiaci september
2015,október2015vovýškecelkom167,53eur.Celkovonauvedenýúverovýprípadzaplatilažalobkyňa
sumu 938,46 eur.

13. Z výpisu účtu žalovanej vedeného v H. T. za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 súd zistil, že
počiatočný stav istiny úveru k 1.1.2012 bol 3.036,89 eur, konečný stav istiny úveru k 31.12.2012 bol
2.984,14 eur, zaplatená istina 52,75 eur, zaplatené úroky 245,05 eur, zaplatené poplatky 46,19 eur.
Nezaplatené splátky 245,75 eur, nezaplatené poplatky 31,44 eur, z toho poistné 6,54 eur, poplatok za
druhú upomienku na úverovom účte 24,90 eur.

14. Uznesením 5C/255/2015-18 zo dňa 27.10.2015 súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne Grand Hotel
Permon,s.r.o.povinnosťzdržaťsazrážokzomzdyžalobkynevprospechžalovanéhonazákladedohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou záverečných ustanovení zmluvy o úvere č. 0232682688 zo dňa
14.6.2011.KrajskýsúdvŽilineuznesením8Co/45/2016-54zodňa24.2.2016uznesenieokresnéhosúdu

potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.3.2016.

15. Uznesením 5C/255/2015-59 zo dňa 12.5.2016 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho
žalovaného Poštová banka, a.s. IČO: 31 340 890 vstúpil ako žalovaný INVEST - KAPITAL, a.s. IČO: 35
871 334. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8.6.2016.

16. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny

záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva zaväzuje
aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

27. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

28. Podľa § 2 písm. w) Zákona č. 250/2007 Z. z., neprimeraným vplyvom využívanie silnejšieho
postavenia vo vzťahu k spotrebiteľovi, aby sa vyvinul nátlak aj bez použitia alebo hrozby použitia fyzickej

sily spôsobom, ktorý významne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť kvalifikované rozhodnutie.

29. V zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať aby
sa rozhodlo o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom
úspešnosti žaloby na začatie konania, či tu právo je, alebo nie je, je naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Ten je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu
alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem
je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

zaťažuje žalobcu. Súd mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že ustanovenie
článku 3 Zmluvy o úvere a záverečné ustanovenia (zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14. 6. 2011)
bod 5 s odkazom na obchodné podmienky bod 5.8, kde je zakotvená Dohoda o zrážkach zo mzdy a
ustanovenie článku 3 Zmluvy o úvere a záverečné ustanovenia (zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa14.6.2011) bod 6 s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktorými je zakotvená rozhodcovská
doložka, sú neplatné. Žalobkyňa preukázala, že existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobkyne, ktorý nemožno iným

právnym prostriedkom odstrániť. Pôvodný žalobca vyzval zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie
zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá v článku 3 bod 5 zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a tieto zrážky aj vykonávané boli.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 14. 6. 2011 zmluvu

o spotrebiteľskom úvere. V článku 3 bol dojednaný úver vo výške 3.150,- eur, výška mesačnej splátky
79,29 eur, výška úrokovej sadzby 19,50 % ročne, základný súbor poistenia, dátum prvej splátky
25.7.2011, dátum každej ďalšej splátky 25. dňa v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru 25.6.2017,
počet mesačných splátok 72, číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, RPMN 21,80 %, priemerná RPMN
17,62 %, celková výška nákladov 2.220,78 %. Súd mal za to, že uvedené dojednania o zrážkach
zo mzdy uvedené v čl. 3 bod 5 zmluvy, s odkazom na obchodné podmienky, neboli medzi stranami

sporu dojednané platne. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži tak na zabezpečenie, ako aj na uspokojenie
veriteľovej pohľadávky. Pre dohodu o zrážkach zo mzdy platia všeobecné ustanovenia o právnych
úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dohoda musí byť uzatvorená písomne. V dohode
musí byť uvedené, označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, v akom rozsahu sa majú vykonávať
zrážky zo mzdy a platiteľ mzdy musí byť náležite identifikovaný, nakoľko na základe tejto dohody vzniká

nielen právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale aj treťou osobou, t. j. platiteľom mzdy. Uvedené
náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala. Neobsahovala špecifikáciu čo do označenia
pohľadávky, výšky splátok, ako aj označenia zamestnávateľa žalobkyne, ktorý v dohode označený
vôbec nebol. Dohodnuté dojednania zabezpečovanej pohľadávky v čl. 3 bod 5 zmluvy súd vyhodnotil
ako neurčité, a teda v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Dohoda

neobsahovala presné vymedzenie pohľadávky, ale len dojednanie, že je zabezpečenie pohľadávky
vzniknutej zo zmluvy o úvere. V súlade s článkom 5 bod 5.8 obchodných podmienok pre úver.
Pokiaľ zmluva v ďalšom odkazovala na obchodné podmienky, súd mal za to, že dojednania článku
5, bod 5.8 obchodných podmienok nespĺňala zákonom predpísanú písomnú formu, ktorú dohoda o
zrážkach zo mzdy musí mať, inak je neplatná. Navyše dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy v

