Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316222383
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316222383.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcov: 1. M. C., nar.
XX.XX.XXXX, 2. M. C., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom C. č. XXX, zastúpení splnomocnencom:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Šaľa, Hlavná č. 6,
proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Bratislava, Tomášikova č.

48, zastúpenému splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom Martin,
P. O. Hviezdoslava 10625/23B, o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, o
nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta
č.k. 15C/342/2016-18 zo dňa 9. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil žalovanému,
aby sa zdržal nakladania s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území C., obec C., okres
Šaľa, zapísaných na LV č. XXXX, a to: bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parc.
č. 960/2, podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu 6674/83937, ktorá nehnuteľnosť
je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, a to formou výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a
to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil

právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1 - 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a
2, § 329, § 330, § 333 a § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že
žalobca v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 15.12.2016 domáhali, aby súd
určil, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, ktoré bolo Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013 zriadené na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území C., obec C., okres Šaľa, zapísaných na LV č. XXXX, a to: bytu č. X na X. poschodí

bytového domu súp. č. XXX, parc. č. 960/2, podiel na spoločných častiach, zariadeniach bytového domu
6674/83937, ktorá nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a výkon ktorého záložného
práva žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 24.11.2016. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
(každý vo veľkosti podielu 1/2) vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. K uvedenej nehnuteľnosti bolo na
základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013 zriadené
záložné právo v prospech veriteľa - žalovaného Slovenská sporiteľňa, a.s. Týmto záložným právom bola

zabezpečená pohľadávka veriteľa z úveru, ktorý veriteľ poskytol žalobcovi v 1. rade na základe Zmluvy
o splátkovom úvere č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013. Žalobca v 1. rade spočiatku úver poskytnutý
mu žalovaným splácal riadne a včas súlade so zmluvou o úvere, následne sa však ocitol vo finančných
problémoch,prektoréprestalposkytnutýúversplácať,resp.začalsplácaťnepravidelne,vdôsledkučoho
sa dostal do omeškania so spôsobom platby dohodnutým v zmluve o úvere a žalovaný vyhlásil splatnosť
celého úveru s dňom splatnosti 24.10.2016. Žalovaný listom zo dňa 24.11.2016 zaslal žalobcovi v

1. rade Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka, teda že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnejdražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti v platnom znení. Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, žalobcovia majú zato, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru zo zmluvy o úvere ku

dňu 24.10.2016, keďže žalovaný neoznámil osobitným upozornením žalobcovi v 1. rade v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva na zosplatnenie pohľadávky. Uvedená podmienka je
ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky
upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa,

je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho
práva. Upozornením sa tak rozumie adresovaná písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry
dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok a
jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka. Keďže nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky žalovanému tak nevzniklo právo na

výkon záložného práva k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. Žalovaný začal vykonávať záložné právo
na nehnuteľnosti patriacej žalobcom bez upozornenia, pričom na vyššie uvedené majú žalovaní za
to, že toto právo mu nevzniklo. Nakoľko žalovaný začal s výkonom záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti formou dobrovoľnej dražby, existuje dôvodná obava, že do rozhodnutia tamojšieho súdu o
predmetnej určovacej žalobe, žalovaný nehnuteľnosť žalobcov speňaží formou uvádzanou v oznámení

o začatí výkonu záložného práva zo dňa 24.11.2016, teda ich predá na dobrovoľnej dražbe, čím by
došlo k výraznému zhoršeniu právneho i faktického postavenia žalobcov, resp. k nezvrátiteľnému
následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi - žalobcovia totiž bez
poskytnutia včasnej ochrany súdom budú protiprávne (bez splnenia zákonných podmienok na výkon
záložného práva) pozbavení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to predajom na dobrovoľnej

dražbe. Z uvedených dôvodov majú žalovaní zato, že je potrebné, aby až do rozhodnutia vo veci
samej súd zachoval súčasný právny a faktický stav vo vzťahu k uvádzanej nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov. Takéto dočasné opatrenie by pre prípad úspechu žalobcov v konaní vytvorilo predpoklad pre
bezproblémový výkon rozhodnutia, na druhej strane, žalovanému, pokiaľ by bol v konaní úspešný, by
týmto dočasným opatrením nevznikla žiadna ujma, keďže by mohol nerušene pokračovať vo výkone

záložného práva.

