Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/258/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205962
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7613205962.6

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľa:
CD Consulting, s.r.o, , so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, Praha 1, IČO: 26429705,
právnezastúpenomadvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrosslingova4,Bratislava,
IČO: 36864421 proti odporcovi: U. P., O.. X.X.XXXX, V. F. Z., Y. XXX/X, o zaplatenie 929,86 Eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 929,86 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 929,86 od

29.10.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo sumy 450,- od 11.3.2011 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy teda 1,50 eur a náhradu trov konania. Návrh na uplatnenie
pohľadávky podal podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke
navrhovateľuviedol,žeakoindosatárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavilodporca
dňa 28.9.2009 na zmenkovú sumu vo výške 929,86 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 29.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 28.9.2009
na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 29.11.2010. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
ale vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu ani z titulu zmenkovej sumy, ani z titulu úrokov. Keďže

zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca ako fyzická
osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska

odporcuvzmyslečlánku25ods.1písm.a/NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Tunajší súd po podaný návrhu postúpil vec Okresnému súdu Košice I podľa § 9 ods. 1 O.s.p., § 87 písm.
d/ O.s.p., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a v
zmysle článku 19 Nariadenia č. 861/2007. Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s postúpením veci a

predložil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn.
2Ncb/62/2013-19 zo dňa 25.6.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice I s postúpením vecije dôvodný. V odôvodnení tohto uznesenia dospel k záveru, že v prejednávanej veci je príslušný na
prejednanie veci v prvom stupni Okresný súd Spišská Nová Ves podľa § 84 O.s.p. a § 87 písm. f/ O.s.p. z
dôvodu, že odporca má bydlisko v obvode tohto súdu. V odôvodnení ďalej uviedol, že v danej veci i keď

predmetom konania sú nároky zo zmenky, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nároku zo spotrebiteľskej
zmluvy,očomsvedčíajDohodaovyplňovacompráve,oktorejmánadriadenýsúdvedomostizmnožstvá
vecí, ktorých pôvodný vlastník zmenky - spoločnosť Pohotovosť s.r.o. uplatňovala nároky zo zmeniek a
preto sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Košice I, že platnosť zmenky bude treba posúdiť
nie len podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úverov, ktorý

upravuje podmienky vystavenia zabezpečovacej zmenky na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských
úverov. Podľa národného, ale aj európskeho práva sa spotrebiteľovi poskytuje zvýšená ochrana jeho
práv a nárok navrhovateľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva a v nadväznosti na
to pri kolízií príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa, má prednosť posúdenie
príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu
práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Tento svoj záver oprel aj o rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. IV ÚS 270/2012 - 27 zo dňa 31.5.2012, ktorý pri riešení kolízie výlučnej
príslušnosti vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku uprednostnil miestnu príslušnosť v prospech
spotrebiteľa.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 6C/258/2013-41 zo

dňa 25.2.2014 bez nariadenia pojednávania. Uvedeným rozsudkom tunajší súd návrh navrhovateľa
zamietol poukazujúc na článok 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu z dôvodu, že pohľadávku
navrhovateľa považoval za zjavne neopodstatnenú a návrh za neprípustný. Proti uvedenému rozsudku
bolo zo strany navrhovateľa podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach. Odvolací

súd uznesením sp. zn. 5Co/695/2014-85 zo dňa 30.9.2015 zrušil uvedený rozsudok tunajšieho súdu
a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení Krajský súd v Košiciach uviedol,
že tunajší súd nesprávne aplikoval článok 4 ods. 4 Nariadenia a nesprávne postupoval, keď nepoužil
jeho článok 5 a nasledujúce. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd nebol oprávnený posudzovať
právny vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský a preto nesprávne považoval pohľadávku

