Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/46/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201120
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613201120.5

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobkyne M. E., nar. XX.
X. XXXX, trvale bytom M. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za Šestnástkou
17, Spišská Nová Ves, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne Združenie na ochranu finančného
spotrebiteľa OFS, so sídlom v Nitre, Petzwalova 12, IČO: 42 205 735, o vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 1.303,93 eura, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.303,93 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 417,96 eura, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť advokátovi žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 5. 2. 2013, sa žalobkyňa domáhala voči
žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.303,93 eura, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe uviedla, že so žalovaným dňa 4. 12. 2007 zavrela zmluvu o úvere č. 5371197 o poskytnutí
sumy 40.000,- Sk, za poplatok 14.600,- Sk. Úver sa mal splatiť v troch mesačných splátkach. Spolu
mala žalovanému vrátiť 54.600,- Sk. Žalovanému zaplatila 2.631,69 eura, a to dňa 12. 6. 2012 sumu
503,79 eura, 12. 7. 2012 sumu 503,77 eura, 20. 8. 2012 sumu 510 eur a 18. 7. 2012 sumu 510 eur, spolu

2.027,56 eura. Zvyšnú sumu nevie preukázať listinnými dôkazmi, poukazuje však na výzvu žalovaného
z 20. 7. 2012, v ktorej vyčíslil úroky z omeškania od 20. 10. 2008 zo sumy 1.208,26 eura. Zaplatila prvú
splátku vo výške 18.200,- Sk, t. j. 604,13 eura. Zmluva je v časti povinnosti zaplatiť poplatok a úroky z
omeškania vo výške 0,25 % denne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Úroky z omeškania tvoria
ročne 91,25 %. Dojednanie o poplatku, ktorý tvorí 36,50 % úveru, je taktiež neplatné pre rozpor s dobrými
mravmi, najmä s poukazom na to, že úver mal byť splatený troma mesačnými splátkami. Následkom

plnenia z neplatného právneho úkonu a v časti prevyšujúcej istinu úveru, jej vzniklo právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 19. 4. 2013, uviedol, že
žalobkyňazposkytnutéhoúverupreddlhomsplatnýmuhradila604,13eura.Žalobkyňanemápostavenie
spotrebiteľa. K uzavretiu zmluvy so žalobkyňou pristúpil na základe jej vlastnej žiadosti. Zmluvu

nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, konkrétne za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona č. 28/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
Klientom, ako dlžníkom, poskytuje úvery na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko peňažné prostriedky síce poskytuje dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497
a nasl. Obchodného zákonníka. Aj v bode 19 Všeobecných podmienok si dohodli, že všetky právne

vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Zmluva obsahuje podstatné náležitosti zmluvy o
úvere, ustanovené v § 497 Obchodného zákonníka. Peňažné prostriedky svojim klientom síce poskytujedočasne, avšak nie formou odloženej platby, ale vo forme splátok. Výber možnosti splácania úveru
v pravidelných intervaloch nie je možné považovať za odloženie splátky, ale za určenie konkrétne
dohodnutých termínov splátok. Jeho klienti neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom tak, ako to upravuje § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, ale iba časť týchto nákladov,
z ktorých 1/3-ina je dohodnutý úrok a 2/3-iny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere,
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Nakoľko predmetom úverov poskytovaných jeho
klientom sú peňažné prostriedky, nie tovar alebo služba, zmluvy o úvere nemôžu obsahovať náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Preto nebolo

možné zmluvu podradiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv, upravených v Občianskom zákonníku.
Žalobkyňa nepreukázala, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. Do
zmluvného vzťahu so žalobkyňou vstúpil v dobrej viere, že uzavrel platnú zmluvu s osobou, ktorá
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Právny vzťah so žalobkyňou sa
spravuje Obchodným zákonníkom. Poukázal aj na základné ustanovenie § 1 ods. 2 písm. f/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého nie je možné na zmluvu aplikovať zákon o spotrebiteľských

