Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39Pc/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206607
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716206607.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

U. Z., W.. XX. X. XXXX, F. L. XXXX/XX, T., štátny občan SR, proti otcovi povinnému platiť výživné: Y.C.
Z., W.. X. XX. XXXX, F. U. XX, Š., štátny občan SR, o úpravu výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca Y. Z., W.. X. XX. XXXX, na navrhovateľku U. Z., W.. XX. X.
XXXX, zo sumy 99,58 € mesačne na sumu 300,- € mesačne, počnúc dňom 26. 10. 2016, ktorú sumu
je otec povinný platiť navrhovateľke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa
výživné poskytuje.
Zameškané zročné výživné za obdobie od 26. 10. 2016 do 30. 6. 2017 vo výške 680,- € je otec povinný

zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 5C/839/2000-15 zo dňa 30. 5. 2001
vo výroku o výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26. októbra 2016 domáhala proti otcovi zvýšenia
vyživovacej povinnosti na sumu 300,- € mesačne, s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila
tým, že od úpravy výživného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 16. marca 2006, č. 11CoP
180/05-92, kedy bol jej otec zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne vo výške 100,- €, a kedy ona

bola žiačkou základnej školy, sa jej výdavky zvýšili. Po prijatí na strednú školu sa jej matka s otcom
dohodli na výživnom vo výške 130,- € mesačne a odvtedy sa výška výživného nemenila. Uviedla, že
po dosiahnutí plnoletosti zostala bývať s matkou, ktorá z príjmu vo výške 420,- € mesačne netto hradí
všetky výdavky spojené s nájmom bytu, s energiami, a so starostlivosťou o trojčlennú rodinu. Poukázala
na to, že jej mesačné životné náklady predstavujú najmenej 494,- €, nakoľko bola prijatá na Univerzitu
sv. Cyrila a Metoda v Trnave, a hoci má zárobok z brigádnickej činnosti, tento zárobok spolu s výživným,
ktoré dostáva od otca nedokáže pokryť všetky jej životné náklady. Poukázala tiež na to, že aj na strane

jej otca sa zmenili pomery, pretože sa mu narodil syn, voči ktorému má tiež vyživovaciu povinnosť. Otec
tiež zmenil zamestnanie, pracuje ako vodič kamiónu v rakúskej firme.

2 Otec navrhovateľky sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadril na pojednávaní konanom dňa 27.
januára 2017 tak, že s výživným vo výške 300,- € nesúhlasí, pričom uviedol, že od novembra 2016
posiela navrhovateľke výživné vo výške 230,- € mesačne.

3 Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkyne K. Z., ako aj a
prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov, resp. podaní účastníkov konania, a to: č.l.
1-3 - návrh, č.l. 4 - dohoda o brigádnickej práci študentov, č.l. 6 - potvrdenie o návšteve školy, č.l. 7-10 -
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP 180/05-92, č.l. 20 - mesačné výdavky navrhovateľky,č.l. 21-25 - odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, č.l. 41 - potvrdenie o zrealizovaní transakcie,
č.l. 42-43 - výpis z účtu, č.l. 44- daňové doklady z prílohovej obálky, č.l. 60-64 - potvrdenie o príjme
otca navrhovateľky.

4 Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka pri
svojom výsluchu dňa 27. januára 2017 vypovedala, že jej otec by mal zarábať v mesačnom 1 300,- €
plus diéty pri zahraničných cestách, pretože pracuje ako vodič kamiónu v rakúskej firme. Okrem nej, má
jej otec vyživovaciu povinnosť aj na svojho syna Q., ktorý je t. č. vo veku 9 rokov. Uviedla, že od otca

nepožaduje nič viac, len pokrytie jej mesačných nákladov, ktoré má mesačne vo výške 494,- €. Popri
škole, za ktorú mesačne vynaloží minimálne 50,- € a do ktorej cestujem tak, že z Viničného ide autom
do Pezinka, následne odtiaľ vlakom do Trnavy, kde sa prepravuje v MHD, sa venuje i voľnočasovým
aktivitám - spoločenským tancom v Bratislave, kde za mesiac zaplatí 27,- €. Žije v spoločnej domácnosti
s matkou a bratom v 1-izbovom prenajatom byte, za ktorý mesačne platia 360,- €. Navrhovateľka
uviedla, že sa t. č. snaží zarobiť si sama, vykonáva práce, za ktoré mesačne dokáže zarobiť 100,- €.

