Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 17, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/221/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614208302
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2614208302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK
- HOLZ - CHYNORANY, IČO 14 097 486, Nupodská 553/3, 956 33 Chynorany, zastúpený: JUDr. Peter
Lukáčka, advokát so sídlom Februárová 1608 5/A, 958 01 Partizánske, proti žalovanému: URBÁR
Plavecký Peter, pozem. spol., IČO 42 295 556, 906 35 Plavecký Peter 137, zastúpený: Advokátska
kancelária Michal Bouška, s.r.o., IČO 47 254 319, so sídlom Vajnorská 98/D, 831 04 Bratislava, o určenie
neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy a určenie platnosti nájomnej zmluvy, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 10C/42/2014-303 zo dňa 20. decembra 2016 v zamietajúcej

časti o určenie platnosti nájomnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti a v časti náhrady trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie odsekom I. výroku návrh žalobcu zamietol, odsekom II.
výroku konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil a odsekom III. výroku žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou §
9, § 10, § 23 ods. 1, § 31 ods. 5, 14 z. č. 97/2013 Z. z. O pozemkových spoločenstvách, § 2 ods. 3
z. č. 181/1995 Z. z o pozemkových spoločenstvách, § 139 ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 14 ods. 1, § 20 z. č. 504/2003 Z. z. V odôvodnení rozsudku poukázal na to,
že v danom prípade mal žalobca naliehavý právny záujem na určení platnosti spornej zmluvy, ako aj na
určení, že vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 17.02.2004 je neplatné, nakoľko žalovaný považoval
spornú zmluvu za neplatnú, čím u žalobcu vyvolal právnu neistotu plnenia zo spornej zmluvy. Podaním

žaloby (v oboch petitoch) žalobca predišiel vzniku škody, ktorá by mu vznikla nedodržaním podmienok
spornej zmluvy zo strany žalovaného.

2. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
návrhnebolpodanýdôvodne.Medzižalobcomaprávnympredchodcomžalovanéhonedošlokplatnému
uzatvoreniu nájomnej zmluvy. Žalobca bol pri uzatvorení zmluvy oboznámený s predloženými stanovami
združenia, podľa ktorých boli predseda a podpredseda splnomocnení na zastupovanie spoločenstva

navonok a konať v jeho mene s inými právnymi subjektmi (čl. 9 bod 7). Žalobca však v konaní
nepreukázal, že tieto stanovy boli predložené a schválené spoločníkmi. Súd tak nemal preukázané, že
zmluvu za združenie uzavrela na to oprávnená osoba. Sporná zmluva bola uzatvorená už za účinnosti
zákona č. 504/2003 Z. z. Pre takúto zmluvu zákon vyžadoval písomnú formu. Nedodržanie zákonomustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Predmetná zmluva nebola
podpísaná nato oprávnenou osobou, a preto je neplatná. S poukazom na zákonnú podmienku písomnej
formy, dodatočný konkludentný súhlas spoločníkov je právne irelevantný. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, súd zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu.

3. Prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie, je neodstrániteľným ne-dostatkom
podmienok konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Ak teda už na súde (ktoromkoľvek)

prebieha konanie tých istých strán, týkajúce sa tej istej právnej veci (totožnosť predmetu konania a
skutkových okolností, z ktorých sa nárok vyvodzuje), súd konanie, ktoré začalo na základe neskôr
podanej žaloby, zastaví. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého
skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok
alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých
bol uplatnený (t. j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode).

Podmienky totožnosti strán a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 20. októbra 2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Nakoľko sa žalovaný vzájomným
návrhom domáhal určenia neplatnosti spornej zmluvy (totožnosť predmetu konania) uzavretej medzi
právnym predchodcom žalovaného ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom (totožnosť strán),
súd konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1,2 CSP a pretože mal žalovaný vo
veci plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania. Pokiaľ ide o zastavenie konania o vzájomnom
návrhu žalovaného, žalobcovi v súvislosti s rozhodovaním o vzájomnom návrhu žalovaného nevznikli
ďalšie trovy, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal odvolanie proti rozsudku súdu I. inštancie
v časti, kde súd žalobu o určenie platnosti nájomnej zmluvy zamietol, a to z dôvodov, že súd I. inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu I.
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že dňa 17.2.2004 uzatvoril s

