Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/415/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226926
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115226926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: EURO

BUSINESS SOLUTIONS s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 46 132 767, právne
zastúpený Advokátskou kanceláriou Antovzská, s.r.o., so sídlom Bárdošova 2/A, 831 01 Bratislava, IČO:
36866881,protižalovanému:Q.W.,K..XX.XX.XXXX,I.O.X.XXXX/X,XXXXXŽ.,Š.R.W.,ozaplatenie
242,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 190,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 190,- eur od 05.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 52,- eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 248,- eur od 03.04.2013 do 12.05.2014,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 238,- eur od 13.05.2014 do 04.10.2015,
- vo výške 9,25 % ročne zo sumy 48,- eur od 05.10.2015 do zaplatenia a
- vo výške 4,20 % ročne zo sumy 190,- eur od 05.10.2015 do zaplatenia,
zamieta.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.08.2015 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 07.09.2015 domáhal
vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 242,- eur spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne: zo sumy 248,- eur od 03.04.2014 do 12.05.2014 a zo sumy
238,- eur od 13.05.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške súdneho poplatku 16,50
eur a vo výške 71,93 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
2. Žalobu skutkovo žalobca odôvodnil tým, že dňa 01.07.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o

spotrebiteľskom úvere č. XXXX podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nebol schopný si svoju povinnosť vrátiť
poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky do termínu splatnosti splniť,
požiadal ho o predĺženie termínu splatnosti. Žalovaný celkovo požiadal o predĺženie 8 krát. Na základe
týchto skutočností, dňa 05.03.2014 uzavrel so žalovaným po poslednom predĺžení termínu splatnosti
pôžičky dodatok č. 8 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8480. Na základe dodatku požičal žalovanému
finančnú čiastku vo výške 200,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku mu riadne a včas vrátiť

a dodržiavať podmienky dohodnuté v dodatku, ako aj Všeobecné obchodné podmienky. V ust. čl. I.
zmluvy bola určená celková výška úroku 48,- eur a celková výška úveru 248,- eur. Žalobca v ďalšom
uviedol, že pre zmluvu o pôžičke zákon nepredpisuje písomnú formu, pričom zmluvu o pôžičke uzavreli
so žalovaným konkludentne, vzájomným plnením, prostredníctvom zaplatenia registračného poplatkužalovaným a následného finančného plnenia poskytnutého žalovanému. Žalovaný si svoju povinnosť
vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s poplatkom za poskytnutie pôžičky splnil len čiastočne,
nakoľko dňa 12.05.2014 uhradil sumu vo výške 10,- eur. Žalovaná suma 242,- eur sa skladá zo sumy

190,- eur - pôžičky, zo sumy 48,- eur - poplatku za poskytnutie pôžičky a zo sumy 4,- eurá - poplatku
za notifikačnú SMS správu/e-mail/ poštovú zásielku.
3. Žalobca k žalobe pripojil listinu označenú ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, Osobitné
podmienky“,listinuoznačenúako„Dodatokč.8kzmluveospotrebiteľskomúvereč.XXXXÚverosobitné
podmienky č. XXXXX“ a detail obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2012

a zo dňa 01.07.2013.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bol riadne doručená, písomne na výzvu súdu v určenej lehote
nevyjadril.
5. Súd vo veci po prvý krát rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 115a ods. 2 v spojení
s ust. § 29 ods. 6 a § 200ea ods. 1 O.s.p. rozsudkom č. k. 6C/415/2015-26 vyhláseným dňa 27.10.2015
rovnako, ako je to uvedené aj vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o trovy konania súd žalovaného

zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 6,27 eur titulom náhrady časti súdneho poplatku za
návrh na začatie konania.
6. Súd tak rozhodol vo veci na základe žalobcom predložených listinných dôkazov, z ktorých vyvodil
nasledovné skutkové zistenia, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych
predpisov, dospejúc k nasledovným záverom.

