Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/214/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111229899
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111229899.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci v právnej veci

žalobkyne: N. L., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX XX G. B. XXX, Š. W. C., právne zastúpená Advokátskou
kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 075, proti
žalovanému: A. L., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX XX G.Ľ. B. XXX, Š. W. C., právne zastúpený HADBÁBNA
& spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 722, o
zriadenie vecného bremena práva cesty, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh žalobkyne o zriadenie jej práva ako vlastníčky rodinného domu súp. č. XXX, postaveného
na parcele KN-C č. XXX/X, nachádzajúceho sa v k. ú. G. B., spočívajúceho v práve prechodu cez

pozemky parcela KN-C č. XXX/X a parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúce sa v k. ú. G. B., k odpadovej
žumpe vo vlastníctve žalobkyne, ako súčasti rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenej na
pozemku parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúceho sa v k. ú. G. B. a o uloženie povinnosti žalovanému
strpieť výkon práva cesty vlastníka rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v k. ú. G.R. B.,
cez pozemky parcela KN-C č. XXX/X a parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúce sa v katastrálnom území
G.Ľ. B., zamieta.

Konanie o žalobnom návrhu vo zvyšnej časti zastavuje.

Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Slovenskej republike priznáva nárok na náhradu trov konania voči každej strane sporu v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.09.2011 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 19.09.2011 sa žalobkyňa pôvodne
domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zriadil v jej prospech ako vlastníčky rodinného domu súp.
č. XXX evidovaného na L V č. XXXX, k. ú. G. B., postaveného na pozemku parcela KN-C č. XXX/X -

zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2 evidovaného na L V č. XXXX, k. ú. G. B.: 1. právo cesty
pešo a motorovým vozidlom cez pozemok parcela KN-C č. XXX/X, 2. právo prístupu k vodovodnej a
kanalizačnej prípojke, ktoré sú ako vonkajšie súčasti rodinného domu súp. č. XXX zriadené na pozemku
parcela KN-C č. XXX/X, 3. právo prechodu cez pozemok parcela KN-C č. XXX/X a pozemok parcela KN-
C č. XXX/X k odpadovej žumpe v jej vlastníctve, ktorá žumpa ako súčasť rodinného domu je postavená
na pozemku parcela KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 185 m2 a súčasne, ktorým by súd zaviazal
žalovaného výkon práva cesty vlastníka rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. G. B. cez pozemky parcely

KN-C č.: XXX/X a XXX/X evidované na LV č. XXXX strpieť. Napokon žiadala žalobkyňa, aby súd zaviazal
žalovaného nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX
postaveného na pozemku parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2,nachádzajúcehosavk.ú.G.B.,evidovanéhonaLVč.XXXX.Súčasťourodinnéhodomujedrevenášopa
bez pevných základov, ktorá slúži na odkladanie náradia a rôzneho materiálu. V šope je vybudované aj
náhradné WC vzhľadom k občasnému nedostatku prívodu vody do rodinného domu. Pozemok parcela

KN-C č. XXX/X je oplotený. Výlučným vlastníkom pozemku parcela KN-C č. XXX/X evidovaného na LV
č. XXXX je žalovaný. Pôvodne išlo o pozemok parcelu KN-C č. XXX, z ktorého boli vytvorené pozemky
parcely KN-C č.: XXX/X, XXX/X, XXX/X, ktoré pozemky boli v podielovom spoluvlastníctve B. E. a
K. C. v podiele po 1/4-ine a H. L., matky jej manžela N. L. a žalovaného, a to v podiele 1/2. Takýto
spoluvlastnícky vzťah k pozemku trval do 23.02.2011, kedy žalovaný kúpnou zmluvou č. V 59/2011

nadobudol spoluvlastnícky podiel v jednej polovici od H. L.. Od tohto obdobia začínalo dochádzať medzi
stranami sporu k rozporom, nakoľko sa žalovaný nevedel zmieriť so skutočnosťou, že ona sa darovacou
zmluvou č. G. XX/XXXX stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX (tento bol pôvodne vo
vlastníctve matky žalovaného H. L.). Kúpnou zmluvou zo dňa 24.08.2011 č. G. XXX/XXXX nadobudol
žalovaný aj spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov B. E. a K. C. a stal sa tak výlučným vlastníkom
uvedených parciel, medzi nimi aj parcely KN-C č. XXX/X, na ktorej stojí rodinný dom súp. č. XXX.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný vyvíja všetko úsilie k tomu, aby jej znemožnil užívanie rodinného
domu, čoho dôsledkom je aj narušenie rodinných vzťahov s H. L., ktorá je pod jeho vplyvom. Žalovaný
už ako vlastník dotknutého pozemku parcela KN-C č. XXX/X, jej osobne a jej manželovi síce nebráni
v prechode do rodinného domu súp. č. XXX, avšak trvá na tom, že do rodinného domu majú zákaz
prechádzať cez jeho pozemok akékoľvek iné osoby (vrátane jej matky). Za takýchto okolností je bývanie

a užívanie rodinného domu pre ňu neznesiteľné a v snahe vyhnúť sa ďalším prípadným problémom sa
dočasne s manželom odsťahovala až do vyriešenia sporu. To znamená, podľa predstáv žalovaného,
že do rodinného domu nemôžem prijať žiadne osobné, či služobné návštevy, prechod cez pozemok
majú zakázaný aj osoby poskytujúce opravárenské, zdravotné a iné služby, pretože ide o cudzie a
nepovolené osoby. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že pozemok parcela KN-C č. XXX/X bol v

