Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115209122
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115209122.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Y. vodárenská spoločnosť,
a. s., A.: 36 570 460, Komenského 50, Košice, proti žalovanej: K. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
XXX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou Mgr. Silviou Havaničovou, súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Prešov, v konaní o zaplatenie 941,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 25C/164/2015-85 zo dňa 11.02.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 275,81
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,10 Eur od 16.10.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 176,28 Eur od 01.11.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 54,70 Eur od 03.01.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 26,73 Eur od 01.02.2014
do zaplatenia. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a posledným vyslovil, že náhradu

trov konania účastníkom nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 26 ods.1 písm.g/, § 32 ods.1 zákona
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.
276/2001 Z.z., ust.§ 37 ods.1, § 517 ods.1, 2 a § 544 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách
konania ust.§ 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi
stranami sporu bola platne uzatvorená nepomenovaná zmluva, na základe ktorej dodával žalobca
žalovanej pitnú vodu, ako aj odvádzal odpadové vody, pričom v konaní neboli preukázané skutočnosti,
ktoré by vyvrátili tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná neuhradila platby za skutočne odobrané množstvo
vody, pričom neboli preukázané skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenia žalobcu, že splnil svoju
povinnosť zo zmluvy. Taktiež bolo preukázané, že žalobca zriadil žalovanej vodovodnú prípojku za 1
Euro, pričom si vyúčtoval dopravu. Rovnako bolo preukázané, že neuhradením faktúry za skutočne

spotrebovanú vodu žalovaná porušila zmluvné podmienky, na základe čoho žalobca prerušil, resp.
obmedzil dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd v súlade s § 31 ods. 1 písm. m) a ods. 8 zákona
číslo 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. S poukazom na vyššie uvedené
preto súd vyhovel žalobe v časti nezaplatenej faktúry za vodné za obdobie od 19.09.2012 do 09.09.2013vo výške 176,28 Eur, v časti nezaplatenej faktúry za dopravu pri zriadení vodovodnej prípojky vo výške
18,10 Eur, v časti nezaplatenej faktúry za prerušenie dodávky dôvody vo výške 54,10 Eur, ako aj v časti
neuhradenej faktúry za spotrebovanú vodu za obdobie od 10.09.2013 do 09.12.2013 vo výške 26,73

Eur. V tejto časti mal súd nárok žalobcu za nepochybne preukázaný a nesporný. Zamietnutie žaloby v
časti uplatneného nároku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 666,06 Eur odôvodnil súd prvej inštancie tak,
že podľa súdu dojednanie o zmluvnej pokute v zmluve o dielo je neurčité a nezrozumiteľné a v súlade
s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval podľa spôsobu
určeného v článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, a to za obdobie zmluvnej viazanosti žalovanej od 10.09.2013

do 18.09.2017. Za toto obdobie mala žalovaná spotrebovať minimálne 423,70 m3 vody v cene 1,5720
Eur za m3. Žalobca mal za to, že jeho oprávnenie na uplatnenie si nároku zo zmluvnej pokuty mu vyplýva
práve z článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, keďže nezaplatením skoršej faktúry za spotrebovanú vodu došlo
na odbernom mieste žalovanej k prerušeniu, resp. obmedzeniu dodávky vody.

4.Zároveňsúdprvejinštanciepoukázalnato,ženijakonespochybňujemožnosťžalobcuakododávateľa

uplatňovať si v prípade porušenia zmluvnej povinnosti sankcie aj vo forme zmluvnej pokuty. Súd však
má za to, že dojednanie o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti Občianskeho zákonníka, a to
tak všeobecné náležitosti upravujúce právne úkony, ako aj osobitné náležitosti konkrétne upravujúce
zmluvnú pokutu. Právny úkon teda musí byť urobený nielen slobodne a vážne, ale aj určito a
zrozumiteľne. Zmluvnú pokutu je možné dojednať pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Ako

je zrejme z článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo, zmluvnú
pokutu si žalobca môže vyfakturovať, ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu pripojenia
odberného miesta zo strany zhotoviteľa, teda žalobcu. Ako je zrejmé z § 32 ods. 1 zákona č. 442/2002
Z. z., tento upravuje možnosti prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody z verejného vodovodu
prevádzkovateľom, teda žalobcom. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu by tak dôvodom pre uplatnenie

