Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010608
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010608.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 31. júla 2017 prejednal
odvolanie obžalovaného

J.. Y. R.,

nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom W. M. X. č. XXX/XX, na verejnom zasadnutí neprítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/180/2015 zo dňa 21. novembra 2016

a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný J.. Y. R. uznaný vinným v bode 1) zo zločinu
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., pretože ako zodpovedná osoba
konajúca za spoločnosť TECHNOL development, s.r.o., so sídlom Olympionikov 718, Prievidza,

IČO: 367 204 53, ako zamestnávateľ zadržal a neodviedol splatné poistné na sociálne poistenie
a príspevky na starobné, dôchodkové sporenie za zamestnanca za obdobie:
- február 2010 v sume 106,30 eur, splatné dňa 31.03.2010
- marec 2010 v sume 129,20 eur, splatné dňa 30.04.2010
- apríl 2010 v sume 129,20 eur, splatné dňa 31.05.2010
- máj 2010 v sume 129,20 eur, splatné dňa 30.06.2010

- jún 2010 v sume 129,20 eur, splatné dňa 30.07.2010
- júl 2010 v sume 129,20 eur, splatné dňa 31.08.2010
- august 2010 v sume 129,70 eur, splatné dňa 30.09.2010
- september 2010 v sume 129,70 eur, splatné dňa 02.11.2010
- október 2010 v sume 129,70 eur, splatné dňa 30.11.2010
- november 2010 v sume 129,70 eur, splatné dňa 30.12.2010

- december 2010 v sume 129,70 eur, splatné dňa 31.01.2011
- január 2011 v sume 129,82 eur, splatné dňa 28.02.2011
- február 2011 v sume 129,82 eur, splatné dňa 31.03.2011
- marec 2011 v sume 129,82 eur, splatné dňa 02.05.2011
- apríl 201 v sume 129,82 eur, splatné dňa 31.05.2011
- máj 2011 v sume 129,82 eur, splatné dňa 30.06.2011

- jún 2011 v sume 129,82 eur, splatné dňa 01.08.2011napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov, čím za uvedené obdobie neodviedol určenému
príjemcovi Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza poistné v celkovej sume 2.179,72 eur a zadržal
a neodviedol splatné poistné na zdravotné poistenie a neuhradil preddavky na poistné na verejné

zdravotné poistenie za zamestnanca za obdobie:
- február 2010 v sume 45,68 eur, splatné dňa 31.03.2010
- marec 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 30.04.2010
- apríl 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 31.05.2010
- máj 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 30.06.2010

- jún 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 30.07.2010
- júl 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 31.08.2010
- august 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 30.09.2010
- september 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 02.11.2010
- október 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 30.11.2010
- november 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 31.12.2010

- december 2010 v sume 57,10 eur, splatné dňa 31.01.2011
- január 2011 v sume 57,10 eur, splatné dňa 28.02.2011
- február 2011 v sume 57,10 eur, splatné dňa 31.03.2011
- marec 2011 v sume 57,10 eur, splatné dňa 02.05.2011
- apríl 201 v sume 57,10 eur, splatné dňa 31.05.2011

- máj 2011 v sume 57,10 eur, splatné dňa 30.06.2011
- jún 2011 v sume 57,10 eur, splatné dňa 01.08.2011

napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov, čím za uvedené obdobie neodviedol určenému
príjemcovi Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., pobočka Prievidza poistné v celkovej sume 959,28

eur a zadržal a neodviedol preddavky na daň zo závislej činnosti za obdobie:
- júl 2010 v sume 85,48 eur, splatné dňa 06.09.2010
- august 2010 v sume 235,80 eur, splatné dňa 05.10.2010
- september 2010 v sume 235,80 eur, splatné dňa 04.11.2010
- október 2010 v sume 235,80 eur, splatné dňa 06.12.2010