Poukázala na to, že s otcom sa snažila pred podaním návrhu dohodnúť na zvýšení výživného. Otec
dobrovoľne prispieval jej matke pravidelným výživným vo výške 130,- €, v mesiaci október navrhovateľke
zaslal na účet 50,- € a od novembra 2016 jej začal platiť výživné vo výške 230,- €. Uviedla, že jej otec
v súčasnosti býva v rodinnom dome v obci Hviezdoslavovo. Otec navrhovateľky dňa 27. januára 2017
vypovedal, že je druhýkrát ženatý, má základné vzdelanie, povolaním je vodič, má dve vyživovacie

povinnosti. Poukázal na to, že navrhovateľke v súčasnosti dobrovoľne posiela výživné vo výške 230,-
€ mesačne, a to od novembra 2016. S navrhovaným výživným vo výške 300,- €, otec nesúhlasil a
uviedol, že mesačné náklady má vo výške 1 500,- €, spoločne s manželkou a so svojim synom
bývajú v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky, nakoľko s manželkou uzavreli dohodu
o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedol, že mesačne zarobí 1 200,- €, pracuje v

zahraničí vo firme Prochazka Transport so sídlom v Rakúskej republike. Vypovedal, že jeho mesačné
výdavky prevyšujú jeho mesačné príjmy, ale keďže žije s manželkou, táto mu chýbajúce peniaze
poskytne. Jeho mesačné výdavky pozostávajú z toho, že platí výživné na navrhovateľku, vyživuje aj
svojho syna, stará sa aj o svoju chorú matku, ktorej finančne prispieva, plus sú to aj jeho bežné
mesačné náklady. Svedkyňa K. Z. dňa 27. januára 2017 vypovedala, že je rozvedená, má dve deti,

vysokoškolské vzdelanie I. stupňa a povolaním je fakturantka. Uviedla, že navrhovateľka je jej dcéra
a otec navrhovateľky je jej bývalý muž. Svedkyňa pracuje ako fakturantka v spoločnosti Adalia so
sídlom v Pezinku, s čistým príjmom cca 420,- € mesačne. Býva s dvoma deťmi v prenajatom byte vo
Viničnom za ktorý mesačne platia 330,- € aj s energiami. Poberá výživné na dve deti, mesačne môže
mať príjem do 800,- €, ktoré všetky minie na výdavky, týkajúce sa starostlivosti o dve deti a o seba.

Svedkyňa uviedla, že navrhovateľke platí stravu, ubytovanie, telefón, životnú poistku, výdavky do školy,
výdavky na cestovné, na hygienu, oblečenie, obuv a iné. Celé výživné, ktoré na navrhovateľku dostane
od otca, mesačne určite minie. Pokiaľ ide o cestovné výdavky navrhovateľky, svedkyňa uviedla, že
navrhovateľke dávam toľko, koľko peňazí si na cestovné vypýta, pretože navrhovateľka musí cestovať
autobusom do Pezinka, za ktorý sa platí, do Trnavy ide vlakom, za ktorý sa neplatí, avšak keďže má

školu rozhádzanú na viacerých miestach v Trnave, musí sa v Trnave presúvať MHD, preto keď si dcéra
ráno vypýta 5,- €, dá jej 5,- €. Z listinných dôkazov súd zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť
otca voči navrhovateľke stanovená rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 9. februára 2005,
č.k. PK-38P 156/04-65, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 7. februára 2006,č.k.
11CoP 180/05-92, sp.zn. 42C/55/2007 na sumu 3.000,-Sk/99,58 € mesačne, pričom zo súdneho

rozhodnutia vyplýva, že súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z toho, že navrhovateľka bola
žiačkou druhého stupňa základnej školy, pravidelné mesačné náklady na jej výživu boli vo výške od
6.000,-Sk/199,16 €. Otec navrhovateľky mal v tom čase čistý príjem vo výške 12.000,-Sk/398,32 € a
žil v spoločnej domácnosti s manželkou v 3-izbovom byte, nemal inú vyživovaciu povinnosť. Matka
navrhovateľky bola v tom čase poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 4.110,-Sk/136,43 €, mala

