Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/821/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111227900
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3111227900.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľky G. G., štátnej občianky E.
republiky, bytom V. - H., V. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou, so sídlom
Trenčín, Piaristická 6836 proti odporcovi G. G., štátnemu občanovi E. republiky, bytom V. - H., V.
XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku

OkresnéhosúduTrenčínč.k.27C/215/2011-163zodňa30.septembra2014,vsenátejednohlasne,takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak,

že z hnuteľných vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
pripadajú do vlastníctva odporcu hnuteľné veci, nachádzajúce sa u odporcu: obývacia stena, sedacia
súprava, komoda, luster, autochladnička, autosedačka /výrok I. rozsudku/, z hnuteľných vecí, ktoré
mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pripadá do vlastníctva
odporcu: prívesný vozík PONGRATZ LPA 206/12U, v.č. U5GV0405251022161, SC889537, zakúpený
dňa 12.07.2005 a osobný automobil zn. Škoda Octavia EČV: TN 898BA, obe veci v hodnote 3 300,-

eur /výrok II. rozsudku/, z hnuteľných vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov pripadá do vlastníctva navrhovateľky kočík zn. Steggi Lux, zakúpený dňa
01.08.2002 /výrok III. rozsudku/, odporcovi prikázal k úhrade dlh zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 21.02.2007 č. úverového účtu 1162378 5 02 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s.,
so sídlom Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004 /výrok IV. rozsudku/, odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu čiastku 5 650,80 eur, do 90 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku /výrok V. rozsudku/, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol /výrok VI. rozsudku/ a
nakoniec si rozhodnutie o náhrade trov konania vyhradil na dobu do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku /výrok VII. rozsudku/. Na odôvodnenie svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že z
vykonaného dokazovania bolo zistené, že manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 06.10.2001, bolo
právoplatne rozvedené dňa 12.11.2008. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov
nedošlo dohodou a preto bolo potrebné vykonať vyporiadanie na základe návrhu navrhovateľky, ktorý

bol učinený do 3 rokov od zániku ich manželstva /09.11.2011/. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že
za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci: obývaciu stenu, sedaciu súpravu, komodu, luster,
autochladničku, detskú autosedačku, ktoré sa nachádzajú u odporcu. Navrhovateľka na pojednávaní
súdu dňa 09.10.2012 prehlásila, že uvedené hnuteľné veci nechce, odporca uviedol, že z hnuteľných
vecí chce iba autosedačku a autochladničku. Obaja účastníci na pojednávaní prehlásili, že v prípade,
že tieto hnuteľné veci súd prikáže do vlastníctva protistrane, nepožadujú na vyrovnanie podielu za

tieto veci žiadnu sumu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že chce prikázať do vlastníctva kočík zn. Steggi
Lux, zakúpený dňa 01.08.2002, ktorý sa tiež nachádza u odporcu. Uvedené medzi účastníkmi spornénebolo. Ďalej medzi účastníkmi nebolo sporné, že za trvania manželstva zakúpili aj prívesný vozík
PONGRATZ LPA 206/12U za kúpnu cenu 17 980,- Sk, čo napokon vyplynulo aj z faktúry č. 228/2005
zo dňa 11.07.2005 vrátane príjmového pokladničného dokladu č. 228/2005 zo dňa 12.09.2005. Na

pojednávaní dňa 09.10.2012 účastníci ďalej zhodne prehlásili, že za trvania manželstva zakúpili osobné
motorové vozidlo zn. Škoda Octavia EČV: TN 898BA za kúpnu cenu 554 400,- Sk, ktorá vyplynula aj
zo splátkového kalendára k leasingovej zmluve zo dňa 11.12.2003, pričom zhodne súhlasili, že cena
prívesného vozíka a osobného motorového vozidla spolu ku dňu vyporiadania je 3 300,- eur. Účastníci
ďalej zhodne súhlasili na pojednávaní dňa 24.06.2014, aby tieto hnuteľné veci, resp. ich hodnota 3

300,- eur bola medzi účastníkov započítaná rovným dielom. Medzi účastníkmi nebolo sporné ani to, že
dňa 20.12.2006 uzavreli ako spoludlžníci s veriteľom-Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom
úvere č. 0274123534, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov spoludlžníkom vo
výške 16 596,96 eur/500 000,- Sk, ktorý sa zaviazali vrátiť v 239 mesačných splátkach po 127,23 eur/3
833,- Sk, počnúc dňom 20.01.2007 a konečnou splatnosťou úveru 20.11.2026. Predmetné peňažné
prostriedky boli podľa zhodných tvrdení účastníkov použité na rekonštrukciu rodinného domu odporcu

v obci Melčice-Lieskové, k.ú. Zemianske Lieskové, ktorý je vedený v katastri nehnuteľností na LV
č. 217. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že splátky tohto úveru splácal počas trvania manželstva
i po jeho zániku odporca, ktorý dňa 01.02.2010 dlh splatil sám v celosti formou refinancovania z
nového úveru č. 275559292. Toto vyplynulo aj z potvrdenia veriteľa - Slovenskej sporiteľne, a.s. zo
dňa 17.10.2012, z ktorého zároveň súd zistil, že od 30.11.2006 do 12.11.2008 bolo na tento úver

zaplatených v splátkach celkom 3.015,84 eur/90 855,30 Sk, ktorú skutočnosť účastníci nerozporovali.
Ku dňu vyporiadania teda dlh účastníkov z danej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.12.2006
neexistoval. Účastníci nerozporovali ani fakt, že za trvania manželstva dňa 21.02.2007 uzavreli ako
spoludlžníci s veriteľom- Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov /medziúveru č. 1162378