- november 2010 v sume 235,80 eur, splatné dňa 05.01.2011
- december 2010 v sume 235,80 eur, splatné dňa 07.02.2011
- január 2011 v sume 235,71 eur, splatné dňa 07.02.2011
- február 2011 v sume 235,71 eur, splatné dňa 07.03.2011
- marec 2011 v sume 235,71 eur, splatné dňa 05.04.2011

napriek tomu, že mal dostatok finančných prostriedkov, čím za uvedené obdobie neodviedol určenému
príjemcoviDaňovémuúraduTrenčín,pobočkaPrievidzapreddavkynadanizozávislejčinnostivcelkovej
sume 1.971,61 eur. V bode 2) bol uznaný vinným z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa
§ 214 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák., pretože ako zodpovedná osoba konajúca za spoločnosť TECHNOL

development, s.r.o., so sídlom Olympionikov 718, Prievidza, IČO: 367 204 53, ako zamestnávateľ
nevyplatil mzdu svojmu zamestnancovi poškodenému Q. K. za obdobie:
- november 2010 v sume 1.005,40 eur, splatnú 31.12.2010
- december 2010 v sume 1.005,40 eur, splatnú 31.01.2011
- január 2011 v sume 1.004,87 eur, splatnú 28.02.2011

- február 2011 v sume 1.004,87 eur, splatnú 31.03.2011
- marec 2011 v sume 1004,87 eur , splatnú 29.04.2011
- apríl 2011 v sume 1004, 87 eur, splatnú 31.5.2011
- máj 2011 v sume 1004,87 eur, splatnú 30.6.2011
- jún 2011 v sume 1004,87 eur, splatnú 29.7.2011,

na ktorú mal v zmysle Zákonníka práce nárok, a to aj napriek tomu, že v rozhodnom období disponoval
vždy v deň splatnosti miezd finančnými prostriedkami na ich vyplatenie a mohol mzdu vyplatiť
v plnom rozsahu v ôsmych mesiacoch, čím poškodenému Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., V.
číslo XXX/XX spôsobil škodu v celkovej výške 8.040,02 eur.

Bol za to odsúdený podľa § 277 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 51 ods. 1, 41 ods. 2, 38 ods. 2, 36 písm.
j/, 37 písm. h/ Tr.zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky, výkon ktorého trestu mu bol podľa§§ 49 ods. 1 písm. a/, 51 ods. 2 Tr.zák. podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú
dobu v trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr.zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v príkaze
podrobiť sa počas plynutia skúšobnej doby v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. boli poškodení Sociálna poisťovňa, a.s., Bratislava, Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., Bratislava, Daňový úrad Trenčín, Q. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W., V. č. XXX/XX, s
nárokom na náhradu škody odkázaní na civilný proces.

ProtitomutorozsudkuzahlásilvzákonnejlehotepísomneodvolanieobžalovanýJ..Y.R.prostredníctvom
svojho zvoleného obhajcu. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil jednak prostredníctvom
svojho obhajcu, ako aj on sám. Obhajca namietal, že súd prvého stupňa riadne neobjasnil predmetnú

vec. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nevykonal dostatočné dokazovanie k tomu, či spoločnosť
TECHNOL development, s.r.o., mala v predmetnej dobe dostatok finančných prostriedkov na realizáciu
odvodových povinností a výplatu mzdy. Ďalej obhajca uviedol, že Q. K. nevykonával v posudzovanom
období prácu, a preto s poukazom na § 118 ods. 1 Zákonníka práce nebol zamestnávateľ povinný
poskytovať zamestnancovi mzdu (mzda je odmena za vykonanú prácu a nie za existenciu pracovného

pomeru). Poškodenému teda nevznikol nárok na mzdu. Pokiaľ vo veci aj prebehlo civilné konanie, tu
súd posudzoval kritérium dobromyseľnosti - vnútorného osobného presvedčenia zamestnanca (§ 222
ods. 6 Zákonníka práce), pričom pre účely trestného konania je rozhodujúce posúdenie dôvodnosti
nevyplatenia mzdy, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok voči zamestnávateľovi. Poškodený Q. K. ani
raz neprišiel do práce, nepreukázal sa dôkazmi jeho výkonu práce v prospech spoločnosti. Tvrdenia o

„predaji“ nehnuteľnosti zo strany poškodeného sú nereálne, pretože spoločnosť obžalovaného nemala
v predmete činnosti realitnú činnosť. Obžalovaný ako konateľ spoločnosti bol pritom v omyle, že
spoločnosť je povinná zamestnancovi platiť mzdu a zasielať aj výkazy poisťovniam napriek tomu,
že zamestnanec do práce nenastúpil, nevykonával žiadnu prácu pre zamestnávateľa a jeho vzťah k
zamestnávateľovi neobsahuje žiadny zo zákonných prvkov závislej práce (§ 1 ods. 2, 3 Zákonníka

práce). Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby vec znovu prejednal a
rozhodol. V konečnom dôsledku sa obhajca domáhal oslobodenia obžalovaného spod obžaloby podľa
§ 285 písm. b/ Tr.por.

