Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 26, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216205834
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216205834.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: M. U., J.. XX.XX.XXXX, G. E., o zaplatenie 60,00 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný veriteľ (Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 19.04.2016 doručenou súdu dňa
21.04.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 60,00 eur s príslušenstvom.

2.Žalobuodôvodniltým,že pôvodnýveriteľažalovanáuzatvorilispoludňa06.12.2012zmluvuopôžičke
evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanej celkovú sumu pôžičky 74,00
eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume
5,00 eur. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 14,00 eur. Vzhľadom
na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný veriteľ dňa 11.05.2013

listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do
dňa podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu 60,00 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o pôžičke č.
XXXXXXXXXX zo dňa 06.12.2012, Všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke s platbou
cez poštovú poukážku CFH, predžalobnú upomienku zo dňa 11.05.2013 s dokladom preukazujúcim jej

odoslanie žalovanej a prehľad splátok a úhrad.

4. Dňa 28.11.2016 žalobca oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola
uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanej ako
dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, ku dňu 19.09.2016 postúpená spoločnosti
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Zároveň žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strán

sporu. Dňa 21.12.2016 vydal súd uznesenie č.k. 10C/174/2016-31, ktorým pripustil zmenu strany sporu
z pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. na nového žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.01.2017.5. Žalovaná sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadrila.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového

poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu dňa 13.06.2017, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom
predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 06.12.2012 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 60,00 eur na kúpu mobilného tovaru Nokia c2-01 s kúpnou
cenou 74,00 eur pri akontácii 14,00 eur. Žalovaná sa zaviazala požičanú sumu vrátiť v 12 mesačných
splátkach po 5,00 eur s termínom konečnej splatnosti v januári 2014. Z bodu 6.2 Všeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo

Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná okrem akontácie vo výške
14,00 eur zloženej dňa 06.12.2012 už ďalšiu splátku pôžičky nezaplatila. Vzhľadom na to žalobca listom
zo 24.04.2013 vyzval žalovanú na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 61,50 eur. Tento list
žalovaná neprevzala, zásielka sa vrátila žalobcovi s odôvodnením, že adresát je neznámy. Podľa bodu

12. Všeobecných obchodných podmienok klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek
vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa
bodu 12.1 (teda úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa
zmluvy).

8. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „občiansky zákonník“) zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje
vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

9. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2012 spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2012 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2012 ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky.

13. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2012 právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2012 premlčujú sa všetky majetkové
práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa
nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2012 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa 103 Občianskeho zákonníka účinného k 06.12.2012 ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.

17. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bola
dňa 06.12.2012 uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva
uzavretá medzi pôvodným veriteľom a žalovanou má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaná pri
jej uzatváraní vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a

žalobca pri jej uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ.
Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa
to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Na

základe zmluvy o pôžičke pôvodný veriteľ poskytol žalovanej finančné prostriedky, ktoré sa žalovaná
zaviazala vrátiť v dohodnutých mesačných splátkach. Žalobca však žiada splatenie celého zostatku
istiny pôžičky naraz s úrokom z omeškania od 20.05.2013, teda v podstate tvrdí, že počas trvania
zmluvy došlo k zosplatneniu celej pôžičky. Z bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva,
že pôvodný veriteľ bol oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v

zmysle ods. 12.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenia je teda zrejmé, že jeho
primárnym cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle, ale len privodenie okamžitej splatnosti
všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak
citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Občianskeho
zákonníka. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a

bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného
vzťahu. Občiansky zákonník však využitie práva podľa § 565 viaže na určité obmedzujúce podmienky.
Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa pred okamžitými nepriaznivými následkami
omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ
mohol dohodu podľa § 565 Občianskeho zákonníka nahradiť právom kedykoľvek a bezdôvodne zmluvu

vypovedať. Takáto výpoveď by totiž privodila presne tie následky, ktoré privodí uplatnenie práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka a ktorým má § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka brániť. V záujme
ochrany spotrebiteľa sa však vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej zmluve, podľa ktorej môže veriteľ
kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky), podliehala rovnakým
obmedzeniam vyplývajúcim z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako dohoda v § 565 Občianskeho

zákonníka. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu
ako dohoda podľa § 565 Občianskeho zákonníka) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú
na dohodu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide predovšetkým o osobitnú úpravu
premlčania.

19. V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01.05.2014, je
v zmysle ustanovenia § 5b z. č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
(vrátene súdu) povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci
žalovaná, premlčania nedovolá. Súd sa preto v ďalšom ex offo zaoberal otázkou, či pohľadávka žalobcu
na zaplatenie sumy 60,00 eur s príslušenstvom nie je premlčaná.

20. Premlčanie možno definovať ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keďpremlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik
vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na

dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť
v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Účelom premlčania je tak jednak
stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby
dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo
strany súdov.

21. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná
premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym
zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o právo žalobcu na vrátenie prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o pôžičke. Toto
právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže

zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Premlčacia doba
jednotlivých splátok podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre
nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti nesplnenej splátky. Z uvedeného vyplýva, že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané
na okamih využitia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka veriteľom, ale na okamih splatnosti tej

splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Tieto následky potom v záujme ochrany spotrebiteľa musia
platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v bode 12.2 všeobecných obchodných podmienok. Ak
totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako
aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou snahou veriteľa „predlžovať“ premlčaciu dobu
otáľaním s výkonom tohto práva. Na základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103

Občianskeho zákonníka treba aplikovať aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia
daného veriteľovi v bode. 12.2 všeobecných obchodných podmienok.

22. Z bodu. 6.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa
kalendárneho mesiaca. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná nezaplatila prvú splátku

splatnú 20.01.2012 ani žiadnu ďalšiu splátku. Pôvodný veriteľ celý dlh zosplatnil listom z 11.05.2013.
Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní
so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum listu (11.05.2013) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť len
v dôsledku omeškania so splátkou splatnou 20.01.2013, keďže od jej splatnosti do 11.05.2013 uplynuli
viac ako tri mesiace. V zmysle už citovaného § 103 Občianskeho zákonníka však plynie premlčacia doba

celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie,
ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. V danej
veci išlo o splátku splatnú 20.01.2013. Týmto dňom začala plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého
zvyšku dlhu žalovanej. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr
20.01.2016. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku

pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný, preto premlčanie istiny malo za následok
aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na súd dňa 21.04.2016 tak bola podaná po
uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania. Keďže žalovaná je
spotrebiteľom musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na
premlčanie práva aj bez námietky žalovaného. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu v celom rozsahu

zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto jej vznikol nárok

na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však žalovanej preukázateľne žiadne trovy konania
(majúce sa nahradiť) nevznikli, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal. V súvislosti
s interpretáciou zákonného ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP súd poznamenáva, že dvojfázové
rozhodovanie o trovách konania v zmysle tohto ustanovenia, predpokladajúce prvé rozhodnutie len o
nároku na náhradu trov konania v rámci konečného rozhodnutia vo veci a druhé rozhodnutie súdu o

výške náhrady trov konania, má zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak,
takýto zmysel stráca, ak žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania (jedna preto, že ju
na to neoprávňuje výsledok konania a druhá preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť alebo sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (§ 38 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z.).