Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 14, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010679
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914010679.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jána Bobora a JUDr. Jozefa Ryanta v trestnej veci obžalovaného I. R. stíhaného pre trestný čin krádeže
podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 a iné, na
verejnom zasadnutí dňa 14. júna 2017 o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 179/2014 zo dňa 4. 11. 2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného I. R. sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 179/2014 zo dňa 4. 11. 2016
bol obžalovaný I. R. uznaný vinným v bode 1) rozsudku z trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2 k §
247 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 a v bode 2) napadnutého rozsudku
z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006 na tom skutkovom

základe, že
1.v presne nezistenom čase, v dobe od 18.16 h dňa 13. 6. 2004 do 05.30 h dňa 14. 6. 2004 v I. T. na
B. ulici č. XX, spolu s dvomi nestotožnenými osobami nezisteným spôsobom otvorili vchodovú bránu
do objektu Gemer Pannónia a Tabán Trafik Slovakia a vošli do dvora s motorovým vozidlom značky
Ford Tranzit ev. čísla K. XXX D., kde vypáčili bránu na dvoch garážach určených na skladovanie tovaru,
vyradili z prevádzky elektronický zabezpečovací systém a zo skladového priestoru odcudzili cigarety

rôznych značiek a iný tovar, ktoré odviezli na dosiaľ nezistené miesto, čím spôsobili Gemer Pannónii,
s.r.o. Rimavská Sobota škodu vo výške 1 675 232,22 Sk (55 607,52 €) a Tabán Trafik Slovakia, s.r.o.
Rimavská Sobota škodu vo výške 1 753 073,49 Sk (58 191,36 €),
2.dňa 6. 6. 2002 v Bratislave uzavrel s leasingovou spoločnosťou GE Capital Leasing, a.s. Bratislava
leasingovú zmluvu číslo XXXXXXX, ktorej predmetom bol nájom osobného motorového vozidla zn.
Škoda Octávia 1,6 GLX ev. čísla K. XXX D., s dobou nájmu na 36 mesiacov s tým, že sa zaviazal v 36-

tich mesačných splátkach hradiť po 12 164,- SK (403,77 €) a hoci vedel, že predmet nájmu je majetkom
leasingovej spoločnosti, v máji 2004 toto motorové vozidlo dal do užívania R. Q. a vozidlo leasingovej
spoločnosti nevrátil, ani neuhradil všetky splátky, čím spôsobil spoločnosti GE Capital Leasing, a.s.
Bratislava škodu vo výške 135 642,- Sk (4 502,49 €).

Za to súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pričom výkon trestu

obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu 5 rokov.

Súčasne okresný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. zák. poškodené strany Gemer Pannónia s.r.o. Rimavská
Sobota a Tabán Trafik Slovakia s.r..o. Rimavská Sobota s ich celými nárokmi na náhradu škody odkázal
na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal okresný prokurátor odvolanie, ktoré dodatočne písomne

odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že toto smeruje proti výroku o treste
a to voči neuloženiu ochranného dohľadu a tak isto nezaviazaniu odsúdeného k náhrade škody. Vtejto súvislosti prokurátor dôvodil, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti tak, ako je to
uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Konštatoval však, že obžalovaný R. sa dlhodobo orientuje
na páchanie ekonomickej trestnej činnosti, najmä formou vlámania do predajní, k čomu v minulosti

dochádzalo nielen na území SR, ale aj v Rakúsku a Spolkovej republike Nemecko, ako to vyplynulo
z obsahu vyšetrovacieho spisu. Spravidla svojim konaním spôsobil značné škody pre obchodné
organizácie. V súčasnej dobe je tiež vo väzbe za obdobnú trestnú činnosť, pričom podľa informácie z
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici Rakúska republika požiadala o jeho vydanie na trestné stíhanie
pre obdobnú trestnú činnosť. K osobe obžalovaného prokurátor poukázal na jeho kriminálnu minulosť,

keďže bol 11-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom súdu Nurberg - Furt v Spolkovej republike
Nemecko, kde bol dňa 9. 5. 2012 pre