Dôvody odvolania doplnil tromi písomnými podaniam (12.5.2017, 14.5.2017 - mail a 13.7.2017) aj sám
obžalovaný J.. Y. R.. Z týchto dôvodov s prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody obhajcu, uvádza senát
odvolacieho súdu najmä nasledovné. Obžalovaný uviedol, že ak zamestnancovi nebola vyplatená mzda
viacako30dní,moholpodaťsámokamžitúvýpoveďaaktakneurobil,akceptovalnevyplatenie„mzdy“,a
pretoplatíliberačnýdôvodpodľaTrestnéhozákona-súhlaspoškodeného.Vzhľadomktomu,ženedošlo

ku škode, teda ujmy v hmotnoprávnom vyjadrení, nemalo sa viesť konanie, pretože nemá hmotný
rozmer. Žiadny civilný súd neurčil, že tu nárok na mzdu je a trestný súd vzhľadom na obsah právnej
hypotézy nie je vecne príslušný, aby tento nárok určil. V tejto súvislosti obžalovaný namietal ústavnosť
rozsudku súdu prvého stupňa, hoci by tento bol vyjadrením zákonného ustanovenia Trestného zákona.
Ďalej obžalovaný v predmetnej veci namietal absenciu zavinenia vo forme úmyslu. Súd prvého stupňa

aplikoval prezumpciu viny, pretože ho odsúdil na základe požiadavky tretej strany. V tejto súvislosti
obžalovaný taktiež vzniesol námietku vecnej a miestnej príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne z tohto
dôvodu, že nejde o trestnú vec. Taktiež vzniesol námietku voči konajúcemu sudcovi Krajského súdu v
Trenčíne, pretože odvolací súd pokračuje v konaní, ktoré nemá hmotnoprávny rozmer a sudca tým, že
koná a vec nezastavil, preukazuje svoju závislosť od politickej moci. V tejto súvislosti obžalovaný uviedol

tiež svoju úvahu o perzekvovaní jeho osoby v trestnom konaní. V ďalšom písomnom podaní obžalovaný
vo vzťahu k § 277 Tr.zák. uviedol, že Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené
bez právneho dôvodu, pretože on zaslal Sociálnej poisťovni oznámenie, že ním podané výkazy sú v
nesprávnej výške a bez právneho dôvodu. Obžalovaný k tomu uviedol, že poškodeným vo veci platenia
„mzdy a odvodov“ je práve on sám. V poslednom písomnom podaní obžalovaný namietal, že mu na

Krajskom súde v Trenčíne nebolo umožnené preštudovať spis. Taktiež poukazoval na názor iného sudcu
prezentovaný pri prednáškovej činnosti, podľa ktorého jednočinný súbeh trestných činov neodvedenia
dane a poistného a nezaplatenia mzdy a odstupného, nie je možný, pretože ak zamestnávateľ nevyplatil
mzdu, nemohol z nej zraziť odvody a nemohol sa tak dopustiť trestného činu nedovedenia dane apoistného. Obžalovaný tu tiež namietal, že došlo k porušeniu zákonných postupov v prípravnom konaní,
keď na začiatku konania bol vypočutý ako svedok, pričom mal byť zopakovaný jeho výsluch, pretože ako
svedok má povinnosť vypovedať, ale ako podozrivý nemá povinnosť svedčiť sám proti sebe. Obžalovaný

ďalej uviedol, že ak by existoval dôkaz alebo rozhodnutie súdu, že poškodený pracoval a na mzdu mu
vznikol nárok, tak potom by postup voči nemu mohol obstáť. V súvislosti s materiálnou stránkou veci
ako materiálneho korektívu poukázal na zásadu subsidiarity, teda že o nároku na mzdu má rozhodovať
civilný súd a nie trestný, a tým aplikovať zásadu „ultima ratio“. Obžalovaný tiež poukázal na názor
prezentovaný v odbornej tlači v tom, že „... prejudicionálne môže súd riešiť len otázku, o ktorej má

rozhodovať iný orgán verejnej moci, avšak nemôže o tejto otázke meritórne rozhodnúť...“. Pre jeho
trestné stíhanie je bezpodmienečne nutné, aby existoval výrok súdu, že nárok na mzdu existuje a
v akej výške. Inak právomoc trestného súdu nie je daná. Napokon obžalovaný namietal, že z titulu
bezdôvodného obohatenia prišla právnická osoba o finančné prostriedky, čím bola potrestaná a dáva
na zváženie, či jeho odsúdením nedošlo aj k porušeniu zásady „nebis in idem“, pretože aj Trestný zákon
pripúšťa ako formu trestu aj finančný trest. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov uvádzal, že jeho

trestné stíhanie malo byť zastavené.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Tr.por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný J.. Y. R. sa verejného
zasadnutia nezúčastnil (pozri nižšie).

Odvolací súd podľa § 31 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Vzhľadom na vyššie uvedené množstvo vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaného týkajúce sa
procesných postupov, skutkových zistení a použitej právnej kvalifikácie, odvolací súd postupne zaujíma
stanovisko k jednotlivým vytýkaným chybám.

1) V súvislosti s procesným postupom orgánov činných v trestnom konaní a vo veci konajúcich súdov

(súdy prvého a druhého stupňa), senát odvolacieho súdu najprv poukazuje na vlastný procesný postup
v štádiu odvolacieho konania.

Pokiaľ obžalovaný J.. Y. R. namietal vecnú a miestnu nepríslušnosť Krajského súdu v Trenčíne na
konanie v tejto veci, tu je potrebné uviesť, že trestné konanie (trestné stíhanie) na súde sa začína na

podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktorú podáva prokurátor (§ 237 Tr.por.).
Vecne a miestne príslušný súd prvého stupňa (v tomto prípade Okresný súd Prievidza) a súd druhého
stupňa (v tomto prípade Krajský súd v Trenčíne) sú povinné trestné stíhanie pred súdom vykonať podľa
ustanovení Trestného poriadku (Tretia časť - súdne konanie) bez ohľadu na to, či obžaloba je správne
podaná pre trestný čin, alebo či skutok nie je trestným činom alebo je priestupkom. Z toho potom

pramenia aj rôzne formy rozhodnutia súdov od odmietnutia obžaloby, zastavenia trestného stíhania,
postúpenia veci, odsudzujúci rozsudok, oslobodzujúci rozsudok. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
Krajský súd v Trenčíne bol povinný, ako vecne a miestne príslušný súd prejednať a rozhodnúť o odvolaní
obžalovaného proti odsudzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa.

Pokiaľ ďalej obžalovaný v odvolaní vzniesol námietku proti konajúcemu sudcovi Krajského súdu v
Trenčíne (zrejme mal na mysli predsedu senátu) z dôvodu, že tento stanovil termín verejného zasadnutia
na prejednanie odvolania obžalovaného a predtým nezastavil konanie, k tomu je potrebné uviesť, že
podľa § 32 ods. 6 Tr.por. sa o námietkach týkajúcich sa procesného postupu orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu nekoná. Za procesný postup v tomto prípade sa považuje aj stanovenie spôsobu

prejednania odvolania predsedom senátu odvolacieho súdu.

Predseda senátu odvolacieho súdu vyššie uvedené stanoviská k námietkam obžalovaného, tomuto
„oznámil“ osobitným listom zaslaným obžalovanému spolu s upovedomením o novom termíne
odročeného verejného zasadnutia (pozri aj nižšie).

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu ďalej vysvetľuje, že dňa 31.7.2017 sa uskutočnilo verejné
zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného J.. Y. R. z nasledovných dôvodov. Verejné zasadnutie
stanovené na deň 15.5.2017 muselo byť odročené, pretože dňa 12.5.2017 obžalovaný J.. Y. R.odvolaciemu súdu oznámil, že vypovedal plnú moc obhajcovi a žiadal, aby bolo verejné zasadnutie
odročené, aby mal lehotu na prípravu na pojednávanie a aby si mohol ustanoviť právneho zástupcu.

Pri stanovovaní nového termínu verejného zasadnutia na deň 31.7.2017 predseda senátu osobitným
listom zo dňa 17.5.2017 (spolu s upovedomením o termíne verejného zasadnutia) obžalovanému
„oznámil“, že mu stanovuje lehotu 10 dní na to, aby oznámil Krajskému súdu v Trenčíne meno nového
zvoleného obhajcu. Napriek tomu, že obžalovaný na všetkých písomných podaniach adresovaných
Krajskému súdu v Trenčíne v tejto veci udáva adresu: „J.. Y. R., X. XXX/XX, XXX XX W.“, na tejto

adrese neprevzal ani jednu písomnosť, ktoré mu boli predsedom senátu odvolacieho súdu doručované
v súvislosti s obidvomi termínmi verejného zasadnutia (4 zásielky, z toho 1x cez PZ SR a jedenkrát
osobne).

Naviac je potrebné uviesť, že dňa 24.5.2017 (po odročení prvého termínu verejného zasadnutia) sa
obžalovanýJ..Y.R.sámdostavilnaKrajskýsúdvTrenčíne-Informačnécentrumzaúčelomnahliadnutia

do predmetného trestného spisu. V súvislosti s jeho dostavením sa, mu bol ústne oznámený nový
termín verejného zasadnutia na deň 31.7.2017 o 09.00 hod. na Krajskom súde v Trenčíne č.d. 150,
obžalovaný ale odmietol podpísať a prevziať písomné upovedomenie o termíne verejného zasadnutia
(spolu s informačným listom predsedu senátu).

Za tejto situácie senát odvolacieho súdu na verejnom zasadnutie rozhodol po tom, čo sa nedostavil
obžalovaný J.. Y. R., že sa verejné zasadnutie v súlade s ustanoveniami §§ 293 ods. 5, 7, 294 ods.
1 Tr.por. uskutoční v neprítomnosti obžalovaného (prítomná prokurátorka krajskej prokuratúry takýto
postup tiež navrhla).

V tejto súvislosti zároveň senát odvolacieho súdu zaujíma nasledovné stanovisko k vytýkanej chybe
obžalovaným v tom, že tento nemal možnosť dňa 24.5.2017 na Krajskom súde v Trenčíne nahliadnuť
do predmetného trestného spisu. Z písomného úradného záznamu (č.l. 879) pracovníčky Informačného
centra Krajského súdu v Trenčíne vyplýva, že v konečnom dôsledku obžalovaný odmietol nahliadnuť do
spisu z toho dôvodu, že nebol ochotný podpísať príslušný záznam o nahliadnutí do spisu, ak tam bude

uvedené, že bol oboznámený s termínom verejného zasadnutia.

Okrem toho, že aj s vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva snaha obžalovaného „vyhýbať“ sa
verejnému zasadnutiu tým, že bránil tomu, aby o termíne verejného zasadnutia bol upovedomený,
nemožno nenahliadnutie obžalovaného do trestného spisu považovať za porušenie jeho práv na

obhajobu.

Pokiaľ ďalej obžalovaný namietal, že v prípravnom konaní na začiatku bol vypočutý ako svedok, hoci mal
byťvypočutýakopodozrivý,stýmtosasenátodvolaciehosúdutiežnestotožnil.Jefaktom,žeobžalovaný
bol v prípravnom konaní opakovane vypočúvaný v postavení podozrivého, svedka, obvineného, čo

vyplýva jednak z toho, že v jeho veci sa do 24.4.2014 viedli dve trestné stíhania (č.l. 47 uznesenie o
spojení veci). Súčasne je však potrebné uviesť, že aj pred výpoveďou v postavení svedka bol vždy
poučený o tom, že podľa § 130 ods. 2 Tr.por. má právo odoprieť vypovedať, ak by si svojou výpoveďou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania.