si nároku na zmluvnú pokutu voči odberateľovi, teda žalovanej, mohlo byť aj prerušenie dodávky z
dôvodu mimoriadnej udalosti alebo poruchy na verejnej kanalizácii alebo verejnom vodovode, čo však
nie je porušením jej zmluvnej povinnosti. Takéto znenie článku IV. bod 8 je teda neurčité, nezrozumiteľné
a z tohto dôvodu absolútne neplatné. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.
Nič na tom nemení ani uvedenie konkrétneho dôvodu prerušenia resp. obmedzenia dodávky vody podľa

zákona vo faktúre č. 90234536, keďže faktúra ako účtovný doklad nie je relevantným dôkazom pre
posúdeniedôvodnostinárokuúčastníkakonania.Týmjejedinezákonazmluvaupravujúcaichvzájomné
vzťahy.

5. Súd prvej inštancie považoval za právne dôvodné priznať žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z

omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením
svojho peňažného záväzku. Výška priznaného úroku z omeškania je v súlade s citovaným nariadením
vlády SR o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania. Súd teda priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania, a to odo dňa
nasledujúceho po dni, v ktorom nastala splatnosť jednotlivých faktúr.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 142 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 tak, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne pričom jeho úspech je menší
ako neúspech. Súd mu teda nepriznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho
poplatku. Žalovanej trovy konania nevznikli.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti
žalobu zamietal a proti výroku o trovách konania. Namietal, že záver súdu prvej inštancie o neplatnosti
dojednania zmluvnej pokuty nie je správny a je prejavom prílišného právneho formalizmu pri výklade
právnych úkonov a prehnaných nárokov na formuláciu jednotlivých ustanovení zmluvy. O neurčitosť

právneho úkonu ide len vtedy, ak ani na základe výkladu právneho úkonu nie je možné zistiť aký je
obsah a význam tohto právneho úkonu. Ak sa teda určité pochybnosti o určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu dajú odstrániť použitím interpretačných pravidiel, nie je možné dospieť k záveru o
neurčitosti a z toho dôvodu o neplatnosti právneho úkonu. Okrem toho jedným zo základných princípov
výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy pred takým výkladom, ktorý vedie

k neplatnosti. Súd prvej inštancie pri výklade predmetného ustanovenia zmluvy o dielo nepostupoval
správne, keď sa zameral len na izolovaný gramaticky výklad tohto ustanovenia a úplne opomenul
dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotiť v kontexte ostatných ustanovení zmluvy o dielo, účelu tohto
ustanovenia avôleacieľa,ktorézmluvnéstranytýmtodojednanímsledovali.Výkladomtohtozmluvnéhoustanovenia s prihliadnutím na cenu diela (jedno euro) a dojednanie obdobia viazanosti pri odbere vody
z verejného vodovodu a minimálneho odberu vody, ako aj na povinnosť žalovanej podľa článku IV.
bod 7 Zmluvy nedopustiť sa, resp. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo viesť k prerušeniu

dodávkyvodyalebokukončeniuzmluvyzdôvodovporušeniapovinnostipodľatejtoZmluvyjeevidentné,
že vôľou zmluvných strán bolo zmluvnú pokutu dojednať len na tie prípady prerušenia pripojenia
odberného miesta, ktoré boli spôsobené porušením povinnosti zo strany žalovanej a nie vo vzťahu k
inýmudalostiam,ktoréžalovanánezavinilaaaninedokázalaovplyvniťikeďtovýslovnenebolouvedené.
Okrem toho pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto dojednaná pokuta by sa vzťahovala aj na

prípady, ktoré nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti, tento jeho záver nemôže založiť
neplatnosťtohtodojednaniazdôvoduneurčitosti,keďžejezrejmé,žeajpresúdprvejinštanciebolobsah
tohto zmluvného dojednania objektívne zistiteľný. Zároveň predložil i právoplatný rozsudok Okresného
súdu Michalovce sp.zn. 8C/147/2013 zo dňa 06.09.2013, kde súd prvej inštancie priznal žalobcovi ním
uplatňovanú zmluvnú pokutu na základe uzatvorenej rovnakej zmluvy. Preto navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmeniť a priznať celú žalovanú sumu 941,87 Eur s úrokom z omeškania

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania vo výške
56,- Eur za zaplatený súdny poplatok.

8. Odvolanie žalobcu bolo doručené opatrovníčke žalovanej dňa 15.04.2016. Táto sa k odvolaniu
nevyjarila.

9. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470
ods. 2 CSP).

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutej
časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.05.2017 a dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

11. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam uvádza.

12. Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá
nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

13. Podľa ust.§ 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

14. Podľa ust.§ 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

15. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

16. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil, že dojednanie o zmluvnej pokute v
zmluveodielojeneurčitéanezrozumiteľnéavsúladesust.§37ods.1Občianskehozákonníkaneplatné.
Žalobca si zmluvnú pokutu vyúčtoval podľa spôsobu určeného v článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, a toza obdobie zmluvnej viazanosti žalovanej od 10.09.2013 do 18.09.2017. Za toto obdobie mala žalovaná
spotrebovať minimálne 423,70 m3 vody v cene 1,5720 Eur za m3. Žalobca mal za to, že jeho oprávnenie
na uplatnenie si nároku zo zmluvnej pokuty mu vyplýva práve z článku IV. bod 8 zmluvy o dielo, keďže

nezaplatením skoršej faktúry za spotrebovanú vodu došlo na odbernom mieste žalovanej k prerušeniu,
resp. obmedzeniu dodávky vody.

17. Ani odvolací súd nijako nespochybňuje možnosť žalobcu ako dodávateľa uplatňovať si v prípade
porušenia zmluvnej povinnosti sankcie aj vo forme zmluvnej pokuty. Tieto však, tak ako správne

konštatoval súd prvej inštancie, musia splňať náležitosti Občianskeho zákonníka a to tak všeobecné
náležitosti upravujúce právne úkony, ako aj osobitné náležitosti, konkrétne upravujúce zmluvnú pokutu.
Z článku IV bod 8 Zmluvy o dielo, od ktorého žalobca odvodzuje svoje právo, zmluvnú pokutu si žalobca
môže vyfakturovať, ak počas hodnotiaceho obdobia dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo
strany zhotoviteľa, teda žalobcu. Ako je zrejmé z § 32 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z. z., tento upravuje
možnosti prerušenia alebo obmedzenia dodávky vody z verejného vodovodu prevádzkovateľom, teda

žalobcom. Pravidlám formálnej logiky teda zodpovedá názor súdu prvej inštancie, že dôvodom pre
uplatnenie si nároku na zmluvnú pokutu voči dodávateľovi, teda žalovanej mohlo byť aj prerušenie
dodávky z dôvodu mimoriadnej udalosti alebo poruchy na verejnej kanalizácií alebo verejnom vodovode,
čo však nie je porušením jej zmluvnej povinnosti. I odvolací súd má za to, že takéto znenie článku
IV. bod 8 je neurčité, nezrozumiteľné a z toho dôvodu absolútne neplatné. Správny je i názor súdu

prvej inštancie, že faktúra č. 90234536 ako účtovný doklad nie je relevantným dôkazom pre posúdenie
dôvodnosti nároku strany sporu. Tým je jedine zákon a zmluva upravujúca ich vzájomné vzťahy.
Neopodstatnenou je preto námietka žalobcu, že pri výklade predmetného ustanovenia zmluvy o
dielo nepostupoval súd prvej inštancie správne, keď sa zameral len na izolovaný gramatický výklad
tohto ustanovenia a úplne opomenul dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotiť v kontexte ostatných

ustanovení zmluvy o dielo, účelu tohto ustanovenia a vôle a cieľa, ktoré zmluvné strany týmto
dojednaním sledovali. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie riadne odôvodnil prečo znenie
článku IV., bod 8 považuje za neurčité, nezrozumiteľné a z tohto dôvodu absolútne neplatné. Odvolací
súd znova opakuje, že zmluvnú pokutu si žalobca mohol vyfakturovať, ak počas hodnotiaceho obdobia
dôjde k prerušeniu pripojenia odberného miesta zo strany zhotoviteľa, teda žalobcu. Mohlo by ísť potom

o prerušenie dodávky z akéhokoľvek dôvodu, teda aj z dôvodu mimoriadnej udalosti alebo poruchy
na verejnej kanalizácií alebo verejnom vodovode, teda tu sa nejedná len o gramatický výklad tohto
ustanovenia ako sa mylne domnieva žalobca vo svojom odvolaní.

18. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Správne rozhodol i o

trovách konania, keď aplikoval ust.§ 142 ods.2 O.s.p. a nepriznal náhradu trov konania žalobcovi, ktorý
bol úspešný len čiastočne, pričom jeho úspech bol menší ako neúspech. Preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne
správny podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 C.s.p. v spojení s
ust.§ 255 ods.1 C.s.p. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.2 C.s.p.).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.