úveroch, nakoľko žalobkyňa sa zaviazala dlh splatiť v troch mesačných splátkach, t. j. v lehote 3
mesiacov. Preto zmluva o úvere nemusí obsahovať ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov.
Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa plnila na
základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola vyhlásená za neplatnú, právny dôvod
na plnenie zo zmluvy nikdy neodpadol a majetkový prospech získal z poctivých zdrojov. Na základe

vydaného rozhodcovského rozsudku zo dňa 3. 6. 2009 mu žalobkyňa uhradila celkovo 2.027,56 eura,
spolu mu teda uhradila 2.631,69 eura. Právoplatný rozhodcovský rozsudok tvorí prekážku právoplatnej
rozhodnutej veci, rozhodcovský súd sa legitímnosťou všetkých zmluvných podmienok, resp. zmluvy
o úvere, ako celku, už prejudiciálne zaoberal v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa sa teda domáha
vydania plnenia, na ktoré bola povinná na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského

rozsudku. Navrhol, aby súd z dôvodu prekážky veci rozhodnutej konanie zastavil, eventuálne žalobu
ako neopodstatnenú zamietol.

Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že
nie je spotrebiteľom. Žalovaný podniká v oblasti poskytovania úverov, ona podnikateľom nikdy nebola

a na tento účel ani peňažné prostriedky neprijala. Skutočnosť, že žalovaný si do formulárovej zmluvy
vopred nadiktoval, že sa vzťah má riadiť Obchodným zákonníkom, znamená len to, že sa pokúša vyhnúť
ustanoveniam o ochrane spotrebiteľa. Žiadnym spôsobom si nemohla vymieniť iný obsah zmluvy a
mohla ju len ako celok prijať, alebo odmietnuť. Pokiaľ ide o námietku veci rozhodnutej, rozhodcovský
rozsudok je ničotným rozsudkom, nakoľko je založený na neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá je

v spotrebiteľských vzťahoch neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaným nadiktované úroky z
omeškania, spolu s poplatkom za poskytnutie úveru, dosahujú hranicu, ktorá odporuje dobrým mravom.

Vedľajší účastník na strane žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 29. 6. 2016 poukázal na zákonné ustanovenie
§ 39 Občianskeho zákonníka. Navýšenie ceny úveru o 91,25 % ročne je nielen v rozpore s dobrými

mravmi, ale ide doslova o úžeru.

Právny zástupca žalobkyne na súdnom pojednávaní trval na podanej žalobe. Navrhol podanej žalobe
v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že aj v prípade, že by sa na právny vzťah medzi účastníkmi
konania nevzťahoval zákon o spotrebiteľských úveroch, je možné aplikovať generálnu klauzulu o

dobrých mravoch. Výška úrokov a poplatkov v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania. Majú za to, že žalovaný naschvál nadiktoval splatnosť
úveru v troch mesačných splátkach, aby sa vyhol aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Suma
vo výške 1.303,93 eura, uhradená žalobkyňou, predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo z
neplatného právneho úkonu, v rozpore s dobrými mravmi.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie
v neprítomnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalobkyne, ktorým bolo predvolanie na
súdnepojednávanieriadneavčasdoručené,aktorísvojuneúčasťnasúdnompojednávaníospravedlnili.
Žalovaný aj vedľajší účastník na strane žalobkyne súhlasili s vykonaním súdneho pojednávania v ich

neprítomnosti. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a vedľajšieho účastníka
na strane žalobkyne, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.Žalobkyňa pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že v roku 2007 si vzala pôžičku, ktorú určitú
dobu aj splácala, z dôvodu nedostatku peňažných prostriedkov ju splácať prestala. Po niekoľkých rokoch
dostala telefonát, že má úver splácať, čo aj urobila. Úroky z omeškania sa jej však zdali vysoké, preto sa

obrátila na združenie pre ochranu spotrebiteľa. Pôžičku použila na prerábku bytu. Brala ju ako fyzická
osoba, v čase uzatvárania zmluvy o úvere nemala živnosť, bola zamestnaná v pracovnom pomere.
Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo si dojednali splatenie dlhu v troch splátkach. V čase uzatvorenia
zmluvy pracovala v pracovnom pomere, zarábala približne 8.000 - 9.000,- Sk mesačne. Jej priateľ bol v
tom čase zamestnaný, zarábal tiež asi 8.000 - 9.000,- Sk mesačne. Nepamätala si, či splátku do zmluvy

navrhol žalovaný, ale oni by asi 3 splátky nenavrhli. Brali aj nejaký iný úver na prerábku bytu.

Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a to zmluvy o úvere č. 5371197, vrátane
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, dokladov o úhradách úveru, výzvy na úhradu dlžnej sumy,
spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., sp. zn. SR 03267/09,
obsahupripojenéhospisuOkresnéhosúduLiptovskýMikulášsp.zn.7Er/821/2009,súdzistilnasledovný

skutkový stav:

Žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 4. 12. 2007 zmluvu o úvere č. 5371197.
Žalovaný sa zaviazal v zmluve poskytnúť žalobkyni úver v sume 40.000,-Sk. Žalobkyňa sa zaviazala
zaplatiť žalovanému sumu úveru, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 14.600,- Sk, celkovo 54.600,-

Sk, v troch mesačných splátkach po 18.200,- Sk, počnúc dňom 15. 1. 2008. Podľa čl. 6 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, zmluvné strany sa dohodli na tom, že v prípade, ak sa celý dlh stane
splatným naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úver z
omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa celý dlh stal
splatným až do dňa jeho uhradenia. Podľa čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, všetky

spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené: a/
predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.,akžalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Žalobkyňa
uhradila žalovanému dňa 12. 06. 2012 sumu 503,79 eura, 12. 7. 2012 sumu 503,77 eura, 20. 8. 2012

sumu 510 eur a 18. 7. 2012 sumu 510 eur.

Výzvou zo dňa 20. 7. 2012 vyzval žalovaný žalobkyňu na úhradu sumy vo výške 4.580,75 eura. Vo výzve
uviedol, že dňa 18. 7. 2012 uhradila žalobkyňa istinu úveru, spolu s poplatkom, vo výške 1.812,39 eura.
Úrok z omeškania žiadal od 20. 10. 2008 zo sumy 1.208,26 eura do 12. 6. 2012, zo sumy 704,47 eura

od 13. 6. 2012 do 12. 7. 2012 a zo sumy 200,70 eura od 13. 7. 2012 do 18. 7. 2012.

Žalovaný, v procesnom postavení žalobcu, dňa 2. 3. 2009 doručil Stálemu rozhodcovskému súdu
zriadenému Slovenskou rozhodcovskou, a. s. žalobu o zaplatenie 1.536,19 eura s príslušenstvom proti
žalobkyni, v procesnom postavení žalovanej, ktorou sa domáhal splnenia záväzok zo zmluvy o úvere

č. 5371197, uzavretej so žalovanou dňa 4. 12. 2007. Rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 3. 6. 2009,
sp. zn. SR 03267/09, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.536,19 eura, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.208,26 eura od 20. 10. 2008 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 326,36 eura. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 6. 2009.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7Er/821/2009, súd zistil, že
žalovaný, v procesnom postavení oprávneného, podal dňa 7. 9. 2009 návrh na vykonanie exekúcie proti
žalobkyni, ako povinnej, na vymoženie sumy 1.536,19 eura, úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne
zo sumy 1.208,26 eura od 20. 10. 2008 do zaplatenia, trov konania vo výške 326,36 eura a trov exekúcie,
na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, sp. zn. SR 03267/09 zo dňa 3. 6. 2009. Exekučný

súd vydal vo veci poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému dňa
20. 1. 2010, pod č. 5505019395. Uznesením zo dňa 25. 11. 2010, č. k. 7Er/821/2009-15, bola exekúcia
zastavená z dôvodu, že bola vedená na základe exekučného titulu, ktorý priznával zákonom nedovolené
plnenie, ktoré bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný podal voči uvedenému uzneseniu
odvolanie, konanie o ktorom bolo, z dôvodu späťvzatia odvolania, uznesením Krajského súdu v Žiline

zo dňa 18. 4. 2011, č. k. 8CoE/73/2011-45, zastavené.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods.
2 neustanovuje inak.

