Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/111/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114011227
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114011227.4

Uznesenie

Okresný súd Nitra samosudkyňou Mgr. Monikou Farkašovou v trestnej veci proti obv. A. P. pre prečin
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, dňa 10.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku súd obžalobu Okresného prokurátora v Nitre sp.zn.
3Pv 399/14/4403 podanú na súde dňa 06.11.2014 na obvineného A.X. P., nar. XX.XX.XXXX v Nových
Zámkoch, trvale bytom E. Y. O.. A. XXXX/X, odmieta a vracia vec prokurátorovi.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Nitre podal dňa 06.11.2014 na obvineného A. P. obžalobu pre prečin krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že :
dňa 29.6.2014 v popoludňajších hodinách v čase približne o 16.10 hod v E. E. L. Q. v priestoroch
kláštorného kostola, s úmyslom obohatiť sa, odcudzil O. Č. z kabelky, ktorú mala prevesenú cez plece
pánsku peňaženku s hotovosťou 420,- Eur a osobné doklady na meno U.. P. Č. tým spôsobom, že v

záujme odvedenia jej pozornosti sa na ňu najprv zozadu natlačil a z kabelky jej následne vybral pánsku
peňaženku, čím poškodenému U.. P. Č., nar. 06.02.1938, bytom E., Z. XXXX/X spôsobil škodu najmenej
vo výške 500,- Eur.
Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 4T/111/2014 zo dňa 27.01.2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1To/31/2015 zo dňa 28.04.2015 bol obžalovaný A. P. uznaný vinným z
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia

slobody v trvaní 1 rok so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Tdo 44/2016 zo dňa 28.03.2017 na základe
dovolania odsúdeného A. P. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Nitre z 28.4.2015 sp.zn.
1To/31/2015 a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku porušený zákon v ustanovení § 319, § 37 odsek 2 Trestného

poriadku v neprospech obvineného A. P.. Napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie, ktoré mu
predchádzalo zrušil a zrušil aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 27.01.2015 sp.zn. 4T/111/2014 ako aj
ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Nitra prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Dovolacísúdsvojerozhodnutieodôvodniltým,žezobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,žedozápisnice

o výsluchu uskutočnenom v rámci prípravného konania 5.7.2014 obvinený uviedol, že navštevoval
osobitnú školu v E. Y. a v súčasnosti je invalidný dôchodca. Tejto skutočnosti orgány činné v trestnom
konaní nevenovali žiadnu pozornosť, hoci táto sama o sebe je spôsobilá vyvolať pochybnosť o tom,
že je obvinený skutočne schopný obhajovať sa v konaní sám. Uvedenému záveru svedčí aj to, že
v inom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 1T/140/2002, táto bola jedným
z dôvodov pre vydanie príkazu na vyšetrenie duševného stavu obvineného A. P. a vypracovanie

znaleckého posudku z odboru psychiatrie v prípravnom konaní. Zo znaleckého posudku znalcov z
odboru psychiatrie A.. P. D. W. A.. K. K. z 26.9.2002 vyplýva, že obvinený trpí duševnou poruchou (v tomčase 17- ročný), trpí ľahkou mentálnou retardáciu a v jeho prípade sa jedná o sociálne hendikepovanú
osobnosť. Pochybnosti o spôsobilosti obvineného samostatne sa obhajovať nadobudol dovolací súd
po preštudovaní spisového materiálu aj z reakcií obvineného v konaní pred súdom, ktoré sa javia ako

minimálne rozporuplné a svedčia o určitej dezorientovanosti v danej problematike a spôsobe vedenia
vlastnej obhajoby. Obvinený v dovolacom konaní predložil Správu o psychologickom vyšetrení od
psychologičky A.. D. A., Lekársku správu od posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia A.. U. S.
a U.. W. I. z 9.2.2009. Z nich vyplýva, že obvinenému bola diagnostikovaná stredne ťažká mentálna
retardácia s poruchami osobnosti a s nedostatočnými regulačnými mechanizmami emócií a motivačných

tendencií. Závery všetkých troch správ sú jednoznačné, stanovená diagnóza má vplyv na zaradenie
obvineného do pracovného procesu, na základe čoho bol uznaný za invalidného a poberá invalidný
dôchodok, o čom predložil potvrdenie o výplate dôchodkových dávok Sociálnou poisťovňou z 1.7.2015.
Podľa dovolacieho súdu, osoba s mentálnou retardáciou, charakteristikami a prejavmi nemôže byť v
žiadnom prípade považovaná za schopnú samostatne sa brániť a adekvátne viesť obhajobu vo vlastnej
veci. Najvyšší súd dospel k záveru, že indispozíciu obvineného, ktorá mohla byť zrejmá aj z ďalších

