Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 19C/184/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213221544
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Fakanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213221544.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v

právnej veci navrhovateľa: B. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. W. XXX, Y. W., zastúpeného spoločnosťou
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, proti odporcom: 1. SR- Úrad pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, 2. SR- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Mamateyova 17, Bratislava, IČO: XXXXXXXX, o zaplatenie 9.010,51 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 19.02.2013 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

zaviazal odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie 9.010,51 eur z titulu náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 20.10.2008 bolo navrhovateľovi doručené upovedomenie
o začatí exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 336/2008 W.. R.. T. K., súdnym exekútorom na základe
návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako oprávneného. Exekučným titulom predmetnej exekúcie
bol platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005, podľa ktorého bol navrhovateľ povinný v zmysle §

10 ods. 2, § 16 ods. 3, § 18 ods. 2 a § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z. zaplatiť dlžné poistné za obdobie
od 01.01.1995 do 31.08.2000 v sume 25.962,- Sk, trovy konania súvisiace s vydaním platobného
výmeru v sume 73,- Sk, ako aj poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne v sume 135.236,- Sk.
Vydaniu exekučného titulu poisťovne predchádzala výzva na predloženie dokladov pre účely kontroly
zdravotného poistenia, ktorú prevzala dňa 29.10. 2004 na adrese B. XXX/XX, X. I. O., blízka osoba
navrhovateľovi (babka), ktorá nebola na preberanie pošty
adresovanej navrhovateľovi splnomocnená, ani navrhovateľa o zásielke neinformovala. Nakoľko na

výzvunavrhovateľnereagovalpoisťovňavydalaplatobnývýmer,ktorýsapokúsiladoručiťnavrhovateľovi
dvakrát takisto na hore uvedenú adresu v X. I. O., avšak zásielka sa vrátila poisťovni s poznámkou
"adresát neprevzal zásielku v odbernej lehote", preto doručila platobný výmer fikciou doručenia.
Exekúcia bola Okresným súdom Trenčín uznesením zo dňa 09.04.2009 zastavená na základe námietok
navrhovateľa z dôvodu, že exekučný titul nebol navrhovateľovi nikdy doručený a fikcia doručenia, z
ktorej vychádzala poisťovňa pri vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti na exekučný titul nemohla
nikdy nastať, pričom toto uznesenie bolo potvrdené aj Krajským súdom Trenčín uznesením zo dňa

31.03.2010. V čase doručovania platobného výmeru sa navrhovateľ nezdržiaval na adrese, na ktorú
mu bol exekučný titul doručovaný a to už viac ako päť rokov, pričom navrhovateľ zmenu trvalého
pobytu riadne nahlásil do Centrálnej evidencie obyvateľov dňa 28.01.2000. Poznámka doručovateľa na
zásielke nebola preto správne vyznačená. Navrhovateľ taktiež uviedol, že dňa 10.06.2009 bol právnemuzástupcovi navrhovateľa Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručený ten istý platobný
výmer, ktorý bol podkladom pre hore uvedenú exekúciu, a ktorý bol vydaný poisťovňou dňa 22.02.2005.
Úrad doručoval platobný výmer z dôvodu, že došlo k zastaveniu exekúcie, pretože platobný výmer

nebol doposiaľ právoplatný kvôli jeho nesprávnemu doručovaniu poisťovňou a rovnako aj z dôvodu, že
zákonom č. 581/2004 Z. z. bola prenesená kompetencia na dokončenie začatých a do dňa transformácie
poisťovne právoplatne neskončených správnych konaní vo veciach zdravotného poistenia na úrad. Proti
platobnému výmeru doručeného úradom bolo navrhovateľom podané odvolanie zo dňa 23.06.2009.
Dňa 24.05.2012 bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené rozhodnutie úradu, ktorým zrušil

platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005, ktorý bol poisťovňou vydaný, označený za právoplatný
a následne za vykonateľný v rozpore so zákonom. Ako vyplýva z uvedeného rozhodnutia úrad zistil,
že poisťovňa nemala právomoc vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, keďže od 01.07.2007
poisťovňa nebola správnym orgánom z dôvodu transformácie na akciovú spoločnosť a táto právomoc
prešla v zmysle zákona č. 581/2004 Z. z. na úrad. Predmetné rozhodnutie teda vydal orgán, ktorý
na to v tom čase nemal právomoc. Navyše odporca v 1. rade poukázal na nesúlad so, v súčasnosti

už zrušeným, zákonom č. 273/1994 Z.z., podľa ktorého poisťovňa nesprávne evidovala navrhovateľa,
ktorý za príslušné poistné obdobie nebol osobou podľa §10 ods. 2 predmetného zákona, ale osobou
samostatne zárobkovo činnou v súlade s §10 ods. 1 písm. b) predmetného zákona. Navrhovateľ mal
navyše za to, že jednoduché doručenie poisťovňou vydaného platobného výmeru orgánom príslušným
nemožno považovať za rozhodnutie už príslušného orgánu. Navrhovateľ uviedol, že nie je možné, aby

úrad doručoval rozhodnutie poisťovne, keďže sa jedná o rozhodnutie iného subjektu a nie o jeho vlastné
rozhodnutie bez ohľadu na skutočnosť, že v súlade s prechodnými a záverečnými ustanoveniami zákona
č. 581/2004 Z. z. má dokončovať začaté a neskončené konania poisťovne. Okrem iného navrhovateľ
uviedol, že je v rozpore s právnou istotou, aby rozhodnutie vydané v roku 2005 bolo doručované až v
roku 2009 pričom sa týkalo poistného plnenia za obdobie roku 1995. Za účelom dosiahnutia nápravy

nezákonného stavu, navrhovateľ sám už dňa 30.09.2008 zaslal poisťovni návrh na povolenie obnovy
konania v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok a po podaní námietok voči exekúcii už v
zastúpení zaslal urgenciu rozhodnutia o povolení obnovy konania
zo dňa 05.11.2008. Na podania týkajúce sa obnovy konania však odporcovia reagovali rovnako
zamietavými stanoviskami a to tak, že ani jeden z nich nemá kompetenciu vo veci rozhodnúť a konanie