7 05/ spoludlžníkom vo výške 3 319,39 eur/100 000,- Sk, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý zmení na stavebný úver
č. 1162378 5 02 vo výške 1 991,63 eur/60 000,- Sk. Sporná medzi účastníkmi zostala skutočnosť,
či boli Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. poskytnuté peňažné prostriedky 3 319,39 eur použité na
rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve odporcu alebo nie. Navrhovateľka svoje tvrdenie,

že prostriedky na takúto rekonštrukciu použité boli, odvodzovala predovšetkým z existencie samotného
úveru, ktorý bol úverom účelovým ako i zo zoznamu dokladov účelového použitia Prvej stavebnej
sporiteľne, a.s.. Odporca tvrdil, že peniaze zo stavebného úveru neboli použité na rekonštrukciu domu,
ale len na bežný chod domácnosti. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie
výsluchom svedkov Unčíka a Michalca, ktorí mali potvrdiť, že prerábka jeho domu bola dokončená

už vo februári 2007, keďže Unčík vykonával rekonštrukciu kúpeľne a G. maliarske práce. Podľa
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21.02.2007 veriteľ - Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s. poskytla stavebnému sporiteľovi/dlžníkovi - navrhovateľke a spoludlžníkovi - odporcovi
na ich požiadanie na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
mimoriadny medziúver a následne stavebný úver. Navrhovateľke a odporcovi ako spoludlžníkom bol

poskytnutý mimoriadny medziúver pod č. 1162378 7 05 vo výške 3 319,39 eur/100.000,- Sk, pričom
po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný
úver pod č. 1162378 5 02 vo výške cca 1 991,63 eur/60.000,- Sk, pričom presná výška stavebného
úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy po pridelení cieľovej sumy. Spoludlžníci sa
zaviazali spoločne a nerozdielne do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru

7,19 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,91 eur/600,- Sk a na účet stavebného
sporenia poukazovať pravidelne mesačne vklad vo výške 13,28 €/400,- Sk, až do nasporenia 40 %
cieľovej sumy. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa odporcovia 1/ a 2/ zaviazali
splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške
29,05 eur/875,- Sk. Účelom mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru podľa bodu 2/ zmluvy

bolo: a/ nadobudnutie vlastníctva bytu, rodinného domu alebo bytového domu, b/ výstavba, prístavba,
nadstavba, vstavba alebo stavebné úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné
úpravy bytu, c/ modernizácia bytu, bytového domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce
na nich, d/ nadobudnutie vlastníctva stavebného pozemku na účel výstavby rodinného domu alebo
bytového domu, e/ nadobudnutie vlastníctva pozemku, na ktorom sa už nachádza rodinný dom alebo

bytový dom, f/ nadobudnutie vlastníctva nebytových priestorov v bytovom dome na účel prestavby
nebytových priestorov na byt, g/ prestavba nebytových priestorov na byt, h/ úhrada podielu bytovému
družstvu na účel nadobudnutia bytu, i/ úhrada záväzkov súvisiacich s účelmi uvedenými v písmenách
a/ až h/. Dlžníci sú dohodnutým účelom viazaní, t.j. mimoriadny medziúver alebo stavebný úver môžupoužiť na financovanie bytových potrieb zvolenou formou na území Slovenskej republiky. Dlžníci sa
zároveň zaviazali použiť celú sumu poskytnutého mimoriadneho medziúveru alebo stavebného úveru
na stavebný účel, na realizáciu, ktorého sa mimoriadny medziúver alebo stavebný úver poskytuje.

Podľa podmienok vyplatenia /čl. IV zmluvy/ sa výplaty uskutočnia po pridelení cieľovej sumy zmluvy o
stavebnom sporení, pokiaľ nemohlo nastať vyplatenie na základe medziúveru. V každom prípade sa
však musia predložiť nasledovné podklady: podpísaná zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere, notárska zápisnica ako exekučný titul spísaná s dlžníkom a spoludlžníkom, pričom úplné
vyplatenie prostriedkov úveru nastane až po zdokladovaní účelovosti použitia prostriedkov v zmysle

dohody uzatvorenej s Ministerstvom financií SR. Podľa zoznamu dokladov účelového použitia zo
dňa 05.03.2007 navrhovateľka v súlade so zmluvou veriteľovi - Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. dňa
05.03.2007 predložila doklady účelového použitia vyplateného medziúveru k č. zmluvy o stavebnom
sporení 1162378 5 02, a to: kuchynská linka na dokladovanú sumu 50.000,- Sk, elektroinštalačný
materiál na sumu 8.796,50 Sk, laminátová podlaha na sumu 20.823,- Sk, inštalačný materiál na
sumu 3.333,- Sk, vložka FAB, kovanie bezpečnostné na sumu 7.655,- Sk, alukryl na sumu 138,- Sk,