čase výstavby rodinného domu spolu s ďalšími dvoma susediacimi pozemkami v spoluvlastníctve osôb,
ktoré zrejme po vzájomnej dohode súhlasili so stavbou domu na tomto pozemku. Ide o samostatný,
plotom ohraničený pozemok, ktorý ničím nezasahuje a nenarušuje užívanie pozemkov parciel KN-C č.:
XXX/X, XXX/X. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že vzhľadom na rozlohu pozemku zastavaného rodinným
domom súp. č. XXX/X žalovaný nemá možnosť pozemok užívať, navyše je už výlučným vlastníkom aj

susedných pozemkov parciel KN-C č.: XXX/X o výmere 598 m2 a XXX/X o výmere 185 m2, kde začína
s výstavbou rodinného domu. Za danej situácie je nútená riešiť vec súdnou cestou, aby si zabezpečila
riadne a nerušené bývanie. V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že popri prístupe pešo do vchodu
rodinného domu, potrebuje aj prístup vlastným motorovým vozidlom k jeho parkovaniu, ako aj do dvoru a
odvozu vecí, ďalej prístup k vodovodnej a plynovej prípojke, prechádzajúcich cez pozemok žalovaného

k rodinnému domu súp. č. XXX. V čase výstavby rodinného domu bola so súhlasom spoluvlastníkov
vybudovaná na pozemku parcela KN-C č. XXX/X pre potreby rodinného domu žumpa umiestnená asi
3 m od rodinného domu. V prípade potreby vyprázdňovania žumpy je nevyhnutný prístup na pozemok
parcela KN-C č. XXX/X príslušným motorovým vozidlom.
3. Žalovaný sa k doručenej žalobe na výzvu súdu písomne vyjadrili podaním zo dňa 05.03.2012

doručeným súdu dňa 05.03.2012, v ktorom uviedol, že nespochybňuje, že žalobkyňa vlastní rodinný
dom súp. č. XXX na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, k. ú. G. B.. Túto skutočnosť rešpektuje i
napriek tomu, že má svoj názor na spôsob nadobudnutia vlastníctva v podstate ich rodinného majetku.
Tak, ako on rešpektuje vlastnícke právo žalobkyne k domu, je nevyhnutné, aby ona rešpektovala jeho
vlastnícke právo k pozemkom v k. ú. Veľké Rovné, ktoré sú evidované na LV č. XXXX. Vzhľadom

na jestvujúce vzťahy preferuje úpravu užívacích práv tak, aby stranám sporu boli stanovené jasné
pravidlá, ktoré by do budúcna zabraňovali zbytočným nedorozumeniam. Toto stanovisko zaujíma od
začiatku. Žalovaný zároveň poukázal na to, že v odpovedi na návrh žalobkyne sa jednoznačne vyjadril,
že má záujem sa dohodnúť. Prejavil ochotu uzatvoriť zmluvu o odpredaji časti pozemku, na ktorej
stojí domová nehnuteľnosť žalobkyne, vrátane prístupu k domu, a to za adekvátnu cenu. Opakovane

navrhoval osobné prejednanie veci, avšak bez úspechu. V telefonických rozhovoroch sa žalobkyňa
vyjadrovala neurčito a písomné stanovisko k nezaujala. V tomto duchu pokračuje aj po tom, ako mu súd
doručil žalobu. Je si vedomý, že žalobkyňa má právo predmet svojho vlastníctva užívať. Vzhľadom na
usporiadanie pozemkov nemá výhrady voči tomu, aby žalobkyňa k prechodu používala jeho pozemok
parcelu KN-C č. XXX/X, pokiaľ nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy. Súčasne má však žalobkyňa právo

predmet jeho vlastníctva užívať len v nevyhnutnej miere a za odplatu. Nesúhlasí preto, aby bolo zriadené
vecné bremeno zaťažujúce celý pozemok parcelu KN-C č. XXX/X a s tým, aby to bolo bez protiplnenia
zo strany žalobkyne. Pokiaľ ide o pozemok, ktorý by mal byť dotknutý vecným bremenom, postačuje
vzhľadom na celkové usporiadanie blízkosť hlavnej cesty tá časť pozemku, ktorá zodpovedá plochezastavanej predmetným rodinným domom a ploche pred týmto rodinným domom susediacej s obecnou
cestou. Takto určená časť pozemku by žalobkyni úplne postačovala k vstupu do domovej nehnuteľnosti
a jej užívaniu. S poukazom na znenie ust. § 2 ods. 2, § 3 ods. 1, § 128 ods. 2, § 135c ods. 3

a § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože zásadne nesúhlasil s väčšinou skutkových tvrdení
obsiahnutých v žalobe, považuje za potrebné k žalobe uviesť tiež nasledovné, že súčasťou rodinného
domu nie je a nikdy ani nebola drevená šopa bez pevných základov, práve naopak, šopa bola súčasťou
prevodu pozemkov. Z darovacej zmluvy o rodinnom dome nevyplýva, že by predmetom darovania boli
aj iné nehnuteľnosti alebo stavby. Vzhľadom na charakter šopy ako stavby tvrdí, že táto stavba je

príslušenstvom pozemku a nie domu. Žalobkyňa sa šopy domáha len kvôli tomu, aby si zabezpečila
väčšiu výmeru pozemku pre vecné bremeno. Je pravdou, že medzi stranami sporu a manželom
žalobkyne, ktorý je jeho bratom, vznikali postupne rozpory. Stalo sa tak na základe skutočnosti, že matku
jeho brat a žalobkyňa oklamali v súvislosti so zrušením práva vecného bremena, ktoré matka k domovej
nehnuteľnosti mala. Matku obidvaja podviedli, že chcú urobiť rekonštrukciu rodinného domu, avšak úver
nemôžu dostať vzhľadom na zriadené vecné bremeno matky (právo bývania a užívania). Na základe