obnovy, preto navrhovateľ v zastúpení znovu svoje žiadosti opakoval dňa 12.01.2009 na poisťovňu
a 16.02.2009 na úrad. Keďže ale obaja odporcovia odmietli svoju právomoc v správnom konaní,
navrhovateľ mal za to, že takýmto konaním bol navrhovateľovi odmietnutý spravodlivý proces v súlade
s pertraktovanou zásadou denegatio iustitiae. V uvedenom zmysle v súvislosti s dlhotrvajúcim stavom
právnej neistoty, ktorý rezultoval z takéhoto nezákonného rozhodnutia, sa navrhovateľ musel nechať

zastúpiť právnym zástupcom, aby tak mohol účinne brániť svoje práva, čo zvýšilo jeho náklady v
predmetnom konaní. Ak by poisťovňa postupovala v súlade so zákonom, tieto náklady by mu nikdy
nevznikli. Ďalším dôkazom nezákonného postupu úradu je podľa navrhovateľa uloženie povinnosti
vyjadriť sa k správnemu konaniu, ktoré bolo iniciované na základe odvolania voči platobnému výmeru
poisťovne, ktorý bol doručený úradom po viac ako 4 rokoch. Predmetná výzva na vyjadrenie sa k

správnemu konaniu č. DK 91/000010/2009/R, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa
dňa11.08.2011obsahovalapoučenieopovinnostivyjadriťsadopiatichdníododňajejdoručenia,pričom
v opačnom prípade by to bolo považované za prejav navrhovateľovho súhlasu. Správny poriadok ani
žiaden iný všeobecne záväzný predpis neustanovuje lehotu na vyjadrenie 5 dní s tým, že ak sa účastník
nevyjadrí, považuje sa to za prejav súhlasu účastníka. Fikcia súhlasu účastníka nie je stanovená v

žiadnom predpise, podľa ktorého úrad koná, pričom takýmto postupom bola porušená aj ústavná zásada
uvedená v čl. 2. ods. 2 ústavného zákona 460/1992 Zb. Navyše, okrem uvedeného úrad nestanovil
za súhlas s čím sa bude nevyjadrenie sa do piatich dní považovať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa
10.04.2012 navrhovateľ v zastúpení adresoval úradu ako orgánu príslušnému podľa § 18 ods. 1 písm.
a) bod 1 a 3 spolu s § 84 zákona 581/2004 Z. z. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, ktorý ju považoval za bezpredmetnú. Navrhovateľ argumentoval tým, že v dôsledku nezákonného
rozhodnutia poisťovne a nesprávneho úradného postupu úradu navrhovateľovi vznikla majetková škoda
vo forme cestovných nákladov vo výške 57,37 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 3.600,- eur.
Navrhovateľ mal za to, že mu bola spôsobená aj nemajetková ujma, keď protiprávny stav spôsobený
prieťahmi v konaní zo strany odporcu v 1. rade trvá už viac ako sedem rokov. Skutočnosť, že voči

navrhovateľovi sú evidované pohľadávky vo výške 5.353,21 eur v dôsledku nezákonného rozhodnutia
poisťovne výrazným spôsobom zasiahlo do súkromia navrhovateľa a závažným spôsobom ovplyvnilo
jehoinvestičnérozhodnutia,ktorémuselneustáleprehodnocovať.Evidenciadlhuvovzťahukjehoosobe
ovplyvnila aj jeho reálne možnosti uplatnenia v spoločnosti, nakoľko si niekoľko rokov po vydaní takéhotorozhodnutia nemohol zobrať pôžičku a hypotéku a bude natrvalo s týmto problémom konfrontovaný.
Ešte závažnejší zásah do súkromia navrhovateľa teda spočíva v tom, že neoprávnená takmer 7- ročná
evidencia záväzku voči štátnej poisťovni je raz a navždy zapísaná vo všetkých evidenciách dlžníkov

a navrhovateľovi na niekoľko rokov znemožní čerpanie akéhokoľvek úveru. Navrhovateľ mal za to, že
nie je možné, aby opakované nezákonné konanie odporcov bolo sankcionované iba preplatením reálne
vzniknutých finančných nákladov na strane navrhovateľa. Z dôvodu nezákonného rozhodnutia niekoľko
rokov dochádza permanentne k poškodzovaniu dobrej povesti navrhovateľa a jeho dobrého mena, keď
pôsobí ako osoba nedôveryhodná resp. osoba, ktorá si neplní svoje záväzky. Na

základe vyššie uvedeného si preto navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.353,21
eur.

Odporca v 1. rade s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že
Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 49Er/544/2008-34 zo dňa 09.04.2009 zastavil exekučné konanie
vedené proti navrhovateľovi z dôvodu, že platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005 sa nestal

vykonateľným z dôvodu jeho nesprávneho doručovania navrhovateľovi. Uznesenie Okresného súdu
Trenčín potvrdil Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 19CoE/137/2009-58 zo dňa 31.03.2010. Úrad
na základe žiadosti navrhovateľa o rozhodnutie o povolení obnovy konania zo dňa 16.02.2009 a
25.03.2009 navrhovateľovi oznámil listom zo dňa 03.04.2009, že platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa
22.02.2005 nebol doručený v súlade s § 24 ods. 2 správneho poriadku a zároveň, aj v prípade fikcie

doručenia, poisťovňa nemala oprávnenie vyznačiť na platobnom výmere právoplatnosť a vykonateľnosť
z dôvodu transformácie zdravotnej poisťovne na akciovú spoločnosť od 01.07.2005 v zmysle zákona
č. 581/2004 Z. z.. Úrad zároveň navrhovateľovi v liste oznámil, že predmetný platobný výmer bude
úrad ako správny orgán, podľa § 84 zákona č. 581/2004 Z. z., opätovne doručovať navrhovateľovi.
Odporca taktiež uviedol, že predmetný platobný výmer bol navrhovateľovi doručený dňa 10.06.2009.