elektroinštalačný materiál na sumu 3.240,- Sk, klince na sumu 44,50 Sk, farba prášková na sumu
90,- Sk, všetko v celkovej hodnote predkladaných účtovných dokladov v počte 9 kusov 100.119,- Sk.
Prílohou zoznamu dokladov sú aj doklady, opatrené pečiatkou Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., a to:
príjmový pokladničný doklad zo dňa 29.12.2006 na sumu 2.000,- Sk ako záloha na kuchynskú linku
a príjmový pokladničný doklad zo dňa 26.01.2007 na sumu 56.000,- Sk za kuchynskú linku, dodací

list na kuchynskú linku zo dňa 26.01.2007 na sumu spolu 56.000,- Sk, pokladničný doklad na kúpu
elektroinštalačného materiálu na sumu 8.796,50 Sk zo dňa 28.12.2006, pokladničný doklad na kúpu
inštalačného materiálu na sumu 3.333,- Sk zo dňa 15.12.2006, pokladničný doklad na kúpu FAB
vložky a bezpečnostného kovania na sumu 7.655,- Sk zo dňa 10.01.2007, pokladničný doklad na
kúpu aluksylu na sumu 138,- Sk zo dňa 21.12.2006, pokladničný doklad na kúpu elektroinštalačného

materiálu na sumu 3.240,- Sk zo dňa 18.01.2007, pokladničný doklad na kúpu farieb na sumu 90,- Sk
zo dňa 13.10.2006. Na základe vykonaného dokazovania súd uveril navrhovateľke, že prostriedky vo
výške 3 319,39 eur, poskytnuté účastníkom konania ako spoludlžníkom veriteľom - Prvou stavebnou
sporiteľňou na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21.02.2007,
boli účastníkmi použité na rekonštrukciu rodinného domu vo výlučnom vlastníctve odporcu, konkrétne

na refinancovanie kúpy kuchynskej linky, elektroinštalačného a inštalačného materiálu, laminátovej
podlahy, zámkovej vložky FAB a bezpečnostného kovania, klincov a farieb, a teda navrhovateľka v
tomto smere uniesla dôkazné bremeno tak, ako sa toho dožadoval odporca. Predovšetkým, išlo o
mimoriadny medziúver a stavebný úver, ktorý podľa § 11 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom
sporení a podľa čl. I bod 2 zmluvy zo dňa 21.07.2007 je možné použiť len a výlučne na účely v tomto

zákonnom ustanovení uvedené, medzi ktoré patrí o.i. prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné
úpravy rodinného domu, modernizáciu rodinného domu alebo na udržiavacie práce na ňom. Prostriedky
poskytnuté účastníkom konania na základe zmluvy zo dňa 21.02.2007 boli teda účelovo viazané. Na
preukázanie účelu ich vyplatenia navrhovateľka ako jeden zo spoločne a nerozdielne zaviazaných
dlžníkov predložila veriteľovi dňa 05.03.2007 zoznam dokladov účelového použitia, podľa ktorého boli

k neskôr vyplatenému medziúveru predložené doklady o účele jeho použitia, ktoré sa všetky týkajú
nákupu zariadení a materiálov, ktoré svojim charakterom predstavujú jednotlivé položky rekonštrukcie
nehnuteľnosti. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že išlo o príjmové pokladničné doklady, resp.
pokladničné bločky, ktoré všetky pochádzali z decembra 2006 až januára 2007, čo napokon zodpovedá
tvrdeniu samotného odporcu o ukončení rekonštrukcie domu najneskôr vo februári 2007, nakoľko

poskytnuté peňažné prostriedky mali kryť nákup práve týchto, skôr zakúpených materiálov a zariadení.
Je totiž všeobecne známe, že stavebné sporenie funguje na princípe refinancovania na stavebné
účely vynaložených nákladov stavebného sporiteľa, resp. dlžníka. Vedomosť o takomto fungovaní
systému stavebného sporenia a stavebných úverov napokon prejavil aj odporca, ktorý sám potvrdil,
že stavebná sporiteľňa poskytuje prostriedky na preplatenie bločkov starých až 5 rokov. Skutočnosť, či

ku konkrétnemu dňu 05.03.2007 bola rekonštrukcia domu odporcu už ukončená alebo nie, je však pre
posúdenie veci irelevantná, pretože z navrhovateľkou predložených listinných dôkazov vyplýva, že úver
vo výške 3 319,39 eur bol účastníkmi použitý na refinancovanie rekonštrukcie rodinného domu odporcu,
prebiehajúcej do februára 2007. Odporca pritom svoje tvrdenie, že suma 3 319,39 eur nebola použitá
na rekonštrukciu nehnuteľnosti nepreukázal, pričom na rozdiel od jeho názoru, súd mal vzhľadom na

doklady predložené navrhovateľkou za to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje práve jeho.
Na preukázanie svojho tvrdenia, že peniaze boli spotrebované na bežný chod domácnosti a tvrdenia,
že materiály a zariadenia, uvádzané v zozname dokladov účelového použitia zo dňa 05.03.2007, boli
zakúpené z prostriedkov, poskytnutých účastníkom Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe zmluvyo splátkovom úvere zo dňa 20.12.2006, neoznačil žiadne dôkazy a uvedené tak zostalo len v rovine
subjektívnehonázoruodporcu.Súdpritomzamietolnávrhodporcunadoplneniedokazovaniavýsluchom
svedkov Unčika a Michalca, nakoľko mal za to, že výpoveď týchto osôb nemá pre rozhodnutie vo