toho matka súhlasila so zrušením vecného bremena. Odvtedy obidvaja matke bývanie sťažovali, až to
vyvrcholilo do situácie, keď sa matka nútene odsťahovala. Na konanie žalobkyne podala matka viaceré
trestné oznámenia, ktoré sú aktuálne v štádiu prešetrovania. Dôvodom rozporov teda nebol on a jeho
správanie. Bola to skutočnosť, že sa žalobkyňa, ani jeho brat nevedeli a ani sa nevedia vysporiadať
s tým, že matka odmietla previesť na nich pozemky, keď po súhlase so zrušením vecného bremena

musela dom opustiť. Následne žalobkyňa zrušila matke trvalý pobyt v dome a zakázala jej vstup do
domu. Keďže matka nemala inú možnosť bývania, napriek tomu, že býva spolu so svojou rodinou (3
maloletédeti)vpodnájme,zobraljubývaťksebe.Vdomežalobkynebývažalobkyňasbratomadočasne
aj jej matka. Absolútne nie je ani pravda, že sa snaží znemožniť užívanie pozemku k prechodu. Je však
pochopiteľné, že nemá záujem na tom, aby ktokoľvek, kto prehlási, že ide k žalobkyni, prechádzal, resp.

vstupoval na jeho pozemok, ktorý nie je k prechodu k domu nevyhnutný. Podotýka, že na pozemku
začal s výstavbou rodinného domu, je to stavenisko, na ktorom hrozí škoda na zdraví alebo majetku
vstupujúcim osobám. V záujme predísť škode aj urobil stavebné oplotenie. Toto však v žiadnom prípade
nebráni vstupovať do domu súp. č. XXX. Ba pravé naopak, je to žalobkyňa, ktorá svojim konaním narúša
jeho vlastnícke právo. Cudzí ľudia ho upozornili na to, že po jeho pozemku necháva voľne sa pohybovať

psov. Psy pozemok znečisťovali, načo však žalobkyňa nedbala a nepostarala sa o uvedenie pozemku
do pôvodného stavu. Na pozemku sa bežne hrávajú deti a psie výkaly môžu byť zdrojom infekcie. Na
túto skutočnosť ju upozorňoval. Žalobkyni prístup do domu cez pozemok neobmedzuje, ani nezakazuje.
Nie je pravdivé ani to tvrdenie, že sa žalobkyňa odsťahovala z dôvodu údajného neznesiteľného bývania
z domu a z dôvodu snahy vyhnúť sa prípadným problémom. Pravda je taká, že na určité obdobie odišla

domov do B. na dovolenku. So sebou si priviedla aj matku a tá tam už dlhšiu dobu býva spolu s ňou.
Namieta aj svoje údajné názory na to, že do domu nemôžu vstupovať žiadne osoby, alebo opravárenské,
zdravotné a iné služby. Ako už uviedol, v nevyhnutej miere, čím myslí priamy vstup do domu, nemá
výhrady. Pokiaľ ide o zdravotné, alebo iné služby, taktiež nemá výhrady, samozrejme tu ide navyše
o situácie upravované osobitnými právnymi predpismi. Je si istý, že nemá žiadnu povinnosť umožniť

na jeho pozemku parkovanie motorového vozidla žalobkyne. Žalobkyňa, pokiaľ bude mať motorové
vozidlo, môže ho parkovať na hlavnej ceste priamo pred domom. Je veľký počet vlastníkov motorových
vozidiel, ktorí parkujú vozidlo takýmto spôsobom. Z ničoho nevyplýva povinnosť vlastníkovi pozemku
umožniť parkovanie vozidla inému. Prístup k vodovodnej a plynovej prípojke tiež spochybňuje. Plynová
prípojka k domu nie je zriadená. Vodovodná prípojka bude od marca 2012 zriadená v časti pozemku

pred domom. Z rozhodnutia obecného zastupiteľstva sa bude od marca realizovať úprava vodovodnej
siete tak, že merače budú musieť byť na hranici pozemku a žalobkyňa bude mať povinnosť vybudovať
si novú prípojku. Pokiaľ ide o žumpu za domom, táto sa vždy čistila tak, že vozidlo stálo na hlavnej ceste
a z neho bola natiahnutá hadica ku žumpe. Z tohto dôvodu vozidlo nikdy na pozemok nevstupovalo. S
poukazom na uvedené žalovaný navrhoval, aby súd vo veci rozhodol tak, že sa v prospech žalobkyne

ako vlastníčky rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela KN-C č. XXX/X v k. ú. G.
B. zriadi právo vecného bremena cez pozemok novovytvorenú parcelu KN-C, ktorá by bola vytvorená
vyčlenením z pozemku parcela KN-C č. XXX/X geometrickým plánom vyhotoveným v rámci konania v
tejto veci a že zaviaže žalobkyňu zaplatiť mu náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške určenej
znaleckým posudkom vypracovaným v rámci konania v tejto veci a nahradiť mu trovy konania (túto

vzájomnú žalobu doplnenú ešte podaním zo dňa 31.10.2014 zobral následne žalovaný späť podaním
zo dňa 18.12.2014, pričom konanie o tomto bolo uznesením č. k. 6C/214/2011-197 zo dňa 20.01.2015,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2015, zastavené).4. Žalobkyňa podaním zo dňa 19.05.2016 doručeným súdu dňa 20.05.2016 zobrala čiastočne žalobu
späť, a to v časti ktorou sa domáhala zriadenia vecného bremena práva cesty žalobkyne ako vlastníčky
rodinného domu súp. č. XXX evidovaného na L V č. XXXX, k. ú. G.Ľ. B., postaveného na pozemku

parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2 evidovaného na L V č. XXXX,
k. ú. G. B., pešo a motorovým vozidlom cez pozemok parcela KN-C č. XXX/X, ako aj práva prístupu
k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, ktoré sú ako vonkajšie súčasti rodinného domu súp. č. XXX
zriadenénapozemkuparcelaKN-Cč.XXX/Xažiadala,abysúdkonanieotejtočastižalobyzastavil.Túto
dispozíciu so žalobou žalobkyňa odôvodnila tým, že v priebehu konania bol vyhotovený Ing. Róbertom