úverových zmluvných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi. Všeobecné zmluvné podmienky
majú obsahovať dojednania vysvetľujúcej a technickej povahy. Je v rozpore s dobrými mravmi,
aby ustanovenia o zrážkach zo mzdy, boli zahrnuté len vo všeobecných obchodných podmienkach,
spísaných drobným písmom, kde toto dojednanie môže pozornosti spotrebiteľa uniknúť. Je v rozpore
s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania,

ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne
dohoda o zrážkach zo mzdy je. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná,
bola dojednaná prostredníctvom formulára v rámci uzatvárania zmluvy o úvere, svojím obsahom
spôsobila značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, žalobkyne. Žalobkyňa nebola poučená o
následkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, čo je postup, ktorý sa v prípade spotrebiteľských

zmlúv vyžaduje. V spotrebiteľských vzťahoch je súd povinný prihliadať na to, či pri uzatváraní zmlúv
medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi sú dodržané podmienky rovného postavenia vo vzťahu. Z uvedených
dôvodov súd v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
žalobe vyhovel a rozhodol, že uvedená dohoda je neplatná.

31. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd určil, že uzavretá rozhodcovská doložka v článku 3 bod 6 v
spojení s článkom 10 II. v časti všeobecných obchodných podmienok, je neplatná. Rozhodcovská
zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázanú
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Keďže išlo o vzťah spotrebiteľský, t. j. vzťah v ktorom má jedna

strana postavenie slabšej strany, zmluvné strany musia venovať zvýšenú pozornosť správnej a úplnej
dohode v rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke. Presné vymedzenie dohody zmluvných
strán o predmete sporov je základným predpokladom na vymedzenie právomoci rozhodcu alebo
stáleho rozhodcovského súdu. Súd znenie článku 3 bod 5 zmluvy s odkazom na článok 10 II.
časti Všeobecných obchodných podmienok vyhodnotil ako neurčitý a nezrozumiteľný prejav vôle, a

teda v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka neplatný. Všeobecné obchodné podmienky
spotrebiteľských zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického, vysvetľujúceho charakteru, nemajú slúžiť k tomu, aby dodávateľ do nich
skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, ktoré môžu uniknúť jeho pozornosti a nemaliby nahrádzať individuálne zmluvné dojednania o takej podstatnej otázke, akou je rozhodcovská
doložka. Keďže ide o vzťah spotrebiteľský, to, aby mohla byť rozhodcovská doložka v spotrebiteľských
zmluvách platne dojednaná, v prvom rade predpokladá transparentné a jednoznačné pravidlá pre

určenie osoby rozhodcu. Ak ide o opatrenia v rámci spotrebiteľskej zmluvy, musí rozhodcovské konanie
všeobecne zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v prípade, ak
by sa spotrebiteľ k dojednaniu v spotrebiteľskej zmluve nezaviazal. (Na upresnenie týchto náležitostí
rozhodcovskej zmluvy reagoval v konečnom dôsledku aj zákonodarca, keď už v zákone 335/2014 Z. z. v
ustanoveniach článku 3 spresnil náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a v súčasnej dobe už

vyžaduje označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením jeho názvu a sídla.) Navyše aj v tomto
prípade sa jednalo o formulárovú zmluvu, ktorú predkladal veriteľ dlžníkovi, táto nebola individuálne
dojednaná, jej obsah nemohla dlžníčka, t.j. spotrebiteľka nijako ovplyvniť, dopĺňali sa len tieto údaje :
meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia dlžníka, žiadosť o poskytnutie úveru a údaje o úvere.
Takisto spotrebiteľka nemala možnosť ovplyvniť obsah všeobecných obchodných podmienok, preto
aj v tejto časti súd žalobe vyhovel a určil, že rozhodcovská doložka uzatvorená medzi žalobkyňou a

pôvodnýmžalovanýmvzmluveoúvereč.XXXXXXXXXXuvedenávčlánku3bod6sodkazomnačlánok
10 II. časti všeobecných obchodných podmienok, je neplatná. Keďže súd vyhodnotil, že rozhodcovská
doložka je neplatná, už nepovažoval za potrebné skúmať jej neprijateľnosť.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Žalobkyňa mala v spore plný úspech, preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1CSP a priznal jej náhradu trov v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.
a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:

(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.