právnym predchodcom žalovaného zmluvu o nájme lesných nehnuteľností, ktorej predmetom bol nájom
lesných nehnuteľností špecifikovaných v zmluve o výmere 259,30 ha. Zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú od 20.2.2004 do 31.12.2018. Uvedený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval
bez komplikácií a akýchkoľvek námietok približne 10 rokov a zmluvné strany si plnili všetky svoje
povinnosti, ktoré im z predmetnej zmluvy vyplývali. Žalobca riadne hospodáril v predmete nájmu a

riadne platil nájom, a to až do 6.9.2013, kedy bolo žalobcovi listom s názvom „Pozastavenie ťažby,
predloženie dokladov evidencie v zmysle PSL za obdobie rokov 2009 až 2013 a plán ťažby do konca
roka 2013“ oznámené, že právny predchodca žalovaného mu pozastavuje ťažobnú činnosť. Zásadnou
otázkouvtomtokonaníjeposúdenieplatnostipredmetnejnájomnejzmluvy.Žalobcapovažujezhľadiska
posúdenia predmetnej nájomnej zmluvy za dôležitú skutočnosť, že v čase jej podpisovania, ako aj

v období cca 10 rokov si riadne a v plnom rozsahu plnil všetky svoje povinnosti nájomcu a konal v
dobrej viere a v presvedčení, že je táto zmluva platná. To, že žalobca konal počas celého obdobia od
uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy v súlade s dobrými mravmi vyplýva aj z
nasledovných skutočností:
- žalobca uzatvoril nájomnú zmluvu s právnym predchodcom žalovaného na jeho podnet,

- v stanovách, ktoré boli žalobcovi predložené právnym predchodcom žalovaného sa spoločenstvo
označovalo za spoločenstvo s právnou subjektivitou a tieto stanovy boli aj v tomto znení zaregistrované
v štátnych organizáciách, a z tohto dôvodu a tejto skutočnosti žalobca nemal žiadne pochybnosti o
správnosti tohto údaju,
- za spoločenstvo vždy ako štatutárny orgán vystupoval predstavenstvo/výbor, resp. jeho predseda a

členovia,
- o tejto skutočnosti svedčí aj fakt, že výbor konal ako štatutárny orgán aj pri zastavení ťažby a výpovedi
nájomnej zmluvy, ako aj v iných konaniach, a to až do doby, keď sa spoločenstvo transformovalo na
spoločenstvo s právnou subjektivitou,
- žalobca viac ako 10 rokov obhospodaroval predmetné pozemky a riadne si plnil svoje povinnosti voči

právnemu predchodcovi žalobcu a štátnym orgánom,
- riadne platil nájom, a tento bol za celé obdobie rozdeľovaný medzi členov spoločenstva,- žalobca alebo jeho lesný hospodár sa pravidelne zúčastňovali valných zhromaždení právneho
predchodcu žalovaného a pravidelne na týchto zhromaždeniach podávali správu o hospodárení žalobcu
na lesných pozemkoch,

- žalobca riadne hospodáril na lesných pozemkoch po dobu 10 rokov a okrem ťažby vykonával na týchto
pozemkoch aj iné činnosti.
Z vykonaného dokazovania a osobitne aj z výpovedi svedkov jednoznačne vyplýva, že členovia
právneho predchodcu žalovaného boli s predmetnou nájomnou zmluvou v plnom rozsahu oboznámení
na členskej schôdzi a o jej trvaní boli pravidelne informovaní počas celého cca 10 ročného obdobia

od jej uzatvorenia. Okrem dôkazov, ktoré žalobca v konaní predložil, a ktoré podľa jeho mienky
jednoznačne svedčia v prospech platnosti predmetnej nájomnej zmluvy považuje za podstatné, že súd
sa nevysporiadal aj so skutočnosťou, že žalobca v predmetnej veci nepochybne konal v dobrej viere a v
súlade s dobrými mravmi, čo nie je možné povedať vo vzťahu ku konaniu žalovaného a jeho právneho
predchodcu. Žalovaný postupuje v rozpore s §1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do

práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Domnieva sa, že súd
I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento záver vyplýva jednak z
dôkazov, ktoré .žalobca v priebehu konania predložil, a to Zmluvu o nájme zo dňa 17.2.2004, oznámenie
Okresného úradu Senica zo dňa 11.3.2014, potvrdenie Ministerstva vnútra SR o zápise do registra

pozemkových spoločenstiev a stanovy Združenia urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva
obce Plavecký Peter zo dňa 24.2.1996, ako aj zo skutočnosti, že platnosť predmetnej Zmluvy o nájme
lesných nehnuteľností zo dňa 17.2.2004 vyplýva zo skutočnosti, že žalobca bol pri podpise tejto zmluvy
oboznámený so Stanovami Združenia urbarialistov zo dňa 24.2.1996, z ktorých vyplýva, že právny
predchodca žalovaného mal riadne ustanovené orgány, ktoré boli oprávnené v mene spoločenstva

konať, konkrétne ide o čl. 9 bod 7 týchto stanov. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca mal
ustanovený štatutárny orgán, ako aj osoby, ktoré boli oprávnené v jeho mene konať. Ako vyplýva z
predložených dôkazov tieto stanovy boli predložené spolu s výpisom uznesení, ktoré potvrdzujú ich
schválenie Valným zhromaždením tohto združenia na registráciu právneho predchodcu žalovaného na
Slovenský pozemkový fond, ktorý na základe týchto dokumentov vykonal v zmysle zákona č. 181/1995

Zb. z. registráciu právneho predchodcu žalovaného. Pokiaľ by tento dôkaz súdu nepostačoval podotýka,
že pokiaľ sa týka uvedených stanov je možné tento právny úkon posudzovať podľa jeho obsahu a
jednoznačne v ňom identifikovať splnomocnenie na konanie v mene právneho predchodcu žalovaného
v zmysle §31 Občianskeho zákonníka, čím došlo zároveň k splneniu povinnosti spoločníkov právneho
predchodcu žalovaného podľa §10 ods. 2 zákona č. 181/1995 Zb. z. Uvedeným úkonom teda právny

predchodca žalovaného splnomocnil členov výboru, jeho predsedu a podpredsedu na konanie v jeho
mene navonok v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Podotýka, že počas celého konania žalovaný
nikdy nenamietal, že predmetná nájomná zmluva bola podpísaná predsedom, podpredsedom a ďalšími
osobami, ktoré v danom čase boli členmi predstavenstva právneho predchodcu žalovaného. Žalobca
jednoznačne preukázal, že konal v dobrej viere a nikdy nemal dôvody pochybovať o platnosti nájomnej

zmluvy. Preukázal to, že vynaložil nemalé náklady, aby odstránil nedostatky, ktoré boli vytknuté lesným
úradom Združeniu urbarialistov, a za ktoré spoločenstvu hrozili pomerne vysoké sankcie. Konaním bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca počas doby trvania nájomného vzťahu (10 rokov), konal v dobre
viere, riadne na lesných pozemkoch hospodáril, pri jeho hospodárení príslušné štátne orgány nezistili po
celú dobu žiadne pochybenia a neporušil žiadne dohodnuté podmienky, z tohto dôvodu pokladá žalobca

rozhodnutie súdu I. inštancie za nespravodlivé a žiada aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie
zmenil tak, že zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.2.2004, ktorú uzatvorilo Združenie
urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter ako prenajímateľ na strane
jednej a Ing. Rastislav Bezák, podnikajúci pod obchodným menom Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK - HOLZ
- CHYNORANY, IČO 14097486, s miestom podnikania Hollého 764/47, Chynorany ako nájomca na

strane druhej je platná. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

6. Kodvolaniužalobcusavyjadrilžalovaný.Uviedol,žesastotožňujesrozsudkomsúduI.inštancieamá
za to, že súd sa náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami a zhrnul ich do odôvodnenia rozsudku.
Žalobca sa v odvolaní zaoberá viacerými sku-točnosťami, ktoré nesúvisia priamo s meritom veci a

nepomôžu k jej riadnemu objasneniu, pričom väčšina uvádzaných skutočností je len prezentácia názoru
a dojmu žalobcu bez dôkazov a spôsobilosti ovplyvniť výsledky súdneho konania a rozhodnutia. Žalobca
v odvolaní tvrdí, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným,
resp. jeho právnym zástupcom, resp. zmluvný vzťah trval bez námietok a komplikácií 10 rokov, pričomzmluvné strany si plnili svoje povinnosti. Napriek tomu, že tieto skutočnosti nemajú vplyv na platnosť
alebo neplatnosť Zmluvy o nájme, považuje za podstatné poukázať na to, že žalobca nezveľaďoval
les, nevysádzal sadenice, neošetroval stromy, nerobil prerezávky, pokiaľ vykonal nejaké opravy lesných

ciest, resp. mostov a nový nájomca lesných pozemkov po žalobcovi dával do poriadku nevyhovujúci
stav. Pre platnosť právneho úkonu treba posudzovať splnenie jeho náležitostí, ktorými sú subjekt,
spôsobilý na vykonanie právneho úkonu, ktorý má právnu subjektivitu, vôľu spôsobilého subjektu,
ktorá musí byť slobodná, vážna a neomylná, prejav zamýšľanej vôle, ktorý musí byť zrozumiteľný,
určitý, jasný a v predpísanej forme a predmet plnenia, ktorý je dovolený a možný. Ak právny úkon

trpí vadami alebo trpí vadami prejavu vôle je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou
neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Súd musí na
takúto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej
povinnosti.Napriekvykonanémudokazovaniužalobcanepreukázalsvojetvrdeniaohľadompreukázania
splnenia náležitostí právneho úkonu. Právny predchodca, s ktorým žalobca uzatvoril Zmluvu o nájme
nemal právnu subjektivitu a nemohol konať samostatne. Stanovy spoločenstva, na ktoré sa žalobca

často odvoláva neboli prijaté, schválené, rovnako ani Zmluva o nájme nebola členmi spoločenstva
schválená. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj z početných výpovedí svedkov, pričom dal do pozornosti
výpoveď pani P. C., ktorá vykonávala dlhodobú funkciu u žalovaného a pravidelne sa zúčastňovala aj
schôdzí. Zmluva nebola schválená, nebola prejednaná, nehlasovalo sa o jej uzavretí, preto nemohol
byť nikto ani splnomocnený na jej uzatvorenie. Faktické užívanie lesných pozemkov žalobcom, resp.

dlhodobé nenamietanie tejto skutočnosti nespôsobujú platnosť záväzku ani nárok žalobcu. Žalobca
v odvolaní poukazuje na dobré mravy, resp. ich porušenie zo strany žalovaného, žalovaný však len
chráni svoje záujmy, pričom žalobca nemá právny nárok domáhať sa voči žalovanému plnenia práv
a povinností z neplatného právneho úkonu. Konanie žalovaného však nie je možné považovať za
rozporné s dobrými mravmi, pričom domnelý rozpor žalobca ani nešpecifikoval. Žiadne porušenie

dobrých mravov v konaní žalovaného nemožno postrehnúť. Ďalej uviedol, že zotrváva na svojom
prezentovanom názore vyjadrenom v podaní zo dňa 5.12.2016 ohľadom neexistencie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na podanie určovacej žaloby. Určovacia žaloba má preventívny charakter a
má opodstatnenie tam, kde možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo právnej neistoty v právnom
vzťahu, príp. k náprave takéhoto vzťahu, ktorú nemožno docieliť iným spôsobom. V prípade tohto

súdneho konania nie je splnená podmienka preventívneho charakteru určovacej žaloby, ktorý je jedným
z hlavných účelov poskytnutia ochrany práva skôr, ako dôjde k jeho porušeniu, nakoľko žalovaný svoje
práva považoval v dobe podania žaloby už za porušené. Poukazuje tiež na to, že ani prípadný úspech
v tomto konaní by neodstránil vytýkaný nedostatok, a to odňatie možnosti pokračovať vo výkone práv
v zmysle vypovedanej Zmluvy o nájme bez toho, aby žalobca podal ďalšiu žalobu. S prihliadnutím na

uvedené žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil, zároveň si uplatnil aj právo na
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.

