Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44C/215/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314204330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1314204330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou, v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v
zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni:
A. E., C. R., Z. Z. XX, štátny občan SR, o zaplatenie 345,20 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 20.02.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia 345,20
Eur istiny s úrokom z omeškania zo splátok vo výške 9,04 Eur za obdobie od 21.03.2010 do 20.10.2010,

s úrokom z omeškania vo výške 9,0 % ročne zo sumy 345,20 Eur od 21.10.2010 až do zaplatenia a trov
konania a to titulom Zmluvy o splátkovom úvere.

Súd pojednával a rozhodol vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov, keď právny
zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu
dňa 30.10.2014 z dôvodu hospodárnosti s tým, že žiadal, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Nedostavila sa odporkyňa, ktorá mala doručenie predvolania vykázané dňom 19.08.2014, v deň

pojednávania súdu doručila kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vystavenej 30. 10. 2014,
o odročenie pojednávania nežiadala.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: zmluva o splátkovom
úvere č. 0192418267 zo dňa 27.10.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami úverov k 1. 9. 2004,
vyjadrenieodporkynedoručenésúdu28.8.2014sfotokópiamipoštovýchpoukážok,zmluvaopostúpení
pohľadávok zo dňa 27.09.2012 s prílohami č. 1 a 2, pokusom o zmier zo dňa 24.01.2014 a zistil

nasledovný skutkový stav:

Právnypredchodcanavrhovateľa( Slovenskásporiteľňa,a.s.)uzavrelsodporkyňou27.10.2005Zmluvu
o splátkovom úvere č. 0192418267, na základe ktorej poskytol odporkyni splátkový úver v sume 50.000,-
Sk (1.659,70 Eur ), s pevnou úrokovou sadzbou 17,30 % p.a..

V čl. 1 predmetnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že odporkyňa bude úver splácať v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 1.300,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky
20.11.2005, konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.10.2010 .

Odporkyňa si zmluvnú povinnosť spočívajúcu v uhrádzaní pravidelných mesačných splátok neplnila.Pohľadávka navrhovateľa v čase postúpenia predstavovala sumu 2.494,43 Eur, ktorá pozostáva z istiny
1.636,12 Eur, riadneho úroku 227,99 Eur a úroku z omeškania 630,32 Eur. V zmysle zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 1175/2010/CE zo dňa 27.09.2010 pôvodný navrhovateľ ( Slovenská sporiteľňa, a.s. ) ako
postupca postúpil pohľadávku na postupníka - navrhovateľa. Navrhovateľ si týmto návrhom uplatňuje
splátky úveru splatné od 20. 3. 2010 do 20. 10. 2010 v počte 8 a celkovej výške 345,20 Eur.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomne tom smere, že svoj dlh spláca v mesačných splátkach

navrhovateľovi s tým, že mesačná splátka je minimum čo vie posielať, nakoľko má viacero exekúcii,
ktoré musí splácať. Zároveň súdu doručila fotokópie poštových poukážok o splácaní pohľadávky.

Z poštových poukážok odporkyne súd zistil, že po postúpení predmetnej pohľadávky zo Slovenskej
sporiteľne a.s. na súčasného navrhovateľa došlo k čiastočnej úhrade záväzku a to 16 splátok po 10,-
Eur, v celkovej výške 160,- Eur ( dňa 16. 7. 2013, 18. 11. 2013, 17. 10. 2003, 19. 2. 2013, 16. 4. 2013,

17. 5. 2013, 16. 8. 2013, 17. 6. 2013, 18. 12. 2013, 20. 1. 2014, 19. 2. 2014, 21. 5. 2014, 24. 3. 2014,
20. 3. 2013, 19. 8. 2014, 18. 6. 2014 po 10,- Eur).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len Obch.zák. ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch.zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 506 Obch.zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania) veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 rovnakého
ustanovenia spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a podľa odseku 4 tohto ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku VIII bod 12 zákona číslo 102/2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zákon

číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa doplnil o ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd je teda ex offo povinný prihliadať na premlčanie nároku a ak zistí, že uplatnený nárok je premlčaný,
prihliadne na túto skutočnosť aj v prípade, keď by inak bolo potrebné, aby si spotrebiteľ takúto námietku
uplatnil a z hľadiska procesnej ekonómie už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa.

