Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 14, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010181
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľubomíra Podmaníková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617010181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Ľubomírou Podmaníkovou v trestnej veci obžalovaného

T. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Topoľčanoch 14. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. X., narodený XX.XX.XXXX v Topoľčanoch,
trvale bytom X.
nezamestnaný, na slobode,

uznáva sa vinným, že

hoci mu z ustanovení Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje dieťa a to K., nar.
XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod č.k. 9P/269/2014-21 zo dňa
23.10.2014, právoplatného dňa 03.11.2014 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 150,- Eur
mesačne k rukám matky Q. X., bytom X. 859, vyživovaciu povinnosť si v mieste bydliska a na iných
miestach riadne neplnil, plneniu sa úmyselne vyhýbal tým, že nikde nepracoval, o prácu nejavil záujem,

pretože sa neprihlásil na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a živil sa len príležitostnou prácou,
čím mu za obdobie od 01.10.2014 doposiaľ okrem celkovo zaplatenej sumy vo výške 2 405,- Eur vznikol
dlh na výživnom matke vo výške 2 695,- Eur,
t e d a :

sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona,

z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l)
Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona, v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody obžalovanému ukladá primeranú povinnosť podľa § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona
zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany na základe obžaloby prejednal trestnú vec obžalovaného T. X. a na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne-poškodenej Q. X., svedka - poškodeného K. X.,
prečítaním listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
Hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa nedostavil, termín HP bral
na vedomie, bol poučený o zákonnej možnosti vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

Svedkyňa - poškodená Q. X. vypovedala, že obžalovaný jej mal platiť zvýšené výživné, pokiaľ pracoval
tak osobne jej peniaze dával, začal však piť, prepustili ho a odvtedy výživné neplatí. Výživné bolo určené
vo výške 150 € mesačne. Dokáže sa o syna postarať, ale peniaze jej chýbajú. Čo sa týka výdavkov
na syna, tieto predstavujú cestovné, stravu, internet, telefón a výdavky do školy, čo je suma asi 150
€ mesačne. Od posledného pojednávania obžalovaný výživné nezaplatil v žiadnej výške, za apríl 2017

zaplatil najskôr sumu 100 €, potom sumu 50 €, potom 40 € a za máj 30 €. Za mesiac júl 2016 myslí, že
jej zaplatil 200 € za tento mesiac hoci z predloženého pokladničného dokladu vyplýva, že uhradil za júl
2016 sumu 150 €, zrejme ešte tých 50 € priniesol.

Svedok - poškodený K. X. uviedol, že obžalovaný bol povinný platiť výživné na jeho osobu vo výške 150

€ mesačne k rukám jeho matky, vie, že dlho neplatil, že je dlžný niečo cez 2500 €. Nič mu nekupoval,
nedával mu žiadne darčeky, videl ho raz za mesiac, matka sa o neho stará, má čo potrebuje a vie si
už aj sám zarobiť.

Skutkový stav zistený vo výroku rozsudku bol preukázaný aj ďalšími listinnými dôkazmi, predovšetkým

rodným listom K. X., potvrdením o návšteve školy, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa
23.10.2014, sp. zn. 9P/269/2014, dokladmi o platení výživného, pracovným posudkom a potvrdeniami o
zamestnaní a výške príjmu obžalovaného, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
Sociálnej poisťovne a správou o povesti.

Pokiaľideoosobuobžalovaného,jerozvedený,vodpisezregistratrestovmájedenzáznam,rozsudkom
Vojenského obvodového súdu České Budějovice, sp. zn. 2T/294/79 pre ublíženie na zdraví podľa § 221
ods. 1, ods. 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorým bol uznaný vinným a bol mu uložený trest
odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov nepodmienečne, strata vojenskej a inej hodnosti.
Obžalovaný bol dňa 27.10.1980 Vojenským obvodovým súdom Prešov podmienečne prepustený dňa

