Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Monday, June 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/775/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314224243
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314224243.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Eva Barcajová a JUDr. Katarína Arnouldová v právnej veci žalobcu: Naša domová správa, s.r.o., so
sídlom Legionárska 1127, Sereď, IČO: 47 582 031, proti žalovaným: 1) Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V.
XXXX/X, Q., zastúpený: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava,
2) Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXXX/A, Q., o zaplatenie 2.599,42 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaných 1) a 2) proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 10C/64/2014-90 zo dňa 14. mája 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Voči žalovanému 1) sa odvolacie konanie z a s t a v u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaných 1) a 2) spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.599,42 eura s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,50
eura od 01.05.2013 do zaplatenia, s 5,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 126,50 eura od
01.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,50 eura od 01.07.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,50 eura od

01.08.2013 do zaplatenia, zo sumy 126,50 eura od 01.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od
01.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.11.2013 do zaplatenia, s 5,25% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 131,35 eura od 01.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.01.2014 do
zaplatenia, zo sumy 259,37 eura od 01.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.02.2014 do
zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.04.2014 do
zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.06.2014 do
zaplatenia, s 5,15% ročným úrokom z omeškania, zo sumy 131,35 eura od 01.07.2014 do zaplatenia,

zo sumy 131,35 eura od 01.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 131,35 eura od 01.09.2014 do zaplatenia, s
5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 131,35 eura od 01.10.2014 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1) a 2) zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vo výške 155, 50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Po právnej stránke súd rozsudok odôvodnil § 3 ods. 1, § 697 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ),
§ 6 ods. 1, § 7b ods. 1 § 8a ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov. Vecne rozsudok odôvodnil tým, že súd mal predloženou notárskou zápisnicou z 22.4.2015
notárkou JUDr. Andreou Barancovou, PhD. sp. zn. N 79/2015, Nz 13623/2015 preukázané, že byt
vo vlastníctve žalovaných 1) a 2) bol predaný na dražbe. Vydražiteľom sa stala obchodná spoločnosť
TP Centrum, s.r.o. so sídlom v Šali. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie preddavkova nákladov za správu bytu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaní 1) a 2) so
žalobcom za trvania manželstva uzatvorili zmluvu o správe domu, v zmysle ktorej vznikla povinnosť
žalovaných platiť žalobcovi preddavky a skutočné náklady za správu domu a poskytnúť požadované

plnenie za obdobie od apríla 2013 do septembra 2014. Napriek vyúčtovaniu, zaslaným upomienkam
žalovaní dlžnú sumu, ktorá je predmetom konania nezaplatili. Po rozvode manželstva si žalovaní
nevyporiadali svoj majetok patriaci do bezpodielového vlastníctva manželov (BSM) v lehote troch rokov,
preto sa bezpodielové spoluvlastníctvo k bytu zmenilo na podielové spoluvlastníctvo. V takom prípade
o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch manželov sú

rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
To znamená, že v čase rozhodovania súdu byt patril do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1) a
2). Uzatvorením zmluvy o správe bytu medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovoprávny vzťah, na
základe ktorého sa žalovaní 1) a 2) zaviazali žalobcovi platiť úhrady dohodnuté v zmluve. Z § 139
OZ vyplýva pre žalovaných, ako podielových spoluvlastníkov povinnosť platiť pre každého polovicu z
právnychúkonov,týkajúcichsapredmetnéhobytutak,žesúoprávneníapovinníspoločneanerozdielne.

Je ich povinnosťou spoločne sa podieľať na úhradách do času, pokiaľ nedôjde k zrušeniu a vyporiadaniu
podielovéhospoluvlastníctva. Predmetnéustanoveniejeprávnouskutočnosťou,ktorázakladásolidárny
záväzok. K námietkam žalovaného 1) súd uviedol, že žalovaný 1) žiadal, aby ho súd vylúčil zo solidárnej
zodpovednosti z dôvodu, že byt neužíva od rozvodu manželstva a doposiaľ všetky pohľadávky súvisiace
s bytom hradil výlučne on cestou exekúcie. Občiansky zákonník nepozná pojem vylúčenia zo solidárnej

zodpovednosti, preto súd považoval námietku za neopodstatnenú. Žalovaný 1) žiadal zamietnuť žalobu
voči nemu s poukazom na dobré mravy upravené v § 3 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník, ani iný právny
predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax zhodne považujú dobré mravy za všeobecne
uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú základný hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca
ich považuje za tak významné, že ich odkazom v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Tieto

