Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899220
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2103899220.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek

senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Kataríny Slováčekovej v právnej veci žalobcu: NO.11 LTD,
so sídlom Zahraničný riadený fond spoločnosti (B.V.I.), LTD. z OMC Chambers, P.O.BOX 3152, Road
Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Karadžičova 10,
Bratislava, proti žalovanému: E. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom W. Q. XXXX/XX, M., zastúpený:
Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, o zaplatenie 1.929,62 eura s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 18C/50/2003-692 zo dňa 27. januára
2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej p o t v
r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov prvoinštančného konania m e n
í tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume
384,25 eura na účet jeho právneho zástupcu do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť
žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.027,48 eura do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 796, § 801 až 803 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 58.132,- Sk, t.j. 1929,62 eura spolu s úrokom
z omeškania 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania od 08.03.2001 do zaplatenia. Uvedený
nárok uplatňoval žalobca na základe zmlúv o postúpení pohľadávky od pôvodného veriteľa Hasičská

poisťovňa, a.s., Radlinského 6, Bratislava, od ktorého bola pohľadávka postúpená na postupníka
Angelus,a.s.Bratislavaanáslednenažalobcu.Skutkovýmzákladomnárokujepoistnázmluvač.61482,
ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu Hasičská poisťovňa, a.s. so žalovaným a v ktorej sa zaviazal
poskytnúť plnenie v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnuté poistné.
Poistná zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu Hasičskou poisťovňou, a.s. a žalovaným bola
uzavretá dňa 03.03.2000 a jej predmetom bolo poistenie osobného motorového vozidla Mercedes Benz
CLK 230, ŠPZ: TT-230-AV, štvrťročné poistné bolo v sume 35.726,- Sk s 5% spoluúčasťou. Napriek

uzavretiu uvedenej zmluvy žalovaný prestal platiť poistné a preto vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie
nedoplatku na poistnom ku dňu zrušenia poistnej zmluvy a to v sume 1.929,62 eura. Žalovaný si nesplnil
svoje povinnosti a poistné nezaplatil.2. Žalovaný v konaní uzavretie predmetnej poistnej zmluvy popieral. Popieral, že podpis na poistnej
zmluve je jeho vlastnoručným podpisom. Z tohto dôvodu bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie
na zistenie, či podpis na poistnej zmluve je pravým podpisom žalovaného. Znalec s odboru

písmoznalectva Ing. Bc. Jozef Mateja uviedol, že podpis na poistnej zmluve zo dňa 03.03.2000 je
podpisom žalovaného. Podpis na spoločných dojednania zo dňa 03.03.2000 určite nie je podpisom
žalovaného. Znalec JUDr. Ing. Igor Nitriansky, ktorý vo veci vypracoval následný znalecký posudok
konštatoval, že podpisy na poistnej zmluve, v doložke č. 4 o spoločných
dojednaniach, v zápisoch o ohliadne motorového vozidla a zrušení poistnej zmluvy, nie sú vlastnoručné

podpisy žalovaného, ide o napodobnené falzifikáty vytvorené neznámym pisateľom.

3. Vzhľadom na pochybnosti o pravosti podpisov žalovaného na podstatných dokumentoch súd prvej
inštancie pribral do konania znalca z odboru písmoznalectva, odvetvie ručné písmo Mgr. Miroslava
Koutného, ktorý konštatoval, že sporné podpisy nie sú pravými podpismi E. Y. a čo sa týka bankovej
zloženky, evidenčné číslo 1151950 zo dňa 08.03.2000 na sumu 36.844,- Sk, nie je možné určiť,

či sporné písmo je pravým písmom žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom
na citovanú právnu úpravu súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba nie je dôvodná. Predovšetkým
zo znaleckého dokazovania vyplýva, že žalovaný s pôvodným žalobcom Hasičská poisťovňa, a.s.
Bratislava neuzatvoril poistnú zmluvu, keďže znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne určené, že
poistná zmluva č. 2000061482 zo dňa 03.03.2000, doložka č. 4 pre poistenie motorového vozidla

zo dňa 03.03.2000, spoločné dojednania k poistnej zmluve zo dňa 03.03.2000, zápis o ohliadke
motorového vozidla pred uzavretím poistnej zmluvy zo dňa 03.03.2000, zrušenie poistnej zmluvy č.
61482 na motorové vozidlo zo dňa 15.02.2000, nie sú pravými podpismi žalovaného. Potom možno
uzavrieť, že žalovaný nebol v žiadnom právnom vzťahu s pôvodným žalobcom, neuzatvoril s ním poistnú
zmluvu a nebol povinný platiť poistné a potom nie je dôvod, aby uhrádzal žalobcovi žalovanú sumu

s príslušenstvom. Argumentoval, že na základe uvedeného záveru možno konštatovať, že žalovaný
neuzatvoril so žalobcom poistnú zmluvu, nebol preto povinný platiť poistné, nie je preto dôvod, aby
uhradil žalobcovi uplatnenú pohľadávku. Skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu poistnej zmluvy medzi
žalovaným a Hasičskou poisťovňou, nepriamo vyplýva ja ďalších vykonaných dôkazov a to napr. z
výpovede svedka U. a iných. Uzavrel, že z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že