Žalobca v 1. a 2. rade spolu so žalobou vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
tamojšiemu súdu predložili aj Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 19.07.2013, Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

zo dňa 24.10.2016, Oznámenie o začatí výkonu záložného práva podľa § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. - Občianskeho zákonníka zo dňa 24.11.2016, výpis z LV č. XXXX.

Rozhodnutie vecne potom odôvodnil tým, že vychádzajúc z tvrdení žalobcu v 1. a 2. rade uvedených
v žalobe ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v predložených listinných dôkazoch,

mal súd za preukázanú a osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj
skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu obavy žalobcu o svoj majetok - nehnuteľnosť (byt), ktorá
je predmetom záložnej zmluvy, zálohom. V prípade vykonania záložného práva by žalobcovia prišli
o nehnuteľnosť, ktorá má pre nich dôležitý význam. Pritom by nebol problém súhlasiť s výkonom
záložného práva, ak by sa vykonalo v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Dané neodkladné

opatrenie má zabrániť možným dispozíciám a zásahom do vlastníckych práv žalobcov a aby nedošlo k
situácii, že predmetná nehnuteľnosť bude predaná na dobrovoľnej dražbe, čím tak dôjde k výraznému
zhoršeniu právneho i faktického postavenia žalobcov, resp. k nezvrátiteľnému následku alebo stavu,
ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi. Súd teda dospel k záveru, že nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodné, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,

nakoľko týmto zabráni, aby nedošlo k zhoršeniu situácie žalobcov, a tým aj ich životným podmienkam,
pričom žalovanému týmto dočasným opatrením nevznikne žiadna ujma.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a to
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) Civilného sporového

poriadku. Poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03.12.2015
uverejnené pod R 2/2016, v zmysle ktorého písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá
prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a tým nepochybnei o skutočnosť preukazujúcu, že došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces vyplývajúci z čl. 6
ods. 1 Dohovoru, resp. zásahu do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.
Napadnuté rozhodnutie trpí vadou, nakoľko v celom rozsahu absentuje relevantné odôvodnenie. Z

tohto dôvodu rozhodnutie nemôže ani strana, ani odvolací súd preskúmať, keďže rozhodnutie je
fakticky bez meritórneho odôvodnenia, neobsahuje zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov
podstatných pre rozhodnutie súdu, preto je nepreskúmateľné. Poukázal na to, že v procesnom návrhu
žalobcov, v ktorom je obsiahnutá tak žaloba, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia uvádzajú, že nakoľko žalovaný začal

s výkonom záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov formou dobrovoľnej dražby,
existuje dôvodná obava, že do rozhodnutia súdu o predmetnej určovacej žalobe, žalovaný nehnuteľnosť
žalobcov predá na dobrovoľnej dražbe, čím by došlo k výraznému zhoršeniu právneho i faktického
postavenia žalobcov, resp. k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s
neprimeraným úsilím a nákladmi. Konštatoval, že na základe žalobcami koncipovaného neúplného,
nekonkrétneho, relevantne neodôvodneného a nedôvodného návrhu ,súd neodkladné opatrenie nariadil

v súlade s podaným návrhom. Zdôraznil, že z hľadiska požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho
rozhodnutia výrok musí byť formovaný určite, jasne, výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí
byť dovolený a možný. Napadnutý výrok tak, ako ho formuloval súd prvej inštancie je rozhodnutím
spôsobom ultra petitum, nakoľko žalobcovia uvedené časové obdobie ako určil súd prvej inštancie
trvanie neodkladného opatrenia nelimitoval a preto už uvedený procesný pokus nelimitovať účinky

navrhovaného neodkladného opatrenia preukazujú, že zo strany žalobcov sa jednalo o šikanózny návrh
s cieľom zbaviť záložného veriteľa jeho oprávnenia navždy ťažiť tak z protiprávneho stavu, ktorí sami
vyvolali a uvedené malo mať za následok zamietnutie takého návrhu a nie jeho modifikácia spôsobom,
ktorý strana nenavrhla. Súd je totižto návrhom petitu zásadne viazaný. Ďalej poukázal aj na požiadavky
práva na spravodlivý proces, ktorými sú rovnosť zbraní v konaní, riadne vykonanie dokazovania,

resp. riadneho osvedčenia v konaní o nariadení neodkladného opatrenia a riadne odôvodnenie
rozhodnutia. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže neosvedčili základné
predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ale ich ani netvrdili a uvedený návrh bol úplne
zjavne návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť odmietnutý. V ďalšom poukázal na znenie
§ 326 ods. 1 CSP, ktorý sa týka náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil,