morálne pravidlá majú objektívnu povahu. Súdna prax zaujala názor, že postup súdu podľa § 3 ods. 1
OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu práva založeného zákonom dochádza z
iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná, alebo
aspoňprevažujúcamotiváciajeúmyselpoškodiťčiznevýhodniťpovinnúosobu,prípadnekedyjezrejmé,
že výkon práva vedie k neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa ako vo vzťahu medzi účastníkmi,

tak na postavení niektorého z nich navonok. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu
právnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych
noriem. Žalovaný 1) videl rozpor s dobrými mravmi v prípade, ak by ho súd zaviazal na zaplatenie
dlžnej sumy napriek tomu, že doposiaľ výlučne on platil cestou exekúcie pohľadávky spojené s užívania
bytu, pričom byt výlučne užíva žalovaná 2). Žalobca si uplatnil zaplatenie pohľadávky solidárne v súlade

so zákonom. Bolo vecou žalovaných, aby po rozvode manželstva si vyporiadali BSM. K vyporiadaniu
BSM nedošlo z dôvodu, že žalovaní sa nevedeli dohodnúť na vyporiadaní a nebol ani podaný návrh
na vyporiadanie BSM z dôvodu, že žalovaný 1) nemal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie
súdneho poplatku. Pokiaľ jeho ekonomická, finančná, sociálna situácia mu nedovoľovala zaplatiť súdny
poplatok za návrh, mal právo žiadať súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Súdny poplatok

za návrh o vyporiadanie BSM je určite nižší, ako platenie pohľadávok za užívanie bytu, ktorý zaplatil
žalovaný 1) za byt, ktorý neužíval. Súd nakoniec zdôrazňuje, že každý je pri výkone svojho práva
povinný dbať na to, aby neznemožnil, či nerušil výkon práv iných. Zákon ustanovuje pravidlá a spôsob
výkonu subjektívnych práv a povinností, ktoré vyplývajú zo zásady, že subjektívne práva a povinnosti
nemožno vykonávať neobmedzene. Z uzatvorenej zmluvy o správe bytu žalovaným vznikli spoločné

práva,aleajpovinnosti,ktorévočižalobcovimajúplniťspoločneanerozdielne.Vprípade,žežalovaný 1)
zaplatí pohľadávku žalobcovi sám, má právo od žalovanej 2) žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaní sa s platením preddavkov za správu domu a poskytované plnenia dostali do omeškania, preto
má žalobca právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a úspešnému žalobcovi

priznal právo na zaplatenie trov konania vo výške 155,50 eura za zaplatený súdny poplatok za návrh.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1) z dôvodu, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP a
súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) OSP. Žalovaný

1) už pred rozvodom predmetný byt opustil a po rozvode ho definitívne neužíval a bol nútený z dôvodu
vážnych nezhôd so žalovanou 2) si nájsť nové nájomné bývanie, ktoré užíval a užíva spolu so svojím
toho času už dospelým synom G.. Rozvodovým rozsudkom bol žalovaný 1) zaviazaný platiť výživné na
dcéry a to na maloletú E. a na maloletú E.. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plnil. Dlhodobo boližalovanému 1) zrážané zo mzdy sumy pri vedení exekúcii na základe súdnych rozhodnutí v ktorých boli
spolu so žalovanou 2) zaviazaní na platenie úhrad za služby spojených s užívaním bytu, ktorý žalovaný
1) dlhodobo neužíva. V čase vedenia exekučných konaní žil s príjmom na hranici životného minima,

pretože výlučne žalovaný 1) uhrádzal exekvované náklady na bývanie jeho bývalej manželky, žalovanej
2). Žalovaná 2) po rozvode manželstva pracovala sporadicky a väčšiu časť uplynulého trojročného
obdobia nepracovala vôbec a jej jediným príjmom bolo výživné na deti, ktoré od žalovaného dostávala.
Žalovaný1)sapokúšal sožalovanou2)dohodnúťopredajibytuzdôvoduzníženianákladovnabývanie,
snažil sa vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Akékoľvek návrhy žalovaná 2) odmietala. Žalovaný 1)

trvánatom,žerozhodnutiesúduuhradiťvzniknutýdlhvočižalobcovititulomneuhrádzaniapredpísaných
platieb do fondu opráv spoločne so žalovanou 2) je voči žalovanému 1) nespravodlivým rozhodnutím,
pretože súd nevzal do úvahy námietku žalovaného 1) v súlade s § 3 ods. 1 OZ. V spornom období spolu
s dcérami užívala byt výlučne žalovaná 2), preto len ona je povinná zaplatiť dlžnú sumu. Z uvedených
dôvodov žalovaný 1) navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaplatením
žalovanej sumy a náhrady trov konania zaviaže výlučne žalovanú 2) a voči jeho osobe návrh v celom

rozsahu zamietne.

