Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava II

Judgement was issued by JUDr. Nadežda Tomanicová

Legislation area – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211516
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Tomanicová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415211516.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci

starostlivosti súdu o maloleté deti G. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - I., otec
- F., toho času nezamestnaný, zastúpený JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou, so sídlom Žilina, A.
Bernoláka 27 o zvýšenie a zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný platiť zvýšeným výživným na maloletú M. zo sumy XXX€ mesačne sumou XXX€
mesačne počínajúc dňom 01.09.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné pre maloletú M. v sume XX€ za mesiac september 2016 je otec povinný zaplatiť spolu
s bežným výživným v mesiaci október 2016.

Otec je povinný platiť zvýšeným výživným na maloletého Q. zo sumy XX€ mesačne sumou XXX€
mesačne počínajúc dňom 01.09.2016, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné pre maloletého Q. v sume XX€ za mesiac september 2016 je otec povinný zaplatiť spolu

s bežným výživným v mesiaci október 2016.

Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

Návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti sa zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 9P 310/2012-683 zo dňa 20.05.2014 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP 71/2014-729 zo dňa 02.10.2014 v časti o výživnom pre
maloleté deti.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 9P 310/2012-683 zo dňa 20.05.2014, bolo manželstvo rodičov
maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode ich manželstva boli maloleté deti zverené matke, výživné
na M. bolo určené sumou XXX€ mesačne, výživné na Q. bolo určené sumou XX€ mesačne, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.07.2014 o výživnom v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č.k. 9CoP 71/2014-729 zo dňa 02.10.2014. V tom čase mala matka priemerný mesačný zárobok cca

XXX€ netto a otec mal priemerný mesačný zárobok do XXX€, pričom pri rozhodovaní o výživnom vzal
súd do úvahy, že príjem otca v rámci jeho podnikania činí mesačne sumu cca XXX€.2.Dňa 17.09.2015 podala matka maloletých detí návrh na zvýšenie výživného, ktorým navrhla výživné
pre deti zo strany otca zvýšiť od 01.09.2015 na sumy XXX€ mesačne a XXX€ mesačne. V návrhu
uviedla, že s maloletými deťmi od júna 2014 býva v Bratislave, pričom výživné určené Okresným súdom

Žilina a potvrdené Krajským súdom v Žiline nepostačuje na pokrytie pravidelných mesačných výdavkov
maloletých detí, ktoré sú o 1 staršie, pričom maloletý Q. od septembra 2014 navštevuje prvú triedu ZŠ
a maloletá M. od septembra navštevuje druhý stupeň ZŠ. Výdavky maloletých detí rozpísala matka u
M. približne na XXX€ mesačne, u Q. približne na XXX€ mesačne s tým, že k týmto sumám majú deti
jednorazové výdavky a ročné poplatky. Poukázala na skutočnosť, že sama zabezpečuje starostlivosť o

maloleté deti s ktorou jej otec detí nijako nepomáha. Poukázala na skutočnosť, že už v čase posledného
rozhodnutiaovýživnombolaustálenánedostatočnásumavýživnéhozostranyotca,ktorýpodniká,nemá
žiadny zdravotný problém, niekoľko desiatok rokov je tuhým fajčiarom a dáva prednosť svojim osobným
aktivitám a výdavkom pred pokrývaním odôvodnených mesačných výdavkoch detí. Ona je nefajčiarka, z
finančných dôvodov si nezvolila ani právneho zástupcu ani na rozvodový ani na tento spor, pričom otec
detí mal právne zastúpenie aj v rozvode aj v tomto spore. Je teda predpoklad, že má financie nazvyš.