žalobcu uplatnenú v návrhu za zjavne neopodstatnenú. Právny názor vyslovený v uznesení sp. zn.
2Ncb/62/2013-19 zo dňa 25.6.2013 nie je v prejednávanej veci záväzný, pretože ním bolo rozhodnuté
ibaomiestnejnepríslušnosti.PovinnosťousúdubudepretovoveciuskutočniťkonaniepodľaNariadenia,
konkrétne podľa jeho Kapitoly II Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu bolo podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zaslané
odporcovi tlačivo C na odpoveď, ktoré mu bolo doručené dňa 11.12.2015. Odpoveď odporcu súdu
doručená nebola.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu v zásade písomné. Ak to súd považuje za potrebné alebo ak to požiada niektorá
zo strán, súd nariadi pojednávanie. Vzhľadom k tomu, ale aj vzhľadom k povahe uplatnenej pohľadávky
navrhovateľom, povahe vystaviteľa zmenky (pôvodne oprávneného zo zmenky), ktoré nasvedčovali

tomu, že zmenka vychádzala resp. zabezpečovala pôvodne nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
považoval nariadenie pojednávania za potrebné a vo veci nariadil termín pojednávania. Pojednávanie
vo veci súd považoval za potrebné aj za účelom vykonania ďalšieho dokazovania oboznámením sa s
listinnými dôkazmi a to zmenkou, zmluvou o úvere a všeobecnými úverovými podmienkami poskytnutia
úveru a umožnenie účastníkom vyjadriť sa k týmto dôkazom s poukazom na ustanovenie § 123

O.s.p., pričom nebolo možné vzhľadom na povahu týchto listinných dôkazov uvedené zabezpečiť iným
spôsobom než nariadením pojednávania vo veci.

Navrhovateľ namietal procesný postup súdu, ktorým súd vytýčil pojednávanie ako nesprávny z dôvodu,
že súd mal povinnosť rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne

odôvodniť. V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, z
ktorého nevyplýva povinnosť súdu v prípade ak považuje za potrebné nariadenie ústneho pojednávania
o tomto rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť. Rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť je súd povinný podľauvedeného článku vety tretej a štvrtej v prípade odmietnutia žiadosti niektorej zo strán o nariadenie
ústneho pojednávania, čo sa nevzťahuje na tento prípad.

Na pojednávanie určené na 28.4.2016 sa navrhovateľ a jeho právny zástupca nedostavili, lehota na
prípravu na pojednávanie bola u nich zachovaná. Svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili, nežiadali
o odročenie pojednávania a preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že od spoločnosti Pohotovosť čerpala úver 15 000,- Sk. Peniaze

použila na domácnosť. Úver najprv aj splácala, zaplatila 4 splátky. Potom musela splácať iné dlhy a je
pravdou, že na tejto zmluve vznikol dlh. Ďalej uviedla, že si nepamätá, aby okrem zmluvy podpisovala
aj niečo iné. Nevie čo je to zmenka, ani dohoda o vyplnení zmenky, počuje to prvý krát. Podmienky
uvedené na druhej strane zmluvy si neprečítala.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou zo dňa

28.9.2009, zmluvou o úvere zo dňa 28.9.2009, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, poštovými
poukážkami a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporom dňa 28.9.2009 s
nasledovnými údajmi:

Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmluvy: 705600016
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: v Spišskej Novej Vsi
Dátum vystavenia: 28.9.2009

Zmenková suma: 929,86 eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu deväťstodvadsaťdeväť eur 86 centov a zmenkový úrok
0,25 % denne od 29.11.2010
Splatné: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava

Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

ZoZmluvyoúvereč.705600016zodňa28.9.2009bolozistené,žepredchodcanavrhovateľaspoločnosť
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava ako veriteľ poskytla odporcovi ako dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur.

Odporca ako dlžník sa zmluvne zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 484,- Eur t.j. celkovo čiastku 984,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur, počnúc od
15.10.2009. Pred podpismi na zmluve sa nachádza vyhlásenie dlžníka o tom, že sa oboznámil a súhlasí
s obsahom zmluvy o úvere, ako aj obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k ním žiadne výhrady a

zaväzuje sa ich dodržiavať.

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 14 obsahujú Dohodu o vyplnení zmenky v tomto
znení: Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)
vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil

vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.

Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke
remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Z poštových poukážok predložených žalovanou bolo zistené, že táto uhradila predchodcovi žalobcu na

základe predmetnej úverovej zmluvy štyri splátky po 82,- Eur a to 12.10.2009, 12.1.2010, 20.1.2010 a
21.6.2010.Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie č.
861/2007), toto nariadenia sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch

bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva
návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- eur bez
akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani
na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie), európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o

odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 Nariadenia, súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho
pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie rozsudku. Rozsudok sa
doručí stranám v súlade s článkom 13.

Podľa článku 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo

tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i
keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, indosamentom sa

prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo
zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom vždy.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, v konaní, v

ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.Podľa ustanovenia § 48 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom
žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;

2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa ustanovenia § 75 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, vlastná zmenkaobsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, listina,
v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná

zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch. O vlastnej zmenke, v ktorej niet
údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie. Ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia
zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska. Ak nie je vo vlastnej zmenke
udané miesto vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste, uvedenom pri mene vystaviteľa.

Podľa ustanovenia § 77 ods. 1, 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, pokiaľ to
neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente
(§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až
54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71),
dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). Pre vlastnú zmenku platia

ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko
zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6),
o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez
oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie istiny vo výške 929,86 Eur s
príslušenstvom, ktorý si navrhovateľ uplatnil ako nárok z ním predloženej zmenky vystavenej dňa
28.9.2009. Z navrhovateľom predloženej zmenky je zrejme, že táto zabezpečovala pôvodne úver zo
zmluvy č. 705600016. V súvislosti s vykonaním dokazovania oboznámením sa s obsahom Zmluvy
o úvere a Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru súd poukazuje na to, že cieľom Nariadenia

nie je obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci. Z článkov 8 a 9
Nariadenia vyplýva, že aj v konaniach s nízkou hodnotou sporu je zachovaná možnosť súdu vykonať
potrebné dokazovanie a nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Ustanovenie § 120 ods. 1
O.s.p. umožňuje pritom vykonať súdu aj dôkazy, ktoré neboli navrhované účastníkmi konania, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k

záveru, že Zmluva o úvere č. 705600016 zo dňa 28.9.2009 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa
akoveriteľomaodporcomakodlžníkomjespotrebiteľskouzmluvoupodľaosobitnýchustanovenízákona
č. 258/2001 Z.z., ako aj všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, platných v čase
uzatvorenia tejto zmluvy.

Z obsahu Zmluvy o úvere č. 705600016 je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu
pripravenú vopred predchodcom navrhovateľa, ktorej obsah nemal odporca možnosť reálne ovplyvniť
alebo pozmeniť, čo je základnou črtou spotrebiteľských zmlúv. Na jednej strane ako účastník zmluvy
vystupoval odporca, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako účastník zmluvy predchodca navrhovateľa,

teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Pre spotrebiteľské zmluvy je všeobecne charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo jezrejme aj v danej veci. Pokiaľ sa týka skutočnosti uvedenej v zmluve a to, že úver bol odporcovi
poskytnutý na výkon povolania, ide len o všeobecný údaj, z ktorého nie je zrejme, aký konkrétny súvis
má poskytnutý úver s výkonom povolania a či odporca skutočne v čase uzatvorenia zmluvy konal

v rámci nejakej svojej podnikateľskej činnosti. Z výpovede odporcu je pritom zrejme, že poskytnuté
finančné prostriedky boli použité na domácnosť. Dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy má veriteľ resp. jeho právny nástupca, pričom táto dôkazná povinnosť z jeho strany
splnená nebola. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a odporcom má teda
jednoznačne spotrebiteľskú povahu a teda zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo

spotrebiteľského vzťahu.

V danej veci, poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je
tunajší súd podľa § 226 O.s.p. viazaný, však súd neposudzoval zmenku predloženú navrhovateľom z
hľadiska právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale podľa Zmenkového a šekového zákona.

Pre nárok uplatnený na základe uvedeného zákona je potrebné zistenie, či zmenka, ktorá je v origináli
predložená navrhovateľom je platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75
Zákona zmenkového a šekového. Je zrejme, že v danej veci zmenka bola prevedená predchodcom
navrhovateľa spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. na navrhovateľa, ktorý ako jej nový majiteľ nadobudol
všetky práva zo zmenky.

Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje označenie, že ide o zmenku, je vyjadrená v jazyku, v
ktorom je táto listina spísaná, je v nej uvedený bezpodmienečný sľub zaplatiť konkrétnu peňažnú sumu,
údajzročnosti,miestokdesamáplniťatiežmenoresp.naradkohosamáplatiť.Taktiežobsahujedátum,
miesto a podpis vystaviteľa. Zmenka teda spĺňa formálne náležitosti zmenky vyžadované ustanovením

§ 75 Zákona zmenkového a šekového okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkový a šekový zákon nesankcionuje neplatnosťou zmenky, pretože podľa ustanovenia § 76 ods.
1 a 2 uvedeného zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku
splatnú na videnie tzv. vistazmenku, ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34 ods. 1 Zákona
zmenkového a šekového). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená odporcom a

jej splatnosť je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení".

V predmetnej veci zo strany odporcu neboli uplatnené žiadne výhrady, resp. námietky že pri nadobúdaní
zmenky konal vedome v zlej viere a na škodu odporcu, čo by musel v konaní aj preukázať. Odporca
potvrdil, že podpis na zmenke je jej podpisom a túto vlastnoručne podpísal. Zo strany odporcu nebolo

v konaní tvrdené a teda ani preukázané, aby navrhovateľ ako majiteľ zmenky pri jej nadobudnutí konal
nepoctivo a vedome na škodu odporcu.

V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. v znení zákona č. 438/2015
Z.z. je však zrejme, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu je ex offo prihliadať

na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ a to v prípadoch, že sa ich sám nedovolá. Uvedená
povinnosť súdu je výslovne upravená zákonom. Uvedené zákonné ustanovenie má procesnoprávny
charakter, keďže upravuje procesnú činnosť súdu. Vzhľadom k tomu že v zákone č. 438/2015 Z.z.
chýbajú prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 23.12.2015, vzťahuje sa táto úprava aj na konania
začaté na súde pred účinnosťou uvedenej novely.

Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenkou bol zabezpečený úver zo spotrebiteľskej zmluvy
a teda jej vystaviteľom je spotrebiteľ súd sa poukazujúc na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zmenkového a
šekového zákona zaoberal aj tým, či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Z dokazovania je zrejme, že zmenka predložená navrhovateľom bola vyplnená na základe Dohody
o vyplnení zmenky. Vzniku zmenkového vzťahu medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom tak
predchádzalo uzatvorenie tzv. zmenkovej zmluvy t.j. Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Dohoda o vyplnení zmenky je uvedená v článku 14
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Je súčasťou dlhého textu, ktorý je vyhotovený drobným

a nahusteným písmom. Ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.
Spotrebiteľ má tak objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to
nielen vzhľadom na drobné a nahustené písmo, akým sú napísané, ale aj pre komplikovanú slovnú
formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkomčase pochopiť a zvážiť. Súd má za to, že bežný spotrebiteľ ani nevie vyhodnotiť riziko, ktoré pre neho
znamená podpísanie takejto Dohody o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru resp. blankozmenky a to, ako tým uľahčí vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa.

Vzhľadom na uvedené Dohodu o vyplnení zmenky nemožno považovať za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie, pretože aj keď odporca by mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom
zmluvy, nemohol ovplyvniť jej obsah. Zo strany navrhovateľa v konaní nebol preukázaný opak. Uvedená
Dohodaovyplnenízmenkypritomspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a to pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenie

bez posudzovania náležitosti zmluvy o úvere v zmysle spotrebiteľských predpisov. Dohoda o vyplnení
zmenky je tak poukazujúc na ustanovenie § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V dôsledku
neplatnosti Dohody o vyplnení zmenky predchodcovi navrhovateľa tak nevzniklo právo na vyplnenie
zmenky a teda ani právo na plnenie z takto vyplnenej zmenky. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť.