veci žiaden význam, pretože skutočnosť, ktorú ňou chcel odporca preukázať, a to či rekonštrukcia
domu odporcu bola ukončená vo februári 2007 alebo už skôr, nemá vzhľadom na vyššie uvedené,
na posúdenie veci žiaden vplyv. Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že splátky toho úveru od
počiatku spláca navrhovateľka. Podľa potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. zo dňa 23.10.2012
bola odo dňa podpisu zmluvy 21.02.2007 do dňa zániku manželstva účastníkov 12.11.2008 na konto

stavebného sporenia navrhovateľkou poukázaná suma spolu 268,92 eur a na konto medziúveru č.
1162378 7 05 splátky vo výške 378,48 eur. Odo dňa 21.02.2007 do dňa zániku manželstva účastníkov
12.11.2008 teda odišla z účtu navrhovateľky na predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere suma spolu 647,40 eur. Odo dňa 13.11.2008 do dňa 31.12.2010, kedy došlo k
prideleniu cieľovej sumy a k zániku konta medziúveru, navrhovateľka na konto medziúveru č. 1162378
7 05 poukázala sumu spolu 517,92 eur. Odo dňa 13.11.2008 do dňa podania správy 22.10.2012

navrhovateľkanakontostavebnéhosporeniaastavebnéhoúveruč.1162378502poukázalasumuspolu
984,38 eur. Uvedené zodpovedá aj výpisom z konta sporenia č. 1162378 5 02 a k nemu prislúchajúcemu
konta medziúveru č. 1162378 7 05 za rok 2008, 2009 a 2010 a výpismi z konta stavebného úveru
č. 1162378 5 02 za obdobie od 01.01.2008 do 10.07.2014, podľa ktorých navrhovateľka za obdobie
od 01.01.2008 do dňa právoplatnosti rozvodu účastníkov 12.11.2008 na účet sporenia zaplatila sumu

132,80 eur a na účet medziúveru sumu 199,20 eur /spolu suma 332,- eur/. Za obdobie od 13.11.2008
do dňa 31.12.2010 navrhovateľka na účet sporenia zaplatila sumu 345,28 eur a na účet medziúveru
sumu 517,92 eur, spolu suma 863,20 eur. Ku dňu 31.12.2010 došlo k poskytnutiu cieľovej sumy, k
zúčtovaniu konta sporenia a konta medziúveru a následne, odo dňa 01.01.2011 navrhovateľka hradila
už len jednu položku - splátky stavebného úveru, pričom za obdobie od 01.01.2011 do dňa 10.07.2014

navrhovateľka na zaplatila sumu spolu 1.247,87 eur. Podľa výpisu z jej účtu na august 2014 a potvrdenia
o odpísaní prostriedkov z účtu navrhovateľky zo dňa 11.09.2014 za obdobie od 10.07.2014 do dňa
16.09.2014 navrhovateľka uhradila sumu 2 x 29,05 eur, t.j. 58,10 eur. Z uvedeného vyplynulo, že celkom
navrhovateľka na predmetnú zmluvu odo dňa jej uzavretia 21.07.2012 do dňa právoplatnosti rozvodu
12.11.2008 zaplatila sumu 647,40 eur a odo dňa 13.11.2008 do dňa 16.09.2014 sumu 2 169,17 eur.

Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a 4, § 150, §
451 ods. 1 a § 454 Občianskeho zákonníka. Okrem uvedených ustanovení právnych predpisov súd
prvého stupňa vychádzal i z ustálenej súdnej judikatúry. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa
09.11.2006sp.zn.22/Cdo/999/2006vkonaníovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov
súd vyporiada len tie veci /majetok/ patriace do tohto spoluvlastníctva, ktoré účastníci urobili predmetom

konania. Ak žiadny z účastníkov nepožiadal o to, aby mu bola vrátená určitá suma vynaložená z jeho
oddelenýchprostriedkovnazískaniespoločnejveci,bolobyprekročenímnávrhunadrámecustanovenia
§ 153 ods. 2 O.s.p., pokiaľ by súd takýto zápočet vykonal. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSSR
sp. zn. 4Cz/10/1966, R 46/1966 pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nemožno ponechať
stranou ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa

zhodnotenia Najvyššieho súdu ČSSR z 03.02.1972 sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972 Občiansky zákonník
nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú
spojené s ich bezpodielových spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy
totiž podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Ak tieto

vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ustanovenia § 496 Občianskeho zákonníka
vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie, primerane použiť ustanovenia § 149 a 150 Občianskeho zákonníka a vykonať aj vyporiadanie
pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v
súvislostisichhospodárskymaspotrebnýmspoločenstvom.PodľauzneseniaKrajskéhosúduvNitresp.