Deti nemajú žiadne nadštandardné výdavky a preto je ona toho názoru, že by mal otec zmeniť spôsob
svojho života a ňou navrhovanými sumami zvýšeného výživného prispievať na zvýšené výdavky detí. Na
skutočné výdavky detí otec nijako neprispieva, pričom na strane maloletého od septembra 2014 nastala
podstatná zmena pomerov, začal navštevovať ZŠ, školské potreby mu otec nekúpil ani na ne neprispel.
Maloletý navštevuje futbalový krúžok G. L. trénuje aj v telocvični aj na štadióne, s čím má zvýšené

výdavky. Maloletá M. od septembra 2015 navštevuje piatu triedu ZŠ, navštevuje plaveckú akadémiu L.,
navštevuje ZUŠ L. má zvýšené výdavky s tým, že nosí okuliare a zubný strojček. Tieto zvýšené výdavky
otca maloletých detí nezaujímajú, neprispieva na ne žiadnou zvýšenou sumou.

Zdrojom príjmu matky je suma XXX€ mesačne, vrátene daňového bonusu na obidve maloleté deti,

poberá rodinné prídavky v sume XX€ mesačne a výživné od otca v sume XXX€ mesačne. Matka
pracuje ako T. v advokátskej kancelárii M. K návrhu matka pripojila rozpis mesačných výdavkov detí od
septembra 2014, do augusta 2015 s tým, že rozpis týchto výdavkov u každého maloletého zvlášť sa
pohybuje v sumách od cca XXX€ mesačne do cca XXX€ mesačne.

3.Otec sa dňa 15.02.2016 k návrhu matky vyjadril, návrh na zvýšenie výživného pre maloleté deti navrhol
zamietnuť a dňa 22.03.2016 navrhol jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom znížiť, u M. zo
sumy XXX€ mesačne na sumu XX€ mesačne a u Q. zo sumy XX€ mesačne na sumu XX€ mesačne. K
návrhu uviedol, že dňa 13.05.2014 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému F. a že z toho
dôvodu nemá možnosť plniť doterajšie určené výživné. Žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého

F., ktorá je rozvedená, má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom z prvého manželstva F., pričom
s maloletým F. je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok XXX,XX€ mesačne a rodinné
prídavky na tri deti v sume XX,XX€ mesačne. Jeho zárobkové pomery sa oproti predchádzajúcemu
obdobiu nezmenili, sú približne na úrovni cca XXX€ mesačne.

4.Uznesením č.k. 13P 329/2015-106 zo dňa 08.12.2015 súd ustanovil maloletým deťom kolízneho
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý po vykonanom dokazovaní navrhol,
aby súd návrh otca na zníženie výživného zamietol a o návrhu matky na zvýšenie výživného, aby
rozhodol aspoň tak, že výživné na maloletú M. súd zvýši na XXX€ mesačne a na Q. na XXX€ mesačne.

5.Súd o návrhoch rodičov s ktorými obaja navzájom nesúhlasili vykonal dokazovanie oboznámením sa
s obsahom spisu Okresného súdu Žilina 9P 310/2012, vypočul rodičov, oboznámil sa s potvrdeniami o
ich príjmoch, s rozpismi mesačných výdavkov detí, s listinnými dôkazmi s vecou súvisiacimi tak, ako ich
rodičia postupne od podania návrhu založili do spisu, a zistil že:

Matka maloletých detí je rozvedená, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, pracuje ako T. v advokátskej
kancelári. Maloletá M. od septembra 2015 navštevuje piatu triedu ZŠ, maloletý Q. druhú triedu ZŠ.
S deťmi býva v B. na ulici L. v rodinnom dome, ktorý patrí jej priateľovi, ktorý je slobodný, bezdetný,
podnikateľ. V rodinnom dome bývajú spolu oni štyria od 23.06.2014, pričom jej deti s jej priateľom veľmi
dobre vychádzajú.