dve vyživovacie povinnosti. V súčasnosti je matka navrhovateľky zamestnaná v spoločnosti Adalia-
Sk, s.r.o. so sídlom v Pezinku a jej súčasný mesačný príjem je cca. 420,- €. Otec navrhovateľky
je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti Prochazka Transport so sídlom v Rakúskej republike a jeho
čistý mesačný príjem sa pohybuje od 285,50 € (január 2016) do 2.949,54 € (november 2016). Za
obdobie od januára 2016 do mája 2017 bol priemerný čistý mesačný zárobok otca vo výške 1785,80 €.

Navrhovateľka je v súčasnosti v akademickom roku 2016/2017 študentkou 2. ročníka denného štúdia
na fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Navrhovateľka žije v
spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom, v prenajatom byte v obci Viničné, za ktorý mesačne
platia 360,- € aj s energiami a s poplatkom za odvoz smetí. Navrhovateľka je od 29.6.2016 zamestnanána základe dohody o brigádnickej práci študentov a za 20 hodín práce mesačne zarába 100,- € netto.
Navrhovateľka sa okrem štúdia na vysokej škole venuje vo voľnom čase tancovaniu spoločenských
tancov v Bratislave. Z predložených listinných dôkazov v spojení s vyjadreniami navrhovateľky ďalej

vyplynuli nasledovné výdavky navrhovateľky: 480,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na oblečenie a
obuv (40,- € mesačne x 12 mesiacov), 360,- €, ktoré predstavujú ročné výdavky na zaplatenie poplatkov
za tancovanie a dopravu MHD v Bratislave, (30,- € mesačne x 12 mesiacov), 180,- €, ktoré predstavujú
ročnénákladynamobilnýtelefón (15,-€mesačnex12mesiacov),84,-€ktorépredstavujúročnénáklady
na inertnetové pripojenie (7,- € mesačne x 12 mesiacov), 360,- €, ktoré predstavujú ročné náklady na

nákup bežných hygienických potrieb (30,- € mesačne x 12 mesiacov), 324,- €, ktoré predstavujú ročné
náklady na poistné na životné poistenie (27,- € mesačne x 12 mesiacov), 400,- €, ktoré predstavujú
ročné náklady na cestovné výdavky spojené so štúdiom v Trnave (40,- € mesačne x 10 mesiacov).
Náklady na stravu doma a v škole navrhovateľka presne nevyčíslila, no súd dospel k záveru, že paušálna
suma 6,-€ denne by mala pokryť náklady na jej celodenné stravovanie (1,-€ raňajky, 3,-€ obed, 2,-
€ večera). Ročné náklady na štúdium navrhovateľky predstavujú 500,- €, sú to náklady na nákup

školských pomôcok, skrípt, poplatky za kartu študenta ASIC a pod.

5 Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2

zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 78 ods. 1 zákona o
rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 156 zákona
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) účastníkmi

konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku rozsudok vo veciach výživného možno
na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6 Súd pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného na plnoletú navrhovateľku vychádzal z citovaných
zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k záveru, že návrh je dôvodný,
nakoľko bolo preukázané, že oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane otca povinného platiť výživné, ako aj k zmene potrieb navrhovateľky oprávnenej
poberať výživné, čo boli rozhodujúce dôvody pre zvýšenie vyživovacej povinnosti. Od ostatnej úpravy

výšky vyživovacej povinnosti stúpol príjem otca o viac ako 300 % (1.785,80 €- čistý priemerný mesačný
príjem), pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, stúpol i príjem matky navrhovateľky (420,- € čistý
mesačný príjem) a stúpli i nevyhnutné náklady navrhovateľky. Nominálne výdavky navrhovateľky sa
pritom za viac ako desať rokov určite navýšili i vplyvom inflácie. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že ročné výdavky navrhovateľky na zabezpečenie jej výživy a štúdia sú v súčasnosti