zn. 25Co/5/2007 v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vyporiadanie
vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú
aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo všeobecnosti by mali byť medzi účastníkov
rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov. Vždy treba dbať aj na to, aby účastníkom

bolo zrejmé, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci a práva podľa zistenia súdu patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej súd uviedol, že v prejednávanej veci žiaden z
účastníkov nežiadal, aby sa súd odchýlil od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké a
počas konania ani nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto postup. Pokiaľide o predmet vyporiadania, vyššie uvedené hnuteľné veci nadobudli účastníci za trvania manželstva
spôsobom, na ktorý sa nevzťahuje výnimka podľa § 143 Občianskeho zákonníka. Patria teda do masy
ich bezpodielového spoluvlastníctva a treba ich vyporiadať. Súd teda odporcovi prikázal do výlučného

vlastníctva hnuteľné veci, nachádzajúce sa u odporcu, špecifikované vo výroku rozsudku, pričom s
ohľadom na skutočnosť, že ich nechcel ani jeden z účastníkov, prihliadol na to, že veci sa nachádzajú u
odporcu a nebolo by účelné a hospodárne vynaložiť ďalšie náklady na ich presťahovanie, a poukazom
na to, že navrhovateľka nežiada, aby titulom vyporiadania týchto hnuteľných vecí jej odporca vyplatil
akúkoľvek sumu. Pokiaľ ide o osobný automobil a prívesný vozík, súd ich prikázal odporcovi, ktorý

prejavil o ne záujem. Navrhovateľke sa zo spoločných hnuteľných vecí dostal len kočík, preto by mal
odporca navrhovateľke uhradiť na vyrovnanie jej podielu sumu 1 650,- eur /hodnota motorového vozidla
a prívesného vozíka 3 300,- eur/2/, tak aby každý z nich získal zo spoločného majetku rovnakú hodnotu.
Čo sa týka kočíka, súd ho prikázal navrhovateľke, proti čomu odporca nenamietal s tým, že nežiadal
od navrhovateľky vyplatenie polovice jeho hodnoty. Taktiež bolo potrebné vyporiadať spoločný záväzok
účastníkov zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21.02.2007, uzavretej

s veriteľom- Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s.. Súd vzhľadom na skutočnosť, že spoločný záväzok
účastníkov zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 21.02.2007, uzavretej
s veriteľom-Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. bol čerpaný za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti
odporcu, prikázal odporcovi úhradu zostatku dlhu zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 21.02.2007 č. úverového účtu 1162378 5 02 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., so sídlom

Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, z ktorého ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu o vyporiadaní
BSM účastníkov /30.09.2013/ zostáva uhradiť ešte suma 1.103,90 eur /38 mesačných splátok x 29,05
eur/. V konaní bolo pritom zistené, že peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 eur, získané účastníkmi
na základe tejto zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, boli použité na rekonštrukciu
nehnuteľnosti, rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Takto získané prostriedky,

patriace do masy BSM, potom boli použité na výlučný majetok odporcu a odporca je podľa § 150
Občianskeho zákonníka povinný nahradiť navrhovateľke, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na
tento jeho ostatný majetok. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že za trvania manželstva bola z účtu
navrhovateľky vyplatená na zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere suma spolu 647,40
eur, a teda odporca je povinný nahradiť navrhovateľke polovicu tejto sumy /ktorá predstavuje časť zo

spoločných prostriedkov BSM, vynaložených navrhovateľkou na ostatný majetok odporcu, pričom druhá
polovica predstavuje časť zo spoločných prostriedkov BSM, vynaložených na ostatný majetok odporcu
samotným odporcom/, t.j. sumu 323,70 eur. Po zániku BSM účastníkov konania navrhovateľka ďalej
sama plnila dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., čiže zo svojho výlučného majetku vynaložila hodnotu
na plnenie spoločného dlhu účastníkov, vzniknutého za trvania manželstva, prostriedky ktorým získané

ale boli v celosti použité na ostatný majetok /rodinný dom/ odporcu, čím za iného plnila to, čo by mal plniť
sám, a teda jej titulom bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu patrí náhrada celej sumy, uhradenej
v tomto období, t.j. Sumy 2.169,17 eur. Záväzok zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 20.12.2006,
uzavretej s veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. za trvania manželstva súd vyporiadať nemohol, nakoľko
ku dňu rozhodnutia súdu už neexistoval. Po zániku manželstva totiž odporca dňa 01.02.2010 predčasne

splatil spoločný záväzok účastníkov konania z tejto zmluvy tak, že na účet veriteľa poukázal titulom
zmluvy o splátkovom úvere sumu 15.343,37 eur. Peňažné prostriedky vo výške 16.596,96 eur, získané
účastníkmi na základe tejto zmluvy o mimoriadnom medziúvere splátkovom úvere, však boli použité na
rekonštrukciu nehnuteľnosti, rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve odporcu. Takto získané
prostriedky, patriace do masy BSM, teda taktiež boli použité na výlučný majetok odporcu a odporca

je aj v tomto prípade podľa § 150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť navrhovateľke, čo sa zo
spoločného majetku počas trvania BSM vynaložilo na tento jeho ostatný majetok. Podľa potvrdenia
Slovenskej sporiteľne, a.s. bola za trvania manželstva účastníkov v splátkach uhradená suma spolu
3.015,84 eur/90.855,30 Sk, a teda odporca je povinný nahradiť navrhovateľke polovicu tejto sumy /ktorá
predstavuje časť zo spoločných prostriedkov BSM, vynaložených navrhovateľkou na ostatný majetok

odporcu, pričom druhá polovica predstavuje časť zo spoločných prostriedkov BSM, vynaložených na
ostatný majetok odporcu samotným odporcom/, t.j. Sumu 1.507,93 eur. Pokiaľ odporca po zániku
manželstva dlh vyplatil jednorazovo, sumou 15.343,37 eur, súd konštatoval, že ide o jeho výlučné
prostriedky, ktoré vynaložil síce na spoločný dlh účastníkov, vzniknutý za trvania manželstva, ktorý
ale bol v celosti použitý na jeho ostatný majetok /rodinný dom/, ktorý má vo výlučnom vlastníctve