žalovaný nevstúpil do žiadneho právneho vzťahu s Hasičskou poisťovňou, a.s., preto žaloba žalobcu
nie je dôvodná a tak ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.027,48 eura, ktorú
bližšie vo svojom rozhodnutí špecifikoval.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Argumentoval, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (§ 205
ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods. 1 písm. h) OSP) a nedostatočne zistil skutkový stav, súd
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) OSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP) a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP). Poukázal na závery obsiahnuté
v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 9Co/198/2011-444 zo dňa
22.08.2012), keď prvostupňový súd za základ svojho rozhodnutia zobral výlučne znalecký posudok
JUDr. Ing. Igora Nitrianskeho a neodôvodnil zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania ďalším

znaleckým posudkom a nevysporiadal sa s možnosťou uzavretia poistnej zmluvy v zmysle § 792 ods.
2 OZ. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní uvedeným skutočnostiam nevenoval dostatočnú pozornosť.
Vychádzajúc z obsahového znenia rozsudku, správnosť svojho záveru podložill súd výlučne výsledkami
znaleckého posudku Mgr. Miroslava Koutného.

5.Poukázalnato,žeodhliadnucodpodpisovnapoistnejzmluve,jejpríloháchadodatkoch,tátonemohla
byťuzavretábezsúčinnostižalovaného.Medzipoisťovňouažalovanýmprebehlapísomnákomunikácia.
Bola na účet poisťovne zaplatená prvá splátka poistného v sume 36.844,- Sk. I samotné vyjadrenia
žalovaného v priebehu konania sú nedôveryhodné, keďže v odpore voči platobnému rozkazu napadol
podpis na spoločných dojednaniach zo dňa 03.03.2000 a to, že na ňom nie je uvedené číslo poistnej

zmluvy. Poukázal na nezrovnalosti vo výške dlžnej sumy a dátumy jeho omeškania. Ak by žalovaný
nemal s poisťovňou žiadny poistný vzťah, v takejto situácii by napadol samotný základ uplatneného
nároku a nielen niektoré skutočnosti. Až neskôr uvádzal, že poistnú zmluvu nikdy nepodpísal. Ak by
tomu tak bolo a niekto konal v jeho mene, nepodal orgánom činným v trestnom konaní oznámenieo podozrení zo spáchania trestného činu a uvedené skutočnosti ani len zmienkou nezakomponoval
do obsahu predmetného odporu. Preto žalovaný buď sám, alebo iná osoba na jeho účet na základe
jeho príkazu musela konať v jeho mene a poskytnúť súčinnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy. Trval

na tom, že k uzavretiu poistnej zmluvy mohlo dôjsť v zmysle § 792 ods. 2 OZ, ktorú skutočnosť
súd prvej inštancie nezohľadnil. Pritom v zmysle § 791 ods. 1 OZ písomná forma nie je podmienkou
platnosti poistnej zmluvy, keďže v zmysle § 792 ods. 2 OZ návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením
poistného vo výške uvedenej v návrhu a k uzavretiu poistenia dôjde, len čo bolo poistné zaplatené.
V danom prípade došlo k predloženiu návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy zo strany poisťovne a

žalovaný zaplatil štvrťročnú splátku poistného, teda došlo v zmysle § 792 ods. 2 OZ k platnému uzavretiu
poistnej zmluvy. Poukázal na zmenené prednesy žalovaného, čo sa týka vlastníctva motorového
vozidla, pričom z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že motorové vozidlo podľa Správy okresného
riaditeľstva PZ, okresného dopravného inšpektorátu v Trnave (č.l. 40, 41) zo dňa 15.03.2004, bolo od
20.10.2009do25.10.2000vedenénažalovaného.Žalovanývkonaníneposkytolhodnovernéargumenty
na to, kto by za neho uhrádzal sumu 36.844,- Sk (v jeho prospech). Je zjavné, že žalovaný vedel

o poistnej zmluve najmenej z korešpondencie súvisiacej s výzvami na úhradu poistného, na ktoré
nereagoval. Argumentoval, že rozsudok súdu prvej inštancie, keďže sa nevysporiadal s uvedenou
právnou argumentáciou (§ 791, § 792 OZ), je nepreskúmateľný a potom zakladá porušenie základných
práv a slobôd. Ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, ktorý si vyžaduje špecifickú odpoveď práve
na tento argument. Preto rozsudok považuje za zmätočný a nepreskúmateľný a to ako vo veci samej,