Navrhovateľ podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote dňa 23.06.2009. O odvolaní rozhodol
predseda úradu Rozhodnutím č. k. DK 91/000010/2009/R zo dňa 21.05.2012, ktorým zrušil platobný
výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005. Úrad mal za to, že poisťovňa stratila postavenie správneho
orgánu od 01.07.2005 jej transformáciou na akciovú spoločnosť a preto bol úrad povinný v zmysle §
84 zákona č. 581/2004 Z. z. doručovať navrhovateľovi predmetný platobný výmer. Keďže predmetný

platobný výmer nebol doručený navrhovateľovi v súlade so správnym poriadkom, a teda nenadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť návrh na povolenie obnovy konania doručený poisťovni v októbri 2011 a
novembri 2011 nebol navrhovateľom podaný v súlade so správnym poriadkom. Odporca v 1. rade taktiež
uviedol, že výzva na vyjadrenie sa k správnemu konaniu č. DK 91/000010/2009/R bola navrhovateľovi
doručená podľa § 33 ods. 2 a § 59 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko úrad rozhodoval o odvolaní

navrhovateľa podaného proti doručenému platobnému výmeru, získal dôkazy dôležité pre rozhodnutie
a mal povinnosť dať navrhovateľovi možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho
podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Poučenie uvedené vo výzve nie
je možné chápať ako nezákonný postup úradu, keďže nemalo vplyv na konečné rozhodnutie. Odporca
v 1. rade zároveň uviedol, že správne konanie, v ktorom sa rozhodovalo o pohľadávke poisťovne bolo

právoplatne skončené 24.05.2012 zrušením platobného výmeru poisťovne. Ak poisťovňa evidovala
u navrhovateľa pohľadávku v sume 5.353,21 eur, ako pohľadávku vymáhanú výkonom rozhodnutia
súdnym exekútorom v roku 2011, pričom exekučné konanie bolo právoplatne zastavené už v roku 2010,
nemôže za tento stav niesť zodpovednosť odporca v 1. rade. Evidencia pohľadávok na poistnom a ich
vymáhanie je v kompetencii poisťovne. Odporca v 1. rade uviedol, že si nie je vedomý nezákonného

postupu, ktorým by úrad spôsobil navrhovateľovi škodu, keď práve postupom úradu bol zrušený platobný
výmer poisťovne č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005.

Odporcav2.radesnávrhomnavrhovateľataktiežnesúhlasil,žiadalhozamietnuťauviedol,žepoisťovňa
na základe vykonanej kontroly u navrhovateľa dňa 22.02.2005 vystavila platobný výmer pod číslom
2142/2005, a to ako vecne príslušný orgán v zmysle § 46 zákona č. 273/1994 Z. z.. Platobný výmer bol
doručovaný zo strany poisťovne dva krát, a to na adresu B. XXX/XX, XXX XX X. I. O., pričom v obidvoch

prípadochsazásielkavrátilaakoneprevzatávodbernejlehote.Poisťovňanazákladedruhéhodoručenia
vyznačila na uvedenom platobnom výmere právoplatnosť, a to dňa 29.07.2005 a vykonateľnosť dňa
08.08.2005. Poisťovňa pri doručovaní zásielky vychádzala z adresy, ktorú mal navrhovateľ nahlásenú
na príslušnej pobočke odporcu B. Z. ako adresu trvalého bydliska a pri vyznačovaní právoplatnostia vykonateľnosti tiež vychádzala z údajov, ktoré boli uvedené na neprevzatej zásielke zo strany
doručovateľa. Odporca v 2. rade mal za to, že na základe platobného výmeru bol navrhovateľ povinný
v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. zaplatiť dlžné poistné za obdobie od 01.01.1995

do 31.08.2005 vo výške 25.962,- Sk spolu s poplatkom z omeškania. Na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s výzvou na uspokojenie pohľadávky bolo navrhovateľovi doručené dňa
20.10.2008, následne nato podal navrhovateľ námietky voči exekúcii v zákonnom stanovenej lehote.
Okresný súd Trenčín uznesením č. k. 49Er/544/2008 zo dňa 09.04.2009 vyhovel námietkam povinného

a konanie zastavil, čo Okresný súd Trenčín odôvodnil aj tou skutočnosťou, že v čase doručovania
príslušného platobného výmeru doručovateľ nezistil, že navrhovateľ na uvedenej adrese nebýva,
hoci zmenu trvalého pobytu ohlásil Centrálnej evidencii obyvateľov SR, čím sa poisťovňa spravovala
nesprávnymi údajmi doručovateľa. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 19CoE/137/2009 zo dňa
31.03.2010 potvrdil rozhodnutie Okresného súd Trenčín. Následne nato, úrad rozhodnutím zo dňa
21.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2012 zrušil predmetný platobný výmer, ktorý

bol vydaný v správnom konaní poisťovňou. Odporca v 2. rade uviedol, že od 01.07.2005 poisťovňa
nebola správnym orgánom, pričom táto právomoc prešla na úrad, a teda poisťovňa nemala právomoc
vyznačovať na príslušnom platobnom výmere doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Úrad opätovne
doručil platobný výmer navrhovateľovi, následne nato navrhovateľ podal odvolanie a úrad zrušil platobný
výmer, čo odôvodnil okrem iného aj tou skutočnosťou, že platobný výmer bol vydaný v rozpore so

zákonmi. Na základe živnostenského oprávnenia bol navrhovateľ v období od 01.01.1995 do 31.08.2000
platiteľ poistného ako osoba samostatne zárobkovo činná v zmysle § 10 ods. 1 písm. b) zákona č.
273/1994 Z. z., pričom v období od 01.10.1998 do 30.06.1999 bol platiteľ poistného zamestnávateľ podľa
ustanovenia § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 273/1994 Z. z.. Od 01.09.2000 je navrhovateľ poistencom
inej zdravotnej poisťovne. Odporca v 2. rade mal za to, že zo strany navrhovateľa došlo k porušovaniu