a od navrhovateľky nemôže tak požadovať žiadnu sumu, nakoľko táto sa na jeho účet bezdôvodne
neobohatila. Na základe uvedeného súd odporcu zaviazal, aby navrhovateľke na dorovnanie zaplatil
ešte sumu 5.650,80 eur /1.650,- eur + 1.507,93 eur + 323,70 eur + 2.169,17 eur/. Vo zvyšku návrhu v
častiozaplateniepeňažnejsumynadorovnaniepodielunavrhovateľky,t.j.včastiozaplatenie100,78eursúd návrh zamietol. Rozhodnutie o tom, že súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. zložitosťou konkrétnej
prejednávanej veci a jej predmetom.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uviedol, že svojím odvolaním napáda výroky
rozsudku I. /ktorým bolo rozhodnuté, že do vlastníctva odporcu hnuteľné veci, nachádzajúce sa u
odporcu: obývacia stena, sedacia súprava, komoda, luster, autochladnička, autosedačka/, IV. /ktorým
súd odporcovi prikázal k úhrade dlh zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo

dňa 21.02.2007 č. úverového účtu 1162378 5 02 v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s./ a V. /ktorým súd
odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu čiastku 5 650,80 eur/ a to
z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo výroku I. rozsudku
súd prvého stupňa určil, ktoré hnuteľné veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadajú
do vlastníctva odporcu. Petit rozhodnutia je však neurčitý, nejasný a nevykonateľný. Hnuteľné veci

nie sú dostatočne špecifikované. Okrem toho do týchto hnuteľných vecí súd prvého stupňa zahrnul
aj autosedačku, ktorá podľa tvrdení odporcu na pojednávaní dňa 29.5.2012 bola dcére účastníkov
darovaná matkou odporcu a teda do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí a nemôže byť
predmetom vyporiadania. Odporca ďalej namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že splátky na úver
zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0274123534, ktorý úver bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu

odporcu, boli platené z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takáto skutočnosť,
alebo skutočnosť, či boli platené z výlučných prostriedkov odporcu nebola predmetom dokazovania.
Súd prvého stupňa však napriek tomuto dospel k záveru, že boli platné zo spoločných prostriedkov a
takto bol potom odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.507,93 eur ako kompenzáciu za tieto
peňažné prostriedky. Okrem toho v splátkach úveru neboli zahrnuté len peňažné prostriedky použité

na rekonštrukciu rodinného domu odporcu ale aj náklady na úver, t.j. napríklad úroky. Skutočná suma
peňažných prostriedkov, ktorá bola použitá na majetok odporcu je tak oveľa nižšia a je ju potrebné ustáliť
v rámci dokazovania znalcom. Ďalej odporca namietal závery súdu prvého stupňa ohľadne peňažných
prostriedkov, ktoré boli účastníkom poskytnuté na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 21.2.2007. Počas konania zostala medzi účastníkmi sporná skutočnosť, či tieto

peňažné prostriedky boli použité na výlučný majetok odporcu. Súd prvého stupňa uveril navrhovateľke,
že to tak bolo, napriek tomu, že odporca tvrdil, že rekonštrukcia jeho rodinného domu, na ktorú
mali byť prostriedky použité, bola dokončená najneskôr vo februári 2007, pričom stavebný úver bol
poskytnutý až dňa 21.7.2007, čiže po rekonštrukcii. Aj všetky príjmové doklady a pokladničné bločky,
ktorými sa dokladovalo čerpanie stavebného úveru pochádzali z obdobia december 2006 až január

2007. Tieto skutočnosti však súd prvého stupňa pri rozhodovaní nevzal do úvahy. Peňažné prostriedky
stavebného úveru boli vložené na osobný účet navrhovateľky, tá ich použila na svoje osobné účely a
nič z nich nebolo použité na rekonštrukciu rodinného domu odporcu. Odporca sa na súde snažil brániť
tvrdeniami a svedeckou výpoveďou svedkov, ktorý by mohli tieto jeho tvrdenia potvrdiť, súd však tieto
dôkazy nepovažoval za potrebné vykonať a svedkov nevypočul. Svoje rozhodnutie potom založil iba na

tvrdeniach navrhovateľky a nie na náležitom zistení skutočného stavu veci. Podľa skutočného stavu veci
mal byť stavebný úver prikázaný práve navrhovateľke, ktorá mala všetky peňažné prostriedky z neho k
dispozícii a použila ich na odporcovi neznámy účel, v dôsledku čoho mala byť zaviazaná vrátiť odporcovi
polovicu hodnoty finančných prostriedkov, ktoré boli na tento stavebný úver počas trvania manželstva
vynaložené, t.j. 323,70 eur. Na základe toho odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľke prikáže k úhrade dlh zo stavebného úveru, zaviaže
navrhovateľku zaplatiť odporcovi do troch dní 323,70 eur, odporcu zaviaže zaplatiť navrhovateľke
sumu 1.650,- eur na vyrovnanie hodnoty motorového vozidla a prívesného vozíka, ktoré boli odporcovi
prikázané do vlastníctva a sumu 1.507,93 eur, resp. sumu zníženú o úrok a náklady úveru, a to formou
mesačných splátok po 40,- eur a navrhovateľku zaviaže zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho

konania, alternatívne zruší napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vráti na ďalšie konanie a
rozhodnutie.
Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací podľa § 212 ods. 1 a 2 písm. d) O.s.p. preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa v celom rozsahu súc viazaný odvolacími dôvodmi odporcu, bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu si odvolací
súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2