Podľa §2písm.a)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomdo31.12.2007,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007,
na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12.
2007, zákon sa nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote
nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Prvotne sa súd zaoberal, vzhľadom na námietku
prekážkyrozhodnutejveci,vznesenúžalovaným,prípadnouexistenciounedostatkupodmienkykonania.
Žalovaný odôvodnil námietku prekážky rozhodnutej veci rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorým

bola žalobkyňa zaviazaná na plnenie zo zmluvy o úvere č. 5371197. Súd nedostatok podmienky
konania, spočívajúci v prekážke veci rozhodnutej, preukázaný nemal. Stály rozhodcovský súd zriadený
Slovenskou rozhodcovskou, a. s. síce vydal dňa 3. 6. 2009, v konaní vedenom pod sp. zn. SR 03267/09
rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobkyňa zaviazaná na peňažné plnenie právnym dôvodom
splnenia záväzkov zo zmluvy o úvere č. 5371197, z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského
súdu vo veci konať a rozhodnúť sa však jedná o nulitný právny akt, ktorý nespôsobuje právne

následky a nemôže založiť prekážku rozhodnutej veci. Rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc vo veci konať a rozhodnúť, je neplatná. Rozhodcovská doložka bola
obsiahnutá v ustanovení čl. 17 všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa účastníci zmluvy
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
bude prejednávať rozhodcovský súd, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom

súde alebo príslušný súd Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu sa
zakladá rozhodcovskou zmluvou, t. j. dohodou medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej

zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu

rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva (či už ako osobitná
zmluva alebo rozhodcovská doložka) teda musí mať, a to pod sankciou neplatnosti, písomnú formu.
Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nespĺňa
náležitosti písomnej formy právneho úkonu. Právna úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom
konaníoúpraveformyrozhodcovskejzmluvyjestriktná,bezmožnostiextenzívnehovýkladu.Všeobecné

podmienkyvšaknespĺňajúnáležitostipísomnejformyprávnehoúkonuvzmysle§40ods.3Občianskeho
zákonníka, nakoľko neboli podpísané konajúcimi osobami. Navyše, dojednanie rozhodcovskej doložky
vo všeobecných obchodných podmienkach je aj v rozpore s dobrými mravmi a z uvedeného
dôvodu taktiež neplatné. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré predstavujú len dojednania
technickej a vysvetľujúcej povahy, nie je možné formulovať individuálne zmluvné dojednania účastníkov

právneho vzťahu, ktoré, navyše, výrazne zasahujú do vzájomných práv a povinností účastníkov, akým
dojednanie rozhodcovskej doložky nepochybne je. Dojednanie všeobecných obchodných podmienok
predstavuje formulárové dojednanie, ktorého obsah žalobkyňa nemala možnosť žiadnym spôsobom
ovplyvniť. Dojednania všeobecných obchodných podmienok sú vyhotovené drobným písmom, čo
nepochybne sťažuje možnosť spotrebiteľa sa s uvedeným textom oboznámiť a reálne mu porozumieť

a súčasne môže jeho pozornosti uniknúť. Rozhodcovská doložka predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, t.
j. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Výslovná právna úprava neprijateľnej zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve, spočívajúca v tom, že v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sa od
spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bola upravená

až s účinnosťou od 1. 1. 2008 v zákonnom ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.
Napriek uvedenej skutočnosti však už aj právne predpisy účinné v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, a to § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vymedzovali neprijateľnú zmluvnú podmienku a
jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sankcionovali neplatnosťou. Zmluvné dojednanie, uvedené
v čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko určuje povinnosť spotrebiteľa
podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu v prípade, ak veriteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovská doložka nebola žalobkyňou osobitne vyjednaná, bola pripravená vopred, ako súčasť
všeobecných obchodných podmienok. Možnosť voľby orgánu, ktorý bude rozhodovať spory medziúčastníkmi zmluvy, formulovaná v čl. 17 všeobecných podmienok, je len zdanlivá. Uvedené ustanovenie
totiž predpokladá, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, je
právomocný rozhodcovský súd. Ustanovenie teda vylučuje reálnu možnosť voľby zo strany spotrebiteľa,