vo výške minimálne 5994,- € ročne, čo predstavuje 499,50 € mesačne. Tvorené sú nasledovnými
sumami: 2190,- €, ktoré navrhovateľka za rok vynaloží na svoje stravovanie (365 dní x stravná jednotka
6,- €), 1440,-€, ktoré predstavujú tretinu z celkovej sumy ročných nákladov za nájomné, energie a
služby spojené s užívaním bytu v ktorom navrhovateľka žije, 400,- €, ktoré predstavujú náklady na
cestovanie do školy (40,- € mesačne x 10 mesiacov akademického roka), 480,- €, ktoré predstavujú

ročné náklady na oblečenie a obuv (40,- € mesačne x 12 mesiacov), 360,- €, ktoré predstavujú ročné
náklady pokrývajúce záľuby navrhovateľky (30,-e mesačné x 12 mesiacov), 180,- €, ktoré predstavujú
náklady na mobilný telefón (15,- € mesačne x 12 mesiacov), 500,- €, ktoré predstavujú náklady na
výdavkyspojenésoštúdiom(50,-€mesačnex12mesiacov),360,-€,ktorépredstavujúnákladynanákup
bežných hygienických potrieb, 84,- € ktoré predstavujú ročné náklady na internet (7,-€ mesačne x 12

mesiacov). Do sumy ročných výdavkov súd nezarátal navrhovateľkou tvrdené a preukázané náklady na
poistné, pretože životné poistenie, ktoré navrhovateľka uzatvorila predstavuje nadštandardný výdavok,
nijako nesúvisiaci s jej výživou, či štúdiom. Súd mal ďalej za preukázané, že plnoletá navrhovateľka je
schopná pokryť si časť svojich ročných nákladov sama, a to vlastnou prácou, pričom vychádzajúc z
tvrdenianavrhovateľkyalistinnýchdôkazovdospelkzáveru,žekeďženavrhovateľkasiza jedenmesiac

dokáže zarobiť sumu vo výške 100,- €, takto spolu za rok dokáže zarobiť 1.200,- €. Súd následne
dospel k záveru, že pravidelné mesačné výdavky navrhovateľky, ktoré si nie je schopný hradiť sama,
sú zaokrúhlene vo výške 399,50 € mesačne a pokiaľ má navrhovateľka dvoch žijúcich rodičov, ktorí
obidvaja majú dve vyživovacie povinnosti, môže od rodičov požadovať výživné v takej výške, aby sa nímpodieľala na ich životnej úrovni. Otec navrhovateľky tvrdil, že jeho mesačné náklady predstavujú sumu
vo výške 1.500,- €, no svoje tvrdenia súdu ničím nepreukázal. Súd preto vychádzal z toho, že oproti
ostatnej úprave vyživovacej povinnosti otca v roku 2006 stúpli jeho náklady len v dôsledku vyživovacej

povinnosti voči druhému maloletému dieťaťu. Pokiaľ priemerný mesačný príjem otca o viac ako 300%
prevyšuje príjem matky, pričom obaja rodičia navrhovateľky majú dve vyživovacie povinnosti, dospel súd
k záveru, že na plnení vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke by sa mal jej otec podieľať aspoň o
300% vyššou sumou ako jej matka. Suma výživného vo výške 300,- € mesačne zároveň zodpovedá
osobným majetkovým a zárobkovým pomerom otca, a pokiaľ aj tento uviedol, že jeho mesačné výdavky

prevyšujú jeho mesačné príjmy, súd dospel k záveru, že ide o ničím nepreukázanú, účelovú obranu
otca, nakoľko otec zo svojho priemerného príjmu vo výške 1.785,80 € mesačne dokáže sumou 300,- €
mesačne prispievať na výživu svojej dcéry, rovnakou sumou na výživu svojho syna a stále mu zostane
1.185,80 €, čo postačuje na pokrytie jeho bežných výdavkov.

7 Za toho stavu veci súd vyhovel návrhu navrhovateľky a s účinnosťou odo dňa podania návrhu zvýšil

vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 99,58 € mesačne na sumu 300,- € mesačne.
Vzhľadom k tomu, že otec navrhovateľky si v priebehu konania voči nej splnil vyživovaciu povinnosť
v sume 180,- € v októbri 2016, a od novembra 2016 ju plnil vo výške 230,- mesačne, vzniklo mu za
obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku aj zameškané zročné výživné vo výške 680,- (120
+ 8x70), ktoré súd otcovi uložil zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O

trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.