že súd nemôže nahrádzať absencie nevyhnutných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenie a povinnosti minimálne listinami osvedčiť všetky pre nariadenie neodkladného opatrenia
podstatné skutočnosti tým, že si ich bez akejkoľvek opory vo vzťahu k uvedenému postupu v zákone
začne zaobstarávať sám a bez návrhu zabezpečovať listiny z iného procesného úkonu. Čo sa týka
napadnutého uznesenia už samotný nedostatok odôvodnenia predstavuje vadu rozhodnutia, ktorá je

sama osebe postačujúca na to, aby odvolací súd rozhodnutie pre nezákonnosť zrušil, resp. v tomto
prípade s ohľadom na ďalšie skutočnosti zmenil, takéto rozhodnutie predstavuje zásah do práva
chráneného čl. 46 Ústavy, resp. čl. 6 Dohovoru, resp. čl. 36 Listiny. Ani konštatovanie, že žalovaného
týmto dočasným opatrením nevznikne žiadna ujma, je treba uviesť, že sa jedná o konštatovanie
nesprávne, pričom nie je zrejmé, čo súd viedlo k vysloveniu takéhoto záveru. Ak dlžník nesplní dlh,

je v omeškaní, vzniká protiprávny stav, ktorého dôsledkom je okrem iného vždy vznik škody, preto
existuje vždy minimálny nárok na paušalizovanú škodu v podobe nároku na úroky z omeškania,
pričom majetkové poškodenie veriteľa každým dňom omeškania narastá a tak dochádza k zvyšovaniu
majetkovej ujmy veriteľa. Samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša
možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje

ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho
úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom
regulovaným právom. Je nesporné, že v danom prípade zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne
a včas, tieto samotné skutočnosti sú uvádzané aj žalobcom a i právna úprava vylučovala možnosť
osvedčiť skutočnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia a napriek tomu súd uvedené

neodkladné opatrenie nariadil. Súd prvej inštancie nevyzval žalovaného, teda stranu žalovanú na
vyjadrenie sa k návrhu, to všetko za situácie, že žalobca vôbec nič neosvedčil, s ohľadom na lehoty
stanovené zákonom o dobrovoľných dražbách a 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nemohla byť dražba pred rozhodnutím zrealizovaná a tak nemohlo dôjsť
k akémukoľvek zmareniu účelu neodkladného opatrenia. Z uvedeného stavu neexistoval racionálny

dôvod, aby nebol riadne zistený skutkový stav a to za súčinnosti žalovaného, ktorý je záložným
veriteľom a súd nemôže vychádzať iba z ničím neosvedčených tvrdení žalobcov. V ďalšom poukázal
na publikáciu Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese (Bratislava, IURA EDITION, 1997), kde aj
vo vzťahu k neodkladným opatreniam je podľa zákonných predpokladov uvedených v CSP prípustné aopodstatnené iba vtedy, ak sú splnené kumulatívne podmienky a to konkrétne: tvrdí sa a osvedčí sa,
že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, a že táto
dočasná úprava je potrebná a tiež, že neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov

medzi účastníkmi, pričom musí byť rešpektovaný princíp proporcionality. Ak by súd postupoval takýmto
posudzovanímvýsledkomtakéhopostupubymalobyť,žeosvedčovanéskutočnostisasúdusozreteľom
na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš vysoko pravdepodobné. Aj v tomto konaní súd postupuje
v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a aby sa skutočnosti, ktoré sú
medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili.