Súdu je z rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že judikatúra súdov všetkých stupňov nie je v

otázke aplikácie Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pokiaľ ide o premlčaciu lehotu v
spotrebiteľských zmluvách jednotná. Súd má za to, že normy obchodného práva (vrátane všeobecnej
úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave ktorá má z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných
na jeho vykonanie. Medzi troma zákonmi prichádzajúcimi v tomto prípade do úvahy (1. Zákon o
spotrebiteľskom úvere, 2. Občiansky zákonník a 3. Obchodný zákonník) sa primárne použije špeciálny

predpis t.j. zákon o spotrebiteľskom úvere a ak tento určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava
spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe Občiansky zákonník. Obchodný zákonník
sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a v jeho vykonávacích
predpisoch. Súd má za to, že takáto úvaha je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej
republiky, keď uznesením zo dňa 19. 6. 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013- 10 skonštatoval, že prednostným

uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený
v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

Súd z vyššie uvedených dôvodov preto aplikoval na posúdenie premlčania nároku ustanovenia
Občianskeho zákonníka, keď v tomto prípade je to pre odporkyňu ako spotrebiteľku výhodnejšie.

Podľa článku II bod 1 zák. č. 102/2014 Z.z. O ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( účinný od 1. mája 2014 ), sa zák. č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník dopĺňa v ust. § 52 ods. 2 pripojením vety: " Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva ".

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 cit. zák. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok ( súdnu vymáhateľnosť)
možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, pričom oprávnená osoba určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo

nevykonala, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Premlčaním však nárok sám o sebe nezaniká, oprávnený sa môže svojho premlčaného
práva domáhať žalobou, na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa
premlčania nedovolá. Ak však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá
ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné

splnenie zo strany povinného subjektu.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Obč. zák., súd prihliadol na charakter účastníkov pri uzavieraní zmluvy ,
navrhovateľ konal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti, poskytoval úvery a odporkyňa bola fyzická
osoba, nepodnikateľ, ktorá si vzala úver na osobnú spotrebu, vystupovala ako spotrebiteľ. Zmluvu oúvere a nároky z nej vyplývajúce súd posudzoval podľa Zák. č. 258/2001 Z. z., o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, podľa ktorého sa veriteľ zaviazal
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi odporkyňou a právnym
predchodcom navrhovateľa bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. 0192418267, na základe
ktorej bol odporkyni poskytnutý splátkový úver vo výške 50.000,- Sk (1.659,70 Eur ), pri úrokovej sadzbe

17,30 %, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.300,- Sk a to do
20.10.2010. Odporkyňa podmienky zmluvy nedodržala, pretože neplnila riadne svoju povinnosť vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok.

Súd má za to, že dňom 21.10.2010 (deň nasledujúci po uplynutí poslednej splátky úveru) si navrhovateľ
mohol svoje právo uplatniť voči odporkyni prvýkrát, teda premlčacia lehota uplynula dňom 21.10.2013.

Vychádzajúc z uvedených skutočností navrhovateľ mohol právo po prvý krát vykonať, teda mohol
podať návrh na súd 21.10.2010. Všeobecná trojročná premlčacia lehota uplynula dňom 21.10.2013,
navrhovateľ podal návrh na súd 20.2.2014, teda oneskorene.

Súd je povinný prihliadať pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a ak zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať(§ 100 ods. 1 Obč. zák.).

Z vyššie uvedených právnych a skutkových dôvodov súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v spore, avšak trovy
konania úspešnej odporkyni nepriznal, nakoľko si trovy neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.