4. Žalovaný 1) zobral odvolanie v celom rozsahu späť podaním doručeným súdu 30.11.2015.

5. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd

odvolacie konanie zastaví.

6. Späťvzatie odvolania je dispozitívny úkon účastníka konania, ktorý odvolanie podal. Na účinné
späťvzatie sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, ani súhlas súdu a možno ho urobiť až do okamihu,
kým súd o podanom odvolaní nerozhodne. Po späťvzatí odvolania odvolací súd rozhodne už len o

zastavení odvolacieho konania. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalovaného 1, ktorí vzal svoje odvolanie
výslovne v celom rozsahu späť, odvolací súd v zmysle § 369 CSP odvolacie konanie voči žalovanému
1) zastavil.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 2). V odvolaní uviedla, že žalovaný 1)

neplatil žalovanej 2) pravidelne mesačné výživné, ešte v januári 2013 žalovanej 2) dlhoval na výživnom
1.750eur.Žalovaný1)dlhovalžalovanej2)izaostalézročnévýživné,ktoréneboloeštevmesiacijúl2013
vyplatené. Zaostalé zročné výživné si žalovaná musela uplatniť pomocou overených rozsudkov u notára,
advokátovi zaplatiť za každý rozsudok a ten všetko zaslal exekútorovi. Dlžného výživného sa musela
domáhať v exekučnom konaní. Skutočnosť, že predmetný byt obýva žalovaná 2) je irelevantný, nakoľko

pokým táto nehnuteľnosť spadá do BSM na plnenie povinností vyplývajúcich zo správy nehnuteľností
majú byť vlastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne až do jeho vyporiadania. Pod pojem výživné
teoreticky spadá aj zabezpečenie bytovej otázky detí, avšak súd konštatoval, že tieto prostriedky sa
prioritne majú využiť na financovanie výživy, ošatenia, školských pomôcok poprípade mimoškolských
aktivít, teda na plnohodnotný vývoj maloletých detí. Žalovaný 1) nemôže očakávať, že žalovaná 2) bude

z týchto finančných prostriedkov, ktoré jej posiela na výživné, uhrádzať dlhy voči žalobcovi. Žalovaná
2) sa v odvolaní zamýšľa nad tým, ako môže žalovaný 1) v konaní poukazovať na to, že plnenie voči
jeho osobe sa považuje za nespravodlivý výkon práv v rozpore s dobrými mravmi a ako môže mať
za to, že sú preukázané dôvody na vylúčenie solidárnej zodpovednosti. Žalovaná 2) ešte v roku 2011
navštívila realitnú kanceláriu za účelom predaja bytu, avšak žalovaný 1) nachádzal stále výhovorky, aby

sa predaj neuskutočnil. Žalovaná 2) navrhla, aby bol byt predaný a zo získaných finančných zdrojov
boli uspokojené všetky záložné práva. Exekučné príkazy na všetky exekúcie boli rozposlané i všetkým
zamestnávateľom žalovanej 2) ktorá nedosahovala taký príjem, aby jej z neho vykonávali exekučné
zrážky. Žalovaný 1) viackrát ohovoril dobré meno žalovanej 2), hrubo ju osočoval, osočuje a tak jej
znemožnil prístup k lepšie platenému pracovnému miestu. Žalovaná 2) nesúhlasila s dražbou ich

bytu a podala voči dražbe námietky. Žalovaná 2) nesúhlasí s tým, že aj v prípade, keby žalovaný 1)
zaplatil pohľadávku žalobcovi sám, by mal mať právo voči žalovanej 2) žiadať vydanie bezdôvodného
obohatenia. Žalovaný 1) sa nechcel vyporiadať, nechcel predať byt cez realitnú kanceláriu. Žalovaný 1)
neplatil pravidelne výživné, nechcel zaplatiť zročné zaostalé výživné, dobrovoľne neplnil to, čo mu súd
uložil. Byt bol vydražený približne o 21.000 eur nižšiu sumu, ako sú dlhy na byte a suma nemusí byť

konečná. Keďže žalovaná 2) nemá peniaze na advokátov, preto podáva odvolanie sama. Odvolaním sa
domáha predovšetkým toho, že žalovaný 1) má zaplatiť pohľadávku žalobcovi sám a nemá právo sa od
žalovanej 2) domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.8. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 16.9.2015 a navrhol rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že argumentácia žalovaných je neopodstatnená,
pretože žalobca sa svojho nároku domáha na základe platnej právnej úpravy.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. OSP,
pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3, CSP, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo zverejnené v lehote najmenej 5 dní pred jeho
vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie je potrebné dodať nasledovné:

12. Predmetom sporu bola v danom prípade pohľadávka žalobcu, vo výške 2.599,42 eura s
príslušenstvom voči žalovaným, ktorej sa domáhal titulom úhrad do fondu opráv a za služby spojené s
užívaním bytu žalovaných na X. podlaží v bytovom dome súp. č. XXXX/A na V. ulici v Q. za obdobie od

apríla 2013 do októbra 2014. Byt bol v čase rozhodovania súdom prvej inštancie predaný v dobrovoľnej
dražbe a v čase existencie dlhu bol v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, pretože si BSM po
rozvode nevyporiadali. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných 1) a 2) zaviazal zaplatiť dlžnú
sumu. Neprihliadol na obranu žalovaných, ktorí počas konania v podstate namietali len tú skutočnosť,
že žalovaný 1) tvrdil, že nemá byť zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy, pretože v uvedenom období

byt užívala výlučne žalovaná 1) s dvoma dcérami strán sporu, žalovaný1) výlučne doposiaľ zaplatil
všetky výdavky spojené s užívaním tohto bytu v exekúcii, pretože žalovaná 2) nikde nepracuje alebo
dosahuje len taký príjem, z ktorého nie je možné exekvovať žiadnu sumu. Navyše žalovaný 1) si platí
náklady spojené s vlastným bývaním spolu so synom, pretože sa od žalovanej 2) odsťahoval. Žalovaný
1) považoval výkon práv žalobcu voči jeho osobe vzhľadom na uvedené za v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaná 2) navrhovala, aby nebola zaviazaná na zaplatenie dlžnej sumy z dôvodu, že nemá dostatok
finančných prostriedkov aj preto, že žalovaný 1) jej riadne neplatil výživné na dve maloleté deti a svojich
nárokov sa musela voči nemu domáhať v exekúcii.

13. Žalovaná 2) v odvolaní poukazovala na rovnaké skutočnosti, ako pred súdom prvej inštancie. Aj

keď bývala v spoločnom byte oboch žalovaných, nemá finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy.
Žalovaný 1) jej riadne neplatil výživné, musela sa ho domáhať v exekúcii. Z uvedeného dôvodu navrhla,
aby bol žalovaný 1) zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň nesúhlasila s tým, že ak aj žalovaný
1) zaplatí dlžnú sumu, mal by mať voči žalovanej 2) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý riadne odôvodnil, prečo
výkon práva žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi a zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy oboch
žalovaných spoločne a nerozdielne. Žalobca nemôže v konaní doplácať na vzájomné nezhody oboch
žalovaných, ktorí sa počas konania pred súdom prvej inštancie a aj v podanom odvolaní vzájomne
obviňovali a každý z nich poukazoval na chybné kroky toho druhého, v dôsledku čoho by mal dlh

zaplatiť ten druhý z bývalých manželov. Neschopnosť žalovaných predať spoločný byt, aby nemuseli
platiť vysoké náklady súvisiace s jeho obstaraním a užívaním pre vzájomné nezhody až do takej miery,
že byt bol napokon predaný v dobrovoľnej dražbe a žalovaní 1) a 2) za neho dostali menej, ako keby ho
predali prostredníctvom realitnej kancelárie, nemôže byť na úkor žalobcu a výkon jeho práv nemôže byťpovažovaný za v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žalovaným za obdobie od apríla 2013 do októbra
2014 riadne poskytoval služby v súlade s uzavretou zmluvou a výkone správy, preto bolo povinnosťou
žalovaných, ako spoluvlastníkov bytu za poskytované služby zaplatiť dohodnutú sumu. V tomto konaní

nemôže byť posudzovaná námietka žalovanej 2), aby bolo v budúcnosti zakázané žalovanému 1)
domáhať sa od žalovanej 2) vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, ak celú dlžnú sumu zaplatí
žalovaný 1). Ide o právo žalovaného 1) vyplývajúce mu zo zákona a ani súd nie je oprávnený výkon
takéhoto práva obmedziť, alebo dokonca zakázať. Ak tak žalovaný 1) urobí a uplatní si nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej 2) súdnou cestou, až v tomto budúcom konaní bude

súd oprávnený (a povinný) vysporiadať sa s argumentáciou žalovanej 2).

15. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny
s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalovanej 2). Nakoľko mu
však preukázateľne žiadne nevznikli s poukazom na čl. 4 CSP, odvolací súd žalobcovi právo na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).