Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 9, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 6C/543/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220052
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Záhorák
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4212220052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcu: P.,
s.r.o., so sídlom V., P. XX, C.: XX XXX XXX, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti žalovanému: F. republika, v mene ktorej koná U. spravodlivosti F. republiky, V., K.
nám. XX, C.: 00 XXX XXX, o náhradu škody 125,- eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 880,- eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody v sume 125,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy v sume 880,- eur. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený
navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom č. 2540288, pričom exekúcia bola
vedená pod spisovou značkou EX/XXX/XXXX u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Bratislava,
ktorý podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Exekučného poriadku podal žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno (ďalej
aj „ exekučný súd “), ktorá bola súdu doručená dňa 17.02.2010 pričom uvedený exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o poverení zo dňa 29.03.2011. V
danom prípade išlo o rozhodnutie po uplynutí zákonom stanovenej doby 15 dní pričom omeškanie trvalo
viac ako 16 mesiacov hoci v danom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi takže k vydaniu poverenia pristúpil až po

veľmi dlhej dobe pričom postup exekučného súdu navrhovateľ považuje ako nesprávny v rozpore s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
2. Žalobca uviedol, že škoda 125,- eur pozostáva zo sumy 70,- eur za správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému, zo sumy 40,-
eur na udržiavanie a správu informačného systému, zo sumy 15,- eur na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a

kontrolou stavu konania na exekučnom súde, zároveň uviedol, že žalobca požaduje aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 16 mesiacov
a uviedol, že v sume 880,- eur nemajetkovej ujmy dospel k alikvótnym pomerom 55,- eur za každý
mesiac omeškania exekučného súdu na základe doktríny ústavného súdu, ktorá vychádza z toho, že
ak ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní na každý rok sa vzťahuje sadisfakcia v sume 20 000,-
Sk, t.j. 663,88 eur a poukázal na nálezy ústavného súdu III. ÚS 203/06 - 25, III. ÚS 235/04-3, III. ÚS

347/05, III. ÚS 1178/06-40, III. ÚS 110/04-55, III. ÚS 125/04-44, III: ÚS 229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III.
ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, III. ÚS 82/03-25. Žalobca zároveň uviedol, že podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku o náhraduškody avšak odporca na túto žiadosť pozitívne nereagoval. Uviedol, že je potrebné deklarovať porušenie
práva navrhovateľa na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote, deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu. K žalobe žalobca nepripojil žiadne prílohy.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 05.02.2015, ktorý uviedol, že žalobca preniesol celú
dôkladnú povinnosť na konajúci súd pričom dôkazné bremeno znáša sám a uviedol, že nie je jasný

ani titul nároku na náhradu škody a uviedol, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie
prieťahu v konaní , poukázal aj na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. podľa, ktorého nárok
na náhradu škody spôsobené nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo
iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku

s príslušným orgánom podľa § 4 a 11 zákona č. 514/2003 Z.z.. Poukázal aj na ustanovenie §16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Uviedol, že žalobca predčasne uplatnil nárok na súde

a uviedol, že žalobca neposkytol žalovanému žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadosti
a zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok žalobcu na náhradu škody a žalovaný teda
nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.
4. Žalovaný v uvedenom vyjadrení poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/02, z
ktorého vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy

v konaní. Ohľadne existencie prieťahov v konaní poukázal žalovaný tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z.,
kde je explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote pričom žalobca doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky nepredložil.
Uviedol, že zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom vyplýva, že žalobca sa o škode musel

dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, a teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia po uplynutí zákonnej doby 15 dní,
lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie
uznesenia a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie

poverenia pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur, poukázal na ustanovenie
§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca vyčíslil výšku škody na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu
na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol žalobca správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie
a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,
poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má žalovaný za to, že žalobca
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý
zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri

každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za žalobcom všeobecne uvedené činnosti
je nesprávne a účelové. Uviedol, že žalobca nepreukázal vznik škody ani jej výšku.

6. Taktiež žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
v sume 880,- eur nemajetková ujma u právnických osôb a fyzických osôb je odlišná a jej požadovaná

výška nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. V ďalšom poukázal žalovaný na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.7. Žalovaný zároveň poukázal na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kb D(2010) 1360 adresovaný
stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, ktorý pripojil k uvedenému konaniu

v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu
dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako i sťažnosť od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov a poukázal na niektoré výňatky z neho.

8. Taktiež žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako
priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Poukázal pritom na ustanovenia §5 ods. 1a § 9 ods. 4 zákona č.
514/2003 Z.z. Napokon žalovaný uviedol, že z dôvodu nepreukázania a splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca

považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiadal, aby konajúci súd žalobu v celom rozsahu zamietol
pričom žalovaný si náhradu trov konania uplatnil.

9. Právny zástupca žalobcu mailovým podaním zo dňa 21.12.2015 zaslal súdu návrh na prerušenie
konaniapodľa§109ods.2písmenoc/OSPpričomtotopodanievlehote3dnínedoplnilhocihonatosúd

vyzval dňa 04.01.2016. Súd s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 OSP na toto podanie neprihliadal,
keďže nebolo doplnené písomne alebo ústne do zápisnice do 3 dní keďže išlo o podanie vo veci samej.

10. Na pojednávaní dňa 09.06.2017 sa nezúčastnil zástupca právneho zástupcu žalobcu, ktorý neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil mailovým podaním zo dňa 08.06.2017 a súhlasil s tým aby súd pojednával

v jeho neprítomnosti, pričom žiadal žalobe vyhovieť. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca
žalovaného, ktorý písomným podaním zo dňa 01.06.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní,
pričom nežiadal o odročenie pojednávania a žiadal aby súd žalobu zamietol.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj
„ citovaného zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa §
3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu
spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti

vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 uvedeného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom v § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôkazov po oboznámení sa s obsahom spisu
Okresného súdu Komárno č. 8Er/138/2010 zistil, že žaloba nie je dôvodná. Súd mal za preukázané, že

oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie spísaným súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým
dňa 30.01.2010 pričom exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu Slovenská
rozhodcovská, a.s. Bratislava č. SR16499/09 zo dňa 19.10.2009 a predmetom exekúcie bolo vymoženie
sumy 1.453,- eur s príslušenstvom. Dňa 17.02.2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie,

ako aj vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok, splnomocnenie pre advokáta JUDr. Martina Máčaja,
Bratislava. Súd poverením zo dňa 29.03.2011 poveril exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním
exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd rozhodol po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, ktorá
uplynula dňa 04.03.2010, a teda súd rozhodol oneskorene 390 dní po uplynutí zákonnej lehoty a teda
neobstojí tvrdenie žalovaného, že exekučný súd vydal poverenie po uplynutí 16 mesiacov.

13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému;
ide o občianskoprávnu zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o
zodpovednosť objektívnu bez zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi

vzniku tejto zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie
všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to
nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či

nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní
zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť
spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto
aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma.

14. Uvedený zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,
ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu

zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú
a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát
podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v

príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny
úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovanéhozákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným

postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo
na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech

ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku
nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku
plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom
zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný
postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta prvá

citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda
kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah. Predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

15. Žalobca sa žalobou domáha od žalovaného náhrady škody v sume 125,- eur a nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 880,- eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
nevydal v lehote poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora do 15 dní od doručenia
žiadosti na vydanie poverenia. Súd konštatuje, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 04.03.2010. V danom

prípade bolo vydané poverenie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty dňa 29.03.2011 a súd vydal
poverenie po uplynutí 390 dní od zákonnej lehoty a teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že exekučný súd
vydal poverenie po uplynutí zákonnej lehoty, a že bol nečinný 492 dní.

16. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa
ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález
Ústavného súdu SR z 7. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd
vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie

automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože aj v
týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto
vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy"

obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods.
1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone
ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).
Lehota 30 dní na preskúmanie návrhu na zmenu exekútora v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného
od 1.9.2005, resp. v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 je extrémne krátka na

to, aby exekučný súd návrh na zmenu exekútora v spojitosti s priloženými listinami nachádzajúcimi
sa v spise náležite preskúmal z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie
a získal všetky potrebné podklady pre rozhodnutie o zmene exekútora vrátane vyjadrenia pôvodného
exekútora. Konajúci súd skúmal či uvedený platobný rozkaz bol vydaný v súlade s princípmi na ochranu
práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov

súd uvádza, že postup exekučného súdu vzhľadom na osobitný charakter exekučného konania, nie je
možné považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva oprávnenie exekučnému
súduskúmať,čiexekučnýtitulspĺňazákonomustanovenénáležitosti,pričomvyhodnocujejehoprípadnú
neplatnosť. Súd zdôrazňuje, že obzvlášť pri spotrebiteľských veciach, je 30 dňová lehota na rozhodnutie

v exekučných veciach, vrátane rozhodovania o návrhu na zmenu exekútora mimoriadne krátka na to,
abyexekučnýsúdnávrhnáležitepreskúmal zhľadiskaformálnychamateriálnychpredpokladovvedenia
exekúcie a spôsobilosti exekučného titulu. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradnýpostup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec
nezaoberal. Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

17.Vdanomprípadežalobcanepreukázal,žemuvzniklaškoda,nepreukázalkedymutátoškodavznikla
ani príčinnú súvislosť medzi žalobcom tvrdenou škodou a nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - Okresného súdu Komárno, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
zákonnej lehoty. To isté platí aj v prípade požadovanej nemajetkovej umy. Žalobca teda v tomto smere

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie existencie podmienok a na požadovanú náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona 514/2003 Z.z. Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na to, že žalobca v
priebehu sporu nepreukázal kedy požadoval od žalovaného predbežné prerokovanie nároku na náhrady
škody a nemajetkovej ujmy tak, aby súd mohol posúdiť či návrh na začatie konania bol podaný po
uplynutí zákonnej lehoty 6 mesiacov po prerokovaní žiadosti. Žalobca tiež súdu nepreukázal text žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

18. O trovách konania súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku keďže žalovaný náhradu
trov konania nežiadal ani nepreukázal hoci ako úspešný mal na náhradu trov konania právo podľa §
255 ods. 1CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.