Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/707/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710216564
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6710216564.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a sudcov

JUDr.MáriePodhorovejaJUDr.AnnySnopčokovej,vprávnejvecižalobcu:MestoNováBaňa,Námestie
Slobody 1, 968 26 Nová Baňa, IČO: 00 320 897, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, 2/ D.. R. P., súdny exekútor, Exekútorský úrad
Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, IČO: 37 816 951, bytom D. XXXX/XX, XXX XX U., zastúpenému D.. A. E.,
bytom P. XX, XXX XX W., o zaplatenie 843,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 11C/169/2010 - 303 zo dňa 02. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 843,59 Eur

s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 843,59 Eur odo dňa 25. 05. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, s a n e d o t ý k a .

III. Žalobcovi a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 843,59
Eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 843,59 Eur odo dňa 25. 05. 2011 do zaplatenia, do

3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobu proti žalovanému 2/ zamietol, pričom
vo výrokovej časti súčasne uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak s odôvodením, že boli splnené
podmienky § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení aj s § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Poukázal na to, že na súdneho exekútora
sa pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. V danom prípade teda prichádzala do úvahy zodpovednosť žalovanej 1/.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 1/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepovažovalazasprávne,atozdôvodu,ževecbolasúdomprvejinštancienesprávneprávneposúdená.
Žiadala preto rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a podanú žalobu zamietnuť. V tejto súvislosti
poukazovala na to, že v danom prípade bol zo strany žalobcu uplatňovaný nárok tak proti Slovenskej
republike (ako žalovanej 1/), ako aj súdnemu exekútorovi (žalovanému 2/) s tým, že proti tomuto
subjektu bol uplatňovaný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Mala teda za to, že v prvom rade

mal byť uplatnený nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý má prednosť pred uplatnením nároku
na náhradu škody. Podľa názoru žalovanej 1 je to práve súdny exekútor, ktorý sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil, a preto je v prvom rade na žalobcovi, aby sa svojím návrhom domáhal uplatnenia
pohľadávky proti súdnemu exekútorovi. Jeho povinnosť vyplatiť neoprávnene získané bezdôvodnéobohatenie nezanikla. Okrem toho mala za to, že pokiaľ ešte nie sú ukončené exekučné konania, tak v
takomto prípade nemožno hovoriť ani o vzniku škody. Až po právoplatnom ukončení exekučných konaní
bude možné určiť výšku oprávnenej odmeny súdneho exekútora, následne rozdiel medzi oprávnenou

odmenou a sumou, ktorú si súdny exekútor ponechal. Je potrebné uviesť, že namiesto súdneho
exekútora D.. P. koná teraz jeho náhradník, ktorý pokračuje vo výkone exekúcií. Za daných okolností
teda mala za to, že existuje dôvod na zamietnutie žaloby, ktorá bola podaná žalobcom. Žiadala preto
rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.

3. Na odvolanie žalovanej 1/ sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej
inštancie v tom, že v danom prípade prichádza do úvahy podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a preto súd
vo veci správne rozhodol.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v súlade s ustanovením § 379

a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP) ako

nový procesný predpis. Do ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia,
z ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nová procesnoprávna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej
aplikability procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky

konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. Predkladateľ pritom pamätá i na
situácie, kedy by nová právna úprava zhoršila postavenie strany a tieto rieši v prechodnom ustanovení
v § 470 ods. 2 veta druhá CSP.

7. Z obsahu spisu je nesporné, že konanie v danej veci začalo za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - OSP.

Za účinnosti tohto zákona bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie ako aj bol podaný opravný prostriedok
- odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to, že krajský súd pristúpil k rozhodnutiu
už za účinnosti novej právnej úpravy, musel posúdiť, či aj nová procesná úprava má úpravu zhodnú
s ustanovením § 212 ods. 1 OSP, za ktorej bol podaný opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej
inštancie.

8. Z ustanovenia § 212 ods. 1 OSP vyplýva, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Porovnaním úpravy v OSP s úpravou v zákone č. 160/2015 Z. z. - CSP krajský súd dospel k záveru,
že takáto úprava je obsiahnutá v § 370 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP. Aj podľa týchto
ustanovení je totiž odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania.

9. Na základe podaného odvolania zo strany žalovanej 1/ potom krajský súd mohol preskúmať rozsudok
súdu prvej inštancie z hľadiska rozsahu a dôvodov, ktoré sú uvedené v podanom odvolaní zo strany
žalovanej 1/.

10. V tejto súvislosti sa však krajský súd musel zaoberať aj otázkou, či v danom prípade je viazaný
aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Ustanovenie § 213 ods. 1 OSP uvádza,
že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie s výnimkami
ustanovenými v ods. 2 až 7 tohto zákonného ustanovenia. V ustanovení § 213 ods. 3 až 5 sú
potom stanovené podmienky, za ktorých odvolací súd môže dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie

doplniť. Nová právna úprava má uvedenú viazanosť skutkovým stavom v ustanovení § 383 CSP. Z tohto
zákonnéhoustanoveniavyplýva,žeodvolacísúdjeviazanýskutkovýmstavom,takakohozistilsúdprvej
inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Postup pre zopakovanie dôkazov
vykonanýchsúdomprvejinštanciealebodoplneniedokazovaniajeupravenýv§384ods.1,2CSP.Tentosa však viaže už rozdielne na nový spôsob systému dokazovania podľa zákona č. 160/2015 Z. z. a je
teda čiastočne odlišný od postupu podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Je však potrebné
uviesť, že strany sporu dostali v priebehu konania poučenie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP o tom,

ževšetkydôkazyaskutočnostimusiapredložiťalebooznačiťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorým
sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že po týchto poučeniach strany sporu nemali návrhy na ďalšie doplnenie
dokazovania a pridržiavali sa obsahu svojich podaní a vyjadrení pred súdom prvej inštancie.

12. Správne preto súd prvej inštancie za tohto procesného stavu pristúpil podľa ustanovenia § 118 ods.
4 OSP k vyhláseniu uznesenia, ktorým dokazovanie vyhlásil za skončené. Krajský súd preto v danej
veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie.

13. Je nesporné, že na tento skutkový stav musel krajský súd prihliadnuť aj vzhľadom na ustanovenie

čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z., a to z hľadiska právnej istoty,
keď u strán sporu je legitímne očakávanie, že ich spor bude spravodlivo posúdený a rozhodnutý.

14. V zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak
jevovýrokuvecnesprávne.Aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovanej 1/ dospel krajský súd k záveru, že súd
prvejinštancievdanejvecivdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavveciavykonanédôkazyvyhodnotil

v súlade s § 132 OSP a svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil v zmysle ustanovenia § 157
ods. 2 OSP. Porovnaním úpravy v OSP s úpravou podľa nového procesného predpisu krajský súd zistil,
že vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie podľa ustanovenia OSP zodpovedá aj ustanoveniu §
191 ods. 1 CSP a dôvody rozhodnutia zodpovedajú ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. Aj vzhľadom na
uvedené sa krajský súd stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a na tieto poukazuje.

16. Z dôvodov podaného odvolania žalovanej 1/ vyplýva, že táto poukazovala na nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti žalovaná 1/ poukazovala na to, že v prvom
radeui žalovaných, tak Slovenskej republiky, ako aj súdneho exekútora, prichádzal do úvahy postup, že
súd mal rozhodnúť tak, že mal zaviazať žalovaného 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi,

pretože uplatnenie nároku na bezdôvodné obohatenie má prednosť pred uplatnením nároku na náhradu
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.

17. Keďže súd takýmto spôsobom nepostupoval, nesprávne vec právne posúdil a tak aj nesprávne vo
veci rozhodol.

18. S takýmto záverom žalovanej 1/ sa krajský súd nestotožňuje. Z obsahu spisu je totiž nesporné, že
žalobca najskôr uplatňoval svoj nárok proti D.. R. P., súdnemu exekútorovi. Uplatnený nárok vo výške
843,59 Eur uplatnil z toho dôvodu, že súdny exekútor v exekučnom konaní nesprávne postupoval, keď v
rozporesExekučnýmporiadkomakoajdohodoumedzižalobcomasúdnymexekútoromplatby,ktorému

boli doručené, si ponechal a neodviedol na účet oprávneného. V závere podanej žaloby poukazoval aj na
to, že pripúšťa aj zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z. z., teda Slovenskej republiky, zastúpenej
v konaní Ministerstvom spravodlivosti SR. V priebehu konania upravili podanú žalobu takým spôsobom,
že táto bola rozšírená o ďalší subjekt, a to Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, ako žalovaným 2/. Súčasne spresnil aj svoj nárok po právnej stránke, keď vo

vzťahu k súdnemu exekútorovi R. P. uplatňovali nárok podľa § 33 zákona č. 233/1995 Zb. ako náhradu
škody a eventuálne aj z titulu bezdôvodného obohatenia. Proti žalovanému 2/ uplatňovali nárok podľa
ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu nesprávneho úradného postupu. V tomto smere
upravil potom aj petit žaloby. Súd prvej inštancie následne samostatným uznesením pripustil, aby do
konania vstúpil ako žalovaný 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie

13, Bratislava a súčasne pripustil aj zmenu petitu žaloby, keď tento smeroval tak proti žalovanému 1/, ako
aj žalovanému 2/ na zaplatenie 843,59 Eur s 9 % úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia.
V priebehu konania bol podaný ešte spresňujúci návrh žaloby, a to najmä petitu tak, že nárok vo výške
843,59 Eur s príslušenstvom bol v prvom rade uplatňovaný proti žalovanému 1/ Slovenskej republike -Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava a v druhom rade proti D.. R. P.,
súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad Hlbiny 2, Zvolen. Súd takúto zmenu petitu žaloby pripustil.

19. Je teda nesporné, že žalobca uplatňoval svoj nárok proti Slovenskej republike - zastúpenej
MinisterstvomspravodlivostiSR,Bratislava,ztituluzákonač.514/2003Z.z.aprotisúdnemuexekútorovi
podľa ustanovenia § 33 Exekučného poriadku. Až následne alternatívne voči nemu uplatnil nárok z
opatrnosti aj z dôvodu bezdôvodného obohatenia.

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade aj po úprave petitu žaloby prichádza na jednej
strane do úvahy zodpovednosť proti Slovenskej republike podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a následne
proti žalovanému 2/ D.. R. P., ako súdnemu exekútorovi, podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

21. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

22.Podľa§4ods.1písm.a/bod3zákonač.514/2003Z.z.vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

23. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú

spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom.
Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, t. j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu
na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo neúmyselným konaním zodpovedného subjektu.

24. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku k zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z., tak zodpovednosť exekútora za škodu
pri výkone funkcie exekútora je širšia, ako podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Exekučný poriadok, ani
zákon č. 514/2003 Z. z. však priamo nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa
niektorého z nich.

25. V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. 03. 2016 pod sp. zn. 3Cdo/75/2015, z ktorého vyplýva, že zodpovednosť súdneho exekútora
za škodu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa

Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenej pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, sa
vzájomne nevylučujú. Z toho vyplýva, že obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Teda závisí výlučne na
rozhodnutí poškodeného, či bude náhradu škody požadovať podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. alebo či
predmetný nárok bude uplatňovať priamo od exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

26. V danej veci je nesporné, že žalobca podanou žalobou uplatňoval svoj nárok tak proti Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, ako žalovanej 1/, ale aj proti súdnemu
exekútorovi D.. R. P., ako žalovanému 2/. Procesnou úpravou petitu v priebehu konania, ktorý bol
zo strany súdu pripustený, uprednostnil v prvom rade náhradu škody proti žalovanej 1/ Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Následne až proti súdnemu exekútorovi. Keďže zodpovednosť podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a
zodpovednosť súdneho exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku stoja vedľa seba a nemajú
prioritu, potom bolo len na rozhodnutí žalobcu, akým spôsobom si uplatní svoj nárok.

27. Keďže uprednostnil svoj nárok proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti SR, Bratislava, podľa zákona č. 514/2003 Z. z., prednostne oproti zodpovednosti súdneho
exekútora, a pokiaľ súd prvej inštancie na túto okolnosť prihliadol a pri rozhodovaní zaviazal žalovanú1/ na zaplatenie 843,59 Eur s príslušenstvom žalobcovi, tak rozhodol správne a v súlade aj s právnym
názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo vyššie citovanom súdnom rozhodnutí.

28. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tvrdené žalovanou 1/ sa nepreukázalo a v
tomto smere podané odvolanie zo strany žalovanej 1/ nebolo dôvodné.

29. Taktiež nebolo dôvodné jej tvrdenie v podanom odvolaní, že prednostne mal byť uplatnený nárok
na uplatnenie bezdôvodného obohatenia pred nárokom na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003

Z. z. Je potrebné poukázať na to, že žalobca podanou žalobou uplatňoval svoj nárok proti žalovanej 1/
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a proti žalovanému 2/ D.. R. P., súdnemu exekútorovi, podľa § 33 ods. 1
Exekučného poriadku. Len pre prípad, že by súd nesúhlasil s takouto kvalifikáciou, tak uplatnil následne
uvedený nárok aj z titulu bezdôvodného obohatenia.

30. Za daných okolností je však táto námietka právne bezvýznamná, a to vzhľadom na spôsob, akým

žalobca uplatnil svoj nárok proti žalovanej 1/ a žalovanému 2/, a to aj s ohľadom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 75/2015, z ktorého vyplýva, že tak zodpovednosť štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ako aj zodpovednosť podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku nemá prioritu k
uplatnenémunároku,obezodpovednostistojavedľasebaaaksažalobcarozhodolvprvomradeuplatniť
nárok proti žalovanej 1/ Slovenskej republike podľa zákona č. 514/2003 Z. z., tak postupoval potom len

v súlade so zákonom a ním prejavenou vôľou.

31. Krajský súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalovanej, že škoda v danom prípade nevznikla
a táto by mala byť zrejmá až po úplnom ukončení exekučných konaní. Je potrebné uviesť, že súdny
exekútor si z exekučných konaní, ktorými ho poveril žalobca, ponechal nesporne sumu 843,59 Eur,

ktorú neodviedol v prospech žalobcu a túto si ponechal. Táto okolnosť v konaní ani nebola sporná,
žalovaný 2/ ju ani nepopieral. Ide teda o sumu, ktorú náhradník súdneho exekútora, ktorý pokračuje
v nedokončených exekúciách, už nebude môcť opätovne vymáhať a ten ju nebude môcť ani zaslať
žalobcovi, ako oprávnenému na pokrytie uplatnenej pohľadávky v exekučnom konaní. Za daných
okolností preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobcovi v uvedenej výške 843,59 Eur

škoda vznikla.

32. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalovanú 1/ Slovenskú republiku, zastúpenú
Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, zaviazal na zaplatenie 843,59 Eur s 9 % úrokom z
omeškania v prospech žalobcu. Správne potom žalobu proti žalovanému 2/ D.. R. P. zamietol.

33. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

34. V odvolacom konaní žalobca mal úspech. Žalovaná 1/ v odvolacom konaní úspech nemala. V danom

prípade preto žalovaná 1/ v zmysle § 255 ods. 1 CSP má povinnosť nahradiť podľa úspechu v konaní
trovy konania žalobcovi a žalovanému 2/. Žalobcovi a žalovanému 2/ však žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli, a preto krajský súd žalobcovi a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

35. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).