Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200190
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816200190.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer

Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi: V. L., nar. X.X.XXXX, bytom
C., P. XX/XX, o zaplatenie 1.186,47 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.186,47 eur s
prísl.. Návrh zdôvodnil tým, že s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX dňa 20.12.2011, na
základe ktorej odporcovi poskytol celkovú sumu 2.010,24 eur. Odporca sa zaviazal splácať pôžičku v
48 pravidelných mesačných splátkach po 41,88 eur. Celkovo odporca uhradil do podania návrhu sumu
566,22 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp.
jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 25.1.2013 ho vyzval k okamžitej úhrade všetkých

splátok jednorazovo. Odporca dlžnú sumu doposiaľ neuhradil.

Pred začatím pojednávania, podaním zo dňa 23.2.2016, vzal navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 165,14 eur späť. Uznesením zo dňa 29.3.2016 č.k. 5C/4/2016-14 súd konanie
v tejto časti zastavil. Následne podaním zo dňa 31.5.2016 vzal navrhovateľ späť návrh v časti o
zaplatenie sumy 169,36 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania, pričom ide o nárok zo zmluvných
pokút. Naďalej navrhovateľ zotrvával na svojom návrhu v časti o zaplatenie sumy 1.017,11 eur s 8,75%

ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia náhrade trov konania.

Odporca sa na pojednávanie, napriek riadne doručenému predvolaniu, bez ospravedlnenia nedostavil. Z
písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 29.4.2016 vyplýva, že súhlasí s návrhom navrhovateľa len v časti
týkajúcej sa istiny 1.186,47 eur, namietal však ostatné nároky navrhovateľa, t.j. výšku úrokovej sadzby
a RPMN. Žiadal, aby ho súd zaviazal iba k úhrade aktuálneho zostatku istiny v mesačných splátkach.
Súhlasil, aby súd vo veci rozhodol aj v jeho neprítomnosti.

Na pojednávanie sa nedostavil ani navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil, preto súd
konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal
dokazovanie oboznámením obsahu Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky zo dňa 20.12.2011,Všeobecných obchodných podmienok („všeobecné podmienky“), predžalobnej upomienky zo dňa
25.1.2013, prehľadu splátok a úhrad, vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 23.2.2016 a 31.5.2016, vyjadrenia
odporcu zo dňa 29.4.2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento

skutkový a právny stav:

Účastníci uzavreli dňa 20.12.2012 zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bol odporcovi
poskytnutý úver vo výške 1.200,- eur. Odporca sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 48 mesačných
splátkach po 41,88 eur. Ročná úroková sadzba je v zmluve uvedená vo výške 32%, RPMN vo výške

32%, priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená v sume
2.010,24 eur, celkové náklady spotrebiteľa v sume 810,24 eur, termín konečnej splatnosti je uvedený
ako mesiac 12/2015. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky. V bode 6.2 všeobecných podmienok
splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pokiaľ v splátkovom kalendári alebo v zmluve nie je
uvedené inak. Z prehľadu o vykonaných platbách vyplýva, že odporca navrhovateľovi neuhrádzal riadne
a včas splátky od mesiaca február 2012, tieto splácal s oneskorením. Vzhľadom k tomu, že naposledy

uhradil sumu 48,58 eur dňa 7.9.2012 a splátky za mesiac september 2012 až január 2013 nezaplatil,
navrhovateľ listom zo dňa 25.1.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a odporcu vyzval na
zaplatenie dlhu jednorazovo. Odporca oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzvu na jednorazovú
úhradu dlhu prevzal dňa 29.1.2013. V lehote uvedenej navrhovateľom dlžnú sumu neuhradil, dlh začal
splácať nepravidelne od 14.2.2013. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca

uhradil do 29.7.2014 navrhovateľovi celkom sumu 566,22 eur. Navrhovateľ si voči odporcovi vyúčtoval
aj zmluvnú pokutu v zmysle čl. 11 bod 11.2 Všeobecných podmienok (10% z dlžnej splátky) v sume
celkom 166,26 eur, čo tiež vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že
voči odporcovi boli vyúčtované tiež poplatky v sume celkom 4,22 eur. Navrhovateľ si voči odporcovi
uplatnilnároknazaplateniedlžnejsumy1.186,47eur,ktorápredstavovaladlžnúistinuvovýške1.583,33

eur, dlžné pokuty vo výške 165,14 eur a dlžné poplatky v sume 4,22 eur. Pred prvým pojednávaním
navrhovateľ vzal svoj návrh späť v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 165,14 eur a uznesením zo
dňa 29.3.2016 č.k. 5C/4/2016-14 súd konanie v tejto časti zastavil a rozhodol o vrátení časti súdneho
poplatku navrhovateľovi v sume 3,30 eur. Následne podaním zo dňa 31.5.2016 vzal navrhovateľ opäť
späť návrh v časti zmluvnej pokuty ako aj v časti poplatkov v sume celkom 169,36 eur s prislúchajúcim

úrokom z omeškania.