Súd ďalej poukazuje aj na rozpor konania predchodcu navrhovateľa s platnými právnymi predpismi, keď
predmetnú úverovú zmluvu zabezpečil zmenkou vyplnenou na sumu, ktorá je v rozpore s citovaným
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. platným v čase uzavretia zmluvy, čo je ďalším
dôvodomprezamietnutienávrhu.Nazákladeúverovejzmluvyposkytolprávnypredchodcanavrhovateľa
odporcovi úver vo výške 500,- Eur, ktorý mal odporca splácať v 12 mesačných splátkach po 82,-

Eur, zaplatil by teda celkove sumu 984,- Eur. Úver veriteľ zabezpečil blankozmenkou, pričom
dohoda o jej vyplnení, ktorá bola súčasťou zmluvných podmienok úverovej zmluvy je konštatovaná ako
neprijateľná zmluvná podmienka a teda je neplatná. Pokiaľ aj zabezpečovacia zmenka bola vyplnená,
zmenková suma v čase jej vyplnenia mohla byť len maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V

tomtoprípadeideopriamyrozporsustanovením§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.,leboveriteľposkytol
odporcovi úver 500,- Eur, z ktorých 30 % predstavuje sumu 150,- Eur. Je tak zjavné, že veriteľ mohol
od odporcu prijať zmenku vyplnenú maximálne na sumu 650,- Eur a nie na sumu 929,86 Eur, ako bolo
vyplnené v tomto prípade. Keďže zmenka zabezpečovala nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
bolavyplnenávrozporesustanovením§4ods.6zákonač.258/2001Z.z.,niejemožnéztakejtozmenky

uplatňovať právo v rozhodcovskom, súdnom, či exekučnom konaní. Ak teda predchodca navrhovateľa
zabezpečoval spotrebiteľské úvery zmenkami v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 258/2001
Z.z., ide o úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka s tým, že absolútna neplatnosť
nastáva priamo zo zákona a súd k nej prihliada i bez návrhu z úradnej povinnosti.

Navrhovateľ, okrem už uvedeného sa návrhom domáhal priznania aj zmenkového úroku. V zmenkách
splatných na videnie môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v
predmetnej zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo predstavuje úrok vo výške 91,25 % ročne.
Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke neupravuje, jej určenie
ponecháva na vystaviteľa. Pokiaľ zmenkový zákon neobsahuje inú úpravu, posudzuje sa platnosť

právnych úkonov na zmenke podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zmenkový úrok,
rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto
jeho výška musí zodpovedať danému účelu. Účelom úroku je viesť dlžníka k dobrovoľnému plneniu
povinnosti, avšak nie k získaniu neprimeraného plnenia v rozpore s dobrými mravmi. Za primeranú
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate

rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje, kedy možno hovoriť už o úžere. Súd preto má za to, že
navrhovateľom uplatnený zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho
zákonníka a teda v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný.

Zmenka predložená navrhovateľom nezohľadňuje ani skutočnosť, že Zmluva o úvere č. 705600016

zo dňa 28.9.2009 uzavretá medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom nespĺňa všetky náležitosti
uvedené § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V zmluve o
úvere nie je uvedená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva obsahuje len údaj
splatenia úveru v 12 mesiacoch počnúc od konkrétneho dňa. Takýto údaj nemožno považovať za presnú
časovúdátumovú špecifikáciukonečnejsplatnostiúveru.Zmluvatiežneobsahujevýšku,početatermíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len celková výška splátky a nie je z nej
zrejme, aká suma z uvedenej splátky je započítaná na istinu, úroky a iné poplatky. V úverovej zmluve
ďalej absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej
percentuálnej miere nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak zmluva o spotrebiteľskom úvereneobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/ a k/, l/ poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu skutočne poskytnutého úveru. Keďže predmetná
úverová zmluva zabezpečená zmenkou predloženou navrhovateľom uvedené náležitosti neobsahuje,

úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je teda bezúročný a bez poplatkov.

Na záver súd uvádza, že Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku
možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. O obchádzanie zákona ide, ak právny
úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon

dodržaný nebol. V danom prípade sa javí, že vystavením zmenky sa právny predchodca navrhovateľa
snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch
a dodržaniu obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto postup navrhovateľa
nemôže požívať právnu ochranu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Navrhovateľovi náhradu trov konania
nepriznal, pretože vo veci nebol úspešný. Úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil a preto

poukazujúc na § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh,
o náhrade trov konania odporcu nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.