Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113204678
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6113204678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr.MáriePodhorovejaJUDr.AnnySnopčokovej,vprávnejvecižalobcumBANKSPOLKAAKCYJNA,
so sídlom Senatorska 18, 00950 Warszawa, Poľská republika, IČ: 001254524, zapísanom v Národnom
súdnom registri vedenom Okresným súdom v meste Warszawa, 12. obchodné oddelenie, pod číslom
KRS 0000025237, podnikajúceho v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky mBank
S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO:
36 819 638, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., oddiel: Po, vložka č. 1503/
B, zastúpeného Bartošík Šváby, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049,

proti žalovanej E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, T. T., zastúpenej opatrovníkom O. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, T. T., o zaplatenie 2 327,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 10C/82/2013-91 zo dňa 28.10.2014 do výroku,
ktorým v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2

327,08 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.januára 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania
v sume 146,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 261,74 Eur na účet
právnehozástupcuvlehote3dníodprávoplatnostirozhodnutia.Rozhodoltaksodôvodnením,žeprávny
vzťah medzi žalobcom a žalovanou bolo potrebné považovať za spotrebiteľský právny vzťah, a preto na
daný právny vzťah boli použité ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluva neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej

miere nákladov v zmysle § 4 ods. 2, písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., považoval súd úver za bezúročný
a bez poplatkov, a preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 327,08 Eur s príslušenstvom. V
rozsahu úspechu priznal úspešnému žalobcovi aj náhradu trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca do výroku, ktorým súd prvej inštancie v
prevyšujúcejčastižalobužalobcuzamietol.Vnapadnutomvýrokunamietalnesprávneprávneposúdenie
danej veci. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právny vzťah medzi žalobcom

a žalovanou ako vzťah občianskoprávny. Zmluvu o úvere bolo treba považovať za absolútny obchod,
a preto sa právny vzťah mal spravovať Obchodným zákonníkom. Právny vzťah medzi žalobcom a
žalovanou je preto potrebné komplexne posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pričom
ustanovenia Občianskeho zákonníka by bolo možné použiť len v tom prípade, pokiaľ by Obchodnýzákonníkneobsahovalustanoveniaprekomplexnéposúdeniedanéhoprávnehovzťahumedzižalobcom
a žalovanou. Tvrdil, že ak aj v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi žalobcom a
žalovanou,taktotoešteneznamená,žesavylučujeaplikáciaustanoveníObchodnéhozákonníka.Pokiaľ

teda súd posudzoval daný právny vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, nepostupoval
správne. Žalobca uplatnil pre neplnenie povinností zo strany žalovanej právo odstúpiť od zmluvy v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou o poskytnutí
úveru obsahovala aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, a preto nebolo možné považovať túto
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Na základe uvedeného žiadal vo výroku, ktorým súd žalobu v

prevyšujúcej časti zamietol, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, vrátane výroku o trovách konania.

3. Žalovaná sa prostredníctvom svojho opatrovníka na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“),

preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že dňom 01.07.2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný

sporový poriadok, ktorý nahradil zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) ako nový
procesný predpis. Do ust. § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z ktorých
vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability
procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i
na konania začaté predo dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ však pamätal aj na situácie, kedy

by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v § 470 ods. 2, poslednej vete citovaného
zákonného ustanovenia.

6. Vzhľadom na to, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., za účinnosti
tohto procesného predpisu súd so stranami sporu konal, vo veci rozhodol, pričom za účinnosti zákona

č. 99/1963 Zb. bol podaný aj opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie, musel sa krajský
súd zaoberať aj otázkou, v akom rozsahu má preskúmavať rozsudok súdu prvej inštancie.

7. V čase podania odvolania zo strany žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie platilo ust. § 212 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Vzhľadom na to, že

krajský súd pristúpil k preskúmaniu odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie už za účinnosti nového
procesného predpisu, tak musel posúdiť, či aj nová procesná úprava má ustanovenie zodpovedajúce
§ 212 ods. 1 O.s.p., teda tej úpravy, ktorá platila v čase podania odvolania proti rozsudku súdu prvej
inštancie. Porovnaním obidvoch úprav krajský súd zistil, že takéto ustanovenie je obsiahnuté v § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP. Podľa ust. § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný, okrem prípadov

uvedených pod písmenami a), b), c) v danom zákonnom ustanovení. Je tiež viazaný podľa § 380
ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi. Vzhľadom na zhodnosť právnej úpravy podľa zákona č. 160/2015 Z.
z. - CSP s úpravou v zákone č. 99/1963 Zb. - O.s.p., krajský súd potom mohol na základe podaného
odvolania žalobcu preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov uvádzaných
v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že tento napadol rozsudok súdu prvej inštancie len
vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti uplatneného nároku zamietol.
Odvolaním teda nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovanej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 327,08 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 1. januára 2012 do

zaplatenia a jej povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania 146,- Eur, všetko v lehote 3 dní, ako aj
vo výroku, ktorým žalovanej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania (trovy právneho
zastúpenia) v sume 261,74 Eur na účet právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.V týchto výrokoch preto rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a krajský súd tieto
výroky nepreskúmaval, pretože nadobudli právoplatnosť.