nakoľko v prípade, že veriteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, je povinný sa dlžník (spotrebiteľ)
právomoci rozhodcovského súdu podrobiť. Keďže rozhodcovská doložka, z ktorej rozhodcovský súd
odvodzoval právomoc vo veci konať, je absolútne neplatným právnym úkonom, rozhodcovský súd nemal
právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Navyše, predmetom konania pred rozhodcovským súdom bolo
plnenie zo zmluvy o úvere a predmetom tohto konania je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd mal v konaní preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny
vzťah podľa § 52 Občianskeho zákonníka a námietku žalovaného, že žalobkyňa nemala postavenie
spotrebiteľa, považoval za nedôvodnú. Žalobkyňa zmluvu o úvere uzavrela ako fyzická osoba, v zmluve
je označená menom a priezviskom, údajmi o rodnom čísle a bydlisku. Zo žiadnych skutočností nemožno
vyvodiť záver, že by žalobkyňa zmluvu uzatvárala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Hoci

v zmluve je uvedená predtlač na uvedenie identifikačného čísla, obchodného mena, údaju o zápise
v živnostenskom registri, uvedené údaje v zmluve vyplnené neboli. Z výpovede žalobkyne mal súd
preukázané,ževčaseuzavretiazmluvynepodnikala,pracovalavpracovnompomereakozamestnanec.
Žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal ako podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov. Skutočnosť, že v zmluve bolo uvedené, že bola uzavretá podľa § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka, je bez vplyvu na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi
konaniaapostaveniažalobkyneakospotrebiteľa.Pokiaľajžalovanýpoukazovalnadojednanieaplikácie
ustanovení Obchodného zákonníka, v zmysle zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Navyše,

ustanovenia všeobecných podmienok nepredstavujú individuálne zmluvné dojednanie o voľbe práva,
nespĺňajú náležitosti písomnej formy právneho úkonu a dojednanie voľby práva len vo všeobecných
obchodných podmienkach je neplatné aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Obsah uvedeného
dojednaniapredstavujeformulárovédojednanie,ktoréžalobkyňanemohlažiadnymspôsobomovplyvniť.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobkyni
poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk, ktorý sa zaviazala zaplatiť, spolu s poplatkom vo výške 14.600,-
Sk. Medzi účastníkmi nebola sporná ani skutočnosť, že žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu 2.631,69
eura. Súd mal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku žalobkyne. Dojednanie účastníkov zmluvy
o povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému poplatok vo výške 14.600,-Sk súd považoval za neplatné,

z dôvodu jeho rozpornosti s dobrými mravmi, prihliadajúc k obvyklej výške úrokov požadovaných
bankami za obdobné úvery v čase uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ aj platba, na úhradu ktorej sa žalobkyňa
v súvislosti s poskytnutím úveru zaviazala, je označená v zmluve o úvere ako poplatok, je potrebné
ju považovať za odmenu veriteľovi za poskytnutie úveru. Odplata za poskytnutie úveru, dojednaná
v zmluve, dosahuje 36,5 % z výšky poskytnutého úveru, čo je viac ako dvojnásobok výšky úrokov

požadovaných bankami za obdobné úvery v čase uzavretia zmluvy. Podľa súdnej praxe, poskytnutie
úveru za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú cenu poskytovaných úverov bankami, je v rozpore
s dobrými mravmi. Za neplatné súd považoval aj dojednanie účastníkov v článku 6 všeobecných
podmienok poskytnutia úveru o výške úrokov z omeškania, ktorá bola dojednaná v sadzbe 0,25 %
denne, čo činí 91,25 % ročne. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi účastníkmi by,

v prípade omeškania so splnením záväzku, prislúchali veriteľovi úroky z omeškania vo výške podľa
občianskoprávnych predpisov. Uvedené dojednanie teda svojím obsahom odporuje zákonu. Nakoľko
žalovaný poskytol žalobkyni peňažné prostriedky vo výške 40.000,-Sk, t. j. 1.327,76 eura, žalobkyňa
žalovanému zaplatila celkovo 2.631,69 eura, pričom dojednanie o povinnosti zaplatiť poplatok v sume
14.600,- Sk, t. j. 484,63 eura ako aj dojednanie o výške úrokov z omeškania (na úhradu ktorých boli

