Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505202638
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8505202638.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, zast. plk. Q.. P. W., riaditeľom Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove, proti povinnému: B. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. Y. XXX,
zomrelom dňa XX.XX.XXXX, o vymoženie 232,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/208/2005-22 zo dňa 03.02.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

V r a c i a vec bez rozhodnutia o odvolaní proti výroku o trovách exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu.

2. Vyslovil, že oprávnený nemá právo na náhradu trov konania.

3. Priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi X.. W. Q. vo výške 14,99 eur a uložil oprávnenému, aby
tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

5. Konštatoval, že v priebehu exekučného konania exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu
nemajetnosti povinného, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z priloženého dedičského rozhodnutia súd
zistil, že dedičské konanie po nebohom povinnom bolo zastavené, pretože povinný nezanechal majetok.

6. Výrok o trovách oprávneného odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku.

7. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného
poriadku a v zmysle vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekúcia mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm., g) Exekučného poriadku z dôvodu, že je
tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, kedy niet zákonného predpokladu pre rozhodnutie,
aby trovy exekúcie znášal oprávnený.

9. Odvolanie oprávneného smerovalo aj proti výroku o trovách exekúcie. Oprávnený namietal, že ak

v dôsledku zastavenia dedičské konania po povinnom pre nemajetnosť povinnosť z exekučného tituluneprešla na dedičov, nemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti. Preto nie je možné uložiť
oprávnenému zaplatiť trovy exekúcie.

10. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a opätovne
rozhodol o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a rozhodol o
nepriznaní nároku na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie podľa ust.
§ 57 od. 1 písm. h) Exekučného poriadku nie je dôvodné. Spis na rozhodnutie o odvolaní proti výroku o
trovách exekúcie je potrebné vrátiť na rozhodnutie súdu prvej inštancie.

12. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku).

13. Exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

14. Zo spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 29.09.2005
domáhal vymoženia sumy 7.000,- Sk s príslušenstvom na podklade rozhodnutia Okresného riaditeľstva
PZ, okresného dopravného inšpektorátu v Starej Ľubovni zo dňa 24.07.2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 24.07.2003 a vykonateľnosť 08.08.2003.

15. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie poverením zo dňa 31.10.2005.

16. Dňa 12.09.2014 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že povinný dňa 04.08.2010 zomrel. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením sp. zn. 1D/38/2010-18 z

10.11.2010 zastavil dedičské konanie pre nedostatok majetku povinného.

17. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie celkom vo výške 33,86 eur.

18. Ustanovenie § 57 od: 1 písm. g) Exekučného poriadku upravuje vyhlásenie exekúcie za neprípustnú

a jej zastavenie z iných dôvodov, než sú ďalšie dôvody uvedené v tomto ustanovení.

19. Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť
účastníkom konania. V prejednávanej veci povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa 04.08.2010, teda
stratil právnu subjektivitu ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Dedičské konanie

po povinnom bolo uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa 1D/38/2010-18 z10.11.2010 zastavené,
lebo poručiteľ (povinný v tomto konaní) nezanechal žiadny majetok, teda zomrel ako nemajetný. Keďže
povinný zomrel po začatí exekúcie ako nemajetný, a teda nemôže existovať žiadna osoba, ktorá by
prezvala práva a povinnosti poručiteľa na seba, teda taká osoba, ktorá by vstúpila do konania na
miesto doterajšieho povinného, súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ zastavil exekúciu preto,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2 MCdo
10/2012 zo dňa 25.07.2012, v ktorom Najvyšší súdu SR uvádza, že povinnosti vyplývajúce z exekučných
vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov,

ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich
žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva.

21. V tomto prípade však povinný (poručiteľ) žiaden majetok nezanechal, dedičské konanie bolo
právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť a prípadní dedičia nevstúpili do

žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný.

22. Uvedený záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo
11/2011 zo dňa 29.2.2012, v ktorom NS SR konštatoval, že ak došlo k zastaveniu konania o dedičstvez dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastaví exekúciu
nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného
poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku).

23. Za takejto situácie aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku neprichádza
do úvahy.

24. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol v odvolaní žiadnu takú
relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.

25. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie podľa ust. § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

26. Vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie odvolací súd konštatuje:

27. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

28. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470
ods. 2 CSP).

29. Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

30. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).

31. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 299/2013 Z.z. účinnou od 01.11.2013 bola
z ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutiach podľa § 57.

32. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne neuvádza, že proti rozhodnutiu
súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie prípustné.

33. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom

rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p. účinného do 31.06.2016).

34. Z citovaných ustanovení vyplýva, že proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné a v
prípade,akotrováchexekúcierozhodolsúdnyúradník,protirozhodnutiuktoréhobolopodanéodvolanie,
toto rozhodnutie sa zo zákona zrušuje a trovách exekúcie opätovne rozhodne sudca. V danom prípade
napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník.

35. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie bez rozhodnutia o odvolaní
proti výroku o trovách exekúcie, o ktorých opätovne rozhodne sudca súdu prvej inštancie.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)