Pilarčíkomgeometrickýplánč.XXX/XXXXzodňa10.11.2015nazameranieskutočnéhostavunaparcely
KN-C č.: XXX/X a XXX/X, pričom z pôvodnej parcely KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 265 m2 a parcely KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 185 m2 došlo k odčleneniu a k vzniku
nových parciel KN-C, a to č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2,
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 163 m2. Následne strany sporu dňa 09.02.2016 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný
previedol do jej vlastníctva pozemky parcely KN-C č.: XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
106 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2. Na záver podania žalobkyňa uviedla,
že upravuje petit žalobného návrhu a žiada, aby súd rozsudkom zriadil v jej prospech ako vlastníčky
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, k. ú. G. B. vecné

bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok parcela KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 163
m2 a právo vybudovania pripojenia k odpadovej žumpe, ktorá žumpa ako súčasť rodinného domu je
postavená na pozemku parcela KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 163 m2 vo vlastníctve žalovaného a
súčasne zaviazal žalovaného strpieť a umožniť žalobkyni a ňou označeným osobám vstup na pozemok
parcela KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 163 m2 v rozsahu zriadeného vecného bremena.

5. Súd podanie žalobkyne zo dňa 19.05.2016 vychádzajúc z ust. § 124 ods. 1 v spojení s ust. § 470
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) posúdil podľa jeho obsahu
jednak ako čiastočné späťvzatie žaloby (§ 145 ods. 2 CSP) v časti zriadenia vecného bremena práva
cesty žalobkyne ako vlastníčky rodinného domu súp. č. XXX evidovaného na L V č. XXXX, k. ú. G.
B., postaveného na pozemku parcela KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2

evidovanéhonaLVč.XXXX,k.ú.G.B.,pešoamotorovýmvozidlomcezpozemokparcelaKN-Cč.XXX/
X, ako aj práva prístupu k vodovodnej a kanalizačnej prípojke, ktoré sú ako vonkajšie súčasti rodinného
domu súp. č. XXX zriadené na pozemku parcela KN-C č. XXX/X a jednak ako zmenu žaloby (§ 139
CSP) spočívajúcu v tom, že žalobkyňa rozšírila žalobu o zriadenie práva v prospech nej ako vlastníčky
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, k. ú. G. B., vybudovať

pripojenie k odpadovej žumpe, ktorá žumpa ako súčasť rodinného domu súp. č. XXX vo vlastníctve
žalobkyne je postavená na pozemku parc. KNC č. XXX/X- záhrady o výmere 163 m2, ktorý pozemok
je vo vlastníctve žalovaného a súčasne sa domáhala namiesto uloženia povinnosti žalovanému strpieť
výkon práva cesty vlastníka rodinného domu súp. č. XXX v k. ú. G. B. cez pozemky parcely KN-C
č.: XXX/X a XXX/X evidované na LV č. XXXX, uloženia povinnosti žalovanému žalovaného strpieť a

umožniť žalobkyni a ňou označeným osobám vstup na pozemok parcela KN-C č. XXX/X - záhrady o
výmere 163 m2 v rozsahu zriadeného vecného bremena. Pokiaľ ide tak ide o zmenu žaloby v uvedenom
rozsahu, súd uznesením č. k. 6C/214/2011-305 zo dňa 13.07.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
18.07.2016, nepripustil.
6. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby žalobkyňou podaním zo dňa 19.05.2016 súd konanie o tejto

časti žaloby, po súhlase s týmto čiastočným späťvzatím žalovaným na pojednávaní dňa 20.09.2016, vo
výroku tohto rozsudku podľa ust. § 145 ods. 2 v spojení s ust. § 146 ods. 1 CSP zastavil.
7.Súd,pokiaľideomeritórnerozhodnutievoveci,satakzaoberalužlenčasťoužalobyžalobkyne,ktorou
sa domáhala zriadenia práva v jej prospech ako vlastníčky rodinného domu súp. č. XXX, postaveného
na parcele KN-C č. XXX/X, nachádzajúceho sa v k. ú. G. B.É., spočívajúceho v práve prechodu

cez pozemky parcela KN-C č. XXX/X a parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúce sa v k. ú. G. B., k
odpadovej žumpe vo vlastníctve žalobkyne, ako súčasti rodinného domu súpisné číslo XXX, postavenej
na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúceho sa v k. ú. G. B. a uloženia povinnosti žalovanému
strpieť výkon práva cesty vlastníka rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v k. ú. G. B., cez
pozemky parcela KN-C č. XXX/X a parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúce sa v k. ú. G. B..

8. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 15.05.2012, 08.03.2013,
17.05.2016 a napokon dňa 20.09.2016, na ktorom pojednávaní aj verejne vyhlásil tento rozsudok.9. Svoju argumentáciu v spore žalobkyňa ohľadom časti žaloby, na ktorej žalobkyňa zotrvala, žalobkyňa
zásadne počas konania nezmenila. Rovnako aj obrana žalovaného v tejto časti sporu spočívala počas
celého konania na zásadne tej istej argumentácii.

10. Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nasledovných skutkových zistení vyplývajúcich z
vykonaného dokazovania. (pokiaľ ide o ostatné dôkazy produkované stranami sporu počas konania
a aj súdom vykonané, vzhľadom k dôvodom tohto rozhodnutia súdu vo veci samej sa súd už týmito
nezaoberal, a to vzhľadom k tomu, že by tieto nemohli nič zmeniť na dôvodoch tohto rozhodnutia)
11. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k. ú. G. B. zo dňa 07.04.2016 (na č. l. 284 spisu)

vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN-C: č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 106 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2 a súčasne stavba rodinného
domu súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXX/X, pričom v časti B LV je zapísaný ako výlučný
vlastník žalobkyňa titulom darovacia zmluva G. XX/XXXX zo dňa 26.02.2007 a kúpna zmluva č. G. XXX/
XXXX - vklad povolený dňa 06.04.2016.
12. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k. ú. G. B. zo dňa 07.04.2016 (na č. l. 285 spisu)

vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely KN-C: č. XXX/X - záhrady o výmere 514 m2, č.
XXX/X - záhrady o výmere 163 m2, č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2, č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 a č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108
m2, pričom v časti B LV je evidovaný ako výlučný vlastník žalovaný titulom kúpna zmluva G. XX/XXXX
zo dňa 23.02.2011, kúpna zmluva G. XXX/XXXX zo dňa 24.08.2011 a zápis GP č. XX/XXXX.

13. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k. ú. G. B. zo dňa 31.08.2011 (na č. l. 12 spisu
prílohová obálka spisu, stav do zmeny evidovanej pod položkou výkazu zmien 154/2016 vykonanej na
základe kúpnej zmluvy č. G. XXX/XXXX) vyplýva, že v časti A LV bola v tom čase evidovaná stavba
rodinného domu súp. č. XXX postavená na parcele KN-C č. XXX/X, pričom v časti B LV je zapísaný ako
výlučný vlastník žalobkyňa titulom darovacia zmluva G. XX/XXXX zo dňa 26.02.2007.

14. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX, k. ú. G. B. zo dňa 31.08.2011 (na č. l. 6 spisu, stav
do zmeny evidovanej pod položkou výkazu zmien 159/2012 vykonanej na základe zápisu GP č. XX/
XXXX a XXX/XXXX vykonanej na základe zápisu GP č. XX/XXXX) vyplýva, že v časti A LV boli v tom
čase evidované pozemky parcely KN-C: č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, č.
XXX/X - záhrady o výmere 598 m2 a č. XXX/X - záhrady o výmere 185 m2, pričom v časti B LV bol

evidovaný ako výlučný vlastník žalovaný titulom kúpna zmluva G. XX/XXXX zo dňa 23.02.2011, kúpna
zmluva G. XXX/XXXX zo dňa 24.08.2011.
15. Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným dňa 10.11.2015 Ing. Róbertom Pilarčíkom,
autorizačne overeným dňa 11.11.2015 Ing. Mariánom Forbakom a úradne overeným dňa 08.12.2015
Okresným úradom Bytča, katastrálnym odborom pod č. XXX/XXXX boli z pôvodne v katastri

nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. G. B. evidovaných pozemkov parciel KN-C: č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 265 m2 a č. XXX/X - záhrady o výmere 185 m2, novovytvorené pozemky
parcely KN-C: č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere
185m2,č.XXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere52m2,č.XXX/X-zastavanéplochyanádvoria
ovýmere21m2ač.XXX/X-zastavanéplochyanádvoriaovýmere108m2.Ztohtogeometrickéhoplánu

súčasne vyplýva, že stavba rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. G. B. stojí na pozemku novovytvorenej
parcele KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, ktorý bezprostredne susedí s
pozemkom novovytvorenou parcelou KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 52 m2,
pričom tento pozemok bezprostredne susedí s obecnou cestou (parcela KN-C č. XXXXX/XX). Uvedené
napokon vyplýva aj z ohliadky na mieste samom dňa 06.06.2012.

16. Dňa 16.01.2007 uzavrel na strane darcu N. L. a na strane obdarovanej žalobkyňa darovaciu zmluvu
(na č. l. 42 spisu), ktorou darca daroval obdarovanej rodinný dom súp. č. XXX, k. ú. G. B. evidovaný
na LV č. XXXX s tým, že pozemok pod stavbou parcela KN-C č. XXX/X je evidovaný na LV č. XXXX.
Obdarovaná predmetnú nehnuteľnosť prijala. Na základe tejto zmluvy rozhodla Správa katastra Bytča
o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobkyne k tomuto rodinnému domu do katastra nehnuteľností

rozhodnutím pod č. G. XX/XXXX zo dňa 26.02.2007.
17. Podľa vyjadrenia Severoslovenských vodární a kanalizácií, a. s. zo dňa 30.05.2016 (na č. l. 303
spisu) bola k uvedenému dňu stavba „Zásobovanie vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd
v okrese Bytča“ pred ukončením, pričom po úspešnom preberacom a odovzdávacom konaní, požiadajú
Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s. Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie

o kolaudačné rozhodnutie. Prevádzkovať verejný vodovod a verejnú kanalizáciu a teda pripájať sa na
ne bude možné až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, o čom budú občania informovaní
zaslaním výzvy na pripojenie v zmysle zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s predpokladaným termínom
III. - IV. štvrťrok 2016.18. Súd považoval za nesporné medzi stranami sporu a vyplýva to aj z ohliadky na mieste samom zo
dňa 06.06.2012, že žumpa pri rodinnom dome súp. č. XXX, k. ú. G.É. B., ktorej sa dotýkal predmet
sporu, sa nachádza na pozemku parcela KN-C č. XXX/X - záhrady o výmere 163 m2. Podľa čl. 2 ods.

