Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211327
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta ako sudcu spravodajcu, v právnej veci navrhovateľa:
CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika,
IČO: 264 29 705, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava 811 09,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: O. L., nar. X.X.XXXX, bytom A., A. C. XXXX/X, toho
času na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou O. P., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu vo Z. v konaní o zaplatenie zmenkového úroku o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 28C/126/2014-36 zo dňa 27.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne za obdobie po 22.11.2010.

V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýsúdnapadnutýmrozsudkomzamietolnávrh.avyslovil,žežiadenzúčastníkovnemáprávo
na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ dňa 17.4.2014 tlačivom A - návrhom na

uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne zo sumy 1.276,57 Eur od 29.9.2010 do 14.11.2010, zo sumy1.182,57 Eur od 15.11.2010 do
10.1.2011, zo sumy 1.125,57 Eur od 11.1.2011 do 8.2.2011, zo sumy 1.031,57 Eur od 9.2.2011 do
8.3.2011, zo sumy 937,57 Eur od 9.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 843,57 Eur od 11.4.2011 do 8.5.2011,
zo sumy 749,57 Eur od 9.5.2011 do 7.6.2011, zo sumy 655,57 Eur od 8.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy

561,57 Eur od 11.7.2011 do 7.8.2011, zo sumy 467,57 Eur od 8.8.2011 do 8.9.2011, zo sumy 373,57
Eur od 9.9.2011 do 9.10.2011, zo sumy 310,57 Eur od 10.10.2011 do 8.11.2011, zo sumy 278,57 Eur
od 9.11.2011 do 7.12.2011, zo sumy 245,57 Eur od 8.12.2011 do 9.1.2012, zo sumy 210,57 Eur od
10.1.2012 do 7.2.2012, zo sumy 182,57 Eur od 8.2.2012 do 7.3.2012, zo sumy 156,57 Eur od 8.3.2012
do 9.4.2012, zo sumy 130,57 Eur od 10.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy 105,57 Eur od 11.5.2012 do
7.6.2012, zo sumy 68,57 Eur od 8.6.2012 do 9.7.2012, zo sumy 44,57 Eur od 10.7.2012 do 7.8.2012,
zo sumy 18,57 Eur od 8.8.2012 do 9.9.2012.

Žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 1.276,57 Eur od 22.11.2010
do 10.1.2011, zo sumy 1.125,57 Eur od 11.1.2011 do 8.2.2011, zo sumy 1.031,57 Eur od 9.2.2011 do
8.3.2011, zo sumy 937,57 Eur od 9.3.2011 do 10.4.2011, zo sumy 843,57 Eur od 11.4.2011 do 8.5.2011,zo sumy 749,57 Eur od 9.5.2011 do 7.6.2011, zo sumy 655,57 Eur od 8.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy
561,57 Eur od 11.7.2011 do 7.8.2011, zo sumy 467,57 Eur od 8.8.2011 do 8.9.2011, zo sumy 373,57
Eur od 9.9.2011 do 9.10.2011, zo sumy 310,57 Eur od 10.10.2011 do 8.11.2011, zo sumy 278,57 Eur

od 9.11.2011 do 7.12.2011, zo sumy 245,57 Eur od 8.12.2011 do 9.1.2012, zo sumy 210,57 Eur od
10.1.2012 do 7.2.2012, zo sumy 182,57 Eur od 8.2.2012 do 7.3.2012, zo sumy 156,57 Eur od 8.3.2012
do 9.4.2012, zo sumy 130,57 Eur od 10.4.2012 do 10.5.2012, zo sumy 105,57 Eur od 11.5.2012 do
7.6.2012, zo sumy 68,57 Eur od 8.6.2012 do 9.7.2012, zo sumy 44,57 Eur od 10.7.2012 do 7.8.2012,
zo sumy 18,57 Eur od 8.8.2012 do 9.9.2012, bez sumy 346,43 Eur, ktoré odporkyňa už na úrokoch

zaplatila a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,26 Eur a náhradu trov konania v
časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
142,78 Eur s DPH.

Prvostupňový súd ďalej uviedol, že dňa 17.2.2010 odporkyňa uzavrela úverovú zmluvu, veriteľom bola
spoločnosť Pohotovosť s.r.o.. Odporkyňa dňa 17.2.2010 vystavila vlastnú zmenku obsahom ktorej je jej

záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.576,57
Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 29.9.2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako
vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej
strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu.

Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia,
identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum
začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok
vzorového tlačiva. Odporkyňa doposiaľ zaplatila istinu a na úrokoch 346,43 Eur.

K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 13 VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o
vyplnení zmenky. V ňom sa uvádza nasledovné: „na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystaviteľ vystavil dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavených zmeniek zaviazaný ako zmenkový

ručiteľ. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné
strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, tj. keď dlžník neuhradí včas
4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle
bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“ Napriek záveru o splnení formálnych náležitostí
platnej zmenky prvostupňový súd podrobil súdnej kontrole aj dohodu o vyplňovacom práve zmenky
vyplývajúcej z článku 14 VÚP remitenta. Ako už ním bolo konštatované, pri uzatváraní príslušnej

úverovej zmluvy a v súvislosti s ňou aj vystavenie zmenky ide o spotrebiteľský právny vzťah a preto je
potrebné aplikovať aj normy na ochranu práv spotrebiteľov. Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej
bola vystavená predmetná zmenka je podľa súdu prvého stupňa potrebné posúdiť podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade
od 1.1.2010 do 10.6.2010). Súd zastáva názor, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred

neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Zmenka má
síce formálne náležitosti platnej zmenky, no je nepochybné, že táto vznikla, resp. bola vystavená na
základe spotrebiteľského vzťahu. Stále je totiž potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Vychádzajúc z tohto princípu
preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovanej musí mať prednosť ochrana

práv spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovanom práve zmenky prvostupňový súd vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere totiž
podľa neho nemá nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/,j/ zákona č.
258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má
vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje

aj vymáhať zmenkový úrok 0,25% denne, čo je ročne 91,25%. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v
rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39OZ v náväznosti na § 3 ods.
1 OZ). Dohoda o vyplňovanom práve zmenky bola uvedená vo VÚP, teda formulári, ktorý spracoval
právnypredchodcažalobcuažalovanánemalamožnosťichovplyvniť.Nepochybnetedatátopodmienkanebolaindividuálnedojednanáanepochybnespôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať
plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku

alebo pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda
neplatná s poukazom na § 53 ods. 6 OZ. Ak je neplatná dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky,
neplatná je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008. Najvyšší súd v danom prípade mal
za to, že z neplatnej úverovej zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a

neplatnosť úverovej zmluvy vyvodil z nerovnosti podmienok
účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za spracovanie a vedenie
úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a zásadám poctivého
obchodného styku. Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky a tým aj samotnú zmenku možno podľa
súdu prvého stupňa považovať za neplatnú považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona (§ 39
OZ). O obchádzanie zákona ide, ak právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu zákona, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. V danom prípade vystavením zmenky
sa právny predchodca navrhovateľa snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že odporkyňa by veriteľovi mala vrátiť len sumu
poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto
postup navrhovateľa nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 OZ) a keďže navrhovateľ si uplatnil

právo výslovne zo zmenky a tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol. V danom prípade bol
odporkyni poskytnutý úver, z ktorého uhradila 346,43 Eur. Zmenka bola vystavená na sumu 1.276,57
Eur. Zmenka je preto v rozpore so zákonom a preto s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným
právnym úkonom. Pokiaľ sa týka skutočností tvrdených žalobcom o tom, že v zmysle zmenkového
šekového zákona platí zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky

ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo
platí aj pre zmenky zabezpečovacie, súd dodáva, že nemožno s týmto tvrdením súhlasiť, pokiaľ sa
jedná o oblasť práva, ktorú upravujú tzv. spotrebiteľské zákony. Tu prvostupňový súd poukazuje aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý v obdobných veciach poukázal na skutočnosť, že takéto
plnenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi a jednalo by sa o plnenie právom nedovolené. Zo spisového

materiálu vyplynulo, že nároky, ktoré uplatňuje žalobca v tomto konaní, sú určite neprimerané alebo
možno ich hodnotiť ako neprimerané sankcie vo vzťahu k žalovanému a takéto konanie nemôže požívať
súdnu ochranu, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že sa
jedná o spotrebiteľský vzťah upravený spotrebiteľským právom, je nutné vychádzať z úverovej zmluvy,
ktorá bola základom pre vystavenie zmenky, a ktorú súd vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov a

samotnú zmenku ako neplatnú pre rozpor so zákonom, a preto nebolo možné priznať ani ďalšie položky,
ktoré uplatňoval žalobca v tomto konaní, a teda aj zákonný úrok vo výške 6 % ročne, ako aj zmenkovú
odmenu vo výške 5,09 Eur.

