Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216205196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6216205196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté
deti O. J., nar. XX. XX. XXXX a I. J., nar. XX. XX. XXXX, obidve s trvalým pobytom F. XX, XXX XX R.
P., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo R. P., deti rodičov -
otca I. J., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX, XXX XX R. P., t.č. bytom R. XX, XXX XX R. P.,
v odvolacom konaní právne zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, a matky O. T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. XX,
XXX XX R. P., v konaní o návrhu otca o zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom,

na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12P/70/2016-171 zo dňa 29.
11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Veľký Krtíš ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 29. 11. 2016 návrh otca maloletých detí o zníženie jeho vyživovacej povinnosti
zamietol (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(druhý výrok).

1. 2. V úvode odôvodnenia prvoinštančný súd konštatoval, že podaným návrhom otec maloletých detí
(ďalej len „otec“) žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom I. J., nar. XX.
XX. XXXX a O. J., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloleté deti“) zo sumy 200,- Eur na každé z detí, na
sumu 70,- Eur na každé z detí. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
síce uplynula pomerne krátka doba, avšak na jeho strane sa od toho času podstatne zmenili pomery.
Jeho príjmy podľa daňového priznania klesli. Okrem toho je uznaný za invalidného z prognózou do
budúcna zhoršovania zdravotného stavu, pričom od D. XXXX musí každý mesiac absolvovať T. liečbu

v spoločnosti F. v T. T..
1. 3. Prvoinštančný súd ďalej poukázal na vyjadrenia účastníkov konania a na vykonané dokazovanie,
z ktorého mal preukázané, že „Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7P/151/2015 - 41 zo dňa
02. 10. 2015 manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol a schválil rodičovskú dohodu v tom znení,
že maloleté deti I., nar. XX. XX. XXXX a O., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej
starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých detí sumou 200,- Eur mesačne
na každé z detí vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. V čase vtedajšieho rozhodnutia súdu obidvaja rodičia

vykonávali podnikateľskú činnosť. Z daňového priznania otca za rok 2014 vyplýva, že tento dosiahol
príjem 2.693,39 Eur, pričom tento príjem bol použitý na úhradu straty z predchádzajúcich zdaňovacích
období, preto otcovi nevznikla žiadna daňová povinnosť. Z daňového priznania matky za rok 2014
vyplýva, že táto dosiahla príjem vo výške 4.975,09 Eur. Obidvaja maloletí v tom čase navštevovalizákladnú školu, N. G. vo R. P., pričom zdravotný stav obidvoch maloletých detí bol dobrý, matka nemala
zvýšené výdavky v tejto súvislosti. Maloletý I. hrával M. a O. hrávala Q.. Za súčasného stavu bolo
zistené, že obidvaja maloletí navštevujú základnú školu, N. G. vo R. P.. Maloletý I. sa naďalej venuje

M. a maloletá O. naďalej hráva Q.. Matka vyčíslila výdavky na maloleté deti tak, že na maloletú O.
tieto výdavky predstavujú sumu vo výške 382,- Eur na mesiac (strava 150,- Eur, 72,- Eur ubytovanie
+ energie, 15,- Eur TV + internet, 15,- Eur pes, 10,- Eur telefón, 30,- Eur drogéria, 50,- Eur tenis, 40,-
Eur doučovanie nemecký jazyk) a na maloletého I. vo výške 376,- Eur na mesiac (strava 150,- Eur,
72,- Eur ubytovanie + energie, 15,- Eur TV + internet, 15,- Eur pes, 10,- Eur telefón, 30,- Eur drogéria,