7. Z obsahu listiny označenej ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXX, Osobitné podmienky“
datovanejdňa01.07.2013vyplýva,žeakozmluvnéstranysúuvedenéžalobcaakoveriteľažalovanýako
dlžník (klient). V záhlaví listiny je súčasne uvedené, že na základe žiadosti klientom o úver poskytnutý
veriteľom, uzavreli túto úverovú spotrebiteľskú zmluvu (ďalej len zmluvu), ktorá sa skladá z osobitných
podmienokavšeobecnýchpodmienok.Ďalejsavzmluvenachádzajúúdajeovýškeposkytnutéhoúveru:

200,- eur, výške úroku 64,- eur, splatnej sume úveru (istina + úrok) 264,- eur, počte splátok: 1, termínu
úveru: 28 kalendárnych dní, dni splatnosti pôžičky: 29.07.2013, ročnej percentuálnej miere nákladov
(ďalej len „RPMN“): 3630,50 % , ročnej úrokovej sadzbe 417,14 %. Listina nie je ani jedným z účastníkov
zmluvy podpísaná.
8. Z listiny označenej ako „Dodatok č. 8 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXX Úver osobitné

podmienky č. XXXXX“ zo dňa 05.03.2014 vyplýva, že ako zmluvné strany sú uvedené žalobca ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník (klient). V záhlaví listiny je súčasne uvedené, že na základe žiadosti klienta
uzavreli zmluvné strany dodatok č. 8 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8480 poskytnutého veriteľom.
Ďalej sa v dodatku nachádzajú údaje o výške poskytnutého úveru: 200,- eur, výške úroku 48,- eur,
splatnej sume pôžičky (istina + úrok) 248,- eur, počte splátok: 1, termínu úveru: 28 kalendárnych dní, dni

splatnosti pôžičky: 02.04.2014, ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“): 1551,27 % ,
ročnej úrokovej sadzbe 312,86 %.
9. Z detailu obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.08.2012 vyplýva, že na tomto
účte dňa 21.08.2012 došlo ku kreditnému obratu v sume 0,01 eur z protiúčtu č. XXXXXXXXXX/XXXX
s názvom H.. Q. W.. Z detailu obratu na bankovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.07.2013

vyplýva, že na tomto účte dňa 01.07.2013 došlo ku debetnému obratu v sume 200,- eur na protiúčet č.
XXXXXXXXXX/XXXX s názvom H.. Q. W.. Súd v ďalšom nemal dôvodné a závažné pochybnosti o tom,
že žalobca je majiteľom bankového účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a žalovaný je majiteľom bankového
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to aj vzhľadom k tomu, že hoci mal odporca návrh na začatie konania
riadne doručený, túto skutočnosť nenamietal.

10. Napokon súd mal za nesporné tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu doposiaľ uhradil len sumu 10,- eur,
a to dňa 12.05.2014.
11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 11.06.2010
do 31.3.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského

úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
12. Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od
01.12.2011 do 31.03.2015, spotrebiteľským úverom nie sú: a) hypotekárny úver a komunálny úver podľa

osobitného predpisu, [1) § 68 a 69 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov] b) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľnosti, c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti jeviac ako desať rokov, d) úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k
nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti, e) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti,
ktorého účelom je splatenie úverov na základe zmlúv uvedených v písmenách a) až d), f) úver, ktorého

výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur; ak je na rovnaký alebo obdobný účel uzavretých v
období12mesiacovviaczmlúvoúveremedzitýmistýmveriteľomaspotrebiteľom,súhrnvšetkýchzmlúv
o úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver podľa tohto zákona, g) nájom podľa Občianskeho
zákonníka, [2) § 663 až 723 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov] ak v zmluve o nájme
nie je ustanovená povinnosť kúpy predmetu zmluvy po uplynutí určitej doby, h) úver formou povoleného

prečerpania, ktorý sa musí splatiť do jedného mesiaca, ak v § 4 ods. 14 nie je ustanovené inak, i)
úver bez úroku a bez ďalších poplatkov, j) úver, ktorý poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom
z vlastných zdrojov bez úroku alebo s ročnou percentuálnou mierou nákladov nižšou, ako prevláda
na finančnom trhu, a ktorý sa neponúka verejne, k) úver poskytovaný na základe zmluvy, ktorá je
uzavretá na základe rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde
alebo pred iným orgánom, l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, m) úver