Výrok o trovách konania odôvodnil prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., úspešná odporkyňa si

náhradu trov konania neuplatnila, preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok zmeniť tak,
že sa návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie, a že sa mu prizná náhrada trov

odvolacieho konania. Ako dôvod uviedol, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednácou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len
tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Súd neuvádza, na základe návrhu, ktorej zo strán vykonal
dokazovanie „listinnými dokladmi“, alebo či tieto dôkazy vykonal na základe vlastného uváženia. Súd
musí k otázke vykonávania iných, ako účastníkmi navrhnutých dôkazov, pristupovať vyvážene, aby

nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Navrhovateľ predložil ako dôkaz svojich nárokov uplatnenú
zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané
zákonom č. 191/1950 Zb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu nebolo žiadnych námietok
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonávanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre

rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Odporca mohol na základe čl. 5 ods. 3, 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke. Ak tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu
uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej v Nariadení. Súd samotný nie je legitimizovaný na to,aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá in fine O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za odporcu. Ak
tak súd učinil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania.
Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhov odporkyne a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa

vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter odporkyne ako spotrebiteľa. Odporkyňa sa
tejto obrany nedovolávala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala. Súd iniciatívne rozširoval okruh
dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu
nauplatneniepohľadávky.Uvedenésprávaniesúdujeneprijateľnévprávnomštáte,predstavujevýrazný
zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl.

6 Dohovoru o ochrane ľudských a základných slobôd. Súdom uvádzané údajne nesporné skutočnosti
neboli tvrdením ani jedného z účastníkov. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania,
ktoré si sám navrhol. Odporkyňa, ani navrhovateľ sa k týmto skutočnostiam nevyjadrili. Súd dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii
príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že odporca vo

všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť odporca, tým
menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej
značky5Obo/3/2008zodňa22.10.2008.Jesíceprípustnézaurčitýchokolnostíuplatňovaťtzv.kauzálne
námietky voči navrhovateľovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým

odporca v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto
úlohu prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Súd porušuje poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5
ods.1 O.s.p.. Súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol
na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho

súdu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25Cdo/1839/2000, kde pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej
úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní. Pokiaľ súd odkázal na Nález Ústavného súdu Českej
republiky IV.ÚS 457/10 je dôležité uviesť, že vo veci, ktorou sa zaoberal Ústavný súd ČR, došlo zo strany
odporcu k obrane - odporca vzniesol námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu. Podobne aj v
konaní Pl.ÚS 16/12 ide o postup podľa skráteného konania, kde sa Ústavný súd ČR zaoberal návrhom

na zrušenie § 175 O.s.p.. Vo veci navrhovateľ podal námietky voči zmenkovému platobnému
rozkazu v rámci stanovenej zákonnej trojdňovej lehoty. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená
zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Z uvedeného vyplýva, že

prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia
zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Vyplýva to z formulácie § 4 ods. 6 zákona a spojenia „v čase
vyplnenia“ zo slov „vyplnenú veriteľom“, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil
vyplňovanie zo strany veriteľa. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť

neplatná a nemôže byť ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Z ustanovenia § 153 ods. 2
O.s.p. vyplýva, že vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky je prípustné, len ak ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy. V tomto konaní sa prejednáva spor zo zmenky, a ak súd sám vykonal dôkazy
spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti navrhovateľa sa k ním vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o

spor zo spotrebiteľskej zmluvy. V prípade, ak by výrok o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú
nadobudol právoplatnosť, stane sa tak záväzným pre účastníkov konania, aj predovšetkým pre orgány,
tedanajmäsúdy.Súdzovšeobecňujesvojetvrdenia.Uvádza,žeodporkaňavčaseuzatváraniadotknutej
zmluvy o úvere nebola schopná posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky. V tejto
súvislosti navrhovateľ odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.11.2013 sp.

zn. 43CoZm/18/2013. V ďalšom odkázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn.
10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo vydané skutkovo a právne v zhodnej veci navrhovateľa, ako
aj na uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Z dôvodu neznámeho pobytu odporkyne jej bola

ustanovená opatrovníčka.

Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokbez toho,žebynariadilodvolaciepojednávanie,naktorom
by zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Právnym dôsledkom takéhotopreskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa
(§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Táto viazanosť sa však netýka právneho posúdenia veci
odvolacím súdom. Pri preskúmavaní rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania

do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimku však tvoria vady konania, pokiaľ majú za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne opodstatnené.

Prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval Zákon zmenkový a šekový č.
191/1950 Zb. a napriek pasivite odporkyne preskúmaval platnosť samotnej zmenky. Podobne ide
o nesprávne právne posúdenie týkajúce sa oprávnenia súdu bez námietok odporkyne označiť za
neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodu o vyplňovacom zmenkovom práve.

Predmetom preskúmavania je nárok zo zmenky uplatnený pôvodne navrhovateľom v cezhraničnom

spore na základe článku 5 ods. 3 a článku 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu (ďalej len Nariadenie). Nariadenie č.
861/2007 nemožno aplikovať v prípade, že odporca sa preukázateľne nezdržuje na adrese uvedenej
v návrhu a súd mu ustanoví opatrovníka pre konanie z dôvodu, že sa zdržuje na neznámom

mieste. O tejto vade návrhu má súd informovať navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ nevezme svoj návrh na
rozhodnutie podľa Nariadenia späť, súd ďalej koná podľa procesného práva štátu, v ktorom sa konanie
vedie (čl. 4 ods. 3 Nariadenia).

Prvostupňový súd síce neinformoval navrhovateľa o takejto vade návrhu, ale ten potom, čo sa to

dozvedel z napadnutého rozsudku, neuviedol to ako vadu konania. Preto tento vadný postup súdu nebol
dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike podal dňa 28.3.2013 na Okresnom
súde Prešov návrh na začatie konania proti odporkyni, ktorá mala mať bydlisko na území Slovenskej

republiky. Prvostupňový súd tento návrh na predpísanom tlačive, ani tlačivo C odporkyni nedoručil.

Ustanovenie opatrovníka odporkyni v spojení so nevzatím návrhu na začatie konania späť, má za
dôsledok, že súd mal pokračovať v konaní podľa procesného práva Slovenskej republiky.

Prvostupňový súd návrh v podstate zamietol z dôvodu, že prvý nadobúdateľ zmenky -spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou dlžnou sumou vzhľadom na to,
že v zmluve (zrejme úverovej) nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) a tým nárok
prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov
a bez úrokov. Takýto záver nebol súd oprávnený urobiť, pokiaľ odporkyňa nepodala konkrétne námietky.

Ako už bolo konštatované, predmetom návrhu na začatie konania v danom prípade bol nároky zo
zmenky uplatňované za podmienok uvedených v Nariadení. Nie je preto možné v tejto súvislosti
aplikovaťust.§175O.s.p.ozmenkovomplatobnomrozkaze.Niejevšakmožnéanito,abyprvostupňový
súdrozhodujúciopodanomnávrhu,posudzovaluplatnenénárokyzo zmenkyvrozporesustanoveniami

Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. To platí aj v prípade, keď vystaveniu zmenky
predchádza spotrebiteľská zmluva. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej
forme, ktorým sa určité osoby (zmenkoví dlžníci) zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase
vyplývajúcom z listiny čiastku zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné,
nesporné a abstraktné. Abstraktnosť zmenky sa prejavuje tým, že zákon neviaže vznik zmenkových

nárokov na žiadne iné okolnosti, len na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa o platobný záväzok,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré inak medzi výstavcom a remitentom vo vlastnej zmenke
nepochybne existujú. Aj keby dôvod vzniku zmenky bol na nej priamo vyznačený, nemá to nijaký
vplyv na existenciu zmenkových záväzkov.

V preskúmavanej veci dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve by podľa prvostupňového súdu mala
tvoriť formálnu súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj súčasť Zmluvy o úvere.
Malo ísť o dôsledok toho, že toho istého dňa mala byť vyplnená a odporkyňou podpísaná zmenka, ktoráneobsahovala zmenkovú sumu, ani dátum splatnosti tejto zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa v čl.
17 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru mali dohodnúť, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy

sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí
včas po štyri po sebe idúce splátky, poprípade uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú
splátku alebo časť splátky. Zmenková suma mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej
sumy mal vyplniť na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok

stal splatným celý dlh.

Predmetom vyplňovacieho práva nebola výška zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorá už v tom čase
bola vypísaná na zmenke a ktorú odporkyňa ako takú ako vystaviteľ zmenky podpísala. Ani úverová
zmluva, ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru netvoria súčasť spisu a preto nemohli tvoriť
predmet dokazovania pred prvostupňovým súdom.

Napriek tomu prvostupňový súd uznal túto Dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Jedná sa v podstate o súdom konštatované nesprávne vyplnenie zmenky bez toho, že
by odporca túto, či akúkoľvek inú vadu namietal. Podstata vyplňovacieho zmenkového práva spočíva
v oprávnení majiteľa blankozmenky svojim úkonom pozostávajúcim z doplnenia chýbajúcich častí,

premeniť blankozmenku na cenný papier. Jedná sa o právo, ktoré prislúcha majiteľovi blankozmenky,
ktorémusíbyťnadobúdateľovizmenkyudelenéjejvystaviteľom.Totovyplňovacieprávoniejeosobitným
právom zmenkovým, ale má charakter práva všeobecne právneho. Nejde o právo záväzkové, ale
špeciálne majetkové právo. Toto právo sa zakladá na dohovore medzi osobou, ktorá blankozmenku
podpísala a osobou, ktorá blankozmenku prijíma. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu. Jej

nedodržanie však nie je podmienkou platnosti. Za platnú dohodu možno uznať aj konkludentne uzavretú
dohodu, ktorej obsah dlžník nespochybňuje. Spravidla býva súčasťou inej zmluvy tak, ako tomu
bolo v preskúmavanej veci. Dohoda o vyplňovacom práve či jednostranné prehlásenie vystaviteľa
na blankozmenke o vyplňovacom práve jej majiteľa (obvykle spravidla u tzv. cudzích zmeniek), sú
však nevyhnutnou súčasťou vystavenej blankozmenky. Pokiaľ by takáto dohoda či prehlásenie neboli

urobené, zmenka ako cenný papier nevznikne. Preto vystaviteľ blankozmenky musí odovzdávať
spolu s nevyplnenou zmenkou prvému majiteľovi zmenky buď tzv. vyplňovacie prehlásenie s doložkou
na zmenke o existencii takéhoto prehlásenia, ktoré upozorňuje každého budúceho majiteľa zmenky o
tomto vyplňovacom práve, alebo doklad o uzavretí Dohody o vyplňovacom práve. Takýmto prehlásením
osoba podpísaná na blankozmenke oprávňuje ďalšieho majiteľa blankozmenky túto v chýbajúcich

častiach v určitom rozsahu vyplniť. Takéto vyplňovacie prehlásenie ako vedľajšia listina ide spolu so
zmenkou.Vyplňovacieprávoniejeprávomviaznucimnazmenke,niejeskutočnýmprávomzmenkovým,
je len právom so zmenkou súvisiacim. Toto vyplňovacie právo nezaniká premlčaním či odvolaním,
ani úmrtím alebo zánikom dlžníka alebo majiteľa blankozmenky, ale len vyplnením blankozmenky.
Pokiaľ v preskúmavanej veci je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ide o dôsledok

neopodstatnenej aktivity navrhovateľa, ktorá nič nemení na osobitostiach tohoto majetkového práva.

Vystaviteľ blankozmenky má právo podať námietku nesprávne vyplnenej blankozmenky. Nemôže
namietať samotnú existenciu dohody o vyplňovacom práve, resp.
jednostranného vyplňovacieho prehlásenia. Predmetom námietky by mohlo byť aj tvrdenie, že

dohodnutý obsah vyplňovacieho práva bol iný, než aký bol napísaný. V oboch prípadoch by musel
odporca svoje tvrdenia preukázať. Námietka prislúcha len tomu, kto sa podpísal na
pôvodne nevyplnenú listinu zmenky. Táto námietka však nemôže byť úspešne použitá, s výnimkou
prípadu, keď majiteľ nadobudol zmenku nedobromyseľne alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil
hrubou nedbanlivosťou (§ 10 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.). V tejto súvislosti je

možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. SR 4/1999
Podľa tohto rozhodnutia, ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá už bola vydaná ako neúplná (blankozmenku)
odlišne od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie
zakladá námietku dlžníka v zmysle čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového. Takúto námietku môže
vzniesť len samotný dlžník, a to len zo skôr uvedených dôvodov.

Aj keby bola pôvodne neúplná zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu,
vyplnením sa stala z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou a má všetky predpísané náležitosti.
Majiteľ takejto zmenky má zásadne všetky práva s touto listinou spojené, preto citované ustanoveniečl. I. § 10 priznáva dlžníkovi z takejto zmenky len právo na námietku nedobromyseľnosti či hrubej
nedbanlivosti proti majiteľovi a nepriznáva mu právo namietať neplatnosť zmenky ako takej. S tým súvisí
dôkazná povinnosť na strane dlžníka. Ten musí namietať a preukázať, že pôvodne išlo o blankozmenku,

ktorá mala byť vyplnená inak. Toto právo mu však patrí, len ak je zmenka naďalej vo vlastníctve
pôvodného majiteľa. Ak však bola zmenka rubopisovaná na ďalšieho majiteľa, bude treba, aby ešte
preukázal, že tento nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky nedobromyseľným alebo že sa previnil
aspoň hrubou nedbanlivosťou.

V tejto súvislosti došlo k pokusom o zvrátenie dôsledkov spojených s indosáciou zmenky stanovenou
v čl. I. § 17 citovaného zákona v nálezoch Ústavného súdu ČR č. PL ÚS 16/12 a IV.ÚS 457/10 zo dňa
18. 7. 2013. V oboch prípadoch súdy preskúmavali zmenky v dôsledku námietok podaných odporcami
a nie z úradnej povinnosti.

Použitie týchto výkladových nálezov nie je však v preskúmavanej veci aktuálne vzhľadom k tomu, že

odporca námietku neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve nepodal a z úradnej povinnosti nemôže súd
preskúmavať ani zabezpečovaciu zmenku vystavenú v súvislosti s predchádzajúcou spotrebiteľskou
úverovou zmluvou.

Vzhľadom k abstraktnému charakteru zmenky ako takej nie je pre rozhodnutie vo veci právne významné,

či jej podpísaniu predchádzalo uzavretie spotrebiteľnej úverovej zmluvy.

Prvostupňový súd označil túto Dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to
predovšetkým z dôvodu, že umožňuje požadovať od dlžníka (spotrebiteľa)
neprimeranevysokúsumuakosankciuspojenúsnesplnenímzáväzku(§53ods.4písm.k)Občianskeho

zákonníka a čl. 2 písm. a) Smernice 93/13/EHS v spojení s Prílohou ods. 1 písm.
s). Keďže však predmetom Dohody o vyplňovacom práve nebolo dojednanie výšky zmenkového úroku
0,25 % denne, je tento právny dôvod absolútne neprijateľný.

Podobne je bez právneho významu tvrdenie prvostupňového súdu, že zmluva o úvere

zo dňa 12.11.2008 neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN). Táto skutočnosť
by mohla mať význam len v prípade, že by súd rozhodoval o zaplatení dlžnej čiastky z titulu záväzku
zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, alebo že by odporkyňa namietala nesprávne vyplnenie
blankozmenky v dôsledku nedodržania Dohody o vyplňovacom práve z hľadiska skladby dodatočne
vyplnenej zmenkovej sumy. Ani v takom prípade by táto skutočnosť nemala vplyv na povinnosť dlžníka

zaplatiť veriteľovi zostatok dlžného úveru. Súd však žiadnu zmluvu o úvere nepreskúmaval.