tiež platby žalobkyne, vzhľadom na výšku platieb a výšku poplatku za poskytnutie úveru, započítané)
boli neplatné, vzniklo žalobkyni právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume rozdielu medzi
poskytnutým úverom, t. j. 1.327,76 eura a sumou úhrad vo výške 2.631,69 eura, čo činí 1.303,93 eura.
Súd preto uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.303,93 eura.

Už len okrajom súd uvádza, že hoci, vzhľadom na výslovné dojednanie počtu splátok v zmluve o úvere,
sa, podľa § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.
12. 2007, citovaný zákon na zmluvný vzťah účastníkov nevzťahuje, považoval súd postup žalovaného
pri formulácii dojednania o splácaní úveru v zmluve za nekalú obchodnú praktiku. Vzhľadom na výškuposkytnutého úveru a výšku dojednanej splátky sa javí nelogické, aby sa žalobkyňa zaviazala na
úhradu úveru, vrátane poplatku, hoci prevzatú sumu úveru by nakumulovala (nasporila) dojednanými
splátkami v lehote 2 mesiacov, bez potreby vstupu do zmluvného vzťahu so žalovaným a úhrady ďalších

nákladov. Súd mal z uvedených dôvodov za to, že práve z iniciatívy žalovaného bolo do zmluvy uvedené
dojednanie o splatení úveru v troch splátkach, aby sa tak vylúčila aplikácia zákona o spotrebiteľských
úveroch na zmluvný vzťah účastníkov.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal v
konaní v celom rozsahu úspešnej žalobkyni plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia, vo výške 417,96 eura, a to podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 6. 2013 (v zmysle § 20c citovanej

vyhlášky, keďže úkony právnej služby boli vykonané pred 1. 7. 2013) tarifnú odmenu za 2 úkony právnej
služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby na súd, po 61,41 eura (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/
v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál k 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku
2012 vo výške 7,63 eura a k 1 úkonu právnej služby vykonanému v roku 2013 vo výške 7,81 eura (§ 16
ods. 3 citovanej vyhlášky) a podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1. 7. 2013 tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby
- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 13. 9. 2013 a účasť na súdnom pojednávaní dňa 29. 6. 2016, po 61,41
eura, tarifnú odmenu vo výške 1-ice základnej tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k
námietke vstupu vedľajšieho účastníka do konania vo výške 30,71 eura (§ 13a ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2
písm. b/, ods. 5 citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky), režijný paušál za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2013 po 7,81 eura a za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2016 vo
výške 8,58 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov v sume 44,77 eura za
účasť na súdnom pojednávaní dňa 29. 6. 2016 na trase Spišská Nová Ves - Liptovský Mikuláš a späť,
spolu164km,pripoužitíosobnéhomotorovéhovozidlaprávnehožalobkyne,evidenčnéčísloSN946AO
(§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s § 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných

náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu 0,183 eura x 164 km, t. j. 30,01 eura
a náhradu za spotrebované pohonné látky 164 km x 7,2/100 km (spotreba) x 1,25 eura/l (cena paliva),
t. j. 14,76 eura a náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny za účasť na súdnom pojednávaní dňa
29. 6. 2016 po 14,30 eura, spolu 57,20 eura (§ 17 ods. 1 citovanej vyhlášky). Nakoľko žalobkyňa
bola zastúpená advokátom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania advokátovi

žalobkyne. Súd nepriznal žalobcovi základnú tarifnú odmenu za vyjadrenie k námietke neprípustnosti
vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko, podľa § 13a ods. 2 písm. b/ v spojení s § 13a ods. 5
citovanej vyhlášky, sa nejednalo o úkon vo veci samej. Preto za uvedený úkon právnej služby prislúchala
tarifná odmena vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.