O.s.p. a k odvolacím námietkam odporcu dodáva nasledovné:

Pokiaľ ide o výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil, ktoré z hnuteľných
vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov pripadajú do vlastníctva odporcu, podľa
názoru odvolacieho súdu rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti spĺňa kritériá presnosti, určitosti,

zrozumiteľnosti a v neposlednom rade aj vykonateľnosti. Je pravdou, že hnuteľné veci uvedené vo
výroku I. rozsudku súdu prvého stupňa sú pomenované len všeobecne /obývacia stena, komoda
a podobne/, bez bližšej špecifikácie z hľadiska ich podoby, veku, spôsobu nadobudnutia, či iného
rozlišovacieho znaku. Na druhej strane si je však potrebné uvedomiť, že medzi účastníkmi v priebehu
konania nebolo sporné, o ktoré hnuteľné veci sa jedná a že všetky tieto sa nachádzajú u odporcu Pre
účastníkov konania, pre ktorých bude tento výrok rozsudku v prípade jeho právoplatnosti záväzný /§

159 ods. 2 O.s.p./, je preto tento výrok dostatočne presný, určitý a zrozumiteľný. Keďže všetky hnuteľné
veci uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa sa nachádzajú u odporcu a
tomuto boli aj pri vyporiadaní prikázané do vlastníctva, žiadnemu z účastníkov nebola v súvislosti s
nimi uložená nejaká povinnosť /napríklad vydať ich/ a odpadá tak možnosť núteného výkonu tejto časti
rozhodnutia cestou súdnej exekúcie a v tejto časti bude rozsudok súdu prvého stupňa vykonateľný dňom

jeho právoplatnosti /podľa § 161 ods. 2 O.s.p. ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je
rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť/.

Medzihnuteľnýmivecami,ktorésúdprvéhostupňavovýrokuI.napadnutéhorozsudkuvyporiadaltak,že
ichprikázaldovlastníctvaodporcusanachádzaajautosedačka,priktorejodporcanamieta,ženepatrído

bezpodielovéhospoluvlastníctvaúčastníkov,pretožesajednaloodarjehomatkypredcéruúčastníkov/§
143Občianskehozákonníka/.Tutrebapripomenúť,ževzmysle§143Občianskehozákonníkaplatí,žev
bezpodielovomspoluvlastníctvemanželovjevšetko,čomôžebyťpredmetomvlastníctvaačonadobudol
niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj
vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,

a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka. Ak niektorý z účastníkov konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov tvrdí, že vec, ktorá bola niektorým z účastníkov nadobudnutá počas trvania ich manželstva, do
ich bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí z dôvodu zákonnej výluky stanovenej v § 143 Občianskeho

zákonníka musí toto svoje tvrdenie preukázať. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že predmetná
autosedačka bola nadobudnutá počas trvania ich manželstva. Ak odporca tvrdí, že napriek tomu táto
autosedačka nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zaťažuje ho dôkazné bremeno na
preukázanie tohto tvrdenia. Odporca toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol a súdu prvého stupňa
nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že v prípade autosedačky by sa jednalo o vec

nepatriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Odporca ďalej namietal záver súdu prvého stupňa o tom, že splátky na úver zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 0274123534, ktorý úver bol použitý na rekonštrukciu rodinného domu odporcu, boli platené
z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď takáto skutočnosť nebola predmetom

dokazovania. Z vykonaného dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvého stupňa vyplynulo, že na
úver čerpaný odporcom na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0274123534 bolo počas manželstva
účastníkov /v období od 30.11.2006 do 12.11.2008/ uhradené spolu 90.855,30 Sk t.j. 3.015,84 eur /
oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 17.10.2012 na č.l. 87/, pričom odporca vypovedal, že
tieto prostriedky platil zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., kam mu počas trvania manželstva

chodila jeho mzda zo zamestnania /výsluch odporcu na pojednávaní dňa 29.5.2012 - zápisnica o
pojednávaní na č.l. 41/. Na základe týchto skutočností je záver súdu prvého stupňa o tom, že uvedená
suma 3.015,84 eur, zaplatená počas trvania manželstva účastníkov na úver zo zmluvy o splátkovom
úvere č. 0274123534, bola zaplatená zo spoločných prostriedkov účastníkov, celkom oprávnený.
Vychádzajúc opäť z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka peňažné prostriedky, ktorými manželia

disponujú počas trvania manželstva je potrebné považovať za prostriedky spoločné, teda patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ibaže by bol preukázaný opak. Ak by teda odporca
tvrdil, že peňažné prostriedky 3.015,84 eur, ktoré boli vynaložené na splácanie úveru zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 0274123534 počas trvania manželstva /viac ako päť rokov po uzatvorenímanželstva/ nepochádzali z bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, musel by svoje tvrdenie
preukázať. Ak ale odporca takúto skutočnosť nielen že nepreukázal, ale ani netvrdil, nebráni nič záveru,
že išlo o spoločné prostriedky účastníkov a to bez toho, aby bolo potrebné túto skutočnosť osobitne

preukazovať.

