Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203909
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616203909.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: K. P., nar. XX.X.XXXX, bytom
M. XXX/X, G. U., o zaplatenie 1.037,05 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/154/2016-144 zo dňa 12. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/154/2016-144 zo dňa 12. októbra 2016 vo
výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

V nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej podľa § 497, 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 570,22 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že
žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 10%.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sporové strany uzavreli zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného
účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Keďže zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Podľa skutkových tvrdení žalobcu, predstavuje
žalovaný nárok debetný - záporný zostatok na účte žalovanej. Pokiaľ aj podľa dohody o splátkovom
kalendári mal dlh žalovanej predstavovať nezaplatený úver poskytnutý formou povoleného prečerpania
na účte, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru formou

povoleného prečerpania na účte so žalovanou nepreukázal. Podľa článku I. ods. 4 zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom zmluvy nebolo poskytnutie povoleného
prečerpania na osobnom účte. Súd priznal preto žalobcovi právo na zaplatenie rozdielu medzi reálne
čerpanými prostriedkami a reálne zaplatenými prostriedkami v sume 570,22 Eur a v zostávajúcej časti
žalobu zamietol. Žalobca nemohol od žalovanej požadovať úroky a poplatky, ktoré neboli v zmluve
dojednané a ktoré požadoval v danom spore. Súd pri rozhodovaní neprihliadal na dohodu o splátkovom
kalendári, najmä na vyhlásenie žalovanej o uznaní dlhu, nakoľko žalovaná v dohode uznala dlh z

právnehodôvoduposkytnutiaúveruformoupovolenéhoprečerpanianabežnomúčte,ktoréhoexistenciu
žalobca nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil.3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmeny v zamietajúcom výroku a vyhovenia žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2 zákona

o platobných službách, podľa ktorého poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby
používateľovi platobných služieb na základe a/ zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby
alebo b/ rámcovej zmluvy. V zmysle § 31 ods. 4 zákona sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy
obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva
obsahuje o. i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Ako vyplýva z uvedeného, zákon o platobných

službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. V zmysle článku 25.5 sú všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy o vkladovom
účte. Zároveň v bode 25.4 všeobecných obchodných podmienok sú uvedené dôvody, z ktorých je
banka oprávnená zmeniť všeobecné obchodné podmienky. K jednostrannému oprávneniu banky meniť
úrokové sadzby poukázal odvolateľ na § 53 ods. 14 Občianskeho zákonníka, ako aj na fakt, že v zmysle
§ 32 ods. 4 zákona o platobných službách v rámcovej zmluve možno dohodnúť, že zmena úrokovej

sadzby sa môže uplatňovať okamžite bez predchádzajúceho oznámenia a že zmena sa zakladá na
referenčnejúrokovejaleboreferenčnomvýmennomkurze,ktorésúdohodnutépodľa§31ods.5písm.d/
druhého a tretieho bodu. Uvedená dohoda je obsahom bodu 3.7 Všeobecných obchodných podmienok.
Na základe uvedeného mal žalobca za to, že tu nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov a úrokov
súvisiacich s vedením platobného účtu klientky. Pokiaľ súd nepovažoval žalobný návrh za úplný, mal

žalobcu vyzvať na jeho doplnenie podľa § 128 ods. 1 CSP.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila..

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku a v závislom
výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. V nenapadnutom
výroku ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených

dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcu
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie

nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

8. Žiada sa uviesť, že v danom prípade odvodzoval žalobca uplatnený nárok zo Zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.1.2010. V rámci skutkových tvrdení poukázal
na fakt, že so žalovanou uzavrel dohodu o splátkovom kalendári, ktorou žalovaná uznala svoj záväzok

voči žalobcovi. K žalobe bola pripojená spomínaná zmluva, ktorá založila právny vzťah sporových strán,
Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 8.8.2013, výpis z dotknutého účtu a pohľadávkového účtu,
Všeobecné obchodné podmienky, výzva na zaplatenie dlhu ako aj doklad o úrokových sadzbách. V
podaní zo dňa 6.10.2016 žalobca navyše tvrdil, že dôkaz listinou môže byť vykonaný aj predložením jej
fotokópie a zároveň pripojil podrobné výpisy z účtu žalovanej.

9. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli

v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša sosebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

10. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

11. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa

novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

12. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti s možnosťou vyjadriť sa
k vykonávaným dôkazom, zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, znamená, že súd
je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená požiadavka je vyjadrená aj v

ustanovení § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach
a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné prípady poučovacích povinností
formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v
kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu, či náležite využije možnosti, ktoré sa jej
v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť

za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť
nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej. Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd
v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa § 129
ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach
žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané, prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných

nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ
by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane
odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

13. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že žalobca

predložil dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že tu došlo k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ však
listinný dôkaz, o ktorý sa opieral žalovaný nárok, nepotvrdzoval existenciu právneho vzťahu z tzv.
nepovoleného prečerpania bežného účtu, potom nebolo možné priznať ochranu žiadanému právu.
Uvedené nemohla napraviť ani predložená Dohoda o splátkovom kalendári, v ktorej žalovaná prejavila
uznanie svojho záväzku; tento úkon považoval aj krajský súd za absolútne neplatný, pretože vychádzal z

dohody, ktorej uzavretie žalobca nepreukázal. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok
skutkovýchtvrdeníanásledneajneuneseniedôkaznéhobremenažalobcom,pokiaľidevzťahsporových
strán založený zmluvou zo dňa 27.1.2010. Táto totiž nijako nepotvrdzuje možnosť prečerpania
účtu; ak dohoda vznikla ústne (čo možno vyvodiť z predložených výpisov z účtu), jej parametre
museli byť v konaní preukázané dôkaznými prostriedkami v zmysle procesnej úpravy. Jednoduché

predloženie výpisov z účtov, Všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka úrokových sadzieb
neboli postačujúcimi dôkazmi, ktoré by mohli viesť súd k zásahu do majetkovej sféry žalovanej, pretože
len deklarujú jednostrannú vôľu žalobcu ako silnejšej zmluvnej strany bez toho, aby preukazovali aj
prejav vôle žalovanej.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojenís§255ods.1CSPa§396ods.1CSPtak,žežalovanejakoúspešnejprocesnejstranenepriznal
nárok na ich náhradu, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).