Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208864
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715208864.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Jozefa Mikluša a členov senátu Mgr. Jána Bednára a JUDr. Jána Bobora, v exekučnej veci
oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému: S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX/XX, XXX XX Z., o vymoženie

pohľadávky oprávneného v sume 16,69 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 821 08 Bratislava pod
spisovou značkou EX 3487/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
13Er/304/2015-15 zo dňa 24.03.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 04436/14 zo dňa
16.09.2014. Základný právny rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok
veriteľa z titulu poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa
24.02.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 200,00
eur, ktorý mal byť splatený zvýšený o príslušný poplatok v 12 mesačných splátkach po 33,- eur. Keďže

dlžník neplnil svoje záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas, veriteľ podal žalobu na rozhodcovskom
súde, ktorý právomoc vec prejednať a rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený s
povinným uzavrel v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

3. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom ako zmluvy spotrebiteľské, a to predovšetkým vzhľadom na ustanovenie §

2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“ )a § 52
ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) účinných
v čase uzavretia zmluvy o úvere, preto na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval
normy spotrebiteľského práva. K spotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere uviedol, že podstatným
z hľadiska vyslovenia uvedeného záveru nie je predmet zmluvy ale povaha zmluvných strán. Uvedené

vo vzťahu k pôsobnosti smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
konštatoval Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse,KatarinadeManGarabitoprotiJahaniBV,zodňa30.05.2013(body29-30).Zhľadiskavysloveniazáveru
o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným je preto relevantná
tá skutočnosť, že spotrebiteľom je osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo

povolania, pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Podľa Obchodného registra SR je obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. poskytovateľom úverov z vlastných zdrojov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že
právnom vzťahu na základe zmluvy o úvere je v postavení dodávateľa. Pokiaľ ide o postavenie
povinného, súd nemal pochybnosť, že by v rámci zmluvného vzťahu konal v rámci podnikateľskej alebo

inej obchodnej činnosti, preto ho súd posúdil ako spotrebiteľa a priznal mu právnu ochranu, ktorá mu
ako spotrebiteľovi podľa právnych noriem prináleží. Na základe uvedeného súd aplikoval na predmetný
právny vzťah normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval svoju právomoc posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy, či

už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky k inej zmluve v rámci prieskumnej právomoci
vyplývajúcej z ust § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd preskúmava či ustanovenia takejto dohody
nie sú neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve a či zmluvné dojednania
účastníkov zmluvného vzťahu boli, resp. neboli dojednané individuálne, v ktorom prípade by boli
vylúčené z obsahového prieskumu v tom zmysle, či ide o neprijateľné zmluvné podmienky.

5. Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi zmluvného vzťahu uzavretá na samostatnej listine
(§ 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní), pričom táto skutočnosť sama o sebe
ešte nepreukazuje, že jednotlivé ustanovenia rozhodcovskej zmluvy boli individuálne dojednané.
Rozhodujúcou nie je forma rozhodcovskej zmluvy, ale proces jej kreovania, resp. vzniku dohody

účastníkov exekučného konania o právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej uviedol, že ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami sa vzťahuje aj na ustanovenia štandardnej
formulárovej zmluvy, s ktorými spotrebiteľ mal možnosť sa oboznámiť, ale nemohol ovplyvniť ich
obsah ( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Predmetné ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je transpozíciou čl. 3 ods. 2 smernice 93/13/EHS, v súlade s ktorým je potrebné ust. § 53 ods. 2

Občianskeho zákonníka vykladať. Pritom je zrejmé, že predmetom posúdenia ne/prijateľnosti v zmysle
uvedeného ustanovenia smernice nie je predbežne formulovaná zmluva ako celok, ale jednotlivé
dojednania v nej obsiahnuté. To ostatne vyplýva aj z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

6. Návrh rozhodcovskej zmluvy bol spotrebiteľovi predložený v štandardnej formulárovej podobe,

pozostávajúcej z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré dlžník nemal možnosť ovplyvniť, vrátane
možnosti ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. I bode 1 vopred predurčený, ako aj
pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť.
Tento bol veriteľom vymedzený ako predmet rozhodcovskej zmluvy v čl. II bode 1. Tieto ustanovenia
rozhodcovskej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za individuálne dojednané a samotnou

skutočnosťou, že oprávnený predložil dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu vo forme osobitne
uzavretej zmluvy, neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale aj čl.
3 ods. 2 veta tretia smernice 93/13/EHS, vo vzťahu ku ktorému predstavuje § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka transpozičné ustanovenie.

7. Alternatíva vyplývajúca z čl. II. bodu 1 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej je možné spor medzi
účastníkmi exekučného konania riešiť aj pred súdom všeobecným, je len formálna a nedochádza
k jej reálnemu naplneniu, keďže je zrejmé, že v prípade, ak dodávateľ už raz voľbu spočívajúcu
vo výbere rozhodcovského konania uskutoční, spotrebiteľ už nemá možnosť takto vykonanú voľbu
zvrátiť, pretože podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky ako podanie žaloby na

všeobecnom súde. Zároveň s poukazom na povahu spotrebiteľských zmluvných vzťahov je to práve
veriteľ z úverového vzťahu, ktorý sa ocitá v procesnej pozícií žalujúcej zmluvnej strany domáhajúcej
sa plnenia, ktoré v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytol. Súd zároveň poukázal na skutočnosť,
že oprávnený predkladá svoje pohľadávky z podnikateľskej činnosti pred ten istý rozhodcovský súd,
zriadený podnikateľským subjektom - obchodnou spoločnosťou, založenou za účelom zisku, ktorá