jeho prejavov (napr. z jazykového), bolo možné zistiť už v priebehu prípravného konania a v konaní
pred súdmi nižších stupňov, a táto mala byť dôvodom pre aplikáciu § 37 odsek 2 Trestného poriadku.
Keďže sa obvinený aj napriek svojej poruche v konaní obhajoval sám, pričom zo spôsobu vedenia
tejto obhajoby je zrejmá jej neadekvátnosť, došlo nielen k porušeniu jeho práva na obhajobu, ale aj k
porušeniu práva na súdu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie, k porušeniu zásady rovnosti

zbraní a kontradiktórnosti konania, a dokonca aj zásady zákazu neobviňovať seba samého. Porušenie
poslednej uvedenej zásady dovolací súd vidí v tom, že obvinený pod vplyvom svojej nedostatočnej
duševnej spôsobilosti a obmedzenom chápaní zmyslu trestného konania v situácii, kedy bol pri svojej
obhajobe odkázaný len sám na seba bez pomoci (akejkoľvek) inej osoby, mohol podľahnúť psychickému
tlaku a urobiť priznanie, ku ktorému by v prípade, že by mal k dispozícii obhajcu, nemuselo dôjsť.

Podľa § 349 odsek 1 Trestného poriadku samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na
ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov.

Podľa § 241 odsek 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou

trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
rozhodne jedným zo spôsob uvedený v tomto paragrafe. V zmysle tohto ustanovenia podľa písmena f/
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva
na obhajobu.

Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sa konanie v prejdnávanej veci dostalo do štádia po podaní
obžaloby. Vzhľadom na to samosudkyňa pri preskúmaní obžaloby v zmysle ustanovenia § 241 odsek 1
Trestného poriadku, preskúmala tiež celý spis ako i zákonnosť dôkazného materiálu, ako aj pripojené
spisy Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 1T/140/2002, 1T/89/2005, 3T/190/2007, 2T/161/2007,
1T/178/2007.

Podľa§2odsek9Trestnéhoporiadkukaždý,protikomusavedietrestnékonanie,máprávonaobhajobu.

Podľa § 37 odsek 2 Trestného poriadku obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd
a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o

spôsobilosti obvineného náležite sa obhajovať.

Rešpektujúc právny názor dovolacieho súdu a ustanovenie § 391 odsek 1 Trestného poriadku, Okresný
súd si pripojil spisy Okresného súdu Nové Zámky a v rámci tohto prieskumu samosudkyňa zistila
rovnaké skutočnosti, na ktoré poukázal dovolací súd.

Predovšetkým je treba poukázať na to, že dôkazy získané v priebehu prípravného konania, boli
vykonané v čase keď obvinený nemal zvoleného a ani súdom ustanoveného obhajcu. Je teda nutné
konštatovať, že takto získané dôkazy neboli získané zákonným spôsobom, a preto ich nie je možné
použiť v konaní pred súdom. Vzhľadom na vyššie dôvody vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR bolo povinnosťou už orgánov činných v trestnom konaní ustanoviť obvinenému obhajcu v zmysle

ustanovenia § 37 odsek 2 Trestného poriadku, aby obvinený mal zachované právo na spravodlivý proces
nielen na súde ale už pri procesných úkonoch v prípravnom konaní.Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť realizovať svoje právo na obhajobu a je len
na ňom, či ho využije. Obvinený môže realizovať svoje právo na obhajobu - vyjadrené jeho účasťou na
výsluchu svedka a možnosťou klásť mu otázky, až po tom ako bol riadne upovedomený o čase a mieste

vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Obvinený musí mať primeranú a dostatočnú možnosť poprieť
výpoveďsvedka.Obhajcamáprávoodvzneseniaobvineniazúčastniťsaúkonov,ktorýchvýsledokmôže
byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom
vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt
výsluchskončí. Okresnýsúdvsúvislostisustanovením§213 Tr.por.uzatvára,ževýpovedesvedkovO.

Č., P. Č. W. O. Z., a ani výpoveď samotného obvineného A. P. nebude možné v konaní pred súdom na
hlavnom pojednávaní použiť, nakoľko pri vykonaní týchto procesných úkonov boli zásadným spôsobom
porušené práva obvineného na obhajobu.

V súhrne súd konštatuje, že obvinenému bola reálne odňatá možnosť na výkon jeho práva na obhajobu
tým, že mu obhajca nebol ustanovený po tom, čo orgány činné v trestnom konaní na základe priamej

komunikácie (výsluchu obvineného dňa 5.7.2014) s obvineným zistili, že ide o osobu s nízkym
vzdelaním, a preto nie je schopný sám sa náležite obhajovať, preto súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia, sťažnosť sa podáva

na Okresný súd Nitra a rozhoduje o nej Krajský súd v Nitre.