27.10.1980abolamuurčenáskúšobnádobanadvaroky,osvedčilsa18.06.1983.Súdnatotoodsúdenie
obžalovaného neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) z dôvodu, že vyššie
uvedené rozhodnutie je zo dňa 17.01.1980, teda spred 37 rokov.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete tohto
rozsudku a spáchal ho obžalovaný. Skutok vykazuje znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 odsek 2 Trestného zákona, pretože obžalovaný najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa

úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného.
Na základe uvedeného je potrebné konštatovať, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15
písm. a) Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený týmto zákonom.Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedeckými výpoveďami Q. X. a K. X.,
a tiež horeuvedenými listinnými dôkazmi. Súd skutok oproti obžalobe upravil vzhľadom k tomu, že
obžalovaný pokračoval v protiprávnom konaní až do vyhlásenia rozsudku (§ 122 ods. 13 Trestného

zákona). Celkový dlh obžalovaného na výživnom je teda vo výške 2 695,- eur. Zároveň súd v skutku
upravil sumu zaplatenú doposiaľ a ustálil ju na sumu 2 405 eur, nakoľko tak to vyplýva z dokladov
preukazujúcich jednotlivé platby výživného zo strany obžalovaného poškodenej a tiež výpovede
poškodenej, pokiaľ ide o mesiac júl 2016, kedy podľa dokladu zaplatil sumu 150 eur, no podľa vyjadrenia
poškodenej zaplatil za júl 2016 sumu 200 eur, čo zhodne ako v prípravnom konaní uviedla poškodená

aj na hlavnom pojednávaní.

Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako prečin menšej závažnosti, ktorý súčasne
prevyšoval závažnosť nepatrnú uvedenú v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona, najmä s poukazom
na spôsob spáchania, okolnosti, pohnútku a mieru zavinenia obžalovaného.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného
zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Svoj čin priznal a

úprimne oľutoval. S poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenie nemohol vysloviť, že doposiaľ viedol
riadny život. Odsúdenie však súd nezohľadnil v zmysle priťažujúcej okolnosti, pretože ide o odsúdenie
spred 37 rokov. V danom prípade základná trestná sadzba za spáchaný prečin je až 3 roky. Vzhľadom
na zistenú jednu poľahčujúcu okolnosť a nezistenú priťažujúcu okolnosť súd ukladal trest postupom
podľa § 38 odsek 2 a odsek 3 Trestného zákona a hornú hranicu trestnej sadzby znížil o jednu tretinu,

teda na 2 roky.
Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnejprevenciebudevprejednávanejvecidosiahnutýuloženímtrestuodňatiaslobodyvovýmere
1 rok pri zohľadnení celkovej doby páchania trestnej činnosti, čo je viac ako 2,5 roka a neuhradenú
čiastku výživného v prospech už t.č. plnoletého syna K., ktorý je stále na výživu zo strany obžalovaného

odkázaný, nakoľko je študentom 3. ročníka Obchodnej akadémie Topoľčany a obžalovaný nemá žiadne
iné vyživovacie povinnosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať svoje jediné dieťa si úmyselne neplní.

S poukazom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ako aj
okolnosti prípadu, súd dospel k záveru, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, preto mu

povolil odklad výkonu trestu odňatia slobody a určil skúšobnú dobu na 2 roky.

Takto uložený trest podľa názoru súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu i osobe páchateľa, je
primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálne i generálnej) a zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V rámci povolenia podmienečného doklad výkonu trestu odňatia slobody súd uložil obžalovanému
primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze, aby zaplatil v skúšobnej dobe zameškané výživné.

Súd bude v skúšobnej dobe, prostredníctvom probačného a mediačného úradníka sledovať spôsob

života podmienečne odsúdeného. Nesplnenie uloženej povinnosti spočívajúce v príkaze zaplatiť v
skúšobnej dobe dlžné výživné počas skúšobnej doby môže byť dôvodom nariadenia výkonu trestu.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré

rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudoknapáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva
výslovne vzdal.