Namietal aj zjavnú nedôvodnosť žaloby, keď žalobcovia sa podaním - žalobou domáhajú vydania
rozsudku, ktorým má súd určiť, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, ktoré bolo
zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 5044009819 zo dňa 19.07.2013 zriadené
na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. C., obec C., okres Šaľa, zapísaných na LV č. XXXX,
a to: bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parc. č. 960/2, podiel na spoločných
častiach, zariadeniach bytového domu 6674/83937, ktorá nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve

žalobcov, a výkon ktorého záložného práva žalovaný oznámil žalobcom listom zo dňa 24.11.2016. Je
zrejmé, že sa jedná o žalobu s určovacím žalobným návrhom. S poukazom na § 80 písm. c) O.s.p., bolo
tak predovšetkým preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Predpokladom
toho, aby mohla byť určovacia žaloba vecne prejednaná, tak bolo preukázanie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, prípadne ak ide o žalobu, ktorej predmetom bolo určenie existencie

alebo neexistencie práva, právneho vzťahu, tzn. žalobu v zmysle ustanovenia už citovaného § 80
písm. c) O.s.p. Ako dlhodobo konštatuje a judikuje Najvyšší súd SR, ak sa nepreukáže naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej, teda
meriotórne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07 a 1 Cdo 91/2006).
Uvedené konštantná súdna prax je v súčasnosti priamo zakotvená v právnej úprave v ust. § 137 CSP.

Žaloba o určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo je určovacou žalobou, ktorej
predmetom úplne evidentne nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je. Určenie, že žalovaný
nie je oprávnený vykonávať záložné právo, t.j. určenie právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej
ako je určenie práva. Oprávnenie vykonávať záložné právo je oprávnením vyplývajúcim z existencie
záložného práva, o existencii ktorého v danom prípade nemôže byť pochybností. Žalobcovia netvrdia

a nepreukazujú existenciu takej osobitnej právnej normy, na základe ktorej by sa mohli dožadovať
určenia v súlade s ich žalobným návrhom a ani nemôžu - právna norma, ktorá by umožňovala žiadať
určenie, že žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, v slovenskom právnom poriadku
neexistuje. Uvedené je právne významnou skutočnosťou a je dôvodom na bezodkladné zamietnutie
žaloby. Záverom opätovne poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje

to, čo podľa zákona obsahovať má. Neobsahuje opísanie rozhodujúcich skutočností ani ich preukázanie
jednotlivými dôkaznými prostriedkami, v uvedenom návrhu sa podstatné skutočnosti napr. existencia
preukázanie vzťahu medzi stranami ani len netvrdia. Súd neaplikoval kogentné normy umožňujúce
záložnému veriteľovi okrem iného vykonať záložné právo. Žalovaný ako záložný veriteľ je oprávnený
speňažiť zálohu uvedeným spôsobom predajom na dobrovoľnej dražbe, nielen podľa § 151j ods. 1,

ale tiež podľa ust. § 3 ods. 10 Občianskeho zákonníka, pričom súd mal preukázané alebo minimálne
osvedčené, a to i zo skutočnosti tvrdených žalobcami neodkladného opatrenia, že tu má existovať
pohľadávka zabezpečená záložným právom, že úver poskytnutý bol a že nie je splácaný a že táto nie je
riadnesplnená,t.j.jepolehotesplatnosti,čouvádzasámžalobca.Podľanázoružalovanéhosúdnemôže
vpodstatebezdôvodnezakázaťžalovanémurealizáciujehozákonnýchoprávnení.Akoužvyššieuviedol

zdôraznil, že žaloba, že, žalovaný nie je oprávnený vykonávať záložné právo, je určovacou žalobou,
ktorej predmetom nie je určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie, že žalovaný nie je
oprávnený vykonávať záložné právo.
Požiadavkanariadnesplneniepodmienkymiestnejpríslušnostivovzťahukukonkrétnemuobčianskemu
súdnemu - civilnému sporovému konaniu je požiadavkou absolútne zásadnou, prostredníctvom

uvedenejpodmienkykonaniasarealizujezákladnéprávostranykonanianazákonnéhosudcu.Poukázal
na znenie čl. 152 ods. 4 Ústavy a že základné právo na zákonného sudcu treba pokladať za celkom
neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci a to podľa vopred stanovených pravidiel a zásad.
Výučná miestna príslušnosť, použitia ktorej sa dovolávajú v žalobe žalobcovia, bola v ustanoveniach
O.s.p. zakotvená v ust. § 88 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu

žalovaného je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva
k nej, ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b). Výklad uvedeného ustanovenia podal Najvyšší súd
SR v uznesení z 25.11.1993, ktoré je publikované v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod R
100/1994, pričom ide o rozhodnutie sp. zn. 4 Obo 233/1993. Výlučná príslušnosť sa aplikuje iba na sporyo existenciu práva k nehnuteľnosti napr. ak ide o otázku vlastníctva, spoluvlastníctva, záložného práva,
vecného bremena, nájmu. Ust. § 88 ods. 1 písm. h) je obsiahnuté v ust. § 20 písm. a) CSP. Uvedené
normy sú identické, až na explicitné vyjadrenie, že sa musí jednať o vecné právo k nehnuteľnosti.

V prípade, že sa nejedná o prípad osobitnej miestnej príslušnosti, je miestne príslušným súdom na
prejednanie a rozhodnutie veci, všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III (ust.
§ 13 CSP v spojitosti s ust. § 15 ods. 1 CSP). Vzhľadom na uvedené vznáša žalovaný pri prvom
úkone samej námietku miestnej nepríslušnosti. Predmet konania žaloby je vymedzený zreteľne a určito
- určenie neexistencie oprávnenia vyplývajúceho z existencie záložného práva, t.j. vec vyplývajúca z

existencie práva, o ktorom rozhodol na to určený štátny orgán, nie spor zo zmluvy, resp. povinnosti
týkajúcej sa výkonu oprávnenia vyplývajúceho z práva v prípade neodkladného opatrenia. Obligačné
účinky zmluvy týkajúce sa zriadenia záložného práva k veci zapísanej do katastra nehnuteľnosti,
trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecnoprávnymi. Obligačné účinky záložnej zmluvy v
dôsledku vkladu zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi, takže je úplne vylúčené, aby
sa jednalo o spor zo zmluvy. Poukázal na charakter a účel úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi

stranami sporu a na povinnosti, ktoré z tejto zmluvy jej účastníkom vyplývajú. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia cieli tiež k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní
žalovaného týkajúcich sa zabezpečenia jeho úverovej pohľadávky a jej uspokojenia v prípade, ak dlžník
nebude plniť to, k čomu sa zmluvou zaviazal z poskytnutej zábezpeky predpokladaným spôsobom
aprobovaným zákonom. Zopakoval, že žalobcovia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

neuvideli jediný relevantný dôvod, pre ktorý mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. V
uvedenom rozhodnutí absentujú relevantné dôvody a je tak rozhodnutím arbitrárnym. Súd postupoval
spôsobom znamenajúcim negáciu záverov vyplývajúcich z plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR
č.k. PL. ÚS 23/14. S ohľadom na uvedené dôvody, žalovaný navrhol, aby bolo rozhodnuté v súlade s
procesnými návrhmi žalovaného a to postúpenie veci a zrušenie, zmena napádaného rozhodnutia, a

aby súd priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov konania.

Žalobcovia odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu podali prostredníctvom svojho právneho
zástupcuvyjadreniestým,žepokiaľžalovanývosvojomvyjadrenínamietaneurčitosťanevykonateľnosť
uznesenia súdu prvej inštancie, zdôraznili, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas

konania je typickým procesným úkonom žalobcu. Za takýto návrh sa považuje aj návrh podaný spolu
so žalobou, ktorej doručením sa začína konanie vo veci samej v zmysle § 156 CSP. Majú za to,
že predmetná námietka je irelevantná vzhľadom na skutočnosť, že neodkladné opatrenie je ex lege
limitované svojím trvaním do času procesného výsledku konania vo veci samej a to s poukazom na §
335, § 336 ods. 4 a osobitne § 337 ods. 3 CSP, teda jeho právne účinky trvajú počas celého sporu,