skutočnosť vzbudzuje dôvodnú obavu o inštitucionálnej nezávislosti rozhodcovského súdu. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že súd vo vzťahu k rozsudku rozhodcovského súdu nepreskúmaval
vecné a skutkové závery rozhodcovského súdu.8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie vyslovil záver o neprijateľnom charaktere dojednaní
v čl. I. bode 1 a čl. II. bode 1 rozhodcovskej zmluvy, ktoré svojimi dôsledkami napĺňajú kritérium
značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v zmysle

generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dojednaniam predmetnej zmluvy
o úvere ( § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy). Nie je preto
možné konštatovať, že súd vyvodil neprijateľnosť uvedených ustanovení zmluvy na základe právnych a
skutkových záverov rozhodcovského súdu, ale táto neprijateľnosť je daná vzhľadom na obsah zmluvy
o úvere už v čase jej uzavretia. Na základe uvedených ustanovení rozhodcovskej zmluvy týkajúcich

sa určenia osoby rozhodcu a vymedzenia vecného okruhu vzájomných sporov, spory z ktorých budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, získal dodávateľ možnosť uplatniť pred rozhodcovským súdom,
ktorého výber nemohol ovplyvniť, pohľadávky z hrubo nevyvážených ustanovení zmluvy o úvere,
ktoré sú samy o sebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve
(najmä čl. 12 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru). Rovnako tak získal aj možnosť uplatniť v
rozhodcovskom konaní pohľadávku pozostávajúcu z odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorá

by mu vzhľadom na obsah zmluvy o úvere patriť nemala a poskytnutý úver by mal byť považovaný
za bezúročný a bezpoplatkový pre absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V
dôsledku uvedeného podľa záveru súdu prvej inštancie ust. čl. I. bod 1. a čl. II. bod 1. rozhodcovskej
zmluvyneprimeranezvýhodnilidodávateľavočispotrebiteľoviaspôsobiliznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

9. Keďže rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného
konania od rozhodcovskej zmluvy, ktorej ustanovenia čl. I. bod 1 a čl. II. bod 1 súd vyhodnotil ako
absolútne neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a z hľadiska podstatných náležitostí
rozhodcovskej zmluvy nevyhnutné pre jej platnosť, rozhodcovský rozsudok nenadobudol formálnu ani

materiálnu vykonateľnosť a nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd preto
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako

dôvody podania odvolania uviedol § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p. V odvolaní tvrdil, že súd prvej
inštancie prekročil v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“). Súd
v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45
ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne

aplikoval právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť
exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť,
ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním
materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu.

Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie
rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,
t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore
s dobrými mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

11. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a

to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal

skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská
doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody
zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom
zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal

na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

12. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu podaného odvolania,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 31.01.2015 bola pred súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 19.06.2015 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom v Bratislave sp. zn. SR 04436/14 zo dňa 16.09.2014.

15. Podľa článku II. bodu 1 a 2 rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným
dňa 24.02.2012 budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej
dňa 24.02.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z
dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej

zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským
súdom,akžalujúcazmluvnástranapodážalobunaStálomrozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonanie
bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho

predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ
ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych
vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie
zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na

všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu.

16. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

17. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo podané ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o
tomto odvolaní rozhoduje podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v

zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto exekučnom konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.20. Podľa § 44 ods. 2 vety prvej a druhej Exekučného poriadku v znení účinnom do 22.12.2015
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

21. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku

oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého

exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe

titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená.“.

22. Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,

že zmluva o úvere, ako aj rozhodcovská zmluva uzavreté dňa 24.02.2012 medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že
povinný je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal

v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za
spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.
Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú zmluvu z hľadísk podľa §
53 ods. 1 O.s.p., či jej obsahom nie je taká dohoda zmluvných strán, resp. zmluvná podmienka,

ktorá vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa.

23. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu odvolací
súd právne posúdil ako neprijateľnú a s poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

tým za absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatným z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy je to, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že
dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako

zmluva o úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli
povinného pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen
všeobecné obchodné podmienky, ale aj predtlačené znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných
ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má
povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o

úvere. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej
zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá sospotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku je
práve pri rozhodcovskej zmluve zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať

spor súkromnou osobou a spotrebiteľ sa ďalej nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným
súdom. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Veriteľ
podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v čl. II bode

1, písm. a/ rozhodcovskej zmluvy. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo
k porušeniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces
pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ
ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlačenej časti rozhodcovskej
zmluvy je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom

konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť.

24. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo dlžníkovi - povinnému odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no
aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej

spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým
základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti,
naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskými spoločnosťami a jednou zo zmluvných strán (oprávneným),

čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv
spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

26. Právny záver odvolacieho súdu nie je spôsobilé vyvrátiť ani ustanovenie čl. II bod 3 rozhodcovskej
zmluvy o možnosti ktorejkoľvek zo zmluvných strán odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní

od jej uzatvorenia, ktoré sa míňa účinkom ochrany spotrebiteľa pred dôsledkami rozhodcovskej zmluvy,
najmä pokiaľ veriteľ túto možnosť ponúka v rámci formulárovej predtlače návrhu rozhodcovskej zmluvy
bez vyvrátenia zákonnej domnienky o absencii jej individuálneho dojednania (§ 53 ods. 2 a ods. 3
Občianskeho zákonníka).

27. Námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní sa
odvolací súd podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval
uvedené ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila
ustanovenie § 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné. V tejto

súvislosti odvolací súd považoval za potrebné dodať, že ak sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či
v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu
sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale o posúdenie, či
rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola platne dojednaná.

28. Ustanovenie rozhodcovskej zmluvy, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľné, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzatvorenia zmluvy neplatné. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozpore so
zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by

oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie,
preto napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).