3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
19. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
20. Podľa ust. § 118 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona

č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to
ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
21. Podľa ust. § 119 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.04.1964, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
22. Podľa ust. § 119 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.1964, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby
spojené so zemou pevným základom.
23. Podľa ust. § 120 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, súčasťou veci je

všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
24. Podľa ust. § 127 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastníci
susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na
svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovaniesusediacichpozemkovastavieb.Aktýmvznikneškodanapozemkualebonastavbe,

je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
25. Podľa ust. § 151n ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

26. Podľa ust. § 151n ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vecné bremená
spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
27. Podľa ust. § 151o ods. 1 OZ v znení zákona č. 264/1992 Zb. účinnom od 01.01.1993, vecné bremená
vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému

bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na
nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
28. Podľa ust. § 151o ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, ak nie je
vlastníkstavbyzároveňvlastníkompriľahléhopozemkuaprístupvlastníkakstavbenemožnozabezpečiť
inak,súdmôženanávrhvlastníkastavbyzriadiťvecnébremenovprospechvlastníkastavbyspočívajúce

v práve cesty cez priľahlý pozemok.
29. Žalobkyňa sa tak po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 19.05.2016 v konaní ako
vlastníčka rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parcele KN-C č. XXX/X, nachádzajúceho sa v
k. ú. G. B. evidovaného na LV č. XXXX domáhala A) zriadenia práva vecného bremena spočívajúceho
v práve jej prechodu cez pozemky parcela KN-C č. XXX/X a parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúce

sa v k. ú. G. B., k odpadovej žumpe v jej vlastníctve ako súčasti rodinného domu súpisné číslo XXX,
postavenej na pozemku parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúceho sa v k. ú. G. B. a B) uloženia povinnosti
žalovanému strpieť výkon práva cesty vlastníka rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v k.
ú. G. B., cez pozemky parcela KN-C č. XXX/X a parcela KN-C č. XXX/X, nachádzajúce sa v k. ú. G. B..
30. Súd tak, pokiaľ ide o časť žaloby uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku

pod písm. A), z právneho hľadiska túto posúdil ako žalobu podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ.
31. Novelou OZ zákon č. 568/2007 Z. z. bol do ust. § 151o doplnený nový odsek 3, ktorý umožňuje
zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu v tých prípadoch, ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného
bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve

cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku
komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii.
32. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

33. Ak ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby podľa ust. § 151o ods. 3 OZ táto
priamo vyplýva z ust. § 151o ods. 3 OZ, ako už bolo vyššie uvedené a žalobca je jej nositeľom za
kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: a) žalobca je vlastníkom stavby, b) vlastník stavbynie je vlastníkom priľahlého pozemku a c) prístup vlastníka k tejto stavbe nemožno zabezpečiť inak ako
cez priľahlý pozemok.
34. Na druhej strane pasívne vecne legitimovaným subjektom je vlastník priľahlého pozemku.

35. Súd sa tak v danom prípade zaoberal primárne splnením všetkých vyššie uvedených podmienok
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
36. V prvom rade sa tak súd zaoberal otázkou, či je možné žumpu postavenú na parcele KN-C č.
XXX/X, k. ú. G. B.É. považovať za samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov v zmysle cit. ust.
§ 118 ods. 1 OZ, teda vec v právnom zmysle. Samotná žalobkyňa, ako to vyplýva aj implicitne z

obsahu jej žalobného návrhu a explicitne jeho petitu, tvrdila (súčasne tak aj vyjadrila právny názor),
že žumpa je súčasťou stavby rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. G. B. evidovaného na LV č. XXXX,
ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a ktorý na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.01.2007 rozhodnutím
Správy katastra Bytča č. G. XX/XXXX zo dňa 26.02.2017 o vklade jej vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností..
37. OZ neobsahuje legálnu definíciu stavby, v ust. § 119 ods. 2 OZ len ustanovuje, že za nehnuteľnosť

sa považuje stavba len v prípade, že je spojená so zemou pevným základom. Stavba teda môže
mať charakter hnuteľnej (§ 119 ods. 1 OZ), ako aj nehnuteľnej veci (ak je spojená so zemou pevným
základom). Judikatúra považuje za stavbu v občianskoprávnom zmysle výsledok stavebnej činnosti,
tak ako ju chápe stavebný zákon a jeho vykonávacie predpisy, pokiaľ výsledkom tejto činnosti je vec
v právnom zmysle, teda spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov vrátane práva vlastníckeho

(nie teda súčasť inej veci). [napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33Cdo/111/1998 zo dňa
30.09.1998, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22Cdo/52/2002 zo dňa 31.01.2002] Súčasť
veci naproti tomu nie je spôsobilým predmetom samostatných dojednaní, ani občianskeho vzťahu.
Je vždy vo vlastníctve vlastníka veci hlavnej a zdieľa preto rovnako právny osud tejto veci. Pretože
sa v dôsledku fyzického spojenia čo aj keď skôr samostatnej veci stane súčasťou inej veci hlavnej,

nadobudne vlastníctvo súčasti vlastník veci aj vtedy, ak vynaložila náklady na zabudovanie, poprípade i
na nadobudnutie súčasti veci od vlastníka rozdielna osoba. Zákonným predpokladom súčasti veci je jej
neoddeliteľnosť bez súčasného znehodnotenia veci hlavnej; je pri tom nerozhodujúce, či sa pri oddelení
znehodnotí súčasť. Znehodnotenie veci nemožno chápať len v úzkom slova zmysle, teda ako zničenie,
či aspoň podstatné poškodenie veci hlavnej pri oddelení súčasti. Znehodnotenie môže znamenať i to,