84,- Eur doučovanie matematika). Otec maloletých detí je naďalej živnostníkom, vykonáva A. H., Y. C. a
prevádzkuje W. vo R. P.. Podľa daňového priznania za rok 2015 dosiahol daňovú stratu 8.277,47 Eur. Na
pojednávaní uviedol, že jeho hrubý príjem je vo výške 1.250,- Eur a okrem toho poberá ešte aj invalidný
dôchodok vo výške 124,- Eur. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 24.06.2015 vyplýva, že otcovi
vznikla invalidita s dátumom od 22. 06. 2015, pričom miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je 50
%. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 05.09.2016 vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť otca od 24.08.2016 je naďalej 50 %. Zo správy S. ambulancie spoločnosti F. spol. s r.
o. so sídlom T. T. zo dňa 09. 11. 2016 vyplýva, že otcovi bolo diagnostikované ochorenie I. J. vo vysokom
štádiu ochorenia, bola zahájená liečba G., pričom sa v nej konštatuje, že momentálne sa otec cíti dobre,
bolesti P., B. nemá a liečbu toleruje. Zo správy F.J. S. B. H., S. ambulancie E.. E.A., H.. vyplýva, že otec
je sledovaný na I. J. od roku 2010 pre vysokú zápalovú aktivitu ochorenia, pričom bola zahájená liečba

z G. od 07/2016, pričom nález je v súčasnosti v norme. Z výpisu z osobného účtu otca vedeného v M.
T.. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že ku dňu 11. 11. 2016 mal otec na tomto účte zostatok 372,55 Eur,
pričom sú na tento účet vedené blokácie exekútorského úradu na sumu 3.462,49 Eur dňa 16. 08. 2016
a na sumu 628,46 Eur dňa 27. 10. 2016. Z výpisu z podnikateľského účtu otca vedeného v J. J., a. s.
na č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že ku dňu 31. 10. 2016 je na tomto účte mínus 1.162,81 Eur. Z

peňažného denníka otca za obdobie od 01. 01. 2016 do 30. 09. 2016 vyplýva, že príjem otca v hotovosti
do pokladne vo výške 32.223,01 Eur a výdaj v hotovosti z pokladne bol vo výške 38.314,35 Eur, príjem
na účet v peňažnom ústave bol vo výške 590,- Eur. Trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš
č. k. 9T/52/2016 - 313 zo dňa 29. júla 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 08. 2016, bol otec
maloletých detí uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného

zákona a prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, pričom mu bol uložený úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere jedného roka, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
dvoch rokov a tiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na
tri roky. Zároveň bola otcovi uložená povinnosť nahradiť poškodeným škodu v celkovej výške 7.958,91
Eur. Výzvami spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s. bol otec vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy v

celkovej výške 6.272,- Eur. Uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9T/52/2016 - 320 zo dňa 07.
09. 2016 bola otcovi uložená povinnosť nahradiť trovy trestného konania 260,- Eur. Otec o maloleté
deti prejavuje záujem, stretáva sa s nimi a prispieva aj nad rámec stanoveného výživného. Podľa jeho
vyjadrenia nedoplatok na výživnom vo výške 3.642,49 Eur je uhradený. Z daňového priznania matky
za rok 2015 vyplýva, že táto mala príjem za tento rok vo výške 4.078,31 Eur. Na pojednávaní matka

uviedla, že jej príjem je vo výške 2.000,- Eur v čistom mesačne, vykonáva činnosť obchodného zástupcu
pre spoločnosť H. a prevádzkuje J. P. Q. Q. vo R. P.. Ani jednému z rodičov nepribudla vyživovacia
povinnosť. Zdravotný stav maloletých detí je dobrý. I. v Z. XXXX absolvoval operáciu P..“
1. 4. Následne súd prvej inštancie poukázal na zákonné znenia ustanovení § 62 ods. 1, 2, 5, § 75
ods. 1, a § 78 ods. 1, 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len ,,Zákon o rodine“) a uviedol, že „pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných
ustanovení zákona. Skúmal, či bola splnená hmotno-právna podmienka toho, aby súd mohol vo veci
opakovane rozhodnúť a touto hmotno-právnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry
v danom prípade je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším

dôvodom prejavia v pomere účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená rôzne, buď subjektívne a to okolnosťami na strane povinného resp.
okolnosťami na strane oprávneného alebo aj objektívne a to vývojom životných nákladov. Na strane
povinného môže byť takouto zmenou napríklad strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, ale aj zmena majetkových pomerov, na strane oprávneného môžu byť

takýmito okolnosťami napríklad zmena potrieb. U školopovinných detí sa jedná zväčša o prechod na iný
stupeň školskej dochádzky (predškolák, prvý stupeň, druhý stupeň, stredná škola, vysoká škola), zmena
majetkových pomerov, vyšší vek dieťaťa a podobne.“ V tejto súvislosti priamo vo vzťahu v prejednávanej
veci následne uviedol, že „porovnaním okolností, ktoré boli podkladom rozhodnutia o výživnom namaloletého I. J. a O. J. v predchádzajúcom období, s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe dospel k
záveru, že návrh otca maloletých detí nie je dôvodný. Na strane otca nenastala taká zmena pomerov,
ktorá by odôvodňoval zmenu skoršieho rozhodnutia. Bolo nesporne preukázané, že otec maloletých detí

v rozvodovom konaní súhlasil s určením vyživovacej povinnosti na maloleté deti po 200,- Eur mesačne
na každé z detí, v dôsledku čoho súd schválil dohodu rodičov. Už v tomto období otec maloletých
detí podľa daňového priznania vykazoval príjem za rok 2014 vo výške 2.693,39 Eur, bol poberateľom
invalidnéhodôchodkusúčinnosťouod22.06.2015.Podľapredloženéhoodbornéhoposudkuoinvalidite
bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 %, pričom táto miera poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % bola zachovaná aj v súčasnom období. Otec
sám na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti sa cíti dobre, nie je teda obmedzený z pohľadu svojho
zdravotnéhostavunavýkonesvojejčinnosti,čopotvrdzujúvpodstateajnímpredloženélekárskesprávy.
Z daňového priznania za rok 2015 vyplýva, že otec v tomto zdaňovacom období dosiahol daňovú stratu
vo výške 8.277,47 Eur. Súd je toho názoru, že táto skutočnosť musela byť otcovi známa už v čase, keď
súdrozhodovalopôvodnejvyživovacejpovinnostiakedyvyhlásilrozsudokdňa02.10.2015.Pokiaľotec

argumentoval skutočnosťou, že mu neboli vyplatené faktúry za obdobie 07/2015 až 02/2016, tak súd
poukazuje na tú skutočnosť, že otec na pojednávaní uviedol, že nemá záujem vymáhať tieto nedoplatky
na faktúrach z toho dôvodu, že aj tak nič nevymôže, pričom podľa názoru súdu sa týmto otec dobrovoľne
vzdal svojho príjmu. K zhoršeniu majetkových pomerov otca došlo jeho zavinením s poukazom na
trestný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš, ktorým mu bol uložený trest zákazu viesť osobné motorové

vozidlá, povinnosťnahradiťpoškodenýmvzniknutú škoduabolmuuloženýúhrnnýtrestodňatiaslobody
vo výmere jedného roka a tento mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov. Otcovi
bola ponechaná možnosť, aby naďalej vykonával svoju podnikateľskú činnosť a mal možnosť uspokojiť
vzniknutú škodu. Otec naďalej vykonáva A. H. spočívajúce v Y. C. ako H.. Pokiaľ otec argumentoval
tým, že nemôže vykonávať aj ťažobné práce na traktore, súd bol toho názoru, že na túto činnosť si