v záujme zachovania účelu neodkladného opatrenia a teda poskytnutia dočasnej ochrany žalobcom
pred protiprávnym konaním žalovaného. Príslušný súd prvej inštancie tak nerozhodoval spôsobom ultra
petitum, ale v súlade a v medziach zákona. Zároveň z obsahu neodkladného opatrenia vyplýva, o
aké neodkladné opatrenie ide, koho zaväzuje, ktorý súd ho vydal aj v akej právnej veci. K námietke
neosvedčenia základných predpokladov neodkladného opatrenia uviedli, že procesná konštrukcia

rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára legitímny a oprávnený zásah do
procesnej rovnosti strán v súlade s povahou a účelom neodkladného opatrenia. Obligatórne vyjadrenie
alebo výsluch protistrany pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení by vo väčšine prípadov znemožnilo
poskytnutie rýchlej a účinnej procesnej ochrany a to najmä z časového hľadiska. Súd prvej inštancie
pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia správne vychádzal z návrhu, zohľadňujúc obsah a

výpovednú hodnotu pripojených listín, ktoré posúdil bez procesnej účasti protistrany. Ďalším zásadným
argumentom je prevencia zmarenia účelu neodkladného opatrenia zabrániť určitému správaniu sa,
ktoré by mohlo zásadným spôsobom poškodiť práva alebo oprávnené záujmy žalobcov tak, ako to
bolo deklarované a preukázané v žalobe spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Pokiaľ
žalovaný tvrdí, že žalobcom zaslal výzvu dňa 14.09.2016, ktorú označil ako dôkaz o tom, že malo dôjsť

k platnému zosplatneniu úveru. Uvedená výzva spolu s preukázaním jej doručenia však v odvolaní
absentuje,pretožalobcoviapovažujúvyššieuvedenétvrdeniezaúčelové,ktoréžalovanýzároveňriadne
nepreukázal.
Pokiaľ žalovaný namieta výlučnú miestnu príslušnosť v zmysle § 20 písm. a) CSP z dôvodu, že
predmetom konania nie je žiadne určenie práva k nehnuteľnosti, tak s uvedeným tvrdením žalobcovia

nesúhlasia, nakoľko aj v tomto spore ide o výkon záložného práva, ktoré viazne na nehnuteľnosti, ktorá
patrí žalobcom. Ak by aj odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nebol miestne príslušný v zmysle
§ 20 písm. a) CSP na rozhodnutie a prejednanie sporu, upozorňujú na znenie § 19 písm. d) CSP, tzn.
príslušnosťsúdudanánavýber,vzmyslektorejjenakonaniepríslušnýsúd,vktoréhoobvodemáadresutrvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch
týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s

§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), v medziach daných
rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku),pritomviazanýskutkovýmstavom,akohozistilsúdprvejinštancie(§383Civilnéhosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdiť.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i
argumenty žalovaného predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky

a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením nariadiť žalovanému, aby sa zdržal nakladania s
nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území C., obec C., okres Šaľa, zapísaných na LV č.
XXXX, a to: bytu č. X na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, parc. č. 960/2, podiel na spoločných
častiach, zariadeniach bytového domu 6674/83937, ktorá nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve
žalobcov, a to formou výkonu záložného práva k nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia

súdu vo veci samej.

V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za

predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

V zmysle § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo ako nezrozumiteľný

alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (ods. 1). O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2). Uznesenie, ktorým bolo

rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať
(ods. 3).

V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriťkodvolaniuaknávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia(ods.1).Preneodkladnéopatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude

trvať len po určený čas (ods. 1). Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (ods. 2).V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd
ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh
na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani

prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení
súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).

Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak

osobitný predpis neustanovuje inak.

Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť
pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní
o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej

úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je
dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej
ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia
neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na

jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli
aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je
dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže

nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

Prednostne sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalovaného, ktorou namietal, že súd prvej
inštancie nebol miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci a nedostatok tejto procesnej
podmienky miestnej príslušnosti znamená úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu.

Podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práva s slobôd nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa Čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd každý má právo
na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa § 161 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len
"procesné podmienky") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví (ods. 3).

Ústavný princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej
moci, keďže totiž na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej
predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia
podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania
súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad

hoc“ (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 239/04-149 zo dňa 26.09.2005).

Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený v
súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1listiny a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne
akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je
preto nevyhnutne požiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia

uvedených práv boli náležite preskúmané a aby sa súd, príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s
nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 05.09.2006).

Samotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli ustálení ako zákonní
sudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali ako

zákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž správne
ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca, určený podľa rozvrhu
práce, ktorý je sudcom vecne s miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom
v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 283/09 zo dňa 29.11.2009). Súd treba považovať za „nesprávne
obsadený“ v zmysle § 237 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku (ekvivalent podľa aktuálne účinného

Civilného sporového poriadku je ustanovenie § 420 písm. e)) aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp.
zákonní sudcovia (mutadis mutandis nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 136/08 zo dňa 05.11.2008).

Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvej inštancie bol spolu so žalobou doručený dňa 15.12.2016 aj návrh
nanariadenieneodkladnéhoopatreniavzmysleustanovenia§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.

Námietku miestnej nepríslušnosti uplatnil žalovaný až v odvolaní proti uzneseniu o nariadení
neodkladného opatrenia, poukazujúc na to, že odvolanie je prvým úkonom, ktorý žalovanému patrí.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci

(podmienky konania). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť, že
procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a strán, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť
cieľ civilného sporového konania. K podmienkam konania potom nevyhnutne patrí tiež neexistencia
vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú
vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné sporové konanie a na základe

jeho výsledkov rozhodovať. K týmto vlastnostiam patrí jednak právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť,
a to tak vecná, ako aj funkčná a miestna. K podmienkam konania na strane strán patria také ich
vlastnosti, ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení strán a ktoré im zároveň umožňujú mať
subjektívne procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu a
aj spôsobilosť procesnú. U zástupcov strán prichádza do úvahy spôsobilosť byť zástupcom a nutnosť

preukázať oprávnenie na zastupovanie. K vecným procesným podmienkam patrí žaloba, pokiaľ je
podľa zákona podanie tejto žaloby podmienkou začatia konania. Ak súd v prípadoch, kde to zákon
dovoľuje začína konanie bez návrhu (jedná sa o prípady konaní podľa Civilného mimosporového
poriadku), stáva sa procesnou podmienkou tiež vydanie uznesenia o začatí konania. K tzv. negatívnym
procesným podmienkam, či prekážkam, patria prekážka začatého konania (litispendencia) a prekážka

veci rozsúdenej (res iudicata).

Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. V
ustanovení § 161 Civilného sporového poriadku, je ustanovené ako má súd postupovať v prípade,
keď zistí neodstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky a v prípade, keď zistí odstrániteľný

nedostatok. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej
úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže
súd prispieť za eventuálnej súčinnosti s niektorou stranou.

Podľa platnej úpravy obsiahnutej v Civilnom sporovom poriadku je miestne príslušnosť upravená § 13

- 15 ods. 1 a 2 CSP, § 19 písm. d) CSP nasledovne:
§ 13
Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
§ 14
Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.

§ 15
(1) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
(2) Všeobecným súdom zahraničnej právnickej osoby je súd, v ktorého obvode je v Slovenskej republike
umiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby.Osobitná miestna príslušnosť
§ 19
Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode

d) má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o
konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.

V danom prípade základom z ktorého pramení spor účastníkov je zmluva o splátkovom úvere č.
5044009819 zo dňa 19.07.2013, ktorý úver bol žalobcom poskytnutý na bývanie, pričom zároveň medzi

stranami sporu došlo i k uzavretiu zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti.

Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje práva a povinnosti súvisiace s
poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa

tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

Podľa ods. 3 písm. b) cit. zákona spotrebiteľským úverom nie sú:
b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého účelom je nadobudnutie alebo
zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti.

Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v Civilnom sporovom
poriadku. Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované.
Podľa dôvodovej správy, vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva

definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku. Znamená to, že základom
je ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je
teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje.

Vychádzajúc z uvedeného potom i keď úver poskytnutý žalovaným žalobcom nie je spotrebiteľským
úverom, spor účastníkov je sporom spotrebiteľským, v ktorom žalobcovia sú spotrebitelia, ktorí majú

adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu Galanta, preto žalovaným vznesená námietka, že
vo veci rozhodol miestne nepríslušný súd, nie je dôvodná.