Ohľadne sumy 3.015,84 eur, o ktorej bolo v konaní zistené, že bola počas trvania manželstva zaplatená
na úver zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0274123534, odporca ďalej v odvolaní tvrdí, že nie všetky
tieto prostriedky boli vynaložené na jeho majetok, keď nimi nebola splácaná len istina úveru použitá

na rekonštrukciu jeho rodinného domu ale aj úroky úveru, prípadne iné náklady úveru. Ani s touto
odvolacou námietkou nemôže odvolací súd súhlasiť. V prípade, že na výlučný majetok niektorého z
manželov budú použité spoločné peňažné prostriedky manželov a druhý z manželov žiada toto pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zohľadniť, je potrebné, aby v zmysle § 150
Občianskeho zákonníka ten z manželov, na majetok ktorého boli vynaložené spoločné prostriedky, tieto
prostriedky nahradil. Ak tieto spoločné prostriedky pochádzali z úveru, ktorý potom manželia počas

trvania manželstva splácali zo spoločných prostriedkov, je spravodlivé, aby sa aj úroky a iné náklady
takéhoto úveru považovali za prostriedky vynaložené na výlučný majetok manžela. Opačný záver, by
viedol k tomu, že manžel na majetok, ktorého boli spoločné prostriedky vynaložené a ktorý tak mal jediný
z úveru prospech, by v podstate nahrádzal do spoločných prostriedkov len istinu úveru, teda získal
bezúročný a beznákladový úver a naopak, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov by bolo zaťažené

úrokmi z úveru, prípadne inými nákladmi úveru a to bez toho, aby za prostriedky tohto úveru bolo
niečo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov získané alebo aby tieto prostriedky boli použité v
prospech oboch manželov. Takýto záver nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vecí a je potrebné
ho odmietnuť ako rozporný zo základným princípom spravodlivosti, na ktorý musí súd pri každom svojom
rozhodovaní dbať.

Nakoniec aj pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu ohľadom použitia peňažných prostriedkov,
ktoré boli účastníkom poskytnuté na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 21.2.2007, aj tu považuje odvolací súd skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za
správne. V konaní bolo preukázané, a nerozporuje to ani odporca, že tieto peňažné prostriedky

úveru boli účastníkom poskytnuté na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere,
pričom účelom mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru podľa zmluvy mohlo byť v zásade len
nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti, výstavba, prístavba, nadstavba, vstavba alebo stavebné
úpravy rodinného domu alebo bytového domu alebo stavebné úpravy bytu, modernizácia bytu, bytového
domu alebo rodinného domu alebo udržiavacie práce na nich, prestavba nebytových priestorov na byt.

Rovnako bolo v konaní preukázané, a odporca to nijako nerozporoval, že účel použitia peňažných
prostriedkov tohto úveru dokladovali účastníci veriteľovi dokladmi o nákladoch na rekonštrukciu,
prípadne zariadenie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve odporcu.

Tu odvolací súd uvádza, že peňažné prostriedky stavebného úveru, resp. medziúveru môžu byť použité

na účely zmluvy o mimoriadnom medziúvere o stavebnom úvere v zásade dvojakým spôsobom. Buď
dlžník úveru priamo z prostriedkov čerpaného stavebného úveru, resp. medziúveru hradí svoje náklady
a záväzky podľa účelu zmluvy /teda napríklad priamo z prostriedkov úveru vyplatí kúpnu cenu bytu,
alebo z týchto prostriedkov zaplatí zhotoviteľovi cenu rekonštrukcie bytu, alebo za tieto prostriedky
nakúpi stavebný materiál, ktorý pri stavbe nehnuteľnosti použije a podobne/ alebo z týchto prostriedkov

len refinancuje už vynaložené náklady, či uhradené záväzky podľa účelu zmluvy /teda napríklad už
zaplatil cenu bytu alebo jeho rekonštrukciu alebo stavebný materiál na stavbu z vlastných, prípadne aj
požičaných prostriedkov a prostriedky zo stavebného úveru, resp. medziúveru mu tieto už vynaložené
prostriedky len nahrádzajú, refinancujú/. Z vykonaného dokazovania v predmetnej právnej veci vyplýva,
že účastníci využili práve druhý z uvedených spôsobov použitia stavebného úveru, resp. medziúveru,

teda refinancovanie. Účastníci uzatvorením zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 21.2.2007, podľa ktorej boli prostriedky úveru účelovo viazané, a neskorším dokladovaním
čerpania úveru sami prejavili vôľu čerpať úver na rekonštrukciu, prípadne zariadenie rodinného domu vo
výlučnom vlastníctve odporcu a takéto použitie formou refinancovania aj svojmu veriteľovi preukázali.
Za tohto stavu je bezvýznamné, kedy skutočne bola ukončená rekonštrukcia rodinného domu odporcu a

preto ani nebolo na túto skutočnosť potrebné vykonať dokazovanie, ktoré odporca súdu prvého stupňa
navrhoval. Odvolací súd je teda toho názoru, že v danej veci nemôže byť žiadna pochybnosť o tom, že
peňažné prostriedky, ktoré boli účastníkom poskytnuté na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 21.2.2007, boli použité na výlučný majetok odporcu a preto je odporca v zmysle§ 150 Občianskeho zákonníka povinný tieto prostriedky pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nahradiť.

Na základe uvedených záverov považoval odvolací súd odvolanie odporcu za nedôvodné a preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že navrhovateľke náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli /§ 224 ods. 1 v

spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p./.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .