Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 18, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816207012
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816207012.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd I. nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO:47 255 706, proti žalovanej: N. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom O. XX/XX, XXX XX O. H., o zaplatenie sumy 116,80 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 87,02 €

s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 43,06 € od 10.9.2013 až do zaplatenia,
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,98 € od 10.10.2013 až do zaplatenia,

s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,98 € od 10.11.2013 až do zaplatenia,

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 44,74%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy 116,80 eur a 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 43,06 eur od 10. 09. 2013
do zaplatenia, 5.00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 26,97 eur od 10. 10. 2013 do zaplatenia,
5.00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 46,77 eur od 10. 11. 2013 do zaplatenia a na náhradu
trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v tomto
konaní od pôvodného veriteľa - obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a,s, IČO 35 703 469, a to na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávacieho protokolu
o postúpení pohľadávok zo dňa 03.09.2015. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu

na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 04.09.2015. Právny predchodca
žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvy o pripojení a
ich prípadných dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu bude žalovanému poskytovať
v nich vymedzené služby a žalovaný bude uhrádzať odplatu za poskytovane služby. Jednalo sa o
mobilné služby, resp. o služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo.
Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť

ich cenu riadne a včas nesplnil. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému za poskytnuté služby
faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie.
Ku dňu spísania žaloby k úhrade dlhu žalovaného uplatňovanému v tomto konaní zostáva suma vo
výške 43,06 eur, doklad č.XXXXXXXXXX, splatná dňa 09. 09. 2013, suma vo výške 26,97 eur, dokladč.XXXXXXXXXX, splatná dňa 09. 10. 2013, suma vo výške 46,77 eur, doklad č.XXXXXXXXXX, splatná
dňa 09. 11. 2013. Žalovaná si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnila, v dôsledku čoho sa
dostala do omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

oznámením o postúpení pohľadávky, identifikačnými údajmi účastníka pri uzatváraní zmluvných
dokumentov, faktúrami, písomným podaním žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil
nasledujúci stav:

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM

kartu. Predmetom zmluvy bol program služieb Naj 200.

5. V Dodatku k zmluve zo dňa 16. 07. 2013 sa žalovaná zaviazala, že po dobu viazanosti uvedenú v
tabuľke č. 1 Dodatku (24 mesiacov), nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí
takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu

o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti
zo strany Účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď
Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty,
ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane
Podniku (bod 2. Dodatku).

6. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej na sumu vo výške 43,06 eur faktúru č. XXXXXXXXXX,
splatnú dňa 09. 09. 2013, na sumu vo výške 26,97 eur faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09. 10.
2013, na sumu vo výške 46,77 eur faktúru č.XXXXXXXXXX, splatnú dňa 09. 11. 2013.

7. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11. 09. 2014 odstúpil od zmluvy o poskytovaní verejných
služieb uzavretej so žalovanou v zmysle § 44 ods. 8 písm. b) a § 44 ods.12 zákona o elektronických
komunikáciách.

8. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015 adresovaného žalovanej je zrejmé, že

spoločnosť Slovak Telekom, a.s., postúpila pohľadávky voči žalovanej vyúčtované okrem iných aj vo
faktúrach č. XXXXXXXXXX, č. 7XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vo výške 164,60
eur s príslušenstvom na žalobcu. Postúpenie pohľadávok sa uskutočnilo na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovak Telekom, a.s. a žalobcom dňa 27.8.2015.

9. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v
čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Ako vyplýva z § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik

môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú
službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

11. V zmysle § 44 ods. 12 NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách odstúpením od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle

oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší
deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.12. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

13.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Ako vyplýva z § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

20. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3

stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

21. Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. V zmysle § 526 ods. ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný
postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku

plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.23. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS
zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

24. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

26. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial

SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

27. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená
zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 4.9.2015,
ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je
toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

28. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že ak pôvodný
veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou
skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho

záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa
náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez
ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v
takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa

právnehonázoruodvolaciehosúdurelevantnýmoznámenímpostupcuopostúpenípohľadávkydlžníkovi
jebezďalšiehozaloženáajaktívnalegitimáciapostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdju
akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 210/01)29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej boli žalovanej žalobcom poskytované služby,

tak ako boli vyúčtované jednotlivými faktúrami, pričom žalovaná sumu za tieto služby neuhradila, preto
súd v tejto časti žalobu považoval za dôvodnú a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 87,02 eur, mimo
poplatkuzaobmedzenieslužby-neplateniea2xupomienku,ktorýmnárokmomsabudezaoberaťnižšie.

30. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v

tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ju
súd aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka
v spojení s citovanými ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, a to vo výške 5 % ročne, odo dňa
nasledujúcehoposplatnostijednotlivýchfaktúr.Žalobcompožadovanéúrokyzomeškanianeprevyšovali
úroky z omeškania stanovené zákonom.

31. Žalobca faktúrami uplatnil aj poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 eur s DPH
a 2 x upomienku spolu vo výške 9,98 eur. V danom prípade sa jednalo o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené

s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

32. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť
žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo
do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú

si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby
poskytovanej žalobcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol
tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to,
že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

33. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

34. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 116,80
eur bolo žalobcovi priznaných 87,02 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 74,50 % a neúspech 25,50
%, čo predstavuje úspech žalovanej. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na
náhradu trov konania v pomere 49 %.

36. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.