1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil
súd I. inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na

webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu I. inštancie je vecne správny.9. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa
17.02.2014, ktorú uzatvorilo Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce
Plavecký Peter (právny predchodca žalovaného) ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je

platná, určenia, že vypovedanie nájomnej zmluvy zo dňa 17.02.2004 je neplatné a zároveň vzájomným
návrhom žalovaný určenia, že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností uzatvorená dňa 17.02.2004 medzi
Združením urbarialistov Plavecký Peter ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je neplatná.

10. S poukazom na rozsah odvolania a uplatnené odvolacie dôvody a tiež s prihliadnutím na

odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade súd I. inštancie správne
rozhodol, ak žalobu žalobcu o určenie že Zmluva o nájme lesných nehnuteľností zo dňa 17.02.2014,
ktorú uzatvorilo Združenie urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter
(právny predchodca žalovaného) ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom je platná, ktorá časť
rozhodnutia je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

11. I keď odvolací súd zdieľa iný právny názor ohľadom naliehavého právneho záujmu na určovacej
žalobe žalobcu o určenie platnosti nájomnej zmluvy, v ostatnom zdieľa právne závery súdu I. inštancie
vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i
správnevyložilaodvolacísúdužibaodkazujenasprávneapresvedčivépísomnévyhotovenierozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov súdu I. inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu I. inštancie a vysporiadanie sa s odvolacími argumentmi žalobcu, ale i k naliehavému
právnemu záujmu na požadovanom určení sa potom žiada dodať ešte nasledovné:

12. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení (podľa § 80 písm. c/ OSP uvedeného už v

odôvodnení napadnutého rozsudku a dnes podľa ust. § 137 písm. c) CSP) je základným procesným
predpokladom každej tzv. určovacej žaloby (s výnimkou určení s prezumovaným, teda predpokladaným
naliehavým právnym záujmom, o taký prípad však v prejednávanej veci nešlo). Bez existencie tohto
predpokladu je tak vylúčené zaoberanie sa konkrétnym návrhom vecne. Uvedené teda znamená, že
v konaní o určenie existencie či neexistencie práva (alebo právneho vzťahu) je vyriešenie si otázky

existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení prvou povinnosťou súdu,
pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda
najmä pre pristúpenie k dokazovaniu zameranému na vecnú podstatu problému).

13. Určovacie návrhy všeobecne majú podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov

rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a
nie už jeho porušenia. Okrem toho tu však musí byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovací
návrh odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení je v tom, že práve takéto
určenie (nie teda žiadne iné) vyrieši všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi a vytvorí tak aj
pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie

určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho však plynie, že naliehavý právny
záujem nemôže byť daný tam, kde právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu
otázky predbežnej či čiastkovej vo vzťahu k inej právnej otázke, ktorá by sa mohla sama stať predmetom
určovacieho návrhu. Z uvádzaného evidentne vychádza aj rozhodná úprava procesného práva, ktorá
priamo ani nepredpokladá návrhy o neplatnosť právnych úkonov (pri uvedomovaní si len predbežného

významu otázok platnosti či neplatnosti právnych úkonov pre otázky existencie či neexistencie práv
alebo právnych vzťahov, ktoré majú byť takýmito úkonmi založené).

14. Pri otázke naliehavého právneho záujmu treba upozorniť na konštantnú súdnu judikatúru, pričom
je potrebné upriamiť pozornosť, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit, to

čoho sa žalobca v konaní domáha súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania daným
petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (existencii
naliehavého právneho záujmu žalobcu) predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodný
(správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte

iné konanie (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu z 20.10.2010 spis. zn. 4Cdo 136/2009).