Odporca v konaní namietal výšku úroku 32%, ako aj výšku RPMN, uplatnený úrok považoval za
odporujúci dobrým mravom. Voči istine 1.186,47 eur nemal námietky, hoci v čase vystavenia písomného
vyjadrenia už súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 165,14 eur spolu s príslušným úrokom z

omeškania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby

poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy /ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je

ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporca požiadal navrhovateľa o pôžičku
v súvislosti s úhradou iných svojich dlhov a na základe tejto žiadosti mu navrhovateľ poskytol úver,
ktorým tieto dlhy financoval. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku
zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, ženavrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere odporcovi
ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporca v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona s prihliadnutím
na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd návrh zamietol v celosti ako nedôvodný. Podľa zmluvy mal
odporca úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 41,88 eur a takto mal zaplatiť navrhovateľovi celkom
sumu 2.010,24 eur. V zmluve je uvedený údaj o RPMN 32%, ktorý sa rovná aj výške úrokovej sadzby
32%, celkové náklady spotrebiteľa sú uvedené v sume 810,24 eur a priemerná hodnota RPMN vo výške

45,66%. Termín konečnej splatnosti je uvedené len ako 12/2015. Vychádzajúc z uvedeného je potom
zrejmé, že zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm.
f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom:
12/2015, ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť
úveru nastáva tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver
splatný. Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený

správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá
§ 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných
splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm.
a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s argumentáciou
navrhovateľa, že pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru je potrebné, aby boli kumulatívne splnené

podmienky písomnosti zmluvy a zároveň absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
k), r) a y) a §10 ods. 1. Takýto výklad by veriteľovi umožňoval bez akýchkoľvek dôsledkov nedodržiavať
ustanovenia zákona o obligatórnych náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo je v rozpore
s účelom uvedeného zákona. Pokiaľ teda odporca obdržal pôžičku 1.200,- eur, úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov a odporca preukázateľne uhradil sumu 566,22 eur, bol by povinný

navrhovateľovi zaplatiť sumu 633,78 eur.

Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd
uvádza, že vyhlásenie dlžníka, že odporca ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívať
právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými

zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach odporcu ako
dlžníka. Sú formulované výrazne menším písmom, ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o
dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky) a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno
predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými
podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné

zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3
Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť len podpísať
súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované len stranou veriteľa
a neboli nijako individuálne vyjednané.

Navrhovateľ vzal pred prvým pojednávaním svoj návrh späť v časti o zaplatenie sumy 169,36 eur s
8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia. Z obsahu podania navrhovateľa zo
dňa 31.5.2016 vyplýva, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť aj v časti, v ktorej už bolo konanie na
základe späťvzatia navrhovateľa zo dňa 23.2.2016 zastavené (t.j. v časti o zaplatenie sumy 165,14 eur
s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia). Súd preto o tomto dispozičnom úkone

navrhovateľa rozhodol tak, že podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil iba
v časti o zaplatenie sumy 4,22 eur s 8,75% ročným úrokom zo omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia
(vo zvyšnej časti už konanie zastavené bolo).

Predmetom posúdenia zo strany súdu zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.017,11 eur s

8,75% ročným úrokom z omeškania od 2.2.2013 do zaplatenia.

Súd právo navrhovateľa posudzoval aj s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa aj z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak, ako
bolo dohodnuté, sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej

dobe od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním návrhu,
t.j. splatné ku dňu 11.1.2013, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva,
že odporca neuhrádzal splátky v zmysle splátkového kalendára, splátky navrhovateľovi splácal
nepravidelne.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z
25.1.2013, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac september 2012 až
január 2013, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia
doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v
danom prípade najmenej splátkou splatnou v novembri 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej

splatnosti, resp. doručením odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná premlčacia
doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval
mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo
na zosplatnenie, ktorá uplynula v októbri 2012 a pokiaľ navrhovateľ podal návrh 11.1.2016, je
zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa

§ 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu,
ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto
lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej
sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia
premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej

splátky, v danej veci splatnej 20. októbra 2012.

Vzhľadom k uvedenému súd považoval nárok navrhovateľa za premlčaný, a preto ho zamietol.

Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu v konaní, toto súd považoval za nejednoznačné, nakoľko odporca

súhlasil s istinou vo výške 1.186,47 eur, hoci v tom čase už predmetom konania bola len suma 1.021,33
eur s prísl. a na inom mieste svojho vyjadrenia uvádza úhradu iba aktuálneho zostatku istiny. Podľa
názoru súdu teda nie je zrejmé, akú časť uplatneného nároku navrhovateľom odporca považoval za
opodstatnenú a vyjadrenie odporcu nepovažoval za čiastočné uznanie nároku. O nároku navrhovateľa
preto rozhodol tak, ako bolo uvedené vyššie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní bol
úspešný odporca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. Odporcovi však v konaní žiadne
trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami

uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..