otec môže zamestnať iného človeka. Okrem toho otec uviedol, že prevádzkuje aj W., ktorá po prvýkrát
v tomto roku bude v pluse. Súd ďalej poznamenáva, že podnikateľské riziko nie je možné prenášať na
úkor úhrady vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Úhrada výživného na maloleté deti, má prednosť
pred úhradou svojich dlhov. Bolo preukázané, že reálny príjem otca je vo výške 1.250,- Eur v hrubom a
okrem toho otec poberá invalidný dôchodok vo výške 124,- Eur. Pokiaľ otec s deťmi absolvuje aj nejaké

výlety, resp. im zakupuje rôzne tovary, resp. služby, tak súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má
prednosťpredúhradoutakýchtovýdavkov.Otom,žeotecjeschopnýsiplniťsvojuvyživovaciupovinnosť
v stanovenej výške, ako mu bola určená rozsudkom, svedčí aj skutočnosť, že otec maloletej O. nedávno
uhradil opravu mobilného telefónu v hodnote 240,- Eur. Na strane maloletých detí sa pomery nezmenili,
naopak tieto sú stále v štádiu fyziologického vývoja, naďalej navštevujú základnú školu, N. G. vo R. P., v

dôsledku čoho má matka nesporne výdavky v súvislosti so štúdiom, so zakupovaním školských potrieb a
oblečenia a stravy. Tiež sa obidve deti venujú mimoškolským aktivitám. Výdavky na maloleté deti, ktoré
deklarovala m matka súd vzhľadom na vek maloletých detí považoval za primerané, okrem toho otec
tieto výdavky nijakým spôsobom nerozporoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru,
že otec je schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom v stanovenej výške, preto potom

jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.“
1. 5. Rozhodnutie o trovách konania odvodil súd prvej inštancii aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“, event, „C.m.p.“ ).

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal otec (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej

lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
vo veci samej zmenil tak, aby s účinnosťou od podania návrhu o zníženie jeho vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 200,- Eur na každé z detí na sumu 70,-
Eur na každé z detí, s tým, že uvedené výživné bude platiť vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky maloletých detí, prípadne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že s rozsudkom prvoinštančného súdu nesúhlasí, pokladá ho za
nesprávnyanezákonný,pretožeprvoinštančnýsúdsanedostatočnevysporiadalsozistenýmskutkovým
stavom, nesprávne ho interpretoval a následne nesprávne usúdil, že nie sú splnené hmotnoprávne
podmienky na zníženie výživného. Okrem toho uviedol, že „má za to, že súd sa jednostranne priklonil

k matke maloletých detí, čím bol porušený čl. 4 Civilného mimosporového poriadku, podľa, ktorého súd
aplikuje a interpretuje právo rovnakou vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania.“ Následne poukázal
na znenia čl. 6 a 10 ods. 1 CMP a na skutočnosť, že podaným návrhom sa domáhal zmeny rozsudku
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 02. 10. 2015 sp.zn.7P/151/2015 a to konkrétne vyššie uvedenéhozníženia jeho vyživovacej povinnosti z dôvodu, že na jeho strane nastala taká zmena pomerov, ktorá
odôvodňuje požadované zníženie jeho vyživovacej povinnosti na maloleté deti, pričom táto zmena
pomerov na jeho strane „súvisí v prvom rade s poklesom zárobku a so zhoršeným zdravotným stavom.“

V tejto súvislosti ďalej uviedol, že bolo nesporne preukázané, že od predchádzajúceho určenia jeho
vyživovacej povinnosti mu zásadným spôsobom klesli príjmy. Prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní
nebral tieto skutočnosti do úvahy, práve naopak poukazoval na to, že skutočnosť ohľadne daňovej straty
za rok 2015 mu musela byť známa už v čase, keď súd rozhodoval o pôvodnom určení vyživovacej
povinnosti, kedy sám súhlasil s rodičovskou dohodou v schválenom znení. V súvislosti s týmto