podľa osobitného predpisu, [3) § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení
zákona č. 209/2007 Z. z.] n) úver bez poplatkov týkajúci sa odloženej platby existujúceho dlhu, o) úver,
na zabezpečenie ktorého sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby ako zábezpeku uložil do úschovy veriteľa
hnuteľnú vec a zodpovednosť spotrebiteľa sa obmedzuje výlučne na túto založenú hnuteľnú vec, p) úver

poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov [4) Napríklad zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom
pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja
bývania v znení neskorších predpisov, § 37e zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2009 Z. z.] pre obmedzený
okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu,

alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré
prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce
na finančnom trhu, q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo
dodávanietovarurovnakéhodruhu,ktorýspotrebiteľsplácapočasposkytovaniaslužiebalebododávania
tovaru formou splátok, r) úver poskytovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov zastúpených

správcom alebo spoločenstvom vlastníkov na účely podľa osobitného predpisu. [4a) napríklad § 7b
ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení zákona č. 70/2010 Z. z.].
13. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom
od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v

rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č.
138/1992Zb.oautorizovanýcharchitektochaautorizovanýchstavebnýchinžinierochvzneníneskorších
predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov].

14. Podľa ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. v znení účinnom
od 01.01.2013, na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu
z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z
podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje

banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, [6) § 2 ods. 1, 5 a
8 a § 6 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov] ktorá má povolenie na činnosť
udelené Národnou bankou Slovenska
15. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení zákona č. 352/2012 Z. z. účinnom
od 01.01.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
17. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na iných

veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované
inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14,
16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu..18. Podľa ust. § 40 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení
zákona č. 215/2002 Z. z. účinnom od 01.05.2002, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie

obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,
ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
19. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj

dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej
mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
23. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, splnením dlh
zanikne.
25. Podľa ust. § 563 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak čas splnenia nie

je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
26. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

27. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej
pôžičke možno dohodnúť úroky.
28. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky [2) (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
29.Zmluvaopôžičkepodľaust.§657OZmápovahureálnehokontraktu,tedavznikpôžičkypredpokladá
nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky (pri peniazoch i bezhotovostným

prevodom) dlžníkovi. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a) prenechanie veci na voľné nakladanie,
teda aj spotrebovanie, b) druhovo určený predmet pôžičky, c) dočasnosť právneho vzťahu, d) povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a e) obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Ak však doba vrátenia
pôžičky (splatnosť) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka).

30. Z vykonaného dokazovania mal tak súd za nepochybne preukázané, že žalobca žalovanému dňa
01.07.2013 poskytol sumu 200,- eur prevodom na bankový účet žalovaného. Pokiaľ ide o dôvod plnenia,
súd vzhľadom k doplňujúcemu údaju na detaile obratu zo dňa 01.07.2013 na bankovom účte žalobcu, t.
j. vzhľadom k údaju „spotrebitelsky uver c. zmluvy 8480“ (zhodujúcom sa s č. zmluvy - listiny predloženej
navrhovateľom), ako aj vychádzajúc z logiky veci, že z vykonaného dokazovania nevyplynul a ani

stranami sporu nebol tvrdení iný peňažný záväzok žalobcu voči žalovanému, vychádzal z toho, že medzi
stranami sporu došlo k dohode o pôžičke peňažnej sumy 200,- eur.
31. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah na základe
uzavretej zmluvy o pôžičke. Aj s poukazom na to, že zo strany žalobcu nepochybne išlo o činnosť v
zmysle ust. § 2 ods. 1 ObZ, t. j. o podnikanie, v rámci ktorej išlo o poskytnutie pôžičky - teda o činnosť

uvedenú v cit. ust. § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. a zo strany žalovaného nešlo o konanie
v rámci predmetu jeho podnikania alebo povolania [cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.],
pričom ďalej išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom žalovanému, súd dospel k
záveru, že medzi stranami sporu vznikol právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje podľa cit. ust. § 24 ods. 1zákona č. 129/2010 Z. z. aj právna úprava obsiahnutá v niektorých ustaniach zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch (uvedených práve v ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). S poukazom
na vyššie uvedené pojmové znaky zmluvy o pôžičke, súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi

stranami sporu má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, pričom ako reálny kontrakt
vznikla samotným poskytnutím finančných prostriedkov vo výške 200,- eur prevodom na bankový účet
žalovaného dňa 01.07.2013. Vôľa zmluvných strán v tomto prípade priamo smerovala k prenechaniu
predmetnej peňažnej sumy žalobcom ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi.
32. Čo sa týka formy uzavretia zmluvy o pôžičke, však súd nemal preukázané písomné uzavretie zmluvy

o pôžičke v znení listiny, ako ju žalobca súdu predložil. V zmysle cit. ust. § 40 ods. 4 OZ síce pre písomné
uzavretie zmluvy nie je potrebné, aby zmluva bola vyhotovená v listinnej podobe a podpísaná oboma
zmluvnými stranami, avšak je potrebné, aby v prípade, keď tomu tak nie je, bola urobená telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu
a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. V danom prípade (a to aj v súlade s príslušným ust. § 13
ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a

doplnení niektorých zákonov) bolo pre písomné uzavretie zmluvy potrebné, aby došlo prostredníctvom
elektronických prostriedkov k zaslaniu zmluvy navrhovateľom odporcovi v znení textu predloženom
žalobcom (offerte podľa ust. § 43a OZ) a jej akceptácii (podľa ust. § 43c OZ) zodpovedajúcim spôsobom
zostranyžalovanéhopridodržanípodmienkypodľaust.§46ods.2OZ.Žalobcavšaknijakýmspôsobom
nepreukázal čo i len to, že pri poskytnutí sumy 200,- eur zároveň zaslal žalovanému návrh zmluvy o

pôžičke, ako to sám uviedol v žalobe zo dňa 28.08.2015, kde konštatoval, že zmluva nebola uzatvorená
písomne ale konkludentne vzájomným plnením.
33. Vzhľadom k absencii preukázania písomnej formy uzavretia predmetnej zmluvy medzi stranami
sporu, súd vychádzal v zmysle cit. ust. § 24 ods. 1 v spojení s cit. ust. § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z. z toho, že daná pôžička bola žalovanému žalobcom poskytnutá bezúročne

a bez poplatkov. Preto sa súd ani nezaoberal v ďalšom tým, či predmetná zmluva, resp. dojednania jej
účastníkov obsahovali aj náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Z tohto dôvodu pokiaľ
sa týka žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 48,- eur ako úroku (v žalobe uvedeného ako
poplatok za poskytnutie pôžičky) podľa cit. ust. § 658 ods. 1 OZ, t. j. odplaty za poskytnutie pôžičky, súd
návrhu v tejto časti aj s príslušenstvom - úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 48,- eur od

03.04.2013dozaplateniavyhovieťnemoholpreabsenciupreukázaniaplatnéhoprávnehodôvoduvzniku
žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úroku vo výške 48,- eur aj s uplatneným príslušenstvom.
34. V ďalšom súd konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 657 OZ
splnil, ako už bolo vyššie uvedené dňa 01.07.2013 a prenechal žalovanému sumu 200,- eur. Súd
vychádzal vzhľadom na vyššie uvedené tak z toho, že žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi (iba)

požičanú sumu 200,- eur. Keďže nevyšlo najavo, že by žalovaný zaplatil žalobcovi do rozhodnutia súdu
sumu vyššiu ako 10,- eur, bol naďalej povinný zaplatiť žalobcovi sumu 190,- eur.
35.Pokiaľideosplatnosťpredmetnejpôžičky,súdpoukazujúcnaužvyššiekonštatovanénepreukázanie
písomnej formy zmluvy, nemal v ďalšom za preukázané, že by medzi stranami sporu došlo k dohode o
splatnosti pôžičky, ako bola táto uvedená na listine predloženej žalobcom. Rovnako sa to týka aj listiny -

