Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116214880
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116214880.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX
XX W., o zaplatenie 263,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 16Csp/23/2016-183 zo dňa 31.01.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 156,46 Eur,

všetko v lehote od 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 18 % zo zaplateného súdneho poplatku, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzatvorili 07.10.2008 zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu
zriadil a viesť účet pre žalovanú. Z výpisu z účtu žalovanej u žalobcu súd prvej inštancie zistil, že táto

mala na účte mínusový zostatok v sume 263,73 eur. Z dôvodu, že žalovaná neuhradila predmetný
debetný zostatok, žalobca účet uzatvoril. Žalobca špecifikoval žalovanú istinu ako debetný zostatok,
ktorý pozostával z celkovej sumy debetu ako aj z poplatkov za upomienky v celkovej sume 30,- eur, za
výzvu - nepovolený debet vo výške 30,- eur, za vedenie účtu postihnutého exekúciou vo výške 15,- eur
ako aj iných poplatkov. Žalobca sa domáhal žalovaného nároku z titulu úhrady debetného zostatku na
účte žalovanej a úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluva, ktorá bola medzi stranami
uzatvorená je zmluvou spotrebiteľskou a bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na
uvedený právny vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže žalovaná čerpala finančné prostriedky od žalobcu.

4.Vprejednávanejvecisúdprvejinštanciepodrobilprieskumuokremreálnevykonanýchobratovnaúčte
žalovanej, smerujúcich k celkovému debetu, aj vyššie uvedené poplatky. Žalobca nepreukázal zmluvné

dojednanie strán o povinnosti žalovanej platiť tieto poplatky (za upomienky, výzvu a pod.), ktoré boli
vykonávané na ťarchu jej bežného účtu ako aj ich výšku. Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré
zmluvaodkazuje,niesúzmluvnýmdojednanímúčastníkov.Odspotrebiteľatotižniejemožnépožadovať
poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky poukázalna právny záver vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Prešove 6Co 126/2012. Navyše, žalobca žiadny
spôsobom ani nepreukázal, že by vyššie uvedené upomienky boli žalovanej zaslané, a preto v tejto časti
ani neuniesol dôkazné bremeno.

5. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky
žalovanou, ktoré sú uvedené v petite žaloby, t. j. vo výške 28 % ročne. Sadzobník poplatkov nemôže
predstavovať riadne dojednanie účastníkov zmluvy o výške úrokov.

6. Súd prvej inštancie teda priznal žalobcovi oproti žalovanej sumu 156,46 eur. Žalovaných 263,73 - 75,-
eur, t. j. 2x15,- eur za upomienky, 30,- eur za výzvu a 15,- eur za vedenie účtu postihnutého exekúciou,
rovnako súd prvej inštancie odrátal zo žalovanej sumy sumu 32,27 eur predstavujúcu kapitalizovaný
úrok. Z týchto dôvodov, súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

7. Výrok trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. l a

2CSP. Vo veci mal žalobca úspech vo výške 59 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania voči
žalovanej v rozsahu 18 % zo zaplateného súdneho poplatku, nakoľko len tieto trovy v prípade úspechu
v žalobe požadoval.

8. Proti rozsudku v rozsahu zamietavej časti a v časti trov konania v zákonnej lehote podal odvolanie

žalobca.

9. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolateľ namietal, že zákon o platobných službách výslovne
nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, čo len
potvrdzuje rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie
účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Vo
vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní nákladov a zaslania upomienky a výzvy odvolateľ

namieta, že súd prvej inštancie mal postupovať v súlade s ust. § 129 ods. 1 CSP a vyzvať žalobcu na
ich doplnenie. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobe
žalobcu vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca si uplatnil trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 a nasl. CSP, a to bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

15. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).16. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom

uplatnenej pohľadávky voči žalovanej, ktorá vznikla v súvislosti so zmluvným vzťahom medzi stranami
sporu, založeným dňa 07.10.2008 Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zriadil a viesť účet pre žalovanú. Súd prvej
inštancie správne ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský vzťah.

18. Preto na právny vzťah strán sporu je potrebné aplikovať všetky ustanovenia vzťahujúce sa na

ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a nasl. ako
aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

19. Odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ ide o nárok, ktorý v
prevyšujúcej časti zamietol, teda nepriznal žalobcovi sumu 75,- eur, ktorá pozostáva z poplatkov za

upomienky, výzvy a vedenie účtu postihnutého exekúciou. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej
inštancie zákonné a vecne správne. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva
neupravuje konkrétne aké odplaty za služby by bola a za akých podmienok žalovaná povinná platiť, táto
len odkazuje na Sadzobník poplatkov a VOP. Úrokové sadzby produktov, Sadzobník a ani VOP neboli
individuálne dojednané medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu aj poplatky za

poskytovanieslužieb(okreminého)asadzby,ktorýmibolonepovolenéprečerpanieúročené.Poplatkové
zaťaženie spotrebiteľa bez poskytnutého protiplnenia banky je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľné.

20. V súvislosti s uplatnenými poplatkami spolu s úrokmi žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné
články všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú byť súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou

a klientom, a tvoria časť ich obsahu.

21. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu

priložené.

22. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca ohľadom nároku na zaplatenie v súdnom konaní uplatnenej
pohľadávky odkazuje na VOP a Sadzobník. Ide o podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima
banka Slovensko, a. s. Keďže ide o tzv. firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so

spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods.
2 OZ. Teda ide o také podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom
zmluvy a mohol ovplyvniť ich obsah. V zmysle § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca)
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. Takéto podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ktoré má spotrebiteľ

plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sa považujú za neprijateľné
podmienky (§ 53 ods. 4 písm. a/ OZ) a ich neprijateľnosť znamená zároveň ich neplatnosť (§ 53 ods.
5 OZ). Teda v tejto súvislosti sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že VOP, na ktoré zmluva odkazuje, nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich
neprijateľnosť. Inými slovami, individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP, prípadne

na Sadzobník poplatkov zmluva odkazuje. Nakoniec, neindividuálnosť dojednania VOP vyplýva aj z
toho, že neboli nikým podpísané ani odátumované. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh
žalobcu ohľadom sumy 75,- eur, tvorenej poplatkami za upomienky, výzvy a vedenie účtu postihnutého
exekúciou napadnutým výrokom zamietol.

23. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.24. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu

kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

25. Odvolateľ ďalej namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

26. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR so sp. zn. IV. ÚS 252/04:
„Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

27. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi

názormi (I. ÚS 50/04).

28. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).

29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil

skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

30. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

31. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách

konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

32.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP
tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému

žalobcovi v plnom rozsahu.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 C.s.p.).