tak aj v časti výroku o náhrade trov konania. Poukázal na nesprávny výpočet trov právneho zastúpenia,
keď tieto boli uplatnené za 19 úkonov právnej služby, avšak za 18 úkonov bol priznaný režijný paušál,
čo vzájomne nekorešponduje. Súd priznal žalovanému náhradu za všetky úkony, medzi ktoré patria i
odpovede na rôzne žiadosti a dopyty súdu. Uvedené je v rozpore s ustanovením § 13a písm. c) vyhlášky
a to aj pri čo možno najextenzívnejšom výklade. Počet úkonov a teda aj výška náhrady trov právneho

zastúpenia neboli z väčšej časti zapríčinené správaním ani konaním žalobcu, ale neustálym účelovým
menením argumentácie žalovaného a nezrovnalostí v rámci znaleckého dokazovania. Preto celková
suma priznaných trov vo výške 2.027,48 eura je v zjavnom nepomere s nárokom vo výške 1.929,62 eura,
ktoré si v konaní uplatňuje žalobca. Preto žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt §
127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/

OSP, akt. 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex
offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech, keďže rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j.
jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
CSP alebo Civilný sporový poriadok). Odvolací súd, pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30.
júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016,
podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že podľa
§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohtozákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež
zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia

legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného
práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 CSP), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem
vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18C/50/2003 je
nárok žalobcu vyplývajúci z poistnej zmluvy uzavretej medzi Hasičskou poisťovňou, a.s. Bratislava a
žalovaným v sume 1.929,62 eura s príslušenstvom. Nárok si žalobca uplatnil v dôsledku uzavretia
poistnej zmluvy č. 61482 zo dňa 03.03.2000, ktorou sa poisťovňa zaviazala poskytnúť žalovanému
v dohodnutom rozsahu plnenie pre prípad, ak dôjde k poistnej udalosti a žalovaný sa zaviazal platiť

poisťovni dohodnuté poistné. Keďže žalovaný neuhradil poistné na základe poistnej zmluvy, poisťovni
vznikol nárok na poistné ku dňu zániku poistnej zmluvy v uplatnenej výške 58.132,- Sk, resp. 1.929,62
eura s príslušenstvom.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo posúdiť,

či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania,
vrátane jeho obsahového vymedzenia, je predmetom odvolacieho prieskumu skutkový stav zistený
súdom prvej inštancie, ktorý pre svoje právne závery prevzal i súd odvolací.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd takmer v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Odvolací súd dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných
dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že
žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie

sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Žalovaný bol vedený na dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva PZ v Trnave ako držiteľ
motorového vozidla značky Mercedes Benz 230 CLK od 20.10.1999 do 25.10.2000 (č.l. 40, 41 spisu).
Dňa 28.12.2000 bolo Hasičskej poisťovni, a.s. doručené oznámenie o zrušení poistnej zmluvy č. 61482

v dôsledku toho, že predmetné motorové vozidlo bolo odpredané tretej osobe. Ročné poistné bolo
dohodnuté na sumu 147.376,- Sk, pričom štvrťročné poistné od 04.03.2000 do 04.06.2000 v sume
36.844,- Sk bolo zaplatené. Predmetom konania je potom poistné po dobu vlastníctva žalovaného k
motorovému vozidlu, teda od 04.06.2000 do 25.10.2000 v alikvotnej výške.

14. Žalovaný nárok žalobcu popieral, popieral, že by s pôvodnou Hasičskou poisťovňou, a.s. Bratislava
uzavrel poistnú zmluvu a rozporoval, že by túto poistnú zmluvu ako i s ňou súvisiace listiny podpísal.

15. Na zistenie pravosti podpisu žalovaného na poistnej zmluve a s ňou súvisiacich listinách bolo v
konaní vykonané rozsiahle znalecké dokazovanie. Znalecký posudok znalca z odboru písmoznalectva,

odvetvie ručné písmo Ing. Bc. Jozefa Mateja nedal kvalifikovanú odpoveď na to, či podpisy na
relevantných listinách sú podpismi žalovaného a námietky žalovaného voči tomuto znaleckému posudku
boli vyhodnotené ako dôvodné s prihliadnutím k tomu, že znalec dôsledne nerozlíšil porovnávací
materiál sporný a nesporný. V znaleckom posudku JUDr. Ing. Igora Nitrianskeho, znalca z odborupísmoznalectva, odvetvie ručné písmo, skúmané listiny, poistná zmluva, doložka č. 4, spoločné
dojednania, zápis o ohliadke motorového vozidla a zrušenie poistnej zmluvy boli vyhodnotené tak, že
jednoznačne nejde o vlastnoručné podpisy E. Y.. Súd prvej inštancie uskutočnil i výsluch oboch znalcov,