dodatku č. 8 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8480). Okrem týchto listín totiž žalobca neprodukoval
opätovne žiadny dôkaz o takejto dohode (napr. ním tvrdenú žiadosť žalovaného, na ktorú odkazuje v
záhlaví listina predložená žalobcom a označená ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 8480, Osobitné
podmienky“). Súd tak vychádzal z toho, že žalovaný bol povinný pôžičku vrátiť na základe výzvy veriteľa
(žalobcu) podľa cit. ust. § 653 OZ. Vzhľadom k tomu, že žalobca súdu nepreukázal zaslanie akejkoľvek

výzvy na plnenie žalovanému, súd v zmysle ust. § 41 ods. 3 O.s.p. považoval za výzvu na vrátenie
pôžičky (jej istiny) až žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 03.10.2015. Žalovaný bol tak povinný
svoj dlh uhradiť podľa ust. § 563 OZ nasledujúceho dňa, t. j. dňa 04.10.2015. Keďže nevyšlo najavo,
že by žalovaný zaplatil žalobcovi do rozhodnutia súdu sumu 190,- eur, dňom 05.10.2015 sa tak dostal
žalovaný do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, pričom toto omeškanie trvá aj naďalej.

36. Čo sa tak týka uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, súd mal za to, že žalobcovi
vzniklo podľa ust. § 517 ods. 2 OZ právo požadovať od žalovaného úroky z omeškania vo výške podľa
cit. ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,05 % ročne (ku dňu 05.10.2015 bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 %, o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121
O.s.p.) zo sumy 100,- eur od 05.10.2015 do zaplatenia. V ostatnom uplatnenom rozsahu žalobcovi právo

na zaplatenie úrokov z omeškania nevzniklo.
37. V časti o zaplatenie sumy 4,- eur ako poplatku za notifikačnú SMS/mail/poštovú zásielku, považoval
súd žalobu rovnako za nedôvodnú. Žalobca súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by
žalovanému zaslal nejakú notifikačnú správu v akejkoľvek podobe. Súd preto tento nárok žalobcovinepriznal. Navyše tento žalobcom uplatňovaný nárok súd považuje za zrejmú paušalizovanú náhradu
nákladov spojených so zaslaním notifikačnej správy a žalobca nepreukázal, že by medzi ním a
žalovaným došlo k uzatvoreniu dohody o takomto druhu poplatku vzhľadom ku konštatovanému

nepreukázaniu písomnej formy zmluvy, t. j. aj dohody o takomto poplatku.
38. S poukazom na uvedené dôvody súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 190,- eur (nesplatená
istina pôžičky) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 05.10.2015 do
zaplatenia a v ostatnej časti návrh zamietol, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., konštatujúc, že žalobca bol

úspešný v časti o zaplatenie 190,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto
sumy od 05.10.2015 do 27.10.2015 (ku dňu vyhlásenia rozsudku 0,60 eur), čo je spolu 190,60 eur, čo
percentuálne predstavuje 69 % z celkovo vyčíslenej hodnoty sporu (242,- eur + 2,51 eur ako úroky z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 248,- eur od 03.04.2014 do 12.05.2014 + 32,15 eur ako
úroky z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 238,- eur od 13.05.2014 do 27.10.2015 = 276,66 eur;
190,60 eur / 276,66 eur = 0,69 = 69 %). Čistý úspech žalobcu tak predstavoval 38 % (úspech žalobcu

69 % - úspech žalovaného 31 % = 38 %). Súd preto priznal v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. žalobcovi
nárok na náhradu 38 % vynaložených trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
16,50 eur (z čoho 38 % je 6,27 eur). Ohľadom trov právneho zastúpenia súd rozhodol s poukazom na
ust. § 142 O.s.p, podľa ktorého má účastník právo na náhradu trov konania, avšak iba tých, ktoré účelne
vynaložilnauplatňovaniesvojhopráva.Súdmalzato,žežalobcanímtvrdenétrovyprávnehozastúpenia

nevynaložil účelne, a preto žalobcovi nepriznal právo na náhradu ich pomernej časti (v rozsahu 38 %).
Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014, v zmysle
ktorého trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer
totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu
a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na

riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Súdu bolo z jeho činnosti známe, že na Okresnom
súde Žilina žalobca podal niekoľko desiatok skutkovo a právne obdobných návrhov (napr. 8C/173/2013,
4C/347/2014, 7C/362/2014, 4C/241/2015 a iné). Súd preto žalobcovi právo na náhradu trov právneho
zastúpenia (resp. ich pomernej časti) nepriznal.
40. Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 6K/8/2015-180 zo dňa 16.09.2015 bol na majetok