oznamovacích povinností (navrhovateľ neoznámil poisťovni skutočnosti rozhodné pre určenie, kto za
povinného platil zdravotné poistenie), čím uviedol poisťovňu do omylu, a tým poisťovňa nesprávne
zadefinovala v platobnom výmere kategóriu platiteľa poistného. Navrhovateľ mal povinnosť oznámiť
platiteľa poistného, avšak ani do dnešného dňa tak neurobil. Zároveň taktiež nedoložil doklad o tom,
že bol študentom vysokej školy a tiež neoznámil poisťovni v zmysle zákona, zmenu adresy trvalého

pobytu v lehote 8 dní. Poisťovňa v čase vydania platobného výmeru vychádzala z podkladov, ktoré mala
k dispozícii a v prípade, že by zo strany navrhovateľa
bolisplnenévšetkyzákonnéoznamovaciepovinnosti,akémuukladázákonč.273/1994Z.z.,kuvedenej
situácii by vôbec neprišlo. Odporca v 2. rade mal ďalej za to, že navrhovateľ nepreukázal súdu, v akých
zoznamoch dlžníkov je evidovaný a taktiež ani tú skutočnosť, že v čase riešenia danej situácie mal

záujem na čerpaní úveru a že poskytnutie úveru mu bolo zamietnuté zo strany príslušnej inštitúcie z
dôvodu, že navrhovateľ sa nachádza v zoznamoch neplatičov zdravotného poistenia. Poisťovňa nikdy
nezverejnila navrhovateľa v zozname neplatičov, pričom poisťovňa zodpovedá len za údaje zverejnené
na svojej webovej stránke, a za ostatné zoznamy dlžníkov, ktoré sa nachádzajú na rôznych webových
stránkach iných inštitúcií poisťovňa nenesie žiadnu zodpovednosť. Odporca v 2. rade ďalej uviedol,

že právny zástupca navrhovateľa dostatočne nepreukázal výšku odmeny. Ak si poškodený dohodne
vyššiu ako tarifnú odmenu, musí si byť vedomý, že sa sám pričinil o navýšenie jeho nákladov a úhradu
zvýšených nákladov nemusí znášať odporca. Odporca v 2. rade taktiež uviedol, že navrhovateľovi
nevznikli žiadne závažné následky, ani v súkromnom živote ani v rámci spoločenského uplatnenia,
nakoľko navrhovateľ si daný stav spôsobil svojou nečinnosťou a porušovaním zákonných povinností

sám, a preto nie je na mieste požadovať ani nemajetkovú ujmu v peniazoch. Odporca v 2. rade mal za
to, že nie je v spore pasívne legitimovaný, vzhľadom na prechod právomoci zo strany poisťovne ako
správneho orgánu na úrad, ktorý sa stal správnym orgánom na základe zákona č. 581/2004 Z. z. s
účinnosťou od 01.07.2005.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä uznesením Okresného
súdu Trenčín v exekučnej veci 49Er/544/2008-34, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19CoE/137/2009-58, rozhodnutím úradu zo dňa 21.05.2012, návrhom na povolenie obnovy konania
z 30.09.2008, urgenciou rozhodnutia o povolení obnovy konania z 05.11.2008, výzvou na vyjadrenie
k správnemu konaniu z 09.08.2011, faktúrou za právne služby z 15.02.2012, cestovnými lístkami,

bankovým potvrdením o vykonanej platbe za poskytnuté právne služby, potvrdením poisťovne z
21.11.2011 o tom, že navrhovateľ má evidovanú pohľadávku v celkovej sume 5.353,21 €, listom úradu
zo dňa 26.04.2012, príkazom na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 20.10.2008 a platobnýmvýmerom č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005 ako aj výsluchom navrhovateľa, pričom zistil tento stav vo
veci:

Z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.04.2009, č.k. 49Er/544/2008-34 súd zistil, že
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 29.02.2008 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie proti navrhovateľovi pre vymoženie 5.353,22 eur s príslušenstvom. Poverením č. 5309*052174
zo dňa 09.07.2008 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného
rozhodnutia poisťovne (platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2008 na vymoženie 5.353,22 eur s

príslušenstvom).Navrhovateľpodalprotiexekúciinámietkyvzákonnejlehote,ktorýmsúdvpredmetnom
uznesení vyhovel, keď dospel k záveru, že poisťovňa nedostatočne skúmala trvalý pobyt navrhovateľa
prostredníctvom doručovateľa a nesprávne pristúpila k použitiu fikcie doručenia. Preto súd námietkam
navrhovateľa vyhovel a konanie zastavil.

ZuzneseniaKrajskéhosúduvTrenčínezodňa31.03.2010,č.k.19CoE/137/2009-58súdzistil,žekrajský

súd uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.04.2009, č.k. 49Er/544/2008-34 potvrdil.

Z rozhodnutia úradu č. DK 91/000010/2009/R zo dňa 21.05.2012 súd zistil, že úrad predmetným
rozhodnutím zrušil platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005 vydaný poisťovňou z dôvodu
porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. v spojení s ustanovením §

10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. a § 23 ods. 2 citovaného zákona. Úrad mal za to, že poisťovňa
vydaním platobného výmeru nezákonne uložila povinnosť osobe, ktorá v spornom období bola vedená
v zdravotnej poisťovni ako osoba podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z..

Z listu navrhovateľa zo dňa 30.09.2008 adresovaného poisťovni súd zistil, že navrhovateľ podal návrh

na povolenie obnovy konania vedeného pod číslom 2005/2/OP/2142 zo dňa 22.02.2005 a žiadal o
zastavenie exekúcie.

Z listu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 05.11.2008 adresovaného úradu súd zistil, že
navrhovateľ urgoval rozhodnutie o povolení obnovy konania v zmysle listu navrhovateľa zo dňa

30.09.2008.

Z listu úradu zo dňa 09.08.2011 súd zistil, že tento vyzval navrhovateľa na vyjadrenie k správnemu
konaniu č. DK 91/000010/2009/R a uviedol, že ak sa navrhovateľ v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy
nevyjadrí, bude to považovať úrad za prejav súhlasu.

