Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617203191
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4617203191.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a
členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast.
Advocate s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: F. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom J. XXX, o vymoženie sumy 700 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 26. apríla 2017 č. k. 10Er/871/2017-13 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdneho
exekútora so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, zo dňa 09. 01. 2017 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er/871/2017, EX 870/17. Rozhodnutie

odôvodnil ustanoveniami § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3, § 243h ods. 1 prvá veta
Exekučného poriadku, § 243h ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54 ods. 1, 2, §
39 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 a § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, § 2 ods. 1, § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Súd prvej inštancie preskúmal oprávneným predloženú

zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 06. 02. 2014 a rozhodcovskú zmluvu zo dňa 06. 02. 2014
uzavretú medzi povinným a oprávneným a zistil, že právny vzťah účastníkov je spotrebiteľský a úver
poskytnutý povinnému je spotrebiteľským úverom. Uviedol, že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že
všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako
aj spory, ktoré z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej úverovú zmluvu a uplatnenia práv z
takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred

Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmania rozhodcovského rozsudku,
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok),
stým,žesazmluvnéstranydohodli,žepokiaľktorákoľvekzozmluvnýchstránpodážalobuorozhodnutie
akéhokoľveksporu,ktorývzniknezprávnychvzťahovuvedenýchvbode1článkuIIzmluvyvrátanesporu
o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,

ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založenáprávomoc Stáleho rozhodcovského súdu. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská doložka v čl. II
rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podpisom rozhodcovskej zmluvy s rozhodcovskou doložkou

tak, ako je koncipovaná v čl. II rozhodcovskej zmluvy, sa spotrebiteľ vopred vzdal práva, aby bol jeho
spor s dodávateľom zo zmluvy o úvere riešený pred nezávislým a nestranným súdom (§ 54 ods. 1 OZ).
Súd prvej inštancie uviedol, že nemá pochybnosti o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy bolo práve
v záujme dodávateľa, ktorého snahou bolo zabezpečiť si, aby prípadný spor zo zmluvy o úvere riešil
subjekt, ktorý dodávateľ sám vyberie a s ktorým spolupracuje, pričom to platí aj v prípade, že by bola

podaná žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, keďže preskúmanie má vykonať rozhodca
toho istého rozhodcovského súdu. Ďalej uviedol, že aj keď rozhodcovská doložka v rozhodcovskej
zmluve pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, táto možnosť bola pre spotrebiteľa iba
teoretická, pretože podľa doložky, ak žalobu na rozhodcovskom súde podal dodávateľ, pričom práve
on mal záujem získať exekučný titul, spotrebiteľ sa už nemohol domáhať svojich práv na všeobecnom
súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá

ako samostatná zmluva a bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Z rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že jej text vopred pripravil veriteľ a predložil ju na podpis dlžníkovi, ktorý celkom zjavne
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré
zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Súd prvej inštancie s poukazom na uvedené dospel k záveru, že
aj keď bola rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine, nebola dojednaná individuálne.

Pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského
konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak
musí postupovať spôsobom preukázateľným. Súd prvej inštancie posúdil rozhodcovskú zmluvu ako
absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa celkom zjavne svojím obsahom
a účelom prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl prvoinštančný súd najmä v tom, že

nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej
formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré ustanovenia vylúčiť, pričom bola podpísaná
v čase, keď ešte žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ, ktorému bolo predložených na
podpis niekoľko listín a medzi nimi aj rozhodcovská zmluva, sa zameriaval na získanie finančných
prostriedkov. Rozhodcovská doložka v rozhodcovskej zmluve (čl. II) je prakticky rovnakého znenia ako

rozhodcovské doložky, ktoré už boli viackrát judikované za neprijateľné zmluvné podmienky, iba nebola
začlenená do všeobecných podmienok, ale do rozhodcovskej zmluvy a upravuje možnosť požiadať
o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, ale rozhodcom toho istého rozhodcovského súdu. Z tohto
pohľadu je potom možné vidieť aj určité obchádzanie zákona, a to konkrétne snahu vyhnúť sa súdnej
kontrolerozhodcovskejdoložkypodľakritériíneprijateľnýchpodmienokspotrebiteľskejzmluvy.Súdprvej

inštancie je toho názoru, že už samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná (drobným
ťažko čitateľným textom) sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom
dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Nakoľko povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy o
úvere, ale predovšetkým rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú
podmienku dojednanú individuálne. Súd prvej inštancie v závere poukázal aj na to, že zmluvy o úvere a

rozhodcovská zmluva boli uzavreté v ten istý deň. Spotrebiteľ tak v skutočnosti ešte pred poskytnutím
finančných prostriedkov a vznikom akéhokoľvek sporu stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná
podľa § 39 a § 53 ods. 5 OZ, pretože nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej

inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci, spočívajúcim v prekročení rámca preskúmavacej činnosti zverenej zákonom č. 233/1995 Z.

z. v znení neskorších právnych predpisov a v jeho nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či

sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS
SR 5/2000. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovskýchrozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Okrem toho vytkol aj neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. K uvedenému
poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3

a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou
samostatného právneho úkonu a to na samotnej listine. Uznal pritom, že v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia

voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci zastal názor,
že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu

oprávneného nemienila vyhovieť, stotožnila sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednalodvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, dňa 09. 01. 2017

požiadalsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhoovykonanieexekúcievočipovinnémunavymoženie
sumy 700,00 eur s príslušenstvom. Za exekučný titul označil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 02774/16
zo dňa 01. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 10. 2016 a vykonateľnosť dňa 01. 12.
2016. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 12. 04. 2017 Okresnému súdu Topoľčany žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s prílohami. Následne súd prvej inštancie vo veci
rozhodol napadnutým uznesením.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne vec po právnej stránke posúdil a
svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

9. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti postupu súdu prvej inštancie ohľadom preskúmavania
rozhodcovského rozsudku považuje za potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už v
uznesení z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3 z roku 2012 pod por. č. 46 zaujal stanovisko, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Vychádzal pritom z jednotného názoru súdnej praxe, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zaoberá tým,či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so
zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z

pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

10. Exekučný súd je teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený
exekučný titul (ne)bol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom,
že ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie
ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej
vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a

rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je
teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to, či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. januára 2013 sp.

zn. 4Cdo 31/2013).

11. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok skutkových a
právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený už v štádiu

rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj bez návrhu
(ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný
súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby
zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.

12. Nemožno preto prisvedčiť odvolateľovi v tom, že by súd prvej inštancie ako exekučný súd
prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným poriadkom, keďže v preskúmavanej
veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej inštancie, ktorý po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská zmluva bola

uzavretá platne. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd prvej inštancie len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

13. K samotnému záveru súdu prvej inštancie v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou treba uviesť, že
rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná,
avšak na rozdiel od súdu prvej inštancie bol toho názoru, že rozhodcovskú zmluvu je potrebné posúdiť
ako absolútne neplatnú zmluvu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko celkom zjavne svojím
obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi videl najmä v tom, že táto

podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Keďže spotrebiteľ nemal možnosť tento výber ovplyvniť, bol pre vybraný rozhodcovský súd
zdrojom príjmov, a preto bola namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie
objektívne, čo sa jednoznačne objavilo aj v nedostatočnej ochrane spotrebiteľa a priznaní práv, na ktoré

oprávnený v zmysle spotrebiteľských predpisov nemal nárok. Okrem toho odvolací súd rozpor s dobrými
mravmi videl aj v okamihu, kedy došlo k podpísaniu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko v čase podpisu ešte
žiadna pohľadávka neexistovala a spotrebiteľ sa zameriaval na získanie finančných prostriedkov, na
získaniektorýchmubolooprávnenýmpredloženýchniekoľkolistínamedzinimiajrozhodcovskázmluva.Z uvedeného pohľadu je potrebné vyjadriť pochybnosť, či spotrebiteľ sa mal možnosť so samotným
textom rozhodcovskej zmluvy oboznámiť a uvedomiť si jeho obsah, najmä právne následky. Navyše
bolo potrebné v tomto ohľade vidieť aj určité obchádzanie zákona, pretože v takejto forme rozhodcovskú

zmluvu nemožno hodnotiť ako rozhodcovskú doložku a podrobovať ju súdnej kontrole, pričom bolo už
viackrát judikované, že rozhodcovská doložka v rovnakom znení je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
nakoľko spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná
- a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom - už sama osebe podstatne sťažuje riadne

oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými. Pokiaľ teda právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej zmluve, je nesporné, že rozhodcovský
rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým
exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia
by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného, uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho
vydanie. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).