že vec bude na nižšej úrovni plniť svoju funkciu (znehodnotenie funkčné) a napokon možno uvažovať o
znehodnotenízhľadiskavzhľaduveci(tzv.znehodnotenieestetické).[zrozsudkuNajvyššiehosúduČSR
spis. zn. 3Cz 3/1990 zo dňa 31.01.1990, publikované v Zbierke stanovísk najvyšších súdov a rozhodnutí
súdov ČSFR pod č. R 4/1992]
38. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobkyne na charakter predmetnej žumpy, a túto považoval

za súčasť hlavnej veci - rodinného domu súp. č. XXX, k. ú. G. B. evidovaného na LV č. XXXX vo
vlastníctve žalobkyne. Žumpa je nádrž určená na zachytávanie splaškových odpadových vôd [§ 2 písm.
j) zákona č. 364/2004 Z. z.: použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a
činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení] napojená
odpadovým potrubím na objekt (v danom prípade rodinný dom). Je teda zrejmé, že oddelením žumpy

od rodinného domu, ktorý nie je pripojený na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou (z dôvodu
neexistencie verejnej kanalizácie, ktorý stav bol v čase rozhodovania súdu v prejednávanom prípade
- § 217 ods. 1 CSP) by došlo k znehodnoteniu tohto rodinného domu (funkčnému), ktorý by nebol
nepochybne spôsobilý plniť svoju funkciu - zabezpečenie bývania fyzických osôb - na doterajšej úrovni,
vzhľadom k tomu, že by nebola zabezpečená možnosť odvádzania splaškových odpadových vôd z tohto

rodinného domu.
39. Vychádzajúc z toho, že z pohľadu práva je potrebné na predmetnú žumpu hľadieť ako na súčasť
rodinného domu súp. č. XXX, nebolo možné zriadiť v prospech žalobkyne, ako jej vlastníčky, právo
vecného bremena, a to z dôvodu, že nebola naplnená podmienka uvedená v písm. b) odseku č. 33
odôvodnenia tohto rozsudku, a to že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,

keďže žumpa zdieľa, ako už bolo vyššie uvedené, právny osud hlavnej veci, ktorou je v tomto
prípade práve rodinný dom súp. č. XXX, ktorý je postavený na pozemku parcela KN-C č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2, k. ú. G. B. (vo výlučnom vlastníctve žalobkyne),
ktorý bezprostredne susedí s pozemkom parcelou KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 52 m2 (opäť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne), pričom tento pozemok bezprostredne susedí s

obecnou cestou (parcela KN-C č. XXXXX/XX). Žalobkyňa tak prístupom k stavbe rodinného domu súp.
č. XXX v jej výlučnom vlastníctve nepochybne disponuje, a to práve prostredníctvom pozemkov v jej
výlučnom vlastníctve. V tomto kontexte je súčasne nutné poznamenať, že na danom závere nemení nič
skutočnosť, že predmetná žumpa nesporne nestojí rovnako ako rodinný dom súp. č. XXX na pozemkuparcela KN-C č. XXX/X (vo výlučnom vlastníctve žalobkyne), ale na pozemku parcela KN-C č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V zmysle
cit. ust. čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej

miere. Je nepochybné, že žalobkyňa nepotrebuje k predmetnej žumpe (ako súčasti rodinného domu
súp. č. XXX) prechádzať pravidelne z dôvodu, ako tomu je u samotného rodinného domu (keďže
tento je jej obydlím), ale len sporadicky z dôvodu jej údržby a vyprázdňovania. K tomuto účelu však
nie je nevyhnutné zriaďovať (spôsobom podľa ust. § 151o ods. 3 OZ) v prospech žalobkyne právo
vecného bremena prechodom cez pozemok vo vlastníctve žalovaného parcela KN-C č. XXX/X (nie už

parcelu KN-C č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne), keďže k tomuto účelu má žalobkyňa zákonné
právo podľa cit. ust. § 127 ods. 3 OZ. V cit. ust. § 127 ods.3 OZ je upravené tzv. legálne bremeno, z
ktorého pre vlastníka (v prejednávanom prípade žalovaného) susediaceho pozemku (v prejednávanom
prípade pozemku parcela KN-C č. XXX/X) vyplýva obmedzenie, ktoré spočíva v povinnosti umožniť
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoj pozemok za predpokladu, že to nevyhnutne
vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacej stavby (v tomto prípade stavby rodinného domu súp.

č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne). Nevyhnutnou údržbou treba rozumieť nielen opravy, ale
aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým a iným, najmä bezpečnostným predpisom,
napríklad predpisom o požiarnej ochrane a pod. a obhospodarovanie susediacej stavby možno chápať
ako každú inú nevyhnutnú hospodársku činnosť, ktorú vlastník stavby musí vykonať, aby nezmaril
výsledky hospodárskej činnosti vo vlastnej stavbe.

40. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v časti, ako je táto uvedená v odseku č. 29 odôvodnenia
tohto rozsudku pod písm. A) zamietnuť. Na margo tohto záveru si súd dovolí poznamenať, že ani
v prípade právnej argumentácie spočívajúcej v tom, že predmetnú žumpu je potrebné z právneho
hľadiska považovať za samostatnú stavbu - samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov, nebolo
by možné žalobe v časti označenej pod písm. A) vyhovieť, keďže žalobkyňa by v takomto prípade

nebola vlastníčkou predmetnej žumpy, keďže predmetom prevodu vlastníctva podľa darovacej zmluvy
zo dňa 16.01.2007 (uzavretej na strane darcu N. L. a na strane obdarovaného žalovanou) žumpa
ako samostatný predmet vlastníctva nepochybne nebola. [taktiež ani v prípade, že by bolo možné
považovať predmetnú žumpu za príslušenstvo rodinného domu súp. č. 544 podľa ust. § 121 ods. 1 OZ;
Príslušenstvo veci môže byť prevedené na nového nadobúdateľa, a to buď súčasne s hlavnou vecou,

alebo nezávisle na tomto prevode; neprechádza však vždy bez ďalšieho na nadobúdateľa hlavnej veci.
V zmluve o prevode nehnuteľnosti preto musia byť popri hlavnej veci uvedené a riadne identifikované aj
veci, ktoré sú jej príslušenstvom.; k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČSR spis. zn. 4Cz 25/1985 zo dňa
04.07.1985publikovanývZbierkestanovísknajvyššíchsúdovarozhodnutísúdovČSSRpodč.R7/197)]
41. Pokiaľ ide o časť žaloby uvedenej v odseku č. 29 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. B), sú k tejto

dáva do pozornosti, že v zmysle cit. ust. čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zo znenia tohto ustanovenia
ÚstavySRvyplýva,žesúdvrozhodnutínemôžeuložiťstranesporuprávnupovinnosť,pokiaľbyuloženie
takejto povinnosti strane sporu nemalo zákonný podklad. (a to vrátane zmluvného podkladu). Žalobkyňa
však v konaní nepreukázala, že by (či už ako vlastníčka rodinného domu súp. č. XXX alebo v inom

postavení) disponovala akýmkoľvek právom vzťahujúcim sa k pozemku žalovaného parcele KN-C č.
XXX/X, k. ú. G. B. spočívajúcim v práve po tomto pozemku prechádzať (či už peši, alebo motorovým
vozidlom). Súčasne ak ide o pozemok parcela KN-C č. XXX/X, žalovaný logicky nemôže trpieť výkon
práva cesty žalobkyne ako vlastníčky rodinného domu súp. č. XXX, keďže táto je toho času súčasne
vlastníkom aj pozemku parcely KN-C č. XXX/X (teda vec panujúca a vec slúžiaca sú vo vlastníctve

rovnakého subjektu a pojmovo je tak vylúčená existencia vecného bremena spočívajúca v práce cesty
vlastníka stavby súp. č. XXX cez pozemok parcela KN-C č. XXX/X). Na základe uvedeného tak súd
žalobný návrh aj v tejto časti zamietol. Na margo súd opätovne považuje dodať, že aj v prípade zriadenia
práva vecného bremena v prospech žalobkyne na základe jej žalobného návrhu v prejednávanej veci
podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ, nebolo by možné súčasne uložiť žalovanému povinnosť výkon tohto

práva žalobkyňou strpieť, keďže právo vecného bremena podľa cit. ust. § 151o ods. 3 OZ vzniká až
právoplatnosťourozhodnutiasúduojehozriadení,tedavčaserozhodovaniasúduojehozriadení,takéto
právo neexistuje a nie je tak možné ukladať vlastníkovi (priľahlého) pozemku takéto (zatiaľ nejestvujúce)
právo strpieť.
42. Podľa ust. čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
43. Podľa ust. čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnejspravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
45. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.
47. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa ust. § 148 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom do
30.6.2016, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil.
Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti

tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
49. Súd v ďalšom v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol týmto rozsudkom aj o nároku na náhradu
trov konania. Sporovým stranám náhradu trov konania nepriznal a v zmysle cit. ust. § 255 ods. 2 CSP
vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Pri tomto
svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že procesné zavinenie na zastavení konania o časti žaloby,

ktorú zobrala žalobkyňa podaním zo dňa 19.05.2016 späť, nesie žalovaný, keďže žalobkyňa podala
žalobu v tejto časti dôvodne a v priebehu konania túto zobrala späť pre správanie na strane žalovaného
spočívajúce v následnom prevode pozemkov novovytvorených parciel KN-C: č. XXX/X a č. XXX/X na
žalobkyňu.Vtejtočastikonaniabytakmalaprávožalobkyňananáhradutrovkonania(§256ods.1CSP)
Na druhej strane bol však v ostávajúcej časti veci (o ktorej súd meritórne rozhodol týmto rozsudkom, a to

zamietnutím tejto časti žaloby) úspešný žalovaný a v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP by mu voči žalovanej
patrilo právo na náhrada trov konania. Z uvedeného dôvodu tak súd celkovo uzaviera, že každá zo strán
sporu mala úspech vo veci len čiastočný, a preto v zmysle cit. ust. § 255 ods. 2 CSP rozhodol o tom,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Vzhľadom na to, že súčasný CSP priamo neobsahuje úpravu týkajúcu sa náhrady trov štátu, tak ako

tomu bolo v ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd využil čl. 4 ods. 2 CSP a považoval
za spravodlivé, aby trovy štátu (trovy vykonanej ohliadky a znaleckého dokazovania, ktoré vzhľadom
k dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo už nadbytočné (avšak bolo vykonané ešte pred týmto
späťvzatím), znášali s poukazom na pomer úspechu oboch sporových strán, ako to bolo uvedené v
predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku obe strany sporu, a to v rovnakom pomere 50

%, a preto súd o nároku Slovenskej republiky na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).