Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/181/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213211812
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213211812.2

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. O.
nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J. dieťaťa
rodičov X.. I. Č. rod. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na K.Á. Č.. XXX v N. zastúpenej advokátom JUDr.
Zsoltom Suverom so sídlom na Murgašovej ul. č. 3 v Košiciach a J. O. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na

Q. ul. č. XX v J.X. zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Fabišíkovou so sídlom na Mlynárskej ul. č. 19
v Košiciach v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.4.2016 č.k. 27P/34/2015-364 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. Elyse do striedavej ročnej starostlivosti

obidvoch rodičov s odovzdávaním vždy 15. augusta toho ktorého roku, stým, že rodič, ktorému sa
končí výlučná osobná starostlivosť je povinný maloletú odovzdať druhému rodičovi v mieste bydliska
toho rodiča, ktorému sa začína výlučná osobná starostlivosť. Rozhodol, že výlučná osobná starostlivosť
otca sa začne 15.8.2016 a dovtedy je výlučná osobná starostlivosť matky. Rodičovi v období, kedy
maloletú nemá vo výlučnej osobnej starostlivosti určil výživné tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletej 100 Eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke

maloletej, v období, kedy je maloletá vo výlučnej starostlivosti matky a matka je povinná prispievať na
výživu maloletej 80 Eur mesačne, ktoré je povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu otcovi v
období, kedy je maloletá vo výlučnej starostlivosti otca. Dlžné výživné 1.610 Eur za obdobie od 1.7.2013
do 1.2.2016 je otec povinný zaplatiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o určenie
výživného za obdobie od 1.6.2013 do 30.6.2013 zastavil. Styk rodiča počas roka, kedy maloletá nie je
v jeho osobnej starostlivosti upravil tak, že rodič je oprávnený stratávať sa s maloletou každý nepárny

víkend od piatku od 18:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas Vianoc od 26.12. od 18:00 hod. do 8.1. do
18:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov od štvrtka od 18:00 hod do utorka do 12:00 hod. s preberaním
a odovzdávaním maloletej v určený čas vo Zvolenskej Slatine, kedy povinný rodič odovzdá maloletú
druhému rodičovi riadne pripravenú aj so zdravotným preukazom a cestovným pasom. O trovách štátu
rozhodol tak, že otec je povinný uhradiť trovy štátu 280,48 Eur a matka 380,48 Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Košice II.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že jej návrhu vyhovie. Nesúhlasila s rozhodnutím súdu o zverení maloletej
do ročnej striedavej starostlivosti. Vyslovila presvedčenie, že nie je v záujme maloletej, aby každoročne
zmenila domácnosť a školské prostredie. Poukázala pri tom na výsledky znaleckého dokazovania, v
ktorom znalec konštatoval, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletej. Konštatovala, že podľa

jejnázorujenevyhnutné,abymalamaloletástabilnévýchovnéprostredieakoajpodmienkypresústavnú
školskú prípravu. Zdôraznila, že v dôsledku nestabilnej situácie sa maloletá bojí, že zostane sama, vdôsledku čoho odmieta ísť v škole sama aj na toaletu. Nesúhlasila ani s určeným výživným, nakoľko
podľa jej názoru nie je spravodlivo určené vzhľadom k tomu, že určené výživné tvorí približne 8 % z
príjmu otca pričom jej určené výživné tvorí viac ako 10 % z jej príjmu. Konštatovala, že predmetné

rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné a zmätočné.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že podľa jeho názoru konajúci súd riadne zistil
skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie
presvedčivé, preto ho navrhol ako vecne správne potvrdiť. Konštatoval, že maloletá bude mať možnosť

časom sa rozhodnúť, v ktorom prostredí chce vyrastať. Vyslovil presvedčenie, že ak by sa nebála straty
matkinej lásky, zvolila by si jeho výchovu a starostlivosť. Nesúhlasil ani tvrdeniami matky ohľadom
určeného výživného a označil ich za klamlivé a účelové.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.

5. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.

161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

7. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom,

10. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak
nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11.Podľaust.§391CSPakodvolacísúdzrušírozhodnutie,môžepodľapovahyvecivrátiťvecsúduprvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a novo rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

12. Podľa ust. § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa ods. 3 ak sa súd odkloní od ustálenej
rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorý účastníkovi
konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak
súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho
procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania,ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v rozpore so zákonom spravidla vždy účastníkovi konania
odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré
Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom vydávaní rozhodnutia
ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti,
prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci, ale rovnako aj diametrálnou
rozpornosťou výroku rozhodnutia s jeho dôvodmi, vecnou rozdielnosťou medzi vyhláseným rozhodnutím

a jeho písomným vyhotovením, ale aj rozpornosťou jednotlivých výrokov rozhodnutia. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie a preto je potrebné vždy takéto
rozhodnutie zrušiť, najmä z hľadiska Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu, na spravodlivé
súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení ale jeho

obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí
vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné
súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym
vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne
a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu

jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať
dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené
rozhodnutie nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné
hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej.

14. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho
konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne ust. §-u 185 CSP a § -u 36
CMP, pretože nezistil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o výchove maloletej, najmä sa riadne
nezaoberal dopadom každoročnej zmeny školského ak aj výchovného prostredia na kvalitu vzdelávania
maloletej a na jej celkový rast a osobnostný vývoj. Obmedzil sa len na všeobecné konštatovanie, že

túto skutočnosť nepovažoval za prekážku, pretože maloletá aj doposiaľ viackrát zmenila predškolské a
školské zariadenie bez toho, aby skúmal, aké mali tieto zmeny dopad na rast a vývoj maloletej resp. či
na ňu nemali negatívny vplyv. Odvolací súd je toho názoru, že každoročná zmena školského prostredia
je tak závažnou zmenou v živote maloletej, že je vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť nevyhnutné
vypočuť ju k týmto závažným skutočnostiam a zohľadniť pri rozhodovaní vo veci samej jej názor a

vôľu. Konštatuje, že dieťa trávi v škole približne polovicu času, preto má kolektív spolužiakov ako aj
učiteľský zbor výrazný vplyv na formovanie jeho osobnosti a toto prostredie vytvára a upevňuje jeho
sociálne väzby a taktiež stabilizuje postavenie dieťaťa v spoločnosti jeho rovesníkov. Každoročná zmena
prostredia, v ktorom dieťa trávi viac ako polovicu svojho času by mohla mať za následok, že dieťa by
bolo nútené vynaložiť neprimerané množstvo energie na opätovné aklimatizovanie sa na nový kolektív

a vyučovací systém na úkor energie venovanej vzdelávaniu a celkovému osobnostnému rozvoju, čo
by mohlo mať negatívny dopad na jeho študijné výsledky a celkovú spoločenskú istotu a zaradenie
v skupine. Zdôrazňuje, že konajúci súd riadne nezistil skutkový stav ohľadom podmienok zverenia
maloletej do takej formy osobnej starostlivosti, ktorá by bola v jej najlepšom záujme a nedôsledne posúdil
všetky objektívne okolnosti majúce vplyv na konečné rozhodnutie o výchove maloletej. Obmedzil sa len

na všeobecné zhrnutie zisteného skutkového stavu, bez toho, aby dôkladne posúdil, či zistený skutkový
stav zodpovedá zvereniu maloletej do striedavej osobnej starostlivosti v ročnom intervale. Odvolací súd
konštatuje, že nie len rodičia majú právo tráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času, ale aj dieťa
má právo žiť usporiadaný život, v stabilnom prostredí, s istotou výchovného a školského prostredia a
v podmienkach, v ktorých sa bude môcť bez obáv a strachu z neustálej zmeny vzdelávať a rozvíjať

ako aj vytvárať si sociálne väzby nie len s rodičmi ale aj s blízkym okolím a priateľmi a budovať si svoj
sociálny status. Zdôrazňuje, že rodičia dieťa majú svoje potreby ako aj sociálne postavenie spoločnosti
ustálené,pretojespravodlivépožadovaťodnich,abyvýkonsvojichprávprispôsobilinajlepšiemuzáujmu
maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov odvolací sú napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm.
c) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dôsledné dokazovanie v
naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, najmä riadne vykonať
dokazovanie ohľadom vôle maloletej. Riadne zistiť, či zverenie maloletej do striedavej starostlivosti vročnom interval nebude mať negatívny dopad na jej budúci rast a vývoj, za tým účelom preskúmať vplyv
doterajších zmien predškolských a školských zariadení na psychický vývoj maloletej a posúdiť, či sú
ďalšie zmeny v pravidelných intervaloch žiaduce pre stabilné výchovné a školské prostredie maloletej.

Dôsledne preskúmať schopnosť rodičov efektívne a s porozumením komunikovať ohľadom vzdelávania
a výchovy maloletej. Opäť vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa ust. § 220 ods. 2 CSP
tak. aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutkového stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí
boli preskúmateľné a logicky správne.

16. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania.