Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206133
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5413206133.4

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: CD
Consultings.r.o.,sosídlomNaganoOfficeCenter,Kčervenémudvoru3269/25a,Praha3,13000,Česká
republika, IČO: 264 29 705,zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., o sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: I. N., rod. X.Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., S..
Ť. XXXX/X, o zaplatenie zmenkovej sumy 360,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e v č a s t i o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo
sumy 360,- Eur od 20.01.2011 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

III. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu (v ďalšom texte len ako "nariadenie").
Uvedenýmnávrhomsanavrhovateľdomáhapriznaniazmenkovejsumyvovýške360,-eur,zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 360,- eur od 20.01.2011 do zaplatenia, 6 % ročným

úrokom zo zmenkovej sumy 360,- eur od 20.01.2011 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 1,20 eur, ako aj náhrady trov konania.

K návrhu pripojil zmenku, ktorej vystaviteľkou je odporkyňa s tým, že ako miesto vystavenia zmenky
je uvedený A. J., dátum vystavenia zmenky je uvedený 6. októbra 2010 a v časti "zmenková suma" je
uvedené 360,- eur a v časti "zmenkový úrok 0,25% denne od" je vyplnený dátum 20.januára 2011. Ďalej

je na zmenke uvedené: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35
807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, Oddiel: Sro, vložka číslo:23636/B. Taktiež je na zmenke uvedené, že ide o zmenku "bez protestu", "
naplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia" a splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava. Napokon je prednej strane zmenky uvedené: XXXXXXXXX. Na rube zmenky sa nachádza
text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká

republika, IČO: 264 29 705 a pod týmto textom je text: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ
a podpis.

O návrhu súd rozhodol rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/111/2013-95 zo dňa 24.03.2014, ktorým
návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.Na základe odvolania navrhovateľa o veci rozhodoval Krajský súd v Žiline, ktorý napadnutý rozsudok,
uznesením č.k. 13Cob/203/2014 zo dňa 15.04.2015, zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie
konanie.

V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že závery okresného súdu, ktoré vychádzali
z právneho vyhodnotenia základného vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, pretože
odporkyňa ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky nevzniesla, nemôže stačiť na prelomenie
zásady obsiahnutej v ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. Ustanovenie § 17 zákona č. 191/1950 Zb.

dokazovanie ohľadom základného vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu boli
podané a preukázané námietky zo strany dlžníka. Okresný súd pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky
navrhovateľom bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom č. 191/1950 Zb.
vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Nebol oprávnený skúmať
podmienky jej vystavenia, ani jej neprípustnosť. Zákaz zneužitia práva je síce jedným zo základných
princípovfungovaniaprávnehoštátu,napriektomuprávnaúpravazákonač.191/1950jeprísneformálna

a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v ust. § 17 zákona
č. 191/1950 Zb., tak aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať
charakter vzťahu spotrebiteľského. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len
taká skutočnosť, že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal na škodu dlžníka.
Námietka nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako

relatívna námietka uplatnená dlžníkom a musí byť aj preukázaná.

Uložil tunajšiemu súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorý si podľa
nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej odporkyňou, pričom
navrhovateľ v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho vzťahu a

ani ďalšie skutočnosti, na základe ktorých okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti uplatneného
nároku. Ďalej mu uložil vychádzať zo stavu konania, v rámci ktorého odporkyňa v nariadením stanovenej
lehote neuplatnila žiadne námietky voči uplatnenému nároku navrhovateľa, prečo nemohol okresný súd
bez námietok skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-právneho vzťahu, aj keby tento
záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským, a to vychádzajúc z nariadením stanovenej

koncentračnej zásady. Ďalej tunajšiemu súdu uložil posudzovať navrhovateľom uplatnený nárok podľa
ZZaŠ z hľadiska toho, či navrhovateľom predložená zmenka, je zmenkou, ktorá má ZZaŠ vyžadované
náležitosti. Vyslovil názor, že ani dlžníkov, ktorí sú spotrebiteľmi, nie je možné vyňať z pôsobnosti ust.
§ 17 ZZaŠ, najmä ak takíto dlžníci žiadne relevantné námietky týmto ustanovením predpokladané v
konaní voči indosatárovi zmenky v nariadením stanovenej lehote neuplatnili. Bez relevantných námietok

dlžníka, aj keď je tento spotrebiteľom, je výklad, ktorý smeruje k prelomeniu zásad stanovených v ust.
§ 17 ZZaŠ v nesúlade s výslovným znením tohto ustanovenia. Uložil tunajšiemu súdu spravovať sa
uvedenými závermi odvolacieho súdu a postupovať podľa nich za predpokladu, ak v rámci nového
konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci. Uložil mu
posúdiť nielen nárok na zaplatenie zmenkovej istiny, ale aj stanovenie doby ukončenia lehoty úročenia

zmenkovej sumy v súlade s obsahom § 48 a § 49 čl. I. ZZaŠ a dôsledne sa vyjadriť aj k úroku 0,25 %
denne, dojednanému v zmysle čl. I § 5 ods. 1 ZZaŠ a posúdiť jeho výšku.

