Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208227089
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Mesiarkinová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7208227089.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej
a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Mariána Sluka, PhD., v spore žalobcov 1/ D. O.,
bývajúceho v U., 2/ I. O. bývajúcej v U., oboch zastúpených advokátom JUDr. Michalom Treščákom
ml., so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, proti žalovaným 1/ I. Y., bývajúcemu v U., t. č. H., zastúpenému
advokátomJUDr.MatúšomHríbom,sosídlomvBardejove,Nahradbách5,2/D.Y.,bývajúcemuvU.,t.č.

H., o zaplatenie 38 244,41 €, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15 C 75/2010, o dovolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 19. apríla 2012 sp.zn. 2 Co 276/2011, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 19. apríla 2012 sp.zn. 2 Co 276/2011 a rozsudok Okresného
súdu Košice II z 30. júna 2011 č.k. 15 C 75/2010-260 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Košice
II na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj ,,okresný súd“ alebo ,,súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. júna
2011, č.k. 15 C 75/2010-260 uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 23 235,74
€ s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18. novembra 2007 do zaplatenia, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V časti úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 23 235,74 € za
obdobie od 16. novembra 2007 do 17. novembra 2007 žalobu zamietol a v prevyšujúcej časti nárok
žalobcov vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania. Proti tomuto

rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/ v časti, ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

2. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 19. apríla 2012 sp.zn. 2 Co 276/2011 rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.), keď sa v celom rozsahu
stotožnil s jeho odôvodnením, pričom reagoval na jednotlivé odvolacie námietky žalovaného 1/. Dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal všetky možné opatrenia na zistenie pobytu žalovaných 1/ a 2/,

a preto, pokiaľ sa mu to napriek všetkej snahe nepodarilo, správne ustanovil žalovaným opatrovníka
a konal s ním, pričom od momentu kedy sa žalovaný 1/ prihlásil na súde prvej inštancie so žiadosťou
študovať spis, už súd prvej inštancie konal so žalovaným 1/, avšak stalo sa tak až v čase po vyhlásení
rozsudku.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 1/ dovolanie, v ktorom namietal, že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že v konaní nemohol uplatniť
svoje procesné práva, pretože nebol súdom prvej inštancie predvolaný na pojednávania konané v
dňoch 29. júna 2011 a 30. júna 2011, pričom v čase doručovania súdnych zásielok (vrátane predvolania
na pojednávanie) sa zdržiaval na adrese H.. Uviedol, že so súdom komunikoval prostredníctvom
JUDr. D. V., ktorého zastupovanie súd v konaní nepripustil, čo bolo s ohľadom na dlhodobý pobyt
žalovaného 1/ v cudzine zásahom do možnosti doručovania písomností žalovanému 1/ prostredníctvom

splnomocneného zástupcu, ako aj že JUDr. D. V. mal byť zo strany súdu vyťažovaný za účelom zisteniapobytu žalovaného, čím mu mohlo byť zabezpečené riadne doručovanie písomností. Namietal, že v
dôsledku uvedeného postupu si zároveň nemohol uplatniť vzájomné nároky voči žalobcom 1/ a 2/.

4. Žalobcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie žalovaného 1/ ako nedôvodné
zamietnuť.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana

sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods.
1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že
dovolanie žalovaného 1/ je dôvodné, v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449
ods. 1 a 2 a § 450 CSP).

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t.j. za účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval
v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konanípredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované),aprocesnúprípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle ustanovení § 236, § 237 ods. 1, § 238 O.s.p.

7. Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy bolo dovolanie spôsobilé vyvolať sledovaný právny
účinokprivadachzmätočnosti(§237ods.1písm.a/ažg/O.s.p.),ikeďjehoprípustnosťz§238ods.1až
3 O.s.p. nevyplývala (napr. Najvyšší súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 151/2015,
3 Cdo 90/2011, 4 Cdo 588/2015, 5 Cdo 424/2015, 6 Cdo 26/2016, 7 Cdo 36/2016, 8 Cdo 27/2016).