9. Na základe podaného odvolania zo strany žalobcu sa krajský súd zaoberal len otázkou správnosti
výroku, ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá.

10. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento považoval právny vzťah z úverovej zmluvy
medzi žalobcom a žalovanou za spotrebiteľský právny vzťah, a preto na tento právny vzťah použil

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tieto použil v spojení aj s ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní veci mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o úvere
neobsahovala údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedených v § 4 ods. 2, písm. j) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Na základe toho potom žalobcovi priznal len istinu vo výške 2 327,08 Eur s príslušenstvom,
ktorú žalovaná žalobcovi na úvere nezaplatila.

11. Žalobca sa nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie a mal za to, že takéto právne posúdenie
súdom prvej inštancie je nesprávne, lebo daný právny vzťah z úverovej zmluvy medzi žalobcom a
žalovanou sa mal posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý má komplexnú právnu
úpravu, a preto ustanovenia Občianskeho zákonníka by mohli byť použité len v tom prípade, keby takú

právnu úpravu Obchodný zákonník neobsahoval.

12. S takýmto právnym názorom žalobcu sa krajský súd nestotožňuje.

13. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že použitie ustanovení Občianskeho zákonníka

na spotrebiteľské právne vzťahy upravovalo už ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prvej a
druhej vete. Podľa tohto ustanovenia sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vzhľadom na to, že v praxi

dochádzalo k nejednotnému výkladu pri použití § 52 ods. 2 OZ, tak zákonodarca tento nedostatok
odstránil zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď v § 52 ods. 2 na konci pripojil tretiu
vetu, z ktorej vyplýva, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva. K
tomuto ustanoveniu zákonodarca nepripojil osobitné prechodné ustanovenia. Cieľom tohto ustanovenia

bolo totiž len deklaratórne potvrdiť správnosť aj predtým platného výkladu, podľa ktorého mali normy
Občianskeho zákonníka vždy výkladovú prednosť pred normami Obchodného zákonníka, a to práve
podľa ust. § 52 ods. 2, vety prvej OZ. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 3MCdo 12/2014 a
3MCdo14/2014vtejtosúvislostiuviedol,žetakust.§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,
ale tiež ust. § 52 ods. 2, veta tretia Občianskeho zákonníka sú súčasťou právnych predpisov, ktoré

nemajú k týmto ustanoveniam prechodné ustanovenia. To znemená, že od ich účinnosti sa vzťahujú
na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Ak teda súd prvej inštancie použil na daný právny vzťah
medzi žalobcom a žalovanou ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak postupoval v súlade s ust. § 52
ods. 2, vety prvej a druhej Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na doplnenie § 52 ods. 2, vetou treťou,
ktorá nemá prechodné ustanovenia, musel v čase rozhodovania aj krajský súd prihliadnuť na výklad

uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR č. k. 3MCdo 12/14 a 3MCdo 14/2014.

14. Akékoľvek úvahy žalobcu o použití ustanovení Obchodného zákonníka na daný právny vzťah v
podanom odvolaní sú preto vzhľadom na vyššie uvedené právne závery NS SR právne bezvýznamné,
lebo prednosť majú normy občianskeho práva. Preto sa nimi krajský súd ďalej nezaoberal.

15. Súd prvej inštancie sa v konaní správne zaoberal otázkou, či zmluva o úvere má všetky náležitosti
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Tieto sú uvedené v § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z.. V § 4 ods. 2, písm. j) je uvedené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostímusíobsahovaťajročnúpercentuálnumierunákladovacelkovénákladyspotrebiteľaspojené

so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ by takéto náležitosti zmluva neobsahovala, nasleduje sankcia podľa ust.
§ 4 ods. 3 v tom, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.16. V spise je pripojená úverová zmluva, z ktorej vyplýva, že táto neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov. Tento údaj nie je uvedený ani v pripojenej informácii veriteľa pre dlžníka o poskytnutom
úvere, ktorý je pripojený k zmluve o úvere zo dňa 30.09.2008 pod č. U. z toho istého dňa, ktorá bola

aj žalovanou podpísaná. Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie správne vyvodil nedostatok
zmluvy podľa § 4 ods. 2, písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z. a z toho vyvodil potom aj dôsledok podľa ust.
§ 4 ods. 3 v tom, že za daných okolností bolo potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

17. Skutkový záver súdu prvej inštancie a z toho vyplývajúci právny záver súdu o bezúročnosti a

bezpoplatkovosti daného úveru preto považoval aj krajský súd za správny. Pokiaľ preto v prevyšujúcej
časti z tohto dôvodu žalobu žalobcu zamietol, tak rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a krajský
súd ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

18. V odvolacom konaní žalobca úspech nemal. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech. V zmysle
ust. § 255 ods. 1 CSP by preto žalovanej ako úspešnej účastníčke v odvolacom konaní pripadol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by žalovanej nejaké trovy
odvolacieho konania vznikli, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).