ktorí zhodne dospeli k záveru, že ak znalec Ing. Bc. Jozefa Mateja pracoval s informáciami a podpismi, o
ktorých uvažoval ako nesporných, i keď boli sporné, mohol dôjsť k záveru znaleckého posudku, že ide o
pravé podpisy, i keď tomu tak nebolo. Ak by porovnávacie podpisy boli jednoznačne rozlíšené na sporné
a nesporné, výsledok by bol zrejme iný. Preto bol do konania ustanovený ďalší znalec Mgr.
Miroslav Koutný, ktorý vo svojom znaleckom posudku obdobne ako znalec JUDr. Ing. Igor Nitriansky

uviedol, že sporné podpisy na písomnostiach súvisiacich s uzavretím predmetnej zmluvy nie sú pravými
podpismi E. Y.. Čo sa týka rukou písaného písma na potvrdení bankovej zloženky evidenčné číslo
1151950 zo dňa 08.03.2000 na sumu 36.844,- Sk, nie je možné určiť, či sporné písmo je pravým písmom
E. Y..

16. Z uvedeného dokazovania potom možno jednoznačne uviesť, že podpis na poistnej zmluve ako i

dokumentoch súvisiacich s jej uzavretím, nie je podpisom E. Y., preto žalovaný poistnú zmluvu vo svojom
mene neuzavrel, teda on osobne ju nepodpísal.

17. V dôsledku uvedených skutočností možno konštatovať, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie
v potrebnom rozsahu, pretože uskutočnil konfrontáciu znalcov Ing. Bc. Jozefa Mateja a JUDr. Ing. Igora

Nitrianskeho, z ktorého porovnania znaleckých posudkov a výpovedí znalcov na pojednávaní vyplynulo,
že závery prvého znaleckého posudku nebolo možné v konaní zohľadniť, pretože nedávali správnu
odpoveď na porovnávacie podpisy, nerobili medzi nimi zásadný rozdiel, neboli správne zoradené a
roztriedené.

18. Súd prvej inštancie v tomto smere vykonal potrebné dokazovanie, zaoberal sa náležite s otázkou
podpisu na poistnej zmluve a s ňou súvisiacich dokumentoch, náležite sa vysporiadal s rozpormi v prvom
znaleckom posudku, pričom znalecký posudok JUDr. Ing. Igora Nitrianskeho a Mgr. Miroslava Koutného
dali rovnakú odpoveď na otázku pravosti podpisu žalovaného na rozhodujúcich listinách, pričom išlo o
jednoznačnú a nie o pravdepodobnú odpoveď, takže skutočnosť, že žalovaný neopatril poistnú zmluvu

a s ňou súvisiace dokumenty vlastnoručným podpisom, treba považovať za nepochybne preukázanú.

19. Preto v odvolaní obsiahnutá námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie sa náležite
nevysporiadal so znaleckým dokazovaním, resp. že jeho rozhodnutie je nesprávne, nezákonné a
navyše nepreskúmateľné a že odôvodnil správnosť svojho rozhodnutia výlučne výsledkami znaleckého

posudku Mgr. Miroslava Koutného neobstojí, pretože súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v smere
naznačenom odvolacím súdom, vypočul znalca Ing. Bc. Jozefa Mateja a znalca JUDr. Ing. Igora
Nitrianskeho a následne rozhodol o novom znaleckom dokazovaní, ktorého výsledok korešpondoval
so znaleckým posudkom JUDr. Ing. Igora Nitrianskeho. Preto iný záver ako vyplynulo z dvoch posledne
menovaných posudkov nebolo možné v konaní prijať a súd prvej inštancie sa preto nedopustil pri

odôvodňovaní svojho rozhodnutia žiadnych nesprávností, pokiaľ poukazoval najmä na závery posudku
Mgr. Miroslava Koutného, keďže aj toto znalecké dokazovanie bolo vykonané po predchádzajúcom
zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom.

20. Žalobca ďalej v odvolaní poukazoval na tú skutočnosť, že dňa 03.03.2000 bola uzavretá poistná

zmluva č. 61482 medzi Hasičskou poisťovňou a.s. Bratislava a žalovaným o poistení motorového vozidla
Mercedes Benz CLK 230 kompressor a odhliadnuc od podpisov na poistnej zmluve i jej prílohách
a dodatkoch, ktoré obsahuje, táto jednoznačne nasvedčujú tomu, že nemohla byť uskutočnená bez
súčinnosti žalovaného. V súvislosti s uzatváraním tohto poistného vzťahu museli byť predložené údaje a
dokumentypotrebnénauzavretiepoistnejzmluvy. Medziúčastníkmitiežprebehlapísomnákomunikácia

a bola zaplatená prvá splátka poistného. Opätovne poukázal na ustanovenie § 792 ods. 2 OZ, keď súd
prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti ani dôvody, prečo týmto spôsobom nedošlo k uzavretiu
zmluvy.