Čo sa týka ostatných odvolacích námietok žalovaného, odvolací súd sa s nimi nestotožňuje.

Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného
opatrenia.Neodkladnéopatrenieslúžidočasnémuzabezpečeniuochranyporušenýchaleboohrozených
práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny

postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však
nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba
bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo existencia reálnej obavy, že by exekúcia bola ohrozená
(§ 325 ods. 1 CSP). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že týmto opatrením sa nesmie
vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného

opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne
preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa máposkytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej
ujmy.

Žalobca neodkladného opatrenia musí mať právny záujem (nie naliehavý právny záujem) na
vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán.
Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní procesných predpokladov
opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu. Zistenie právneho záujmu na
neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených v § 324 ods. 1 a § 325

ods. 1 C.s.p. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia, by sa malo osvedčiť, že
je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom.

Vzhľadom na to, že neodkladným opatrením sa buď upravujú pomery strán sporu alebo zabezpečuje

exekúcia do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci, musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý
je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Ak strana po začatí konania podá návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré by malo dočasne upraviť pomery strán do skončenia konania, nestačí,
že medzi stranami existuje právny vzťah, ale je nevyhnutné, aby medzi navrhovaným neodkladným
opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej bola aj priama vecná súvislosť. Znamená to, že

vzťah,ktorémusamáneodkladnýmopatrenímposkytnúťdočasnáochrana,budeskonečnouplatnosťou
vyriešený v konaní vo veci samej. Navrhované neodkladné opatrenie teda musí mať vždy vzťah ku
konaniu vo veci samej.

Účel neodkladného opatrenia, nariadeného podľa rozhodnutia súdu do skončenia rozhodnutia vo veci

samej, nie je rozhodnutím ultra petit, je rozhodnutím určujúcom dokedy nariadené neodkladné opatrenie
bude trvať. Nariadeným neodkladným opatrením v tomto prípade o sa sleduje len aktuálne nerealizácia
záložného práva, inak medzi stranami sporu nesporne zmluvne dohodnutého, ako ochrana žalobcov
ako dlžníkov, ktorí vo veci samej žiadajú o súdnu ochranu, tvrdiac, že nie sú splnené podmienky na to,
aby žalovaný v súlade so zákonom mohol pristúpiť k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti

na dobrovoľnej dražbe. Na nariadenie takéhoto opatrenia i podľa názoru odvolacieho súdu sú splnené
podmienky, ktoré vyžaduje zákon. Nejednalo sa preto o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalovanému,
v porovnaní s následkami, ktoré by malo realizovanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, patriacej do
vlastníctva žalobcov, v ktorej majú bývanie.

Otázkou danosti naliehavého záujmu na požadovanom určení, ktoré je obsiahnuté v navrhovanom petite
na rozsudok vo veci samej sa vysporiada súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vo veci samej a preto
k námietke neexistencii naliehavého záujme nie dôvodné sa bližšie vyjadrovať a tento záujem v danom
štádiu konania posudzovať.

Čo sa týka odôvodnenia rozhodnutí Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.

ÚS 115/03).Napadnuté uznesenie sudu prvej inštancie, je síce stručné, ale dáva odpoveď na podstatný
dôvod, pre ktorý ním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

Súd prvej inštancie neporušil zákon, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez
súčinnosti žalovaného, bez toho, že by mu pred rozhodnutím doručil na vyjadrenie návrh. Zákon totiž
takýto postup pripúšťa.Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že danej situácie bolo dôvodným návrhu
vyhovieť a preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil.

Z dôvodu, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nepredstavuje konečné rozhodnutie, odvolací súd
(tak ako ani súd prvej inštancie) nerozhodoval o trovách odvolacieho konania.

Odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní žalovaného,
nemožnopovažovaťzaporušeniečinerešpektovaniejehopráv. Odvolacísúdvtejtosúvislostiupriamuje
pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva
na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo
ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,

aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

Ďalšie široko koncipované odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie
o odvolaní už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS
200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).