8. Pokiaľ žalovaný 1/ tvrdí, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom, robí tak opodstatnene.

9. Žalovaný 1/ namietal vadu konania v zmysle § 237 ods.1 písm. f/ O.s.p., ktorú videl v tom, že nebol
súdom prvej inštancie predvolaný na pojednávania konané v dňoch 29. júna 2011 a 30. júna 2011, keď

sa v čase doručovania písomností zdržiaval na adrese H.. Zároveň namietal, že súd mu nedoručoval
písomnosti a ani nezisťoval jeho adresu prostredníctvom JUDr. D. V..

10. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom
išlo vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Uvedená vada
konania je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručil predvolanie na pojednávania konané v
dňoch 29. júna 2011 a 30. júna 2011 ustanovenej opatrovníčke žalovaného 1/. Dovolací s poukazom

na dovolacie námietky žalovaného 1/ skúmal procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
ustanoveniu opatrovníka súdom žalovanému 1/.

12. Podľa § 29 ods. 2 O.s.p. platilo, že pokiaľ neurobil iné opatrenia, mohol súd ustanoviť opatrovníka aj
účastníkovi,ktoréhopobytnebolznámy,ktorémusanepodarilodoručiťnaznámuadresuvcudzinealebo

akbolodoručeniepísomnostivcudzinespojenésťažkoprekonateľnýmiprekážkami,ktorýbolpostihnutý
duševnou poruchou alebo ktorý nebol schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať. Citované ustanovenie
upravovalo osobitný inštitút zastúpenia na základe rozhodnutia súdu. Podľa tohto ustanovenia mohol
súd ustanoviť opatrovníka iba pre účely konania (ad hoc), ak zistil niektorý z dôvodov uvedených v §
29 ods. 2 O.s.p. Podstatou tejto právnej úpravy nebolo uľahčiť (zjednodušiť) súdu procesný postup,

ale to, aby súdom ustanovený opatrovník hájil záujmy neprítomnej strany (viď tiež viaceré rozhodnutia
najvyššieho súdu, napríklad sp.zn. 1 Cdo 26/2011). Neustanovenie opatrovníka v situácii, v ktorej mu
ustanovený mal byť, ale rovnako aj ustanovenie opatrovníka vtedy, keď neboli preukázané dôvody pre
jeho ustanovenie, má závažné procesnoprávne dôsledky z hľadiska ochrany procesných oprávnení
strany civilného procesu. Judikatúra dospela k záveru, že súd má pred ustanovením opatrovníka

žalovanému z dôvodu jeho neznámeho pobytu vyčerpať všetky možnosti zistenia, či jeho pobyt je
skutočne neznámy (V 30/1974). Ustanoveniu opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p., muselo predchádzať
prešetrenie toho, či sú dané všetky podmienky pre takýto postup a či nie je namieste iné opatrenie (R
21/1971, R 66/1996).13. V prejednávanej veci z hľadiska skutkového vychádzal odvolací súd z toho, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 15 C 75/2010 podmienky na ustanovenie opatrovníka žalovanému
1/ (ako strane sporu, ktorej pobyt nie je známy) podľa § 29 ods. 2 O.s.p. boli splnené a všetky okolnosti

boli zistené vyčerpávajúcim spôsobom. V preskúmavanej veci však súd prvej inštancie uznesením z
3. februára 2011 č.k. 15 C 75/2010-214 ustanovil žalovanému 1/ opatrovníka v zmysle § 29 ods. 2
O.s.p. z dôvodu jeho neznámeho pobytu, napriek tomu, že v čase ustanovenia opatrovníka žalovanému
1/ súdom obsah spisu nedával podklad na jeho ustanovenie. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd
prvej inštancie prostredníctvom dopytu z 27. januára 2010 na Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v