Tak, ako bolo konštatované, Dohoda o vyplňovacom práve, resp. jednostranne vyplňovacie prehlásenie
vystaviteľa zmenky, zakladajú právo majiteľa zmenky viaznuce priamo na zmenke a až do vyplnenia
blankozmenky sú jej nevyhnutnou súčasťou. Čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového priznáva v tejto

súvislosti vystaviteľovi zmenky len právo namietať nesprávne vyplnenú blankozmenku. Je neprípustné,
aby súd bez akejkoľvek námietky zo strany dlžníka výslovne požadovanej zákonom dospel k záveru
o neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a tým aj o neplatnosti zmenky. Pokiaľ je
zmenka podpísaná a vyplnená, v prípade pasivity odporcu zakladá právo na plnenie v nej uvedené.

Výnimku z výlučnosti práva zmenkového dlžníka namietať prípadné vady zmenky nie je možné vyvodiť
ani z článku I. § 5 Zákona zmenkového a šekového. Podľa tohto ustanovenia úrok (na zmenke splatnej
na videnie alebo na určitý čas po videní) beží až od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň
iný. U ostatných zmeniek (fixných alebo datazmeniek) platí prípadná úroková doložka za nenapísanú
(čl. I. § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového). Zmenka splatná na videnie (vistazmenka) je splatná

pri predložení a tento okamžik je pre vystaviteľa zmenky v čase jej vystavenia v zásade neznámy.
Naproti tomu je u fixných zmeniek či datazmeniek splatnosť zrejmá už pri ich vystavení. Nič preto
nebráni účastníkom, aby prípadné úroky zahrnuli priamo do zmenkovej sumy. Úprava čl. I. § 5 Zákona
zmenkového a šekového poskytuje preto možnosť určitého dorovnania výlučne len zmenkám, ktoré
majú neurčitú dobu splatnosti a teda aj vistazmenke vystavenej v tejto veci.

Pokiaľ by úrok stanovený podľa čl. I. § 5 mohol byť v vistazmenke určený až do zaplatenia zmenkovej
sumy, boli by zmenky fixné a datazmenky výrazne znevýhodnené, keďže u nich dňom splatnosti zmenky
vzniká nárok v rozsahu čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového len na postihový 6 % úrok.Úročenie sa môže začať najskôr dňom vystavenia zmenky. Vystaviteľom zmenky môže byť určený aj
neskorší deň, ako napríklad deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania podľa bodu 4 Všeobecných

podmienok poskytnutia úveru so zaplatením dlhu v preskúmavanej veci. Jedná sa v podstate o deň, keď
dôjde k zosplatneniu úveru (pri použití terminológie uvedenej v § 506 Obchodného zákonníka), ktorý
by súčasne mal byť dňom vyplnenia blankozmenky.

Takto určený úrok stanovený doložkou na zmenke je právne prípustný len do dňa splatnosti zmenky,

t. j. do dňa predloženia vistazmenky na platenie dlžníkovi. Počnúc dňom splatnosti zmenky vznikajú
majiteľovi zmenky priamo zo zákona nové postihové práva podľa čl. I. § 48 Zákona zmenkového a
šekového, vrátane práva na 6 % úrok.

Deň splatnosti vistazmenky nie je na nej uvedený. V preskúmavanej veci nie je zo spisu jednoznačne
zistiteľné, kedy sa zmenka stala splatnou, t. j. kedy bola predložená na

platenie. Len z podaného návrhu na začatie konania možno vyvodiť, že splatnosť zmenky nastala
pravdepodobne ku dňu 22.11.2010, od ktorého si navrhovateľ požaduje zákonný 6 % úrok. Každý majiteľ
vyplnenej vistazmenky vie z nej zistiť, že má právo na dohodnutý úrok od vyplnenia blankozmenky, t. j.
odo dňa zosplatnenia úveru (29.9.2010) a že mu tento úrok patrí do dňa splatnosti zmenky, t. j. do dňa
jej predloženia na zaplatenie (pravdepodobne 22.11.2010).

