Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14C/457/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227203
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215227203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcov:1)
R.. R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom: W. XXX/XXA, Z., 2) F. Z. , I..:XX.X.XXXX, bytom : W. XXX/XXA, Z.,
obaja zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281,
proti žalovanej: W. E., I..: X.X.XXXX, M. XXXX/XX, Z., o zaplatenie sumy 1 100€ s príslušenstvom , takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1100 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5

promile za každý deň omeškania zo sumy 1100 € odo dňa 10.4.2013 až do zaplatenia a to všetko v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva náhrada trov konania vo výške 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojím návrhom domáhali, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1100€
s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 5.5.2006 uzavreli so žalovanou Zmluvu o nájme bytu, predmetom
ktorej bol byt nachádzajúci sa na V.N. U. Č..X, v Bratislave, 1. poschodie , byt č. 12. Zmluva bola uzavretá

na dobu určitú od 15.5.2006 do 14.5.2007. Nakoľko žalovaná byt užívala aj po dni 14.5.2007, a to až
do 9.3.2013, došlo k obnoveniu nájmu predmetného bytu. V zmysle článku III. Zmluvy bola žalovaná
povinná uhrádzať žalobcom nájomné vo výške 9000 Sk mesačne vrátane energií. Dňa 6.3.2013
žalovaná podpísala uznanie dlhu v zmysle ktorého sa účastníci dohodli na vzájomnom vysporiadaní
práv a povinností a to zaplatením čiastky vo výške 1500€ ku dňu 9.4.2013. Žalovaná z dlžnej sumy
uhradila sumu 400€.

2. Súd vec prejednal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcov a žalovanej.
3. Právnyzástupcažalobcovvosvojejvýpovediuviedol:,,Trvámenapodanomnávrhuvcelomrozsahu
s odkazom na listinné dôkazy máme za to, že nárok ktorý si žalobca uplatňuje je dôvodný. Nárok na
úhradu nájomného s odkazom na uznanie žalovanej je existentný a preto žiadame aby súd rozhodol na
dnešnom pojednávaní v zmysle petitu uvedeného v žalobe a žiadame aby súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100%.´´
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, listinnými dôkazmi a

zistil tento skutkový stav veci. Žalobcovia dňa 5.5.2006 uzavreli so žalovanou Zmluvu o nájme bytu,
predmetom ktorej bol byt nachádzajúci sa na Jánošíkovej ulici č.5, v Bratislave, 1. poschodie, byt č. 12.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 15.5.2006 do 14.5.2007. Nakoľko žalovaná byt užívala aj po
dni 14.5.2007, a to až do 9.3.2013, došlo k obnoveniu nájmu predmetného bytu. V zmysle článku III.
Zmluvy bola žalovaná povinná uhrádzať žalobcom nájomné vo výške 9000Sk mesačne vrátane energií.
Dňa 6.3.2013 žalovaná podpísala uznanie dlhu v zmysle ktorého sa účastníci dohodli na vzájomnom

vysporiadaní práv a povinností a to zaplatením čiastky vo výške 1500€ ku dňu 9.4.2013. Žalovaná z
dlžnej sumy uhradila sumu 400€.Túto skutočnosť o úhrade žalobcovia potvrdili výpisom z účtu SLSP.
5. Podľa§ 685/1,2,3, §686/1,2, §687/1,2,3, §688, §696/1,2, §697 OZPodľa § 685 ods.1 Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi
za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva
spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k

dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. ods. 2 Nájomnú zmluvu o nájme
družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva. Ods.3
Zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným bytom, bytom osobitného určenia a bytom v
domochosobitnéhourčeniaazaakýchpodmienokmožnouzavrieťnájomnúzmluvuonájmeslužobného
bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu v domoch osobitného určenia. Podľa §686 ods.1

Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu
zápisnica.ods.2 Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na
dobu neurčitú. Podľa §687 ods.1 Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na
riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu. Ods.2

Ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s
bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených s bežnou údržbou bytu
upravuje osobitný predpis. Ods.3 Práva a povinnosti nájomcu - člena družstva - pokiaľ ide o vykonávanie
drobných opráv v byte a pokiaľ ide o úhradu nákladov spojených s bežnou údržbou bytu, upravujú
stanovy družstva. Podľa §688 Nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti,

majú popri práve užívať byt aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. Podľa § 696 ods.1 Spôsob výpočtu nájomného, úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ
oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť
ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Ods.2 Úhrada za plnenia

poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú
alebo právny predpis neustanovuje inak. Podľa §697 Ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za
plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi
poplatok z omeškania. 6. Súd vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj citovaným zákonným
ustanoveniam rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 7. O náhrade trov konania

rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobcovia mali vo veci plný úspech priznal súd
žalobcom proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v 100% výške.

Poučenie:

Poučenie : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného
sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient
podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia
rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo
ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa
§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka,čosanímsledujeapodpis,akideopodanieurobenévprebiehajúcomkonaní,náležitosťoupodania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie
dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §

376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na

vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).