Po rozhodnutí odvolacieho súdu zobral navrhovateľ svoj návrh v časti späť, a to pokiaľ ide o zaplatenie
zmenkového úroku tak, že namiesto žiadaného zmenkového úroku zo sumy 360,- Eur od 20.01.2011 do

zaplatenia vo výške 0,25 % denne navrhovateľ žiada zmenkový úrok zo sumy 360,- Eur od 20.01.2011
do zaplatenia vo výške 0,06% denne.

Predmetné späťvzatie bolo odporkyni doručené dňa 10.03.2016 spolu s výzvou, aby v lehote 7 dní od
doručenia výzvy oznámila prípadné dôvody, pre ktoré nesúhlasí s čiastočným späťvzatím návrhu s tým,

že v prípade ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, súd bude mať podľa § 101 ods. 3 O.s.p. za to, že u
nej nie sú dané nesúhlasu so späťvzatím. Odporkyňa na uvedenú výzvu nereagovala. Súd podľa ust.
§ 96 ods. 1 až 3 O.s.p. potom rozhodol o čiastočnom zastavení konania tak, ako je uvedené v prvej
výrokovej časti tohto rozsudku.

O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol súčasne so zvyškom predmetu konania nedotknutého
späťvzatím, ktorý zamietol, potom čo vec prejednal na pojednávaní.

Pojednávanie súd nariadil podľa čl. 7 ods. 1 písm. c/ nariadenia.Na pojednávaní súd vykonal rovnaké dokazovanie ako pred rozhodnutím odvolacieho súdu, keď
odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila, ani sa k veci písomne nevyjadrila. Predvolanie jej bolo

doručené dňa 10.03.2016. Pojednávanie tak súd vykonal v neprítomnosti oboch účastníkov konania a
právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý s takýmto postupom súhlasil.

Súd je právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení v
prejednávanej veci viazaný. Po rozhodnutí odvolacieho súdu však došlo k zásadným zmenám.

Dňa 20.10.2015 bolo prijaté Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS
SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. 93, ročník 2015 (ďalej len "stanovisko"). Podľa tohto stanoviska
I/ Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu

uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom

práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

V danom stanovisku je tiež uvedené, že nariadenie nekladie žiadne preukážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom
právnom poriadku, včítane aplikácie znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety),

zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním
potrebného dokazovania, či ochrany dobrých mravov. Z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu
automaticky návrhu vyhovieť, a to ani v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní. Súd môže k
návrhupristupovaťsrovnakoumierouingerencieakokakémukoľvekinémunávrhuuplatnenomvkonaní
pred súdom. Súd môže konať aj formou nariadenia pojednávania a nemusí to byť vždy len na základe

návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je nariadením
nijako vylúčená. Ak by súd vzhľadom na uplatnené námietky odporcu dospel k záveru, že žalobca
vedomekonalnaškodužalovanéhoakodlžníkazindosovanejzmenky(pretožeprinadobudnutízmenky,

na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade
zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZaŠ a
z údaja o čísle zmluvy a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka
spotrebiteľského vzťahu) výkon práva žalobcu by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v
rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ ako aj so ZoSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože

indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných
okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s § 4 ods. 6, 7 ZoSÚ v znení platnom od 01.01.2008
do 31.12.2010. Takýto výklad smeruje aj ku konštatovaniu, že pokiaľ takáto situácia nastane, nie je
potrebné zaoberať sa tým, či ide pôvodne o blankozmenku, ktorá by mala byť vyplnená v rozpore
s dohodou o vyplňovacom práve. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa

ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá spotrebiteľovi musí byť poskytnutá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS. Prijatie výkladu pri
rigidnej aplikácii § 17 ZZaŠ smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa -
nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v

takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom
dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany
spotrebiteľa neprijateľný. Postup žalobcu v konaní, ktorý sa na úkor spotrebiteľa na takúto právnu úpravu
spolieha, možno potom považovať za zneužitie práva. Aj v stanovisku je citované pravidlo (rovnako akoto urobil prvostupňový súd vo svojom zrušenom rozsudku) vyplývajúce z nálezu Ústavného súdu ČR
sp. zn. IV. ÚS 457/2010, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna
norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie

v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím,
súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.

Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela O.s.p. v podobe zákona č. 438/2015 Z.z., pričom podľa jej
prechodného ustanovenia § 372y ods. 1 (okrem v ods. 2 a 3 stanovených výnimiek) táto sa vzťahuje aj

na predmetné konanie, keďže sa vzťahuje aj na konania začaté pred jej účinnosťou.

Uvedená novela zaviedla do ust. § 79 odsek 4, podľa ktorého ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

Takisto táto novela novelizovala § 17 zákona č. 191/1950 Zb. tak, že zaviedla odsek 2, podľa ktorého
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Za uvedenej situácie už potom nemožno vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, že nemožno
ex offo preskúmať pôvodný záväzkový vzťah, v súvislosti s ktorým bol založený zmenkový záväzok, ak
súd zistí spotrebiteľský charakter daného záväzku.

Zvykonanéhodokazovania,ktoré,akoužbolouvedenébolototožnésdokazovaním,ktoréprvostupňový

súd už vykonal pred svojím prvým rozsudkom vo veci (na základe čoho mal navrhovateľ vedomosť, z
čoho bude súd pri rozhodovaní vychádzať) mal súd preukázané, že tomuto konaniu predchádzalo aj
konanie sp. zn. 4Er/301/2011, v ktorom vystupovala ako povinná terajšia odporkyňa a ako oprávnený
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z uvedeného spisu súd zistil, že predmetná zmenka bola vystavená
v súvislosti s Zmluvou o úvere č. 502300001 z 06.10.2010, ktorej číslo je uvedené na zmenke vpravo

hore. Súdny exekútor, u ktorého bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný 14.07.2011, doručil na tunajší
súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 07.09.2011. O tejto žiadosti exekučný
súd rozhodol uznesením č. k. 4Er/301/2011-13 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.12.2011. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom
zamietnutia žiadosti bola neplatná rozhodcovská doložka. Následne súd uznesením z 27.02.2011 č. k.

4Er/301/2011-21, právoplatným 21.03.2012, exekučné konanie zastavil.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/301/2011 súd zistil, že zmenka, ktorá je pripojená k žalobe, je
totožná so zmenkou, ktorá sa nachádza na č. l. 4 spisu sp. zn. 4Er/301/2011 (č.l. 66 spisu 5C/111/2013),
okrem chýbajúceho rubopisu. V exekučnom spise je (na č. l. 3) obsiahnutá úverová s číslom žiadosti

o úver 502300001, uzavretá dňa 06.10.2010 medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako veriteľom
a odporkyňou (č.l. 67 spisu 5C/111/2013) .

Na rube úverovej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a konkrétne článok 17 týchto
podmienok s predtextom "Dohoda o vyplnení zmenky" obsahuje nasledovný text: Na zabezpečenie

peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas

poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Z pripojeného exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom v danej veci bol Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské
rameno 8, sp. zn. SR 04466/11 zo dňa 15.06.2011, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 360,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% dennez uvedenej sumy od 20.01.2011 do zaplatenia a zákonným úrokom 6% ročne z uvedenej sumy od
05.04.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 154,15 eur. Z výroku a
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd priznal peňažné nároky vychádzajúc zo záveru,

že v danom prípade ide o zmenkovo právny vzťah a nie o vzťah spotrebiteľský.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že zmenka vystavená odporkyňou mala povahu zabezpečovacej
zmenky, ktorú skutočnosť preukazuje aj údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla zmluvy (teda ide o
odkaz na hlavný vzťah).

Predmetná zmluva je pritom zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, keďže odporkyňa ju uzavrela so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. v pozícii spotrebiteľa. Okolnosť, že v zmluve bolo uvedené, že úver sa poskytuje
na výkon povolania nepreukazuje, že úver bol aj skutočne poskytnutý na takýto účel. Muselo by byť
preukázané, že odporkyňa aj naozaj nejaké povolanie vykonávala. Zákon č. 129/2010 Z.z. vymedzuje

spotrebiteľa tak, že ide o fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo
povolania, pričom v súvislosti s pojmom "povolanie" zákon odkazuje napr. zákon o advokácii a zákon o
autorizovaných inžinieroch. Ide teda o tzv. slobodné povolania, pričom vykonávateľ takéhoto povolania
je v zmysle § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka podnikateľom. Pri týchto slobodných povolaniach
je pravidlom vysokoškolské vzdelanie, ktoré odporkyňa v čase uzavretia zmluvy jednoznačne nemala,

keď v čase uzavretia zmluvy mala 19 rokov.

Okrem toho podľa novelizovaného ust. § 79 odsek 4 O.s.p., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

Súd konštatuje, že navrhovateľ, na ktorom bolo v tomto prípade dôkazné bremeno, nepreukázal, že
uplatňovaný nárok zo zmenky nevznikol zo spotrebiteľského vzťahu.

Na základe toho, že súd dospel k záveru, že voči odporkyni uplatňovaný nárok zo zmenky vznikol

v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, postupujúc podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb.
účinného od 23.12.2015 z úradnej povinnosti (teda aj bez námietok odporkyne) prihliadol na skutočnosti
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1.

Podľaodseku1§17zákonač.191/1950Zb.účinnéhood23.12.2015ktoježalovanýzozmenky,nemôže

robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom vždy.

V prejednávanej veci súd z úradnej povinnosti prihliadol na to, že pôvodný majiteľ zmenky, ako aj
navrhovateľ zneužili inštitút indosácie zmenky. Zmenka bola postúpená na spoločnosť, ktorej konateľom
bol do 07.01.2013 Daniel Paľko, trvale bytom Bratislava, Dunajská 5. Daniel Paľko, bytom Dunajská
5, Bratislava vystupuje ako spoločník a konateľ v spoločnosti TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v

Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 47345071, pričom druhým spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti
je doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD. - konateľ právneho zástupcu navrhovateľa. Je teda zrejmé, že
konateľ právneho zástupcu navrhovateľa nie je vo vzťahu k navrhovateľovi len jeho právnym zástupcom,
ale s navrhovateľom bol aj personálne prepojený, keď podniká spoločne s bývalým konateľom (i
spoločníkom) navrhovateľa. Takisto tým, že právny zástupca navrhovateľa zastupoval a zastupuje

spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v súdnych a exekučných konaniach, musí mať vedomosť o tom,
že zmenky boli vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv, ktorých vymáhanie v
exekúcii bolo neúspešné. Právne inštitúty vyplývajúce zo zmenkového a šekového zákona boli použité
na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., prostredníctvom inej, jej nie úplne neznámej spoločnosti,
získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok nad rámec ich dôvodnej výšky,

keďže tieto pohľadávky môžu byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých a nevrátených peňažných
prostriedkov, ale nedôvodné ohľadne ich (vysokého) príslušenstva, čo je aj prejednávaný prípad. V danej
veci bol podľa zmluvy poskytnutý úver len 200,- Eur, avšak keďže ide o úver bezúročný, odporkyňa
mala vrátiť len uvedených 200,- Eur. Naproti tomu pôvodný majiteľ zmenky, ktorá mala (mohla) mať lenzabezpečovací charakter, túto vyplnil až na sumu 360,- Eur a v zmenke uviedol úžernícky zmenkový
úrok - 0,25 % denne (čo je 91,25 % ročne) a pritom v ÚZ a ani vo VPPÚ súd nenašiel ustanovenie, ktoré
by obsahovalo "dojednanie" o takomto vysokom úroku.

Ak by úmyslom pôvodného majiteľa zmenky nemalo byť s poukazom na § 17 zákona č. 191/1950
Sb. vylúčenie možnosti skúmania vzťahu, v súvislosti s ktorým došlo k vystaveniu zabezpečovacej
zmenky, pôvodný majiteľ zmenky by postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverového vzťahu zmluvou
o postúpení pohľadávky. To by však znamenalo, že by odporkyni zostali zachované námietky (ktoré

mala voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) aj voči nadobúdateľovi pohľadávky a súd by pri uplatnení
pohľadávky mohol preskúmavať dôvodnosť pohľadávky aj z pohľadu toho, či zmluva o úvere spĺňa
požiadavky ZoSÚ. Vtedy by musel konštatovať, že v danej veci zmluva neobsahovala viaceré zákonom
požadované náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, napríklad RPMN, úrokovú sadzbu, či
priemernú hodnotu RPMN, v dôsledku ktorých chýbajúcich náležitostí (čo aj len jednej z nich) je potrebné
považovať poskytnutý úver podľa § 4 ods. 3 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o., by tak vzniklo právo len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Ak sa však previedla
len zmenka, citovaný § 17 ZZaŠ námietky ohľadne pôvodného vzťahu zásadne vylučuje (okrem prípadu,
ak je preukázané, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka).

Tunajší súd už v predchádzajúcom rozsudku konštatoval a opätovne (tak ako to poukázal aj NS SR

v stanovisku) zdôrazňuje, že ak právna norma dovoľuje určité chovanie a iná za predpokladu, že je
zneužívané, ho zakazuje, takéto chovanie nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu
práva, ktorý je jeho zneužitím, tak súdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo v rozpore s ust.
§ 3 OZ a najmä s čl. 36 Listiny (Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013).