15. V danom prípade sa žalobca svojou žalobou domáhal dvoch určovacích výrokov uvedených už
vyššie. Odvolací súd však poukazuje na to, že pokiaľ sa žalobca domáhal aj určenia neplatnostivýpovede, na prvom určovacom výroku, to je o určenie platnosti nájomnej zmluvy nemohol mať žalobca
naliehavý právny záujem a to z dôvodu, že otázku platnosti nájomnej zmluvy si musel súd vyriešiť ako
predbežnú vo vzťahu k druhému posudzovanému nároku žalobcu. S ohľadom na už vyššie uvedené,

súd I. inštancie nesprávne uviedol, ak konštatoval, že žalobca mal naliehavý právny záujem na oboch
určeniach. Navyše tak ako uviedol i žalovaný, predmetná určovacia žaloba nemá preventívny charakter
za situácie, ak podľa tvrdenia žalobcu k porušeniu jeho práva už prišlo. Preto uvedený žalobný nárok na
určenie platnosti nájomnej zmluvy mal byť zamietnutý pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu
zo strany žalobcu.

16. Napriek uvedenému, však odvolací súd má za potrebu vyjadriť sa i k otázke platnosti nájomnej
zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 17.02.2004 žalobca uzatvoril s právnym predchodcom
žalovaného, Združením urbarialistov lesného a pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter,
Zmluvu o nájme lesných nehnuteľností v zmysle ustanovení MV SR č. 208/1994 Z. z., ktorej predmetom
bol nájom lesných nehnuteľností špecifikovaných v zmluve. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú

od 20.02.2004 do 31.12.2018. Zmluvu za právneho predchodcu žalovaného podpísal jeho predseda
N. C. a traja členovia výboru, P. C., J. H. a ďalší člen výboru. Právne nástupníctvo medzi právnym
predchodcom žalovaného a žalovaným vyplýva zo zákona č. 97/2013 Z. z. a z oznámenia Okresného
úradu Senica o registrácii subjektu Urbár Plavecký Peter, pozemkové spoločenstvo, dňom 20.11.2013.
Z uvedeného oznámenia zo dňa 11.03.2014 tiež vyplýva, že do uvedeného termínu predmetné

pozemkové spoločenstvo bolo na tamojšom úrade zaevidované ako „Združenie urbarialistov lesného a
pozemkového spoločenstva obce Plavecký Peter“ bez právnej subjektivity.

17. Odvolateľ tiež poukazoval na stanovy Združenia zo dňa 24.02.1996. Podľa nich v čl. 3 je uvedené,
že malo ísť o Združenie urbarialistov v obci Plavecký Peter s právnou subjektivitou. Uvedené stanovy

boli podpísané starostom obce Plavecký Peter.

18. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 181/1995 Z. z., platného a účinného v čase podpísania a nájomnej
zmluvy, Spoločenstvo bez právnej subjektivity zakladajú vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti
(ďalej len "spoločníci") zápisom do zoznamu spoločníkov. Podmienkou zápisu je aj písomné vyhlásenie

spoločníkov o združení sa. Na vznik spoločenstva bez právnej subjektivity je potrebný zápis spoločníkov
vlastniacich najmenej dve tretiny spoločnej nehnuteľnosti a súhlas Slovenského pozemkového fondu za
vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti v jeho správe.

(2) Spoločníci sú povinní oznámiť vznik spoločenstva bez právnej subjektivity obvodnému úradu, ktorý

vedie register pozemkových spoločenstiev, a príslušnému lesnému úradu. Spoločníci súčasne oznámia,
kto je splnomocnený v ich mene konať navonok. 16)

19. Podľa § 12 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 181/1995 Z. z., platného a účinného v čase podpísania a nájomnej
zmluvy, (1) Zmluva o založení musí byť písomná a musí obsahovať

a) názov a sídlo spoločenstva,
b) účel spoločenstva,
c) orgány spoločenstva, ich oprávnenia a povinnosti,
d) spôsob voľby, odvolávania a volebné obdobie orgánov spoločenstva,
e) základné práva a povinnosti členov spoločenstva,

f) podmienky obmedzenia drobenia vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti,
g) ďalšie skutočnosti, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo dohoda členov spoločenstva, najmä
skutočnosť, či spoločenstvo vykonáva činnosť podľa § 3 ods. 2.
(2) V zmluve o založení možno určiť, že spoločenstvo vydá svoje stanovy, ktoré podrobnejšie upravia
práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú organizačnú štruktúru spoločenstva, pôsobnosť jeho

orgánov, zásady hospodárenia spoločenstva, prípadne ďalšie otázky, na ktorých sa členovia dohodli.
(3) Súčasťou zmluvy o založení je aj zoznam vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, ktorí zmluvu
uzatvárajú.