21. Ustanovenie § 792 ods. 2 OZ upravuje výnimku z povinnosti písomnej akceptácie návrhu poistnej

zmluvy. Návrh poistnej zmluvy však musí byť vždy v písomnej forme včítane všeobecných poistných
podmienok, a to aj z hľadiska nevyhnutnej určitosti záväzku.22. I keď treba prisvedčiť argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie sa uvedenou skutočnosťou bližšie
nezaoberal,faktickyvykonaldokazovanienaposúdenieuvedenejskutočnosti,pretožeznalcoviIng.Mgr.
Koutnému bola uložená úloha, aby zistil, či poštovú poukážku, ktorou bola zaplatená prvá štvrťročná

splátka poistného, vypísal žalovaný, aby bolo zistené, že ide o jeho písmo. Zo znaleckého posudku
Ing. Mgr. Koutného však vyplýva, že tieto skutočnosti nie je možné preukázať a s odstupom času
nie je možné skúmať, či písmo na pôvodnom origináli je výsledkom autentického pisárskeho prejavu
konkrétnej osoby alebo či bolo písmo na písomnosť prenesené pomocou technických prostriedkov.
Sporné písmo vykazuje vysoký stupeň poškodenia a nie je spôsobilé na znalecké skúmanie.

23. Za situácie, že žalovaný popiera, že by on sám zaplatil poistné za štvrťročné obdobie, popiera
uzavretie poistnej zmluvy v písomnej podobe, ale i konkludentne a nepodarilo sa preukázať, že bol to on,
kto zaplatil poistné, nemožno považovať za preukázanú podmienku stanovenú v ustanovení § 792 ods.
2 OZ, aplikácie ktorej sa žalobca domáha, keďže nebolo preukázané, že by návrh poistiteľa na uzavretie
poistnej zmluvy žalovaný akceptoval zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu v stanovenej

lehote. Nemožno preto konštatovať, že poistná zmluva bola uzavretá zaplatením 1/4 -tiny z ročného
poistného zo strany žalovaného.

24. Samotná skutočnosť, že na poštovej poukážke je ako odosielateľ uvedený žalovaný, podľa
názoru odvolacieho súdu nepostačuje k záveru o tom, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, pretože

žalovaný uhradenie uvedenej sumy jednoznačne poprel a znaleckým dokazovaním nebolo jednoznačne
potvrdené, že ide o jeho písmo. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou žalobcu
o tom, že k uzavretiu poistnej zmluvy muselo dôjsť za priamej súčinnosti žalovaného, to sa v konaní
preukázať nepodarilo, skôr to bolo za súčinnosti osôb, ktoré disponovali s dokladmi od motorového
vozidla vedeného na žalovaného a tak zástupca Hasičskej poisťovne, a.s., ktorý uzatváral predmetnú

poistnú zmluvu, zrejme nevedome nekonal so žalovaným, keďže je vylúčené, že by žalovaný uvedené
listiny podpísal. I keď došlo k zaplateniu jednej zo štyroch splátok ročného poistného, ani to nedávalo
žiadnu istotu, že dôjde k úhrade ďalšieho poistného, prípadne že ak k tejto nedôjde, že ju uhradí za
ďalšie štvrťročné, resp. celoročné obdobie žalovaný. Tu nemožno postupovať podľa § 792 ods. 2 OZ,
pretože je tu jasná informácia o tom, že žalovaný nebol účastný procesu uzatvárania zmluvy, rsp. zmluvu

nepodpísal a tak nemožno poskytnúť ochranu žalobcovi podľa § 792 ods. 2 OZ, keď zástupca Hasičskej
poisťovne, a.s. si pri uzatváraní zmluvy nepočínal s náležitou opatrnosťou a nezistil, že ten, kto podpísal
zmluvu, nie je žalovaný.

25. Keďže je nepochybné, že žalovaný poistnú zmluvu a s ňou súvisiace listiny nepodpísal a poistná

zmluva sa uzatvárala za súčinnosti osoby, ktorá disponovala s dokladmi od motorového vozidla (či už
išlo o niekoho z blízkych príbuzných žalovaného alebo práve tých osôb, ktoré pre žalovaného priviezli zo
zahraničia predmetné motorové vozidlo), žalovaný sa nepochybne nesprával s náležitou dôslednosťou
a zodpovedne, pokiaľ prihlásil toto motorové vozidlo do evidencie, avšak umožnil disponovať s dokladmi
od vozidla tretím osobám v neobmedzenom rozsahu.

26. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou odvolateľa v tom, že by rozsudok súdu prvej inštancie
bol nepreskúmateľný, arbitrárny a boli porušené právne normy v rozpore s princípom spravodlivosti, čo
zakladá porušenie základných práv a slobôd. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať

všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z
práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

27. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu o odňatí možnosti konať pred súdom,
sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu

znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o odňatie možnosti konať pred súdom a to
výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúryEurópskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahujevôbecžiadneodôvodnenie,alebokeďsavyskytli„vadynajzákladnejšejdôležitostipresúdny
systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej,

že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Podľa presvedčenia
odvolacieho súdu má odôvodnenie napadnutého rozsudku náležitosti v zmysle § 157 a nasl. OSP
a žalobca neopodstatnene namieta arbitrárnosť rozhodnutia. Súd zrozumiteľným a jednoznačným
spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup, nemožno považovať za zjavne
neodôvodnený alebo arbitrárny.

28. I keď možno súhlasiť so žalobcom v tom, že žalovaný v priebehu konania k predmetu sporu
nezaujal jednoznačný a presvedčivý postoj, ale svoje vyjadrenia menil a dopĺňal postupne (podľa stavu
dokazovania) a zmenami svojich vyjadrení zavádzal súd, napriek uvedeným skutočnostiam sa však
žalobcovi nepodarilo preukázať to najdôležitejšie, t.j. uzavretie predmetnej poistnej zmluvy v písomnej
forme, resp. ani postupom podľa § 792 ods. 2 OZ, keďže v konaní nebolo preukázané, že predmetný

návrh, súčinnosť žalovaného i spolupráca so žalobcom v rámci predloženia návrhu na uzatvorenie
zmluvy bol uskutočnený so žalovaným, že tento návrh poisťovne došiel do sféry žalovaného, keďže
žalovaný zrejme s Hasičskou poisťovňou, a.s. nekonal osobne, ale s dokladmi od motorového vozidla
disponoval iný subjekt, ktorý konal pred poisťovňou v mene žalovaného, čo malo byť v procese
uzatvárania zmluvy zistené overením totožnosti žalovaného.

29. Za takejto situácie potom nemohli prejsť na žalovaného práva a povinnosti z predmetnej poistnej
zmluvy, a to ani postupom podľa § 792 ods. 2 OZ, keďže žalovaný zmluvu nepodpísal, preto je vylúčené,
že by sa na procese uzatvárania zmluvy zúčastňoval (aby mu bol doručený písomný návrh zmluvy). Za
takéhotostavujevylúčenáaplikácia §792ods.2OZ,keďžebyišlooformálnuaplikáciutohtozákonného

ustanovenia za stavu, keď bolo vyvrátené, že by to bol žalovaný, kto zmluvu uzatváral. Preto prijatie
takéhoto záveru zistený skutkový stav vylučuje. V dôsledku toho žalovanému nevznikla ani povinnosť
zaplatiť za sporné obdobie poistné.

30. Preto odvolací súd poukazujúc na hore uvedené dôvody dospel k záveru, že v prejednávanom

prípade nebol preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie poistného z uzavretej poistnej zmluvy, keďže
túto neuzavrel žalovaný a tým mu nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ani dlžné poistné.

31. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal s vykonaným
dokazovaním a vyvodil z neho správne právne závery, jeho rozhodnutie je vecne správne a ako také ho

odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil osvojujúc si dôvody tohto rozhodnutia a poukazujúc
tiež na správne skutkové i právne závery. Preto, aby došlo k zrušeniu predmetného rozsudku, neboli
splnené žiadne podmienky, keďže nebolo potrebné doplniť dokazovanie, napokon žiadne návrhy na
doplnenie dokazovania nepredložil v odvolacom konaní ani sám žalobca.

32. Odvolanie žalobcu však odvolací súd považoval za dôvodné v časti trov prvostupňového konania.
Súd prvej inštancie priznal žalobcovi trovy prvostupňového konania v plnom rozsahu s prihliadnutím k
tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, keďže žaloba bola zamietnutá. V tejto súvislosti odvolací súd
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov prvostupňového konania bolo vydané
bez toho, aby sa súd prvej inštancie okrem úspechu žalovaného sa zaoberal i možnosťou aplikácie §150

ods . 1 OSP (aktuálne § 257 CSP).

33. Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

34. Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.37. Pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania súd vychádza zo zodpovednosti za výsledok
(zásada úspechu). V zásade možno hovoriť o základnom princípe určujúcom, ktorá zo

strán sporu v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov. Kritérium na priznanie nároku
na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti
(petitu) a výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci. Zákonnou podmienkou pre ich priznanie je aj účelnosť
vynaložených trov.

38. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je však pritom vylúčené, aby súd súčasne dospel i k
záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP (nepriznanie náhrady
trov konania celkom alebo sčasti z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Toto ustanovenie prichádza
do úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov priznaná (okrem ustanovenia § 144).

39. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného

zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie
a náhodu. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak
v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide
o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých

okolností konkrétnej veci. Obyčajnú nesolventnosť účastníka konania bez ďalšieho, pritom nemožno
považovať za dostatočný dôvod, k uplatneniu § 150 ods. 1 OSP Pri posudzovaní výnimočnosti dôvodov
vhodných osobitného zreteľa, je potrebné prihliadnuť k pomerom oboch strán konania.

40. Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné

zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania;
vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a
iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa účastníkov pred

podanímnávrhunazačatiekonanianasúd,resp.vpriebehukonania).Nepriznanienáhradytrovkonania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo
dobrým mravom.

41. Súd povinný skúmať, či v prejednávanej individuálnej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez
zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z
28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).

42. V danom prípade je podľa odvolacieho súdu potrebné konštatovať, že v prejednávanej veci boli
zistené také dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce najmä v okolnostiach danej veci, ktoré v
zmysle § 150 ods. 1 OSP odôvodňujú priznanie náhrady trov konania úspešnému žalovanému iba
čiastočne a to v rozsahu 20%.

43. V prejednávanom prípade okrem zistenia, že žalovaný sa v konaní úspešne ubránil právu žalobcu na
priznanie plnenia voči nemu, je dôležité zaoberať sa tiež tým, či tu nenastali také výnimočné okolnosti,
v dôsledku ktorých by bolo dôvodné žalovanému toto právo na náhradu trov konania, ktoré by mu inak
patrilo, čiastočne odoprieť.

44. Je potrebné uviesť predovšetkým to, že v priebehu tohto konania sa preukázalo, že poistnú zmluvu
nepodpísal žalovaný, keďže znaleckým dokazovaním bolo bezpochyby preukázané, že podpis na
poistnej zmluve a s ňou súvisiacich listinách nie sú vlastnoručnými podpismi žalovaného. Napriek tomu
poistnázmluvabolauzavretáažalobcajuakotakúevidoval,tedažalovanémubolozabezpečenépoistné

krytie pre prípad poistnej udalosti, kedy by si žalovaný mohol plnenie voči Hasičskej poisťovni a.s.
uplatniť. Okrem tejto právnej roviny i odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že postoj
žalovaného v konaní nebol konzistentný, ale chaotický, keďže v samotnom odpore proti platobnému
rozkazu (neuviedol relevantné skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;) nenamietalnajdôležitejšiu skutočnosť a to, že podpis na poistnej zmluve nie je jeho, v priebehu konania menil
svoje vyjadrenia, popieral, že v spornom období bol držiteľom osobného motorového vozidla, doklady od
motorového vozidla zrejme nemal vo svojej dispozícii, pokiaľ nimi mohli disponovať tretie osoby, ktoré ich

použilikuzavretiupoistnejzmluvy.Žalovanýsitedaakodržiteľmotorovéhovozidlanepočínaldostatočne
obozretne, dôsledne a pozorne, aby neumožnil disponovať s uvedenými dokladmi tretím osobám.
Náležite v relevantnom období nereagoval ani na korešpondenciu zo strany Hasičskej poisťovne, a.s.,
záležitosť nijak neriešil a bol to práve on, kto sa výrazne pričinil k tomu, aby došlo k vyvolaniu tohto sporu
a bol to on, kto svoje námietky voči nároku žalobcu nekoncentrovane dopĺňal v priebehu sporu. I keď si

žalovaný objednal dovezenie motorového vozidla zo zahraničia, neuviedol a neprevzal zodpovednosť za
„tretie jemu neznáme osoby, ktorých identitu nepozná a ktoré zrejme mali konať za neho, v jeho mene a
na jeho účet“. Tým sa konanie nepochybne neprimerane pretiahlo, skomplikovalo a malo to nepriaznivý
dopad i na procesnú a dôkaznú pozíciu samotného žalobcu.

45.Uvedenéskutočnostibolopotrebnévkonanízohľadniťazvážiť,čiizatýchtookolnostíjespravodlivé,

v súlade so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi, v súlade so zákonom,
v súlade s morálkou, aby bol žalobca ten, kto uhradí žalovanému všetky trovy prvostupňového, rsp. aj
odvolacieho konania.

46. Posúdiac otázku náhrady trov konania v danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení

a uvedených kritérií, odvolací súd dospel k záveru, že hoci v danom prípade boli splnené podmienky v
zmysle. § 142 ods. 1 OSP pre to, aby bola náhrada trov konania žalovanému priznaná, sú tu dôvody na
jeho strane, prečo mu ju v rozsahu 80% nepriznať.