žalovaného vyhlásený konkurz (uznesenie zverejnené v Obchodnom vestníku č. 181/2015 dňa
22.09.2015). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.09.2015. K vyhláseniu konkurzu na majetok
žalobcu tak došlo podľa ust. § 23 ods. 1 v spojení s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. dňa
23.09.2015. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu
(23.09.2015) došlo zo zákona k prerušeniu konania v predmetnej veci (o tejto skutočnosti súd nemal v

čase vyhlásenia rozsudku zo dňa 27.10.2015 vedomosť).
41. Proti rozsudku č. k. 6C/415/2015-26 vyhláseným dňa 27.10.2015 podal odvolanie správca
konkurznej podstaty žalovaného ako úpadcu (ďalej len „SKP“), pričom poukázal na to, že na majetok
žalovaného bol vyhlásený konkurz a on bol ustanovený do funkcie správcu. V zmysle ust. § 47 zákon č.
7/2005 Z. z. sa konania, ktoré sa týkajú majetku úpadcu prerušujú a nové konania je možné začať iba

na návrh správcu. Súd tak nemal v konaní pokračovať a rozhodnúť. SKP navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť.
42. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu SKP súhlasil s odvolaním v tom, že prebiehajúce konkurzné
konanie je prekážkou v konaní, pre ktorú súd nemohol vo veci rozhodnúť. Navrhol tak napadnutý
rozsudok zrušiť a konanie prerušiť.

43. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací o podanom odvolaní rozhodol uznesením č. k.
9Co/374/2016-55 zo dňa 21.12.2016 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil z dôvodov, ako sú uvedené v odseku č.
40 odôvodnenia tohto rozsudku.
44. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 6K/8/2015-444 zo dňa 17.01.2017 zrušil konkurz na

majetok žalovaného (ako úpadcu) po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.02.2017. Okresný súd Žilina uznesením spis. zn. 6K/8/2015 zo dňa 06.07.2016
(zverejneným v Obchodnom vestníku č. 134/2016 dňa 13.07.2016) schválil konečný rozvrh výťažku pre
nezabezpečených veriteľov, pričom z uznesenia v ďalšom vyplýva, že žalobca nebol v rámci konkurzu
uspokojený na svojej pohľadávke ani len čiastočne.

45. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.46. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

47. Vzhľadom k tomu, že zrušením konkurzu na majetok žalovaného odpadla prekážka, pre ktorú bolo
konanie zo zákona prerušené a vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou
do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297
písm. b) CSP vo veci opätovne rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok

dňa18.04.2017,pričommiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabuliawebovej
stránke súdu dňa 12.04.2017.
48. Súd vo veci samej rozhodol opätovne úplne rovnako a na základe tých istých dôvodov (skutkových
zistení, citovaných ustanovením právnych predpisov, ako aj právneho posúdenia) ako tomu bolo v
rozsudku č. k. 6C/415/2015-26 vyhláseným dňa 27.10.2015, a preto pre účely odôvodnenia tohto
rozsudku na ne úplne v plnom rozsahu odkazuje a nepovažuje za potrebné nič k týmto doplniť.

49. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, a to vzhľadom k pomeru
úspechu strán sporu (§ 255 ods. 2 CSP). Žalobca mal vo veci len čiastočný úspech v čistom vyjadrení
38 % (pokiaľ ide o výpočet, súd v plnom rozsahu odkazuje na odsek č. 39 odôvodnenia tohto rozsudku).

Preto o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok
na náhradu pomernej časti trov konania zodpovedajúcej 38 % ním vynaložených trov konania na účelné
uplatnenie práva proti žalovanému (pričom vo veci nevzhliadol žiaden dôvod osobitného zreteľa na to,
aby výnimočne žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal). O samotnej výške tejto náhrady trov
konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).