S poukazom aj na uvedený nález súd konštatuje zneužitie práva ako zo strany spoločnosti
POHOTOVOSŤ, tak aj zo strany navrhovateľa správaniu sa uvedených subjektov nemožno z toho
dôvodu poskytnúť ochranu a teda priznať navrhovateľovi z výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím (zákaz
zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom) nejaké plnenie čo aj len sčasti. To, že nielen
spoločnosť POHOTOVOSŤ, ale aj žalobca vedome konali na škodu žalovanej ako dlžníka z indosovanej

zmenky,súdvyvodzujezúdajanazmenkevhornejčastivpravo,kdejeuvedenéčíslozmluvy500100250
a z už naznačených okolností svojich vzťahov žalobcu k remitentovi (zmienené personálne súvislosti a
všeobecné povedomie o spoločnosti POHOTOVOSŤ a o jej hlavnom faktickom predmete činnosti). Teda
aj žalobca musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu. V danom prípade je dané vedomé
konanie žalobcu na škodu žalovanej a ide z jeho strany o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa

§ 3 OZ predstavujúci zneužitie práva, práva indosovať zmenku, ktorá mala (len) zabezpečovať záväzok
žalovanej z úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy.

Tunajší súd už v predchádzajúcom rozsudku uviedol, že niet logického dôvodu, prečo by sa
spotrebiteľom mala poskytovať ex offo právna ochrana pri spotrebiteľských pohľadávkach, avšak ako

náhle sa takejto pohľadávke majúcej základ v spotrebiteľskej zmluve dostane zhmotnenia v podobe
zmenky,malbybyťztejtoochranyvylúčenývzhľadomnaprísnuformálnosťZZaŠ,ktorýsastalsúčasťou
nášho právneho poriadku v dodnes nezmenenej podobe niekoľko desaťročí predtým, ako sa vyvinulo
do dnešnej podoby spotrebiteľské právo. To, že aj v takýchto prípadoch ako je tento, kedy si navrhovateľ
uplatňuje práva zo zmenky, musí byť ex offo súdom poskytnutá spotrebiteľovi právna ochrana, aká sa

predpokladá v spotrebiteľských vzťahoch bez ohľadu na špecifiká konkrétneho súdneho konania (tu
iniciovaného podľa nariadenia) vyplýva jednoznačne z uvádzaného stanoviska NS SR.

Okrem toho, tunajší súd z úradnej povinnosti prihliadol aj na neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky, a
to z dôvodu, že táto bola uvedená len vo všeobecných obchodných podmienkach (v ich čl. 17) a nie v

samotnej zmluve o úvere. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013
(z ktorého, vzhľadom na obdobnú právnu úpravu spotrebiteľského práva, možno vychádzať aj v
slovenskej aplikačnej praxi) v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú
pokutu, rovnako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných
podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája

svoj podpis. Z odôvodnenia nálezu (bod 30) vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak
nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanejforme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojedanie o zmluvnej
pokute). Ak tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konania nemožno

priznať právnu ochranu.

Dohoda o vyplnení zmenky má rozhodne takú právnu dôležitosť ako napríklad rozhodcovská doložka,
pričom takéto dohody by nemali byť vo VOP a ak sú, podľa záverov citovaného nálezu, právu
vykonávanémupodľatejtonemožnopriznaťprávnuochranu.Akpotom pôvodnýmajiteľzmenky dohodu

o vyplnení zmenky zakomponoval (len) do VOP, nepočínal si poctivo a s vyplnenou zmenkou potom
nemožno spájať právne účinky. K rovnakému záveru by súd dospel aj vtedy, ak by aplikoval § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorý pre platnosť právneho úkonu predpokladá existenciu vôle v potrebnej
kvalite. Ak bola dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá len vo VOP, hovoriť o tom, že vôľou odporkyne
bolo (súčasne so zmluvou o úvere) uzavrieť aj takúto dohodu o vyplnení zmenky nemožno, resp. ak
možno, tak len s výraznými pochybnosťami.

Zhrnúc doteraz uvedené, súd návrh navrhovateľa v časti nedotknutej späťvzatím zamietol ako
nedôvodný.

Vzhľadom na výsledok sporu bola vo veci úspešná odporkyňa, ktorej by vznikol nárok na náhradu trov

konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Keďže zo spisu jej vznik trov nevyplýva a žiadne si ani
neuplatnila, súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 201, 204 ods. 1 OSP v spojení s čl. 17 nariadenia).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Okresný súd Dolný Kubín
dňa 4. apríla 2016

JUDr. Jana Veselá
samosudkyňa