47. Bolo totiž potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcu, že takémuto konaniu žalovaného nemožno

priznať morálnu integritu, keďže žalovaný sa nesprával v súlade s morálkou spoločnosti, v súlade s
pravidlami slušnosti a nedbal na dodržiavanie zákonov a pravidiel, čo je v spoločnosti bežné, žiadúce
a prirodzené. Jeho správanie sa v konaní bolo nekonzistentné, nevypočítateľné, ba stupňujúce sa čo
do dôvodov, pre ktoré nárok žalobcu popieral, ktoré bolo nekoncentrované na predloženie všetkých
argumentov, spochybňujúcich nárok žalobcu. Takýto procesný postoj žalovaného k nároku žalobcu

potom viedol k zamietnutiu žaloby pre nedostatok argumentov na strane žalobcu, keďže žalovaný použil
v konaní len tie argumenty, ktoré slúžili jemu na prospech a v neprospech žalobcu (nepozná tretie osoby,
ktoré mu doviezli auto a na naliehanie ktorých ho prihlásil na dopravnom inšpektoráte ?). Na druhej
strane bol to i žalobca (pracovník Hasičskej poisťovne, a.s.), ktorý sa pri uzatváraní predmetnej zmluvy
dopustil závažného pochybenia v tom, že si neoveril u osoby, ktorá disponovala dokladmi od motorového

vozidla a s ktorou zmluvu uzatváral, jej totožnosť.

48. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 2.027,48
eura, ktorá suma pozostáva: 19 úkonov právnej služby á 81,33 eura:
1. (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 20.05.2009 (č.l. 225);

2. odvolanie zo dňa 25.05.2009(č.l. 227);;
3. pojednávanie na odvolacom súde dňa 15.12.2009(č.l. 249);;
4. pojednávanie dňa 03.03.2010(č.l. 262);;
5. vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 13.09.2010(č.l. 347);;
6. vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 13.09.2010;

7. vyjadrenie zo dňa 09.02.2011 (č.l. 363);;
8. pojednávanie dňa 14.02.2011 (č.l. 373);;
9. vyjadrenie zo dňa 10.03.2011(č.l. 378);;
10. pojednávanie dňa 14.03.2011 (č.l. 383);;
11. pojednávanie dňa 11.07.2011 (č.l. 405);;

12. vyjadrenie k odvolaniu žalobcu (zo dňa 02.08.2011-416) dňa 30.08.2011(č.l. 430);;
13. pojednávanie dňa 19.11.2012 (č.l. 456);;
14. pojednávanie dňa 28.10.2013 (č.l. 487);;
15. vyjadrenie zo dňa 16.05.2014 (č.l. 526);
16. vyjadrenie zo dňa 16.05.2014;

17. vyjadrenie k žiadosti OS Trnava zo dňa 25.11.2014 (č.l. 569);;
18. vyjadrenie k žiadosti OS Trnava zo dňa 29.12.2014 (č.l. 572);;
19. vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa 23.11.2015 (č.l. 685);;
20. pojednávanie dňa 27.01.2016(č.l. 688).49. Súd prvej inštancie teda priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia spolu v
sume 2.027,48 eura, ktorá suma pozostávala z 19 úkonov právnej služby á 81,33 eura, dôvodných ale

podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (§
10 a nasl.), bolo 18 úkonov právnej služby (1.463,94), k tomu režijný paušál (3 úkony právnej
služby x režijný paušál á 6,95 eur; 1 úkon právnej služby x režijný paušál á 7,21 eur; 6 úkonov právnej
služby x režijný paušál á 7,41 eur; 1 úkon právnej služby x režijný paušál á 7,63 eur; 1 úkon právnej
služby x režijný paušál á 7,81 eur; 4 úkony právnej služby x režijný paušál á 8,04 eur; 1 úkon právnej

služby x režijný paušál á 8,39 eur; 1 úkon právnej služby x režijný paušál á 8,58 eur, spolu 137,09, spolu
1.601,03) + 20 % DPH 320,20, t.j. celkom spolu 1.921,24 eura, z toho 20 % = 384,25 eura.

50. Čo sa týka osobných a majetkových pomerov účastníkov, aktuálny žalobca je zahraničnou
súkromnou spoločnosťou zameranou na podnikanie, ktorá vymáha pohľadávku od žalovaného na
základe jej odkúpenia, pričom pôvodne pohľadávka patrila Hasičskej poisťovni, a.s.. Žalovaný je

fyzickou osobou, ktorá si zadovažuje prostriedky na živobytie prácou, v minulosti aj v zahraničí, žije v
Trnave.

51. Preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok v časti trov konania pred súdom
prvej inštancie zmenil tak, že uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov v sume 384,25 eura do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

52.Rovnakovodvolacomkonaní,bolvovecisamejúspešnýžalovaný.Žalovanýmápretovočižalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
no vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní úspešný, avšak boli tu dané hore uvedené dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania priznať len v rozsahu 20%
(§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).