Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Katarína Slováčeková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/155/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217202922
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2217202922.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Martiny Valentovej v právnej veci žalobcu: Y. X., bytom J. XXXX/X, P.,
zastúpeného splnomocnenkyňou: JUDr. Peter Kubik, s. r. o., so sídlom Poľná cesta 966/9, Dunajská
Streda, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792752,2/ANACO,s.r.o.,sosídlomMiletičova1,Bratislava,IČO:35691816,3/X-BIONIC®SPHERE,
a.s., so sídlom Dubová 33/A, Šamorín, IČO: 46 640 134, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 1. marca 2017 č. k.
8C/1/2017-19 takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výrokoch I. a III. vo vzťahu k
žalovanému 2/ m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Výrok IV. v napadnutej časti m e n í tak, že žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.
III. Žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie: I. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložil zdržať sa
použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 800054826
zo dňa 4. septembra 2006, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/; výrokom II. žalovanému 3/
uložil zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá
je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere č. 800054826 zo dňa 4. septembra 2006; III. žalovaného
1/ a žalovaného 2/ poučil o tom, že môžu v samostatnom konaní podať voči žalobcovi žalobu vo veci
samej o zaplatenie dlhu zo zmluvy o revolvingovom úvere. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom
opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci vyhovel; IV. žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/ a
žalovanému 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 100%; V. žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 3/
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie právne ustanovením
§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 až 3, § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods.
1 C.s.p. (z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok). Vecne dôvodil, že sledovaný účel dočasné
nepoužitie dohody o zrážkach zo mzdy a dočasné nevykonávanie zrážok zo mzdy nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Žalobca v konaní osvedčil potrebu bezodkladnej dočasnej úpravy pomerov,
pretože vykonaním zrážok zo mzdy by mohol byť ukrátený, ak tieto by boli vykonané z premlčaného
nároku (pričom žalobca vzniesol námietku premlčania) a ak by žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nemali nárok na
zaplatenie toho, čo má byť uhradené vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu. Súd prvej inštancie považoval
za osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom
úvere v roku 2006 s počtom splátok 36 a dátum splatnosti mal byť v roku 2009, pričom od tohto času
uplynula doba viac ako 7 rokov, teda doba dlhšia ako 3-ročná premlčacia lehota. Súd prvej inštancie
považoval taktiež za osvedčené, že žalovaný 1/ splnomocnil žalovaného 2/ na realizáciu a použitiedohody o zrážkach zo mzdy. Mal za to, že dodržaná bude aj proporcionalita nariadeného neodkladného
opatrenia, ktoré obmedzí žalovaných 1/ a 2/ len primeraným spôsobom a nebude vytvorený nenávratný
stav a ak sa preukáže, že žalobca má voči žalovanému 1/ dlh, stále je daná zákonná možnosť domôcť
sa plnenia tejto povinnosti. Dodal, že žalovaní 1/ a 2/, ktorí majú záujem na realizácii a použití dohody
o zrážkach zo mzdy majú možnosť uplatniť si samostatnou žalobou vo veci samej nárok na úhradu
dlhu a v prípade úspechu možnosť realizovať výkon rozhodnutia i zrážkami zo mzdy. Vzhľadom na plnú
úspešnosť žalobcu priznal mu náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, k žalovanému 3/ mu
náhradu nepriznal, keďže tento ako zamestnávateľ žalobcu len realizuje výkon zrážok zo mzdy.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/. Dôvodil,
že z tvrdení žalobcu i z predložených dôkazov jasne vyplýva, že žalovaný 2/ konal na základe plnej
moci ako zástupca žalovaného 1/, teda s prihliadnutím na základné princípy zastúpenia na základe
plnej moci je jeho konanie konaním v mene a na účet žalovaného 1/. Poukázal na ustanovenie §
22 ods. 1, § 23 a § 31 ods. 1 a 2 O. z. (z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Dodal, že ak súd
prvej inštancie dospel k záveru, že voči žalovanému 1/ nariadi neodkladné opatrenie, potom z povahy
veci je zrejmé, že neodkladné opatrenie sa vzťahuje na žalovaného 1/, či už koná sám osobne alebo
prostredníctvom svojich splnomocnených zástupcov a v prípade ak neodkladné opatrenie smeruje voči
žalovanému 1/ a tento sa má zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy je irelevantné, či koná sám
alebo prostredníctvom aj iného splnomocnenca. Neodkladné opatrenie sa vzťahuje nielen voči osobe,
ale i voči osobe konajúcej ako jej zástupca, nariaďovať neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/
nemá žiadne právne ani faktické opodstatnenie. Namietal, že nemal byť účastníkom konania a ak už
ním bol, potom vo vzťahu k nemu žiadna povinnosť byť uložená nemala, keďže neexistovala žiadna
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho procesné postavenie. Dodal, že nariadenie opatrenia voči nemu
je zbytočné a bez reálneho významu. Dodal, že ani výrok III. poučenie o možnosti podať žalobu vo
vzťahu k nemu nemá význam, je nulitné, keďže nemá žiadne oprávnenie ani k dohode o zrážkach zo
mzdy ani k pohľadávke a žiadnu žalobu sám podávať nemôže. Za nesprávne potom považoval i výrok
o trovách konania a navrhol, aby mu bol nárok na náhradu trov priznaný.
3.Kodvolaniužalovaného2/savyjadriližalobca,ktorýnavrholnapadnutéuznesenieakovecnesprávne
potvrdiť a dodal, že už vo svojom návrhu uviedol, že žalovaný 2/ ani žalovaný 3/ by neboli stranami sporu
vovecisamejourčeníneplatnostizmluvyorevolvingovomúvereaniovymoženípohľadávky,keďževšak
pri uplatňovaní nárokov z dohody o zrážkach zo mzdy so zmluvou o revolvingovom úvere žalovaný 2/
konal na základe plnej moci od žalovaného 1/, na základe ktorej mal o. i. aj preberať peňažné prostriedky
na dosiahnutie účelu sledovaného neodkladným opatrením bolo nevyhnutné neodkladné opatrenie
nariadiť aj voči žalovanému 2/, keď v opačnom prípade by žalovaný 2/ mohol pokračovať v zrážkach
zo mzdy v mene a na účet žalovaného 1/ a vyžadovať plnenie od žalovaného 3/. Dodal, že nariadením
neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ sa posilní aj právna istota všetkých zúčastnených strán,
vrátane žalovaného 2/, ktorý tak s istotou nebude môcť vymáhať pohľadávku žalovaného 1/ od žalobcu
cestou zrážok zo mzdy.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného 2/ je dôvodné a uznesenie v napadnutých častiach je potrebné zmeniť
a návrh zamietnuť (§ 388 C.s.p.).
5. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do
doby využitia procesných mechanizmov slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho
porušovania alebo ohrozenia práva, ochranu ktorého žalobca žiada. Výrok neodkladného opatrenia
má preto zabrániť zhoršovaniu právnej pozície žalobcu, aby sa mu oplatilo uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. Platiteľ mzdy je práve tým subjektom, ktorý zrážky zo mzdy realizuje a preto účinnou
zmysluplnou úpravou pomerov neodkladným opatrením bolo uloženie povinnosti zamestnávateľovi
žalobcu ako platiteľovi mzdy, aby sa zdržal zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného 1/, na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere.
V zmysle platnej právnej úpravy nemožno vylúčiť nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe,
odlišnej od strán sporu. Uloženie povinnosti alebo obmedzenie tretej osoby má vždy povahu súčinnosti,ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k prejednávanej veci, pričom sa nejedná o bezprostredné plnenie
povinností voči žalobcovi. Ak však súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo
obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.
6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, pokiaľ nariadil neodkladné
opatrenie i vo vzťahu k žalovanému 2/. Žalobca sám vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný 2/ je len
zástupcom žalovaného 1/. Inštitút zastúpenia umožňuje, aby v mene zastúpeného konal niekto iný
ako jeho zástupca. Vo veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalovanými 1/ a 2/ vzniklo zmluvné
zastúpenie na základe mandátnej zmluvy. Z obsahu predloženej plnej moci (č. l. 7) jednoznačne vyplýva,
že medzi žalovanými 1/ a 2/ bola uzatvorená mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. ObZ (z. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka). Plná moc iba osvedčuje to, v akom rozsahu je zástupca oprávnený konať
za iného.
7. Podľa § 566 ods. 1 ObZ mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet
zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo
uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
8. Podľa § 568 ods. 3 ObZ ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v
mene mandanta, je mandant povinný vystaviť včas mandatárovi písomne potrebné plnomocenstvo.
Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie dohodnutej obchodnej záležitosti pre mandanta, ktorá má
vzťah k jeho podnikateľskej činnosti. Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa, vznikajú tým
práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.
9. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že žalovaný 2/ nie je v žiadnom právnom vzťahu
so žalobcom a je nedôvodné vo vzťahu k nemu nariaďovať neodkladné opatrenie a preto odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2/ zamietol.
10. O nároku na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §
255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnému
žalovanému 2/ priznal právo na náhradu trov tohto konania v celom rozsahu, keďže strana, ktorá má
plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala.
11. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.