20. Podľa § 31 ods. 1 a 2 zák. č. 181/1995 Z. z., platného a účinného v čase podpísania nájomnej zmluvy,

Spoločenstvá fyzických osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov, 25) sa
považujú za spoločenstvá založené podľa tohto zákona.(2) Spoločenstvá podľa odseku 1 sú povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto
zákona do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona a podať návrh na zápis do registra
pozemkových spoločenstiev.

21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovaného bol subjekt bez
právnej subjektivity a už v čase podpísania nájomnej zmluvy muselo spĺňať určité podmienky
(uvedené vyššie v zmysle citovaného zákona). Medzi týmito podmienkami bolo i to, že spoločníci
mali oznámiť obvodnému úradu, ktorý vedie register pozemkových spoločenstiev, osoby, ktoré boli

splnomocnené konať v ich mene (spoločníkov) navonok. Z vykonaného dokazovania, však nevyplynulo,
či predmetnému úradu bolo oznámené, ktoré osoby sú splnomocnené konať navonok za spoločníkov
a pokiaľ žalobca poukazuje na stanovy z r. 1996, nebolo preukázané, že tieto boli schválené na
členskej schôdzi a už vôbec nie, ktoré konkrétne osoby boli takto splnomocnené konať. Súd tak nemal
preukázané, že zmluvu za združenie uzavrela na to oprávnená osoba.

22. Súd I. inštancie sa preto správne vysporiadal s tým, že pokiaľ v zmysle zákona malo združenie
úradu oznámiť, ktoré osoby sú oprávnené konať za združenie navonok, čo z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, právne úkony týkajúce sa nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve členov mohli byť
uskutočňované len podľa § 139 OZ. Na uzavretie spornej zmluvy sa vyžadoval súhlas nadpolovičnej
väčšiny členov podľa veľkosti podielov. Žalobca v konaní nepredložil, ani neoznačil žiaden dôkaz, ktoré

osoby zo spoluvlastníkov súhlasili s uzavretím tejto zmluvy a ani vykonaným dokazovaním (výsluchom
svedkov) uvedené preukázané nebolo.

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie NS SR z 24. júna 2010 sp. zn. 5 Obo/52/2010). Zásadne
sa dokazuje skutok, teda fakty, ktoré sú podstatné pre rozhodnutia vo veci samej, prostredníctvom
dokazovania však súd získava nielen hmotnoprávne poznatky, ale i poznatky procesné.

24. Za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu, predpokladom úspechu žalobcu v
konaní o určenie platnosti nájomnej zmluvy bolo preukázať, že osoby, ktoré zmluvu podpísali mali
splnomocnenie na jej podpísanie. Žalobca však nezvládol dôkazné bremeno preukázania uzavretia
platnej nájomnej zmluvy. Na uvedenom závere nemôže zavážiť ani skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosť

(ktorá bola predmetom nájmu) riadne užíval a obhospodaroval dlhšiu dobu, že za jej užívanie riadne
platil a žalovaný nikdy platnosť zmluvy nenamietal a napokon na platnosť nájomnej zmluvy nemôže mať
vplyv ani to, ak by sa preukázalo, že žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi.

25. Vzhľadom k vyššie uvedenému, za uvedenej procesnej situácie bez ďalšieho však je zrejmé, že

právna argumentácia žalobcu prezentovaná v odvolaní prima facie nie je rozhodnou (nemá význam
pre rozhodnutie). S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd preto vecne správny rozsudok súdu I.
inštancie v napadnutej časti a tiež v časti trov konania (osobitne nenapadnutých), s použitím § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. O jej výške rozhodne
súd I. inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

27. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).