Otec maloletých detí je rozvedený, býva v I. v rodinnom dome svojich rodičov, pričom rodinný dom je
polyfunkčnýajsnebytovýmipriestormi,otecbývavsamostatnev3-izbovejbytovejjednotkespriateľkou,
s jej dvomi deťmi a ich spoločným maloletým synom F..6.Vrámci vykonávaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí M. a Q.
majú pravdepodobne nespracovaný svoj vzájomný vzťah, ktorý ukončili rozvodom, pričom navzájom si

vyčítajú nové spôsoby života. Obaja zarobia aj v súčasnosti minimálne mzdy, pričom maloletým deťom
M. a Q. sa zvýšili mesačné výdavky tým, že M. začala navštevovať druhý stupeň ZŠ a tým, že Q. nastúpil
do prvého ročníka ZŠ. Na zvýšených odôvodnených mesačných výdavkoch maloletých detí by sa mali
rodičiapodieľaťpodľasvojichschopností.Rodičiavzájomnenavrhovalipoukončenomdokazovanísvoje
vzájomné návrhy zamietnuť. V súčasnosti má matka približne o XXX€ mesačne netto vyšší príjem ako

v predchádzajúcom období, otec má približne rovnaký príjem s tým, že príjem XXX€ netto mesačne
má z prenájmu nehnuteľností, ktoré patria jeho rodičom a o ktoré sa stará. Má ukončené štúdium na Q.
maturitnou skúškou s tým, že jeho právna zástupkyňa súdu oznámila, že Q. otec nemôže robiť, z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu očí. V tomto smere má otec obmedzenú možnosť zamestnať sa.

7. Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť

rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

8.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10.Podľa§62ods.3Zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

11.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

12.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

15.Podľa§ 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Po vykonanom dokazovaní zhodnotiac zmeny, ktoré nastali na strane maloletých detí a ich rodičov

od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti, súd o návrhoch rodičov rozhodol tak,
že na každé maloleté dieťa M. a Q. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o XX€ mesačne od 01.09.2016.
Súd je toho názoru, že k tomuto dátumu je možné ustáliť podstatnú zmenu pomerov na strane detí,
ktoré sú od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom o dva roky staršie a niet pochýb, že tou
skutočnosťou, že M.tuduje na druhom stupni ZŠ a tou skutočnosťou, že Q. začal navštevovať prvú triedu

ZŠ nastala podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje aspoň čiastočne zvýšené výživné. Súd je toho
názoru, že na každé maloleté dieťa môže otec platiť o XX€ mesačne vyššie výživné, nakoľko aj za
tohto predpokladu sumy zvýšeného výživného zo strany otca nepokryjú v celom rozsahu v skutočnosti
vzniknuté výdavky maloletých detí, na ktorých by sa mali rodičia podieľať každý podľa svojich schopností
a možností, nakoľko na výživu zo strany svojich rodičov sú maloleté deti odkázané až do tej doby,

pokiaľ nie sú schopné samé sa živiť a pokiaľ sa pripravujú na svoje budúce povolanie. Skutočnosť,
že sa maloletým deťom zvyšujú úmerne veku výdavky, by mali rodičia vziať do úvahy pri voľbe svojho
spôsobu života. To, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť neznamená, že má byť dôvodom na
zníženie výživného pre jeho staršie školopovinné deti, ktorá skutočnosť nemôže byť na ťarchu týchtodetí. Otec má zvoliť taký spôsob života, aby si mohol vyživovacie povinnosti ku všetkým trom maloletým
deťom riadne plniť. V konaní nepreukázal iný dôvod na zníženie výživného a na zamietnutie návrhu
matky na zvýšenie výživného ako ten, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Je nezamestnaný,

na úrade práce pravdepodobne neevidovaný a jeho zdrojom príjmu je suma XXX€ mesačne z prenájmu
nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť riadne a vierohodne súdu nepreukázal.

17.Z uvedených dôvodov súd o návrhu matky rozhodol tak, že jej návrhu na zvýšenie výživného
čiastočne vyhovel vo zvyšku návrh zamietol, keď mal za preukázané, že v súčasnosti nie je v

schopnostiach otca platiť zvýšené výživné tak, ako matka navrhuje spolu v sume XXX€ mesačne od
01.09.2015. Z uvedených dôvodov súd aj návrh otca na zníženie výživného pre maloleté deti tak, ako
navrhuje, aby platil XX€ mesačne a XX€ mesačne od 01.09.2015 zamietol. Navrhované riešenie nie
je v záujme zabezpečenia ďalšej riadnej výživy maloletých detí.

18.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.