Z faktúry č. XXXXXXX vystavenej V.. N. F. dňa 15.02.2012 súd zistil, že táto fakturovala navrhovateľovi
paušálnu odmenu vo výške 3.600,- eur na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa
29.09.2008 vo veci proti odporcovi v 1. a 2. rade.

Navrhovateľ založil do spisu cestovné lístky zo dňa 31.03.2011, 17.02.2009, 28.07.2011, 28.07.2011 a
03.10.2011 na cestu z Liptovského Mikuláša do Košíc a späť v celkovej sume 91,20 eur.

Z bankového potvrdenia Všeobecnej úverovej banky, a.s. o vykonanej platbe súd zistil, že dňa

05.03.2012 došlo k uhradeniu faktúry č. XXXXXXX vystavenej V.. N. F..

Z potvrdenia zo dňa 21.10.2011 vydaného poisťovňou súd zistil, že navrhovateľ mal v poisťovni
evidované pohľadávky na poistnom v úhrnnej čiastke 5.353,21 eur.

Z listu úradu doručeného právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 23.04.2012 súd zistil, že úradu
považoval žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
sume 9.010,51 eur z dôvodu nečinnosti úradu zo dňa 10.04.2012 za bezpredmetnú.

Z príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy zo dňa 20.10.2008 súd zistil, že exekútorský úrad,

súdneho exekútora W.. R.. T. K.Á. na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným
súdom Trenčín dňa 09.07.2008 č. 5309-052174 prikázal platiteľovi mzdy navrhovateľa, aby vykonával
zo mzdy navrhovateľa zrážky.Z platobného výmeru č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005 súd zistil, že poisťovňa vydala platobný výmer,
ktorým zaviazala navrhovateľa na zaplatenie poistného za obdobie od 01.01.1995 do 31.08.2000 v sume
25.962,- Sk, poplatku z omeškania vo výške 0,2 % v sume 135.236,- Sk, ako aj trov konania súvisiacich

s vydaním platobného výmeru v sume 73,- Sk z dôvodu, že navrhovateľ vôbec neuhradil poistné za
predmetné obdobie.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že skutočná škoda, ktorú si navrhovateľ uplatňuje predstavuje
náklady za trovy právneho zastúpenia, ktoré zaplatil advokátskej kancelárii po skončení celého procesu,

ktoréhovýsledkombolozrušenieplatobnéhovýmerupoisťovnezostranyúradu.Navrhovateľsadohodol
s advokátskou kanceláriou, aby mu právnu pomoc neúčtovali podľa tarify, lebo istina bola vysoká, ale
dohodli sa na paušálnej odmene 3.600,- €. Navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje tiež skutočnú škodu,
ktorá súvisí s cestovnými nákladmi v sume 57,37 € a to sú cestovné lístky z miesta jeho bydliska
do advokátskej kancelárie z Liptovského Mikuláša do Košíc a späť. Navrhovateľ taktiež uviedol, že
spôsobená nemajetková ujma je ešte vyššia ako žalovaná a preto si uplatňuje nemajetkovú ujmu v sume

v takej istej, ako odo neho požadovala poisťovňa ako neuhradenú pohľadávku a to sumu 5.353,21 €.
Navrhovateľ mal za to, výška nemajetkovej ujmy je primeraná dopadom konania poisťovne a úradu.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že bude navždy konfrontovaný pri akomkoľvek finančnom úkone, že bol
niekedy dlžný nemalú čiastku štátnej organizácii. K tejto žalobe ho okrem iného primelo opakované, nie
jednorazové porušenie zákona zo strany poisťovne a úradu, ich neochota respektíve neschopnosť riešiť

normálnym spôsobom celú problematiku, nebolo možné z nikým kompetentným ani v jednej inštitúcii
komunikovať, či mimosúdne sa dohodnúť. Navrhovateľ zdôraznil, že až do zrušenia pracovného výmeru
zo strany úradu bol konfrontovaný z 0,2% sankčným úrokom denným poplatkom z omeškania t.j. 73%
p.a. a nemohol vedieť či daný platobný výmer bude zrušený. Investičné rozhodnutia navrhovateľa boli
týmto silne poznamenané, za celú dobu si nekúpil osobné vozidlo, nehnuteľnosť, neoženil sa a nekúpil

hodnotnú vec. Nemožnosť si zobrať hypotekárny úver napr. spôsobilo, že až dodnes býva v prenajatom
byte. Naviac navrhovateľa poburuje skutočnosť, že aj po zrušení platobného výmeru nedošlo ani k
formálnemu pokusu vyriešiť mimosúdne dohodnutie sa, týkajúceho sa nákladov celého konania, teda aj
v čase, keď bolo zrejmé, že došlo k porušeniu zákona snaha riešiť dôsledky tohto porušenia zákona bola
nulová. Navrhovateľ taktiež uviedol, že nie je možné vyčísliť desiatky a desiatky telefonátov poisťovni

a úradu, desiatky a desiatky telefonátov s právnou kanceláriou, t.j. neproduktívne trávený čas riešením
17 rokov starej udalosti. Navrhovateľ taktiež uviedol, že nedoplatok poistného vyčíslený v platobnom
výmere v sume 861,78 € bol ochotný pri osobných rokovaniach v Považskej Bystrici uhradiť, z dôvodu,
že si bol vedomý, že je to suma nižšia ako náklady na právny boj s poisťovňou a úradu. Navrhovateľ mal
len podmienku, aby mu odpustili poplatok z omeškania, ktorý si vyčíslili v sume 4489,01 €. Ani takéto

riešenie nebolo zo strany poisťovne prijaté s odôvodnením, že tak sa to nedá. Navrhovateľ uviedol, že
študoval súbežne na dvoch vysokých školách na dennej forme štúdia, ani jednu však nedokončil a
prestal študovať na vysokej škole niekedy v roku 1999. Počas štúdia na vysokej škole začal navrhovateľ
podnikať a svoju živnostenskú živnosť zrušil na prelome roku 1999-2000. Potom začal podnikať
prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorú založil a podniká v nej dodnes.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm.i) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva
alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku
nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným

postupom.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak

nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 17 ods. 1,2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 18 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou
trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a
odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 27 zákona č. 273/1994 Z.z. účinného do 01.01.2005, poistenec je povinný

a) prihlásiť sa na vykonávanie zdravotného poistenia do poisťovne, ktorú si vybral,
b) plniť v ustanovených lehotách oznamovaciu povinnosť (§ 11) v príslušnej poisťovni,
c) oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska a miesta trvalého

pobytu,
d) oznámiť praktickému lekárovi pre dospelých, praktickému lekárovi pre deti a dorast, gynekológovi a
stomatológovi najneskôr do ôsmich dní zmenu poisťovne,
e) oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na
území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo,

do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz
poistenca,f) oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že sa bude dlhodobo, najmenej počas šiestich mesiacov,
zdržiavať v zahraničí a bude tam aj zdravotne poistený, a vrátiť preukaz poistenca,
g) platiť príslušnej poisťovni poistné, ak túto povinnosť nemá štát,

h) dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
i) poskytovať súčinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a kontrole priebehu liečebného procesu,
j) podrobiť sa na vyzvanie preventívnym prehliadkam, ak tak ustanovujú osobitné predpisy, 3)
k) dodržiavať opatrenia na predchádzanie prenosným chorobám,
l) ak ide o zamestnanca, oznámiť v deň nástupu do zamestnania svojmu zamestnávateľovi poisťovňu,

ktorú si vybral na vykonávanie zdravotného poistenia, a zmenu poisťovne v čase trvania pracovného
pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
m) ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, oznámiť príslušnej poisťovni základ dane z príjmov
najneskôr do ôsmich dní po podaní daňového priznania.

Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká doterajšia zdravotná

poisťovňa. Táto akciová spoločnosť je právnym nástupcom doterajšej zdravotnej poisťovne.

Podľa § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. začaté správne konania doterajšej zdravotnej poisťovne právoplatne
neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe tohto zákona dokončí úrad. Ak
doterajšia zdravotná poisťovňa na základe schváleného transformačného projektu nezaloží akciovú

spoločnosť do 31. marca 2005, začaté správne konania právoplatne neskončené do 30. septembra 2005
prechádzajú na úrad 1. októbrom 2005.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.

Návrhom podaným na súd sa navrhovateľ domáhal proti odporcom v 1. a 2. rade náhrady škody, ktorá
mu bola spôsobená
a) nezákonným rozhodnutím Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, ktorá
vydala dňa 22.02.2005 platobný výmer č. 2142/2005,

b) nesprávnym úradným postupom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, a
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súvislosti s platobným výmerom č. 2142/2005.

Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané a medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že dňa 22.02.2005 vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa platobný výmer č. 2142/2005, ktorým

zaviazala navrhovateľa na zaplatenie poistného za obdobie od 01.01.1995 do 31.08.2000 v sume
25.962,- Sk, poplatku z omeškania vo výške 0,2 % v sume 135.236,- Sk, ako aj trov konania súvisiacich
s vydaním platobného výmeru v sume 73,- Sk z dôvodu, že navrhovateľ vôbec neuhradil poistné za
predmetné obdobie. Platobný výmer bol
doručovaný navrhovateľovi na adresu B. XX, X. I. O., kde ju navrhovateľ neprevzal v odbernej lehote.

Na základe uvedeného bola na platobnom výmere vyznačená právoplatnosť a dňa 20.10.2008 bolo
navrhovateľovi doručené upovedomenie o začatí exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 336/2008 W.. R..
T. K., súdnym exekútorom na základe návrhu Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako oprávnenej. Z
uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.04.2009, č.k. 49Er/544/2008-34 súd zistil, že Okresnému
súdu Trenčín bola dňa 29.02.2008 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

proti navrhovateľovi pre vymoženie 5.353,22 eur s príslušenstvom. Poverením č. 5309*052174 zo dňa
09.07.2008 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia
odporcu v 2. rade (platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2008 na vymoženie 5.353,22 eur s
príslušenstvom).Navrhovateľpodalprotiexekúciinámietkyvzákonnejlehote,ktorýmsúdvpredmetnom
uznesení vyhovel, keď dospel k záveru, že poisťovňa nedostatočne skúmala trvalý pobyt navrhovateľa

prostredníctvom doručovateľa a nesprávne pristúpila k použitiu fikcie doručenia. Preto súd námietkam
navrhovateľa vyhovel a konanie zastavil. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.03.2010, č.k.
19CoE/137/2009-58 súd zistil, že krajský súd uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 09.04.2009,
č.k. 49Er/544/2008-34 potvrdil. Dňa 10.06.2009 bol právnemu zástupcovi navrhovateľa Úradom pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou doručený ten istý platobný výmer, ktorý bol podkladom pre

hore uvedenú exekúciu, a ktorý bol vydaný dňa 22.02.2005 z dôvodu, že predmetný platobný výmer
nebol doposiaľ právoplatný. V zmysle §84 zákona č. 581/2004 Z.z. začaté správne konania doterajšej
zdravotnej poisťovne právoplatne neskončené do dňa vydania právoplatného povolenia na základe
tohto zákona dokončí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Proti platobnému výmeru bolonavrhovateľom podané odvolanie zo dňa 23.06.2009. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou č. DK 91/000010/2009/R zo dňa 21.05.2012 úrad zrušil platobný výmer č. 2142/2005 zo
dňa 22.02.2005 vydaný poisťovňou z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 zákona č.

273/1994 Z.z. v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. a § 23 ods. 2 citovaného
zákona.

Súd posudzoval nárok navrhovateľa v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Za pasívne vecne
legitimovaného považoval Slovenskú republiku (štát), v zastúpení ktorej koná v zmysle § 4 ods. 1 písm.

i) zákona č. 514/2003 Z.z. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. ako verejnoprávna inštitúcia a Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako právnická osoba, ktorým zákon zveril rozhodovanie o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti
verejnej správy, keďže škoda mala vzniknúť v dôsledku ich nesprávneho úradného postupu resp.
nezákonného rozhodnutia. V zmysle § 74 ods.2 zákona č. 581/2004 Z.z. dňom vzniku Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s. zanikla Všeobecná zdravotná poisťovňa a táto akciová spoločnosť sa stala

právnym nástupcom doterajšej zdravotnej poisťovne.

Pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá bola podľa navrhovateľa spôsobená nezákonným
rozhodnutím Všeobecnej zdravotnej poisťovne, vydaním platobného výmeru č. 2142/2005 zo dňa
22.02.2005 súd vychádzal z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a dospel k záveru, že neboli

splnené podmienky na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím ustanovené v § 6 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.,
z ktorých vyplýva, že podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím je, aby škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je právoplatné (§ 6 ods. 1
cit. zákona) alebo nezákonným rozhodnutím, ktoré síce právoplatné nie je, je však vykonateľné (§ 6 ods.

2 cit. zákona). Platobný výmer č. 2142/2005 zo dňa 22.02.2005 právoplatnosť ani vykonateľnosť nikdy
nenadobudol. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo vzťahu k navrhovateľovi vydal iba
rozhodnutie č. DK 91/000010/2009/R zo dňa 21.05.2012, ktorého nezákonnosť navrhovateľ nenamietal.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a Občianskeho zákonníka sú:
1. nesprávny úradný postup orgánu štátu,
2. existencia škody,
3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou.
Ak niektorý z týchto atribútov chýba, zodpovednosť štátu za škodu nemôže byť daná. Zodpovednosť

štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. za nezákonný alebo nesprávny postup výkonu štátnej moci
majúci za následok škodu, má charakter občianskoprávnej zodpovednosti. Zákon č. 514/2003 Z.z.
nedefinuje "nesprávny úradný postup", ale z obsahu tohto pojmu vyplýva, že sa jedná o porušenie
pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri
takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom

súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo
byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne
iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Hoci nie je vylúčené, aby
škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v
rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu

samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho
obsahu neodrazia. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu nezakladajú
vady konania (napr. pri zhromažďovaní podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistených skutočností a
právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie.
Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup poisťovne spočívajúci v tom, že vydala

rozhodnutie hoci na to v tom čase nemala právomoc, súd sa s argumentáciou navrhovateľa nestotožnil.
V zmysle zákona č. 581/2004 Z.z od 01.07.2005 Všeobecná zdravotná poisťovňa nie je správny
orgánom a právomoc na dokončenie začatých a do dňa transformácie zdravotnej poisťovne právoplatne
neskončených správnych konaní vo veciach zdravotného poistenia prešla na Úrad pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou. Platobný výmer č. 2142/2005 však poisťovňa vydala dňa 22.02.2005, v

ktorom čase to bolo v jej právomoci.
Navrhovateľ taktiež namietal nesprávny úradný postup poisťovne spočívajúci v tom, že táto porušila
ustanovenia zákona č. 273/1994 Z.z. súvisiace s evidovaním žiadateľa akoosobou podľa § 10 ods. 2 cit. zákona. Súd dospel k záveru takáto vada konania na strane poisťovne
nezakladá zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu orgánu štátu, nakoľko táto vada
mala za následok nesprávne rozhodnutie úradu. Nejednalo sa preto o vadu v spôsobe vedenia konania,

ktorá by v zmysle § 9 zákona č.514/2003 Z.z. zakladala zodpovednosť za škodu spôsobenú v rámci
plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie. Okrajom súd taktiež uvádza, že
chybná evidencia navrhovateľa bola spôsobená samotným navrhovateľom, ktorý si voči poisťovni
nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 27 zákona č. 273/1994 Z.z. a nedoložil potvrdenie o
štúdiu na vysokej škole ako aj nepreukázal, že by bol samostatne zárobkovo činnou osobou.

Navrhovateľ taktiež tvrdil, že poisťovňa postupovala nesprávne, keď platobný výmer doručovala na
adresu B. XX, X. I. O. a po tom čo sa zásielka vrátila s poznámkou "adresát zásielku neprevzal v
odbernej lehote", doručila zásielku fikciou doručenia. Súd dospel k záveru, že opísaný postup poisťovne
nemožno považovať za nesprávny úradný postup, nakoľko poisťovňa nezodpovedá za chyby na
strane doručovateľa, ktorý na zásielke nesprávne vyznačil poznámku. Poisťovňa opakovane skúšala

navrhovateľovi doručovať zásielky na ním pôvodne uvedenú adresu, nakoľko boli predmetné zásielky
prevzaté alebo neprevzaté v odbernej lehote, navrhovateľ nemal dôvod zisťovať iný pobyt navrhovateľa.
Navrhovateľ bol v zmysle § 27 písm. c) zákona č. 273/1994 Z.z. povinný do 8 dní oznámiť príslušnej
poisťovni zmenu miesta trvalého pobytu a keďže tak neurobil porušil svoju zákonnú povinnosť. Súd preto
dospel k záveru, že poisťovňa postupovala správne, keď navrhovateľovi doručovala platobný výmer na

hore uvedenú adresu.

Pokiaľ navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup úradu spočívajúci v tom, že tento opätovne
doručoval platobný výmer č. 2142/2005 vydaný poisťovňou, súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil
a mal za to, že úrad postupoval správne. V zmysle § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. prešla právomoc

na dokončenie začatých a do dňa transformácie zdravotnej poisťovne právoplatne neskončených
správnych konaní vo veciach zdravotného poistenia na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Nakoľko bol predmetný platobný výmer vydaný poisťovňou dňa 22.02.2005 a ku dňu prechodu
právomoci nebol platobný výmer navrhovateľovi doručený, úrad za účelom dokončenia správneho
konania platobný výmer opätovne navrhovateľovi doručil na ním uvedenú adresu. Aj v prípade, že by

úrad dospel k záveru, že platobný výmer je nesprávny, nebolo v jeho kompetencií výmer zrušiť bez toho,
aby sa voči nemu navrhovateľ odvolal.

