Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Monika Halkociová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/22/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115000220
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115000220.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov
JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Františka Moznera na verejnom zasadnutí konanom dňa 9.7.2015, v
trestnej veci obžalovaného I. H. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T 30/2015 zo dňa 30.04.2015,
takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. H..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaného I. H. za vinného z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zá. na tom skutkovom základe, že
-dňa 4.3.2015 asi o 18.00 hod. v C. na ulici Z..K.. G. č. XX v OD Kaufland z predajnej plochy počas
prevádzky z oddelenia drogérie odcudzil vložením do bundy oblečenej na sebe 24ks lesk na pery značky
Essence, 24 ks očnej linky značky Essence a ks Nivea krém v celkovej hodnote 113,24 €, prešiel za
pokladničnú zónu bez zaplatenia tovaru, čím pre obchodnú spoločnosť Kaufland Slovenská republika
v.o.s. Trnavská cesta 41/A, Bratislava spôsobil škodu vo výške 113,24 € napriek tomu, že dňa 30.3.2014
mu bola uložená bloková pokuta Obvodného oddelenia Košice Juh, č. bloku 18010110 za priestupok
proti majetku podľa § 50 ods. 1 priestupkového zákona vo výške 20,- € a za prečin krádeže podľa §
212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp.
zn. 0T 209/2014 uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.
Za to mu podľa § 212 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest odňatia
slobody vo výmere 1 roka.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré písomne vymedzil len čo do výroku o treste. V
podanom odvolaní uviedol, že okresný súd mal zohľadniť jeho odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Košice I. sp. zn. 0T 209/14 zo dňa 29.12.2014, pričom mal tento trestný rozkaz zrušiť a uložiť
mu úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., keďže podľa jeho názoru ide o pokračujúci
prečin krádeže a úhrnný trest by bol preňho priaznivejší. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok okresného súdu a sám rozhodol tak, že mu uloží úhrnný trest podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. za
súčasného zrušenia trestného rozkazu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0T 209/14 zo dňa 29.12.2014,
alternatívne aby vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.
Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.
Podľa § 122 ods. 13 Tr. zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení
vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí,
ak ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ
sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.
Krajský súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0T 209/14 zo dňa 29.12.2014
bol obžalovaný I. H. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr.
zák. pre skutok, ktorého sa dopustil dňa 27.12.2014. Tento trestný rozkaz Okresného súdu Košice I.
nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2014.
V stíhanej trestnej veci (vedenej prvostupňovým súdom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 0T 30/15
sa obžalovaný I. H. dopustil totožnej trestnej činnosti, ku skutku došlo dňa 4.3.2015.
Keďže však predtým bolo obžalovanému doručené uznesenie o vznesení obvinenia pre prečin krádeže,
ktorého sa dopustil dňa 27.12.2014, a pre ktorý bol odsúdený Okresným súdom Košice I. sp. zn. 0T
209/14, trestný čin spáchaný po tomto momente už nie je pokračovacím trestným činom, tak ako to má
na mysli ust. § 122 ods. 10 Tr. zák., ale ide o nový skutok, nový trestný čin (ako je uvedené v ust. § 122
ods. 13 Tr. zák.). Preto nie je možné obžalovanému I. H. uložiť spoločný trest.
Do úvahy nepripadalo ani ukladanie súhrnného trestu v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zák., keďže k
spáchaniu trestného činu v danom prípade došlo až dňa 4.3.2015, tzn. až po tom, ako bol súdom
prvého stupňa (Okresným súdom Košice I. sp. zn. 0T 209/14 zo dňa 29.12.2014) vyhlásený odsudzujúci
rozsudok (trestný rozkaz) za iný jeho trestný čin. Podľa § 353 ods. 6 Tr. por. má trestný rozkaz povahu
odsudzujúceho rozsudku a účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného
rozkazu obvinenému. Obžalovaný I. H. sa dopustil stíhanej trestnej veci krádeže po tom, čo mu bol
doručený trestný rozkaz Okresného súdu Košice I.. Možno teda zhrnúť, že v tomto prípade by v
teoretickej rovine prichádzalo do úvahy uloženie tzv. spoločného trestu, ak by bol obžalovaný spáchal
trestný čin krádeže (vo veci vedenej Okresným súdom Prešov) predtým, než mu bolo doručenéuznesenie o vznesení obvinenia vo veci vedenej pred Okresným súdom Košice I. Súhrnný trest odňatia
slobody by prichádzal do úvahy vtedy, ak by sa bol obžalovaný dopustil trestného činu krádeže predtým,
než mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0T 209/14.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého
stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal na zásady pre
ukladanie trestov vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., teda na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.
Súd prvého stupňa správne zistil, že obžalovaný bol viackrát súdne trestaný, doposiaľ 7 krát. Naposledy
bol obžalovaný Okresným súdom Košice I. trestným rozkazom zo dňa 29.12.2014 sp. zn. 0T 209/14,
ktorý nadobudol právoplatnosť dň a29.12.2014, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2
písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody na 8 mesiacov, pre výkon tohto
trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež krajský súd zistil,
že v súčasnosti je proti obžalovanému I. H. vedené trestné stíhanie na Okresnom súde Košice I. pod
sp. zn. 4T 53/14 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., ktoré však doposiaľ nebolo
právoplatne skončené.
Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový súd postupoval správne,
keď u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., teda že obžalovaný sa
ku spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Správne súd prvého stupňa zistil u
obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že obžalovaný už bol za trestný
čin v minulosti odsúdený.
Pri prečine krádeže je možné podľa ust. § 212 ods. 3 Tr. zák. uložiť jeho páchateľovi trest odňatia
slobody na šesť mesiacov až tri roky. Pri hodnotení osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy aj
podľa názoru krajského súdu nie je možné prehliadnuť, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej
činnosti, a to v krátkom časovom odstupe po predchádzajúcom odsúdení, preto je naňho možné pôsobiť
iba nepodmienečným trestom odňatia slobody. Na základe uvedeného mal teda krajský súd za to, že tak
z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie je v tomto prípade trest odňatia slobody vo výmere
desiatich mesiacov primeraným.
Pre výkon uloženého trestu správne súd prvého stupňa obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch obžalovaný bol
vo výkone trestu odňatia slobody. Krajský súd nezistil dôvody pre postup podľa § 48 ods. 4 Tr. zák.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie obžalovaného postupom podľa §
319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.