Právnym dôsledkom takto vystaveného dohodnutého zmenkového úroku je, že z takejto zmenky
nevzniká jej majiteľovi po dni splatnosti zmenky, okrem zákonného 6 % postihového úroku ročne, nárok
aj na dohodnutý zmenkový úrok. Takýto dohodnutý úrok by z hľadiska svojho účelu mal blízko k úroku
z úverovej zmluvy (§ 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka). Jedná sa však o mimozmenkové

právo záväzkové.

Aj v tejto súvislosti vystáva otázka, či súd môže v prípade pasivity účastníka k tomuto výkladu obsahu
zmenky prihliadať ex offo. Odvolací súd je toho názoru, že to možné je, a to hneď z dvoch dôvodov:

Záväzky vyplývajúce z vyplnenej zmenky sú priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné.

Remitent ako prvý majiteľ zmluvy a o to viac indosant ako ďalší majiteľ, ktorý nadobudol už vyplnenú
zmenku (ako v preskúmavanej veci) majú v rukách spravidla len listinu zmenky, v ktorej každé slovo má
svojvýznamaúčel.Oexistenciivádoprávňujúcichvystaviteľazmenky(emitenta)navznesenienámietok

relatívnych, kauzálnych, ale aj absolútnych, sa môže majiteľ dozvedieť len v prípade, že vystaviteľ
zmenky takúto námietku v súdnom konaní uplatní.

Vychádzajúc z tejto zásady môže súd ex offo prihliadať len k vadám zistiteľným z textu samotnej (už
vyplnenej) zmenky, kde sa nejedná o prejav vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu samotnú

existenciu zmenky či niektorej jej doložky. Jedná sa napríklad o chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky, či
o podpis, ktorý nie je vlastnoručný (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), o zmenku ktorá neobsahuje
platobný príkaz, o zmenku s niekoľkými platobnými miestami, či o chýbajúce označenie, že sa jedná
o zmenku (čl. V. § 1
Zákona zmenkového a šekového).

Preskúmavať správnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku uvedenej už pri vystavení zmenky, je
možné len na základe námietky (či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu) dlžníka.

Súd je však oprávnený ex offo prihliadať na to, že zmenkový úrok (v danom prípade 0,25 % denne)

bol dojednaný len do splatnosti zmenky, a teda nie až do zaplatenia zmenkovej sumy, ako si to
uplatňuje navrhovateľ v preskúmavanej veci. Každému dlžníkovi či vystaviteľovi vistazmenky, v ktorej bol
doplňovaný dátum splatnosti dojednaného zmenkového úroku, musí byť pri jej predložení na platenie
zrejmé, že takto dojednaný úrok
patrí majiteľovi zmenky len za čas do splatnosti zmenky. Preto aj v preskúmavanej veci zo zmenky

nevyplýva, že by sa zmenkový úrok mal platiť až do zaplatenia zmenkovej sumy.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania by navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky mal patriť dohodnutý
zmenkový úrok za obdobie od 29.9.2010 do 22.11.2010, preto odvolací súd v tejto časti ktorou zamietol
uplatnený zmenkový úrok 0,25% denne z jednotlivých súm za obdobie po 22.11.2010 potvrdil.Navrhovateľ sa v návrhu domáhal a domáha zmenkového úroku za celé obdobie z toho istého právneho
dôvodu, tvrdiac, že ide o postihové zmenkové právo podľa čl. 3 § 48 ZZŠ. Tento svoj názor nezmenil

ani po poučení zo strany súdu, že sa tu jedná o 2 nároky, samostatne právne aj skutkovo, pričom nárok
na mimozmenkový úrok navrhovateľ nezdôvodnil a nezdokladoval.

Keďže sa nejedná o zmenkový úrok, nie je mu možné touto žalobou vyhovieť.

Keďže však prvostupňový súd svoje rozhodnutie nesprávne právne zdôvodnil a v tejto súvislosti aj
nedostatočne zistil skutkový stav, pričom konanie trpí aj vadou, ktorá by mala za následok nesprávne a
nevykonateľné rozhodnutie, musel byť rozsudok v prevyšujúcej časti v súlade s § 221 ods. 1 písm. f),
h) O.s.p. zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho

konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací súd Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.