argumentomuviedol,žepredpokladziskualebostratyzazdaňovacieobdobieječistosubjektívnynáhľad
a v čase uzatvárania rodičovskej dohody predpokladal, že bude schopný plniť vyživovaciu povinnosť k
svojím deťom v určenej výške aj dlhšiu dobu do budúcnosti a jeho podnikania bude úspešne napredovať.
Okrem toho namietal, že nepokladá za zákonnú úvahu súdu v tom smere, že boli posudzované jeho
príjmy len na základe daňového priznania za rok 2015, pričom nebol problém zistiť, aké sú jeho príjmy
a výdavky za rok 2016 za každý mesiac jednotlivo, pretože prvoinštančnému súdu bol predložený

jeho peňažný denník. Prvoinštančný súd sa týmto vôbec nezaoberal, len konštatoval, že podnikateľské
riziko nemôže byť na ujmu výživného pre maloleté deti. Ďalej namietal, že prvoinštančný súd žiadnym
spôsobom neskúmal jeho odôvodnené potreby. Taktiež poukázal i na to, že majetkové a zárobkové
pomery matky maloletých detí sú nadštandardné, v porovnaní s jeho príjmami (1.250 Eur v hrubom).
2. 3. V záverečnej časti odôvodnenia odvolania poukázal na zákonné znenia ustanovení § 121 CMP a

§ 62 ods. 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a následne poukázal na konkrétne skutočnosti, kedy môže
dôjsť k zmene pôvodne určenej vyživovacej povinnosti.

3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je toho názoru, že odvolaním
napadnutýrozsudokprvoinštančnéhosúdujevecnesprávny.Pretožiadala,abyhoodvolacísúdpotvrdil.

Inak uviedla, že sa pridržiava vyjadrení, ktoré uviedla v záverečnej reči prednesenej na pojednávaní
dňa 29. 11. 2016.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

5. Otec sa k vyjadreniu matky maloletých detí k jeho odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“),
vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej aj „CMP“), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
7. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného

súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd konštatuje, že otec v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty,
ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd pri
rozhodnutí a pri jeho odôvodnení nevysporiadal.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387
ods. 2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty poukazujúce na správnosť odvolaním
napadnutého rozsudku.11.Zobsahuspisu(ktoréhosúčasťoujeipripojenýspisOkresnéhosúduVeľkýKrtíšsp.zn.7P/151/2015,
týkajúci sa konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí a o úpravu výkonu ich rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode) vyplýva, že rozsudkom č.k. 7P/151/2015-41 zo dňa 02. 10. 2015,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 10. 2015 došlo k schváleniu rodičovskej dohody ohľadom úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti
boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu výživným vo
výške 200 Eur mesačne na každé maloleté dieťa zvlášť. Keďže predmetný návrh otca o zníženie jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom bol podaný na súd dňa 08. 09. 2016 (teda ani nie po

roku od právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného), prvoinštančný súd postupoval
správne, keď primárne skúmal, či od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k takej relevantnej zmene
pomerov (či už na strane povinného rodiča - otca, alebo na strane oprávnených - maloletých detí),
ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti. Po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru (s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje i odvolací súd), že na strane
povinného rodiča - otca nedošlo k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie

pôvodne upraveného výživného, ktorého výška bola určená na základe dohody rodičov maloletých detí,
teda i na základe jednoznačného súhlasu otca. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd, na strane
otca nedošlo k takej k zmene pomerov, ktorá by bola relevantným dôvodom zníženie jeho vyživovacej
povinnosti voči maloletým deťom. V konečnom dôsledku, otec v rámci tohto konania v odvolaní sám
uviedol, že jeho reálny mesačný príjem je 1.250 Eur brutto. Okrem toho poberá čiastočný invalidný

dôchodok. Zo svojho príjmu je teda objektívne schopný prispievať na výživu maloletých detí v rozsahu,
na aký sa sám pôvodne zaviazal, bez toho aby bolo ohrozené uspokojenie jeho základných životných
a osobných potrieb.

12. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP

ako vecne správny potvrdil.

13. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP a
preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383

ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).