Vo vzťahu k námietke obžalovaného v tom, že súd prvého stupňa konajúci v jeho trestnej veci nesprávne
postupoval pri riešení predbežnej (prejudiciálnej) otázky, s týmto sa tiež senát odvolacieho súdu
nestotožnil. Predovšetkým je potrebné uviesť, že podľa § 7 ods. 1 Tr.por. orgány činné v trestnom
konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré sa v trestnom konaní vyskytnú. Podľa §
7 ods. 2 Tr.por. nie sú oprávnené samostatne riešiť len predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu

určitej osoby (napr. manželstvo, otcovstvo, vyhlásenie za mŕtveho). V prejednávanej veci z pohľadu
skutkového stavu, ale aj obsahu skutkových podstát trestných činov nevyplatenia mzdy a odstupného -
§ 214 Tr.zák. a neodvedenia dane a poistného - § 277 ods. 1 Tr.zák. je síce možné považovať existenciu
pracovno-právneho vzťahu medzi obžalovaným a poškodeným za predbežnú otázku, avšak pracovno-
právny vzťah určitej osoby nie je stav osobný, a preto je súd konajúci v trestnej veci nielen oprávnený,

ale povinný si túto predbežnú otázku posúdiť. To ale súčasne neznamená, že takýto súd nemôže pri
tomto svojom rozhodovaní vychádzať aj z rozhodnutí súdov v civilnom procese, ak sa toto rozhodnutie
dotýka posudzovania konkrétnej predbežnej otázky (pozri aj dôvody nižšie).Napokon sa súd nestotožnil ani s názorom obžalovaného v tom, že v jeho trestnom stíhaní mala byť
uplatnená zásada „nie dvakrát o tom istom“ (nebis in idem), ktorá zásada znamená tzv. prekážku veci
rozhodnutej. Samotná okolnosť, že sám obžalovaný podľa jeho názoru „neoprávneným“ čiastočným

zaplatením daní, poistného, príspevkov a mzdy sa považuje za sankcionovaného (poškodeného),
neznamená, že ide o sankciu, ktorá by odôvodňovala použitie vyššie uvedenej zásady.

2) Pokiaľ ide o vytýkané chyby týkajúce sa výroku o vine, k tomu ďalej uvádza senát odvolacieho súdu
nasledovné. Predovšetkým sa senát odvolacieho súdu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom súdu

prvého stupňa, vrátane uvedenia dôkazov v rozsudku, z ktorých tento vyplýva, vrátane jeho skutkových
úvah a vysporiadania sa s obranou obžalovaného.

Senát odvolacieho súdu sa pritom nestotožnil s názorom obžalovaného v tom, že civilné konanie,
ktoré bolo v súvislosti s vyššie uvedeným pracovno-právnym vzťahom obžalovaného a poškodeného
vedené, „riešilo“ len dobromyseľnosť v tomto vzťahu zo strany zamestnanca - poškodeného Q. K.. Na

rozhodnutia v tejto civilnej veci Okresný súd Prievidza, sp.zn. 15Cpr/1/2012, Krajský súd v Trenčíne,
sp.zn. 5CoPr 1/2013, Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp.zn. 1Cdo/53/2014 správne poukázal už súd
prvého stupňa, pričom najmä správne uzavrel, že predmetný pracovný pomer bol riadne uzatvorený.

K tomu senát odvolacieho súdu aj z pohľadu obsahu odvolania obžalovaného dopĺňa nasledovné.

Predmetný civilný spor, kde obžalovaný bol navrhovateľ a poškodený bol odporca sa viedol z
toho dôvodu, aby poškodený vrátil obžalovanému vyplatenú mzdu vo výške 1.427,50 € (aj úroky
z omeškania), pretože poškodený do práce nenastúpil, neohlásil sa konateľovi spoločnosti, nezačal
vykonávať ani nevykonával práce pre zamestnávateľa a tento svoj prístup ani nezdôvodnil. Aj civilný
súd si tu riešil ako predbežnú otázku, to či medzi účastníkmi vznikol platný pracovnoprávny vzťah, t.j.

pracovný pomer na základe uzavretej pracovnej zmluvy. K tomu vzhľadom na všetky zistené skutkové
okolnosti ohľadom uzavretia pracovnej zmluvy, civilný súd uzavrel, že nebolo v konaní preukázané, že
uzavretá pracovná zmluva z 4.2.2010 by bola neplatným právnym úkonom, ktorej neplatnosť by spôsobil
odporca, ako zamestnanec (poškodený Q. K.). Civilný súd taktiež konštatoval, „že bolo nesporné,
že navrhovateľ nevyplatil odporcovi ako zamestnancovi v jednotlivých mesiacoch mzdu tak, ako je

uvedená vyššie. Navrhovateľ viedol kompletnú pracovnoprávnu a mzdovú agendu odporcu ako jeho
zamestnanca. Ako účelové sa javia i vyplnené evidencie dochádzky odporcu do zamestnania za rok
2010 (č.l. 132-133 spisu), kde J.. R. sám za jednotlivé mesiace, t.j. i tie, za ktoré mu poskytol mzdu,
vypísal do evidenčných listov odporcovi absenciu, o čom nemala vedomosť ani účtovníčka J.. E..
Vzhľadom na tieto okolnosti nemožno v žiadnom prípade uvažovať o neplatnom uzavretí pracovnej

zmluvy, ktorú neplatnosť by spôsobil odporca. I keď J.. R. mohla k uzavretiu zmluvy viesť pohnútka
vychádzajúca z toho, že dlhy voči synovi odporu nesplácal a takto sa cítil byť „morálne zaviazaný“,
nemožno vzhľadom na jeho následné niekoľkomesačné správanie ako zamestnávateľa, keď vzniknutý
pracovný vzťah udržiaval, považovať za nedobrovoľné a vynútené konanie, ktoré ho prinútilo k uzavretiu
pracovného vzťahu“.

Taktiež civilný súd uviedol, „že potvrdením toho, že navrhovateľ si bol vedomý existencie pracovného
pomeru, je i skutočnosť, že doručil odporcovi výpoveď z pracovného pomeru. Navrhovateľ vzhľadom
na tvrdenú „pracovnú morálku“ nepristúpil napríklad k okamžitému skončeniu pracovného pomeru,
ktoré v prípade pravdivosti tvrdenia J.. R. by bolo namieste. Za tohto stavu a vychádzajúc zo zásady

neplatnosti právneho úkonu v pracovnom práve, podľa ktorej neplatnosť právneho úkonu nemôže byť
zamestnancovi na ujmu, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol platný pracovný pomer na
základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy, pričom v čase uzavretia pracovnej zmluvy bola daná
vôľa na strane oboch účastníkov pracovnej zmluvy uzavrieť takúto zmluvu a prejav vôle sa zhodoval s
existenciou vôle v predmetnom čase.“

Senát odvolacieho súdu aj na základe výsledkov dokazovania v trestnom konaní (predmetné civilné
rozhodnutia súdov sú v trestnom konaní tiež dôkazy) nevidí dôvod k tomu, aby svoje skutkové ale aj
právne zistenia hodnotil a uzavrel v konečnom dôsledku inak, ako tie isté skutkové a právne okolnosti
hodnotili civilné súdy, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

K tvrdeniu obžalovaného, že poškodený mu mohol dať výpoveď, keď mu do 30 dní nezaplatil mzdu,
je potrebné uviesť, že ak „pracovná morálka“ poškodeného mala byť taká, ako uvádzal obžalovaný
(poškodený nemal nastúpiť vôbec do práce), tak aj on mohol pristúpiť k okamžitému skončeniupracovného pomeru. Aj civilný súd k tomu uviedol, že v prípade pravdivosti takéhoto tvrdenia
obžalovaného by takýto postup bol namieste.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že civilné súdy sa nezaoberali len „dobromyseľnosťou“ na strane
poškodeného, ale aj existenciou predmetného pracovno-právneho vzťahu a povinnosťami z toho
plynúcimi pre zamestnávateľa.

K vytýkanej chybe obhajcom v tom, že spoločnosť obžalovaného nemala mať v dobách uvedených v

skutkových vetách rozsudku dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie daní, poistného, príspevkov
a mzdy, je potrebné uviesť, že táto okolnosť bola vykonaným dokazovaním riadne zistená. Niet
pritom dôvodu v tomto smere nevychádzať z výsledkov znaleckého dokazovania z odboru ekonómia -
manažment tak, ako to uviedol súd prvého stupňa.

3) K vytýkaným chybám v odvolaní týkajúcich sa aplikácií príslušných hmotnoprávnych ustanovení

Trestného zákona, senát odvolacieho súdu uvádza nasledovné. Výrokom o vine v rozsudku súdu
prvého stupňa nedošlo k rozhodnutiu odlišnému od obžalovaným prezentovaného odborného názoru na
nemožnosť jednočinného súbehu trestných činov podľa §§ 214 a 277 Tr.zák. Z výrokovej časti rozsudku
súdu prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z vyššie
uvedených trestných činov (zločin a prečin) spáchaných vo viacčinnom (reálny) súbehu.

K tomu, z pohľadu obžalovaným uvádzanej nemožnosti spáchania trestného činu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 Tr.zák. ak nedošlo súčasne k vyplateniu mzdy zamestnancovi je potrebné
uviesť, že táto nemožnosť spáchania sa netýka poistného (sociálne, verejné, zdravotné ani príspevku na
starobné dôchodkové sporenie). Tieto „platby“ zamestnávateľa sa podľa Zákona o sociálnom poistení -

zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a Zákona o zdravotnom poistení - zák. č. 580/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov priamo „neviažu“ na vyplatenú mzdu, ale vymeriavací základ. Iná
situácia je len pri platení preddavkov na daň závislej činnosti, ktoré sa vyberajú zamestnávateľom zo
zdaniteľnej mzdy, ktorý pojem mzdy v sebe obsahuje zákonnú podmienku vyplatenia (§ 35 ods. 1 zák.
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

Vo výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa ani v tomto smere nedošlo k pochybeniu, pretože v
skutkovej vete sú uvedené zadržané a neodvedené preddavky na daň zo závislej činnosti, ktoré neboli
splatné k dátumu totožnému s dátumom splatnosti nevyplatenej mzdy. Stručne povedané neodvedená
daň sa netýka nevyplatenej mzdy poškodenému.

Senát odvolacieho súdu sa nestotožnil ani s názorom obžalovaného v tom, že nedošlo ku škode, a
preto chyba hmotnoprávny rozmer danej veci, k tomu je potrebné uviesť, že okrem škody, kedy nebola
poškodenému Q. K. v 8-mich prípadoch vyplatená mzda, škoda okrem finančného vyčíslenia vznikla aj
tým, že poškodený Q. K. ako zamestnanec bol účastníkom na sociálnom a zdravotnom poistení, ktoré

garantovali príslušné poisťovne, hoci za takéto poistenie nebolo zamestnávateľom 17-krát zaplatené
Sociálnej poisťovni a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ďalej škoda vznikla štátu tým, že obžalovaný v 9-
tich prípadoch neodviedol preddavok na dani zo závislej činnosti, ktorá daň je jedným z najdôležitejších
príjmov štátu.

K tomu je súčasne potrebné uviesť, že samotná okolnosť, že zamestnanec - poškodený Q. K. nevyužil
možnosť na skončenie pracovného pomeru z titulu nevyplatenej mzdy, neznamená, že je naplnená
okolnosť vylučujúca protiprávnosť podľa § 29 Tr.zák. v podobe súhlasu poškodeného. Naviac táto
okolnosť vylučujúca protiprávnosť by sa teoreticky mohla týkať v tomto prípade len trestného činu podľa
§ 214 Tr.zák.

Napokon pokiaľ obžalovaný namietal naplnenie materiálneho korektívu, k tomu je potrebné uviesť, že
tentosapodľa§10ods.2Tr.zák.môžetýkaťlenprečinu,pričomobžalovanýbolvbode1)rozsudkusúdu
prvého stupňa uznaný vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. b/
Tr.zák., voči ktorému sa materiálny korektív neposudzuje (formálne chápanie trestného činu). Súčasne v

zhode s názorom aj súdu prvého stupňa, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že nemožno dospieť k
záveru, že by závažnosť konania obžalovaného v bode 2) rozsudku (nevyplatenie mzdy) bola nepatrná.4) Obžalovaný síce osobitne výroku o treste nevytýkal žiadne chyby, odvolací súd však pri plnení
svojej prieskumnej povinnosti preskúmal aj výrok o uloženom treste odňatia slobody s povolením
podmienečného odkladu s probačným dohľadom a uloženom príkaze. Dospel pritom k záveru, že tu súd

správne postupoval podľa zákonných ustanovení uvedených vo výroku o treste. Odvolací súd pritom
nepovažuje uložený trest obžalovanému za neprimerane prísny.

Napokon odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.