Navrhovateľ mal za to, že dôkazom nezákonného postupu úradu bolo aj uloženie povinnosti vyjadriť
sa k správnemu konaniu, ktoré bolo iniciované na základe odvolania voči platobnému rozkazu, keď

predmetná výzva obsahovala poučenie o povinnosti vyjadriť sa do piatich dní odo dňa jej doručenia,
pričom v opačnom prípade by to bolo považované za prejav navrhovateľovho súhlasu. Navrhovateľ
však nešpecifikoval, aký vplyv malo predmetné poučenie na rozhodnutie úradu, resp. na vznik
škody u navrhovateľa. Súd považoval tento navrhovateľom namietaný nezákonný postup úradu za
bezpredmetný a ďalej sa ním nezaoberal, keď zo skutkových okolností nevyplývalo, že by mohol viesť

k vzniku akejkoľvek škody na strane navrhovateľa.

Navrhovateľ taktiež argumentoval, že protiprávny stav spôsobený prieťahmi v konaní zo strany úradu
trvá už viac ako sedem rokov. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou
je nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané

rozhodnutie v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu. Na základe vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že v zmysle § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. prešla právomoc
na dokončenie začatých a do dňa transformácie zdravotnej poisťovne právoplatne neskončených
správnych konaní vo veciach zdravotného poistenia na úrad od 01.07.2005. Uznesením Okresného
súdu Trenčín zo dňa 09.04.2009, č.k. 49Er/544/2008-34 došlo k zastaveniu exekúcie. Navrhovateľ

podal voči platobnému výmeru č. 2142/2005 vydaného poisťovňou dňa 22.02.2005 odvolanie dňa
23.06.2009, na základe ktorého vydal úrad rozhodnutie č. DK 91/000010/2009/R zo dňa 21.05.2012,
ktorým platobný výmer zrušil. Úrad preto rozhodol o podanom odvolaní po troch rokoch od jeho podania.
Nakoľko zákon nestanovuje lehotu na rozhodnutie o odvolaní voči platobnému výmeru, nemohlo zo
strany úradu dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu porušením povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Súd taktiež dospel k záveru, že zo strany
úradu nedošlo, ani k inej nečinnosti, keď tento musel prešetrovať do akej kategórie platiteľa poistného
bol navrhovateľ zaradený, a to v spolupráci so Sociálnou poisťovňou a Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou. Úrad v rozhodnutí zo dňa 21.05.2012 na 6 stranách dopodrobna odôvodnil, prečo zrušilplatobný výmer č. 2142/2005, čo zo strany úradu vyžadovalo dôkladnejšiu analýzu skutkového stavu
a komplexnejšie právne zhodnotenie odvolania navrhovateľa. Súd nemal za to, že by sa jednalo
o vec, ktorú by bolo nevyhnutné vybaviť prednostne v zmysle zákona. Súd preto dospel k záveru,

že doba po ktorej úrad rozhodol o zrušení platobného výmeru č. 2142/2005 nebola neprimerane
dlhá a bola primeraná ku komplexnosti predmetného prípadu, keď zobral do úvahy skutočnosť, že
chybná evidencia navrhovateľa a s tým súvisiace vydanie platobného výmeru v nesprávnej výške bola
spôsobená samotným navrhovateľom, ktorý si voči poisťovni nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle
§ 27 zákona č. 273/1994 Z.z. a nedoložil potvrdenie o štúdiu na vysokej škole ako aj nepreukázal, že by

bol samostatne zárobkovo činnou osobou. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie už prvého predpokladu zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu nesprávneho
úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia.

Súd mal ďalej za to, že navrhovateľ zároveň nepreukázal splnenie druhého predpokladu zodpovednosti
štátu za škodu, a to existencie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť však vzhľadom

na vyššie uvedené dôvody nemala vplyv na rozhodnutie súdu vo veci. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal
náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhrady trov právneho zastúpenia, mal súd za to, že aj v
prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk,
ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať. Právna zástupkyňa navrhovateľa na základe zmluvy
o poskytovaní právnych služieb zo dňa 29.09.2008 vo veci proti odporcovi v 1. a 2. rade vystavila

navrhovateľovi faktúru č. XXXXXXX dňa 15.02.2012, ktorou mu fakturovala paušálnu odmenu vo výške
3.600,- eur. Z predmetnej faktúry nie je zrejmé aké konkrétne úkony vykonala právna zástupkyňa pri
zastupovaní navrhovateľa a ktoré úkony boli účelné na obranu práv a záujmov navrhovateľa. Súd mal
za to, že paušálne vyčíslené trovy nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia
navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v predložených či označených dôkazoch.

Navrhovateľ sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné
túto ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nesprávny úradný postup automaticky nezakladá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože
okolnosť nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, bez osvedčenia skutočností
preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu, jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v

rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický vznik nároku na nemajetkovú ujmu.
Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je totiž súdnym
konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena účastníkom konania.
Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 467/08 vyplýva, že právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu nie je absolútne, ale v záujme

zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.
Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Navrhovateľ uviedol, že skutočnosť, že voči
navrhovateľovi sú evidované pohľadávky vo výške 5.353,21 eur v dôsledku nezákonného rozhodnutia

poisťovne výrazným spôsobom zasiahlo do súkromia navrhovateľa a závažným spôsobom ovplyvnilo
jehoinvestičnérozhodnutia,ktorémuselneustáleprehodnocovať.Evidenciadlhuvovzťahukjehoosobe
ovplyvnila aj jeho reálne možnosti uplatnenia v spoločnosti, nakoľko si niekoľko rokov po vydaní takéhoto
rozhodnutia nemohol zobrať pôžičku a hypotéku a bude natrvalo s týmto problémom konfrontovaný.
Navrhovateľ však svoje tvrdenia nijakým spôsobom nekonkretizoval a ničím nepreukázal.

Súd mal ďalej za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu
za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou. Ak by aj navrhovateľ nesprávny úradný postup
a vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy preukázal, navrhovateľ nepreukázal, že by mu tvrdené

náklady nevznikli aj tak.

Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie ani jedného predpokladu zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a na vyvodeniezodpovednosti voči štátu je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok,
súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešní odporcovia v 1. a 2. rade si
náhradu trov konania neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona