Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Er/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315203957
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Rohaľová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315203957.1

Uznesenie

Okresný súd Humenné v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom
Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD, advokátkou,
Martinčekova 13, proti povinnému F. P., V.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/XX, XXX XX X., o vymoženie 1014,44
Eur s príslušenstvom, vedenou súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.04.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
15.03.2015 oprávneného a exekučného titulu. Oprávnený sa týmto návrhom na vykonanie exekúcie
domáha voči povinnému vymoženia sumy 1014,44 € s príslušenstvom, trov konania a náhrady trov

exekučného konania. Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok zo dňa 28.04.2014
sp. zn. II/2014-426 vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM Slovenskej bankovej asociácie, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2014 a stal sa vykonateľným dňa 24.07.2014. Oprávnený predložil
súdu spolu s návrhom i zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 006326311091008 zo dňa 09.10.2008
spolu s všeobecnými obchodnými podmienkami na poskytovanie spotrebných úverov FO (ďalej len
„obchodné podmienky“).

Podľa § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť

poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok), na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, abyvykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 odsek 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Pod súladom treba
rozumieť nielen súlad formálnych náležitostí, ale aj to, či na základe exekučného titulu možno
vykonať exekúciu, teda, či tu nie sú zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie

na základe tohto exekučného titulu. Takým je práve ustanovenie § 44 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať i materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. V prípade,
ak rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto nedostatky predstavujú
hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na základe takého exekučného titulu.

Právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.) a povinný uzavreli dňa 09.10.2008
Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č. 006326311091008, na základe ktorej právny predchodca
oprávneného poskytol povinnému úver vo výške 1161,79 eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v
pravidelných 83 mesačných splátkach vo výške 21,29 eur vždy ku 17. dňu v mesiaci, pričom RPMN

za úver bola určená na 17,72 %. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, súd posúdil predmetný
zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinným, ktorý
je fyzickou osobou - nepodnikateľom, čo je zrejmé tak z obsahu zmluvy ako aj označenia povinného
v nej (povinný je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j.

menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu). V tomto prípade sa
teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem
o ochrane spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ

je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy, za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Ustanovenie § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a

teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s
účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj vyššie citovaná neprijateľná podmienka § 53 odsek 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred
11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 25 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1

a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely

tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Z článku 9, bodu 9.3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB pre poskytovanie spotrebných úverov
FO, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere však vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory
vzniknuté zo zmluvy o úvere budú rozhodované v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk. Strany sporového konania sa rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie

bude pre nich konečné a záväzné.

Na základe rozhodcovskej doložky v článku 9 obchodných podmienok bola založená právomoc Stáleho
rozhodcovskéhosúdu,ktorýnazákladežalobyžalobcu(oprávneného)vecprejednalarozhodolvydaním
rozhodcovského rozsudku.

Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľapodľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro

c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ
ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky
ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá

možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky
individuálne ovplyvniť.

Keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd predovšetkým skúmal platnosť rozhodcovskej
doložky. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia
pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Účelom uzavretia
rozhodcovskej doložky je dosiahnuť pomerne rýchle prejednanie a rozhodnutie prípadného sporu
vzniknutého medzi zmluvnými stranami arbitrom - rozhodcom ako súkromnou osobou (v prípade

rozhodovania rozhodcom teda nejde o výkon verejnej moci nezávislým a nestranným štátnym súdom),
na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často sa vyjadrí len v podobe rozhodcovskej
doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami
je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách za vzniku
sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť

nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde (§ 19 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovskú doložkusi pritom spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ mohol zmluvu ako celok buď odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal

dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je teda vopred zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Rozhodcovské konanie by mohlo byť akceptované, ak
by si spotrebiteľ osobitne vyjednal takýto spôsob rozhodnutia sporu len na už existujúce spory a bol
podnikateľom dostatočne poučený o význame a dôsledkoch uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy.
V tomto prípade však táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku

sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo
dodávateľ svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovskom súde). Spotrebiteľ má byť chránený
pred oboma. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o stanovisko
Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi
bod 40, v ktorom tento súd konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi

spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a
ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu v obvode ktorého sa nachádza
sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/
EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky
podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je

všeobecných súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa.
V rozhodovanej veci nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený
oprávneným.

Právnemu predchodcovi oprávneného v § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách vyplývala

povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Zákonodarca neskoršej
novelizácii zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Zo zákona
o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy,
avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo formulárovej zmluve, v

obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah klient nemôže
ovplyvniť. Povinný mal len možnosť buď odmietnuť službu alebo ju prijať so všeobecnými obchodnými
podmienkami. Za takýchto okolnosti nešlo o návrh pre povinného tak, ako predpokladal zákon. Návrh
na prijatie alebo odmietnutie zmluvy ako celku nemožno na účely aplikácie § 93b ods. 1 zákona o
bankách považovať za návrh na prijatie alebo odmietnutia rozhodcovskej zmluvy. Návrhom na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy v kontexte ust. § 93b ods. 1 a ods. 2 vety druhej zákona o bankách môže
byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi) jeho pomerne jednoduché odlíšenie od
ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou stranou zmluvného vzťahu a tiež jeho
rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy. Ak vylúčenie následku v podobe
rozhodcovského konania spôsobí už informovaný nesúhlas klienta s návrhom rozhodcovskej zmluvy,

tým skôr to musí platiť, že ak informovaný nesúhlas tu nie je preto, že klient (spotrebiteľ) k rozhodnutiu
(zmluvu uzavrieť či naopak návrh neprijať) pristupoval za vytvorenia takej situácie, pri ktorej bol zákonom
predpokladaný postup a teda i informovaný súhlas či nesúhlas vylúčený.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej

zmluve o úvere je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj Smernice Rady 93/13/EHS. Zároveň takto
dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov súd preto
v zmysle citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Humenné (§ 374 odsek 4 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odsek 1 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.