Bruseli zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sa zdržiavajú na adrese Z., a na ktorej v priebehu konania žalovaný 1/
preberaldoručovanépísomnosti(doručenkapripojenákč.l.171spisu).Taktiežnapojednávaníkonanom
10. septembra 2010 JUDr. D. V. uviedol, že sa podľa jeho vedomostí žalovaní zdržiavajú v zahraničí
na súdu známej adrese, keď v ďalšom konaní na výzvu súdu inú adresu žalovaných neoznámil. Súd
prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania (po zistení pobytu žalovaného 1/ v cudzine a úspešnom
doručení mu písomnosti na danú adresu), až do ustanovenia opatrovníka súdom, žalovanému 1/ žiadne

zásielky do zahraničia nedoručoval (pozn. dovolacieho súdu: odpoveď súdu na podanie žalovaného 1/
súd nesprávne adresoval žalovanému 2/), teda v spise sa nenachádzala žiadna súdu vrátená zásielka
adresovaná žalovanému 1/, z ktorej by bolo možné vyvodzovať, že sa žalovaný 1/ na zistenej adrese v
cudzine nezdržiaval. Napriek tejto skutočnosti súd pristúpil k šetreniu pobytu žalovaného 1/ v Slovenskej
republike, avšak negatívne. Súd prvej inštancie tak vyvodil v tom čase nesprávny záver o neznámom

pobyte strany sporu, pretože mu v čase ustanovenia opatrovníka bola známa adresa žalovaného 1/ v
cudzine.

14. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že hoci v ďalšom priebehu konania vyplynulo,
že žalovaný 1/ sa na zistenej adrese v cudzine nezdržiaval, záver o neznámom pobyte žalovaného 1/

by bol predčasný, nakoľko súd nevykonal všetky možnosti zistenia, či jeho pobyt je skutočne neznámy
(a to aj s ohľadom na súdom vykonané predchádzajúce šetrenie pobytu účastníka prostredníctvom
Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Bruseli s pozitívnym výsledkom a vedomosťou o ďalšom konaní
vedenom na súde prvej inštancie pod sp.zn. 12 C 165/2007, v ktorom bol žalovaný 1/ procesnou stranou,
a z ktorého súd zistil, že sa žalovaní dlhodobo zdržiavajú v cudzine.). Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú

rozhodnutie nebolo možné považovať za správne, je, že žalovaný 1/ v podaní doručenom súdu 14. júla
2010 súd výslovne žiadal o doručovanie všetkých zásielok na adresu JUDr. D. V. a zároveň trval na
tom, aby ho v konaní naďalej zastupoval (bez ohľadu na to, že súd prvej inštancie uznesením z 23.
novembra 2009 č.k. 41 Ro 417/2008 nepripustil zastúpenie žalovaného 1/ splnomocneným zástupcom
JUDr. D. V. v zmysle § 27 ods. 2 O.s.p.). Podľa obsahu podania žalovaného 1/ bolo možné tento prejav

vôle žalovaného 1/ považovať za zvolenie si JUDr. D. V. ako zástupcu na doručovanie písomností (§
49 ods. 2 O.s.p.).

15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie ustanovil žalovanému 1/ opatrovníka, hoci súdu v čase jeho
ustanovenia bola známa adresa jeho pobytu v cudzine (pričom zároveň vykonané neúplne šetrenie súdu

nemohlo byť podkladom o neznámom pobyte strany sporu), je namieste záver, že v danom prípade
neboli splnené procesné predpoklady pre postup podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Z týchto dôvodov postupom
súduprvejinštancieanadväzujúcimpostupomodvolaciehosúdu,ktorýnatútonesprávnosťneprihliadal,
keď považoval postup súdu prvej inštancie za správny, odňali súdy nižšej inštancie žalovanému 1/
možnosť pred súdom konať a zaťažili konanie vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

16. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov nižšej inštancie
vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietaj vady zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvej inštancie v celosti (t.j. aj v súvisiacich výrokoch)

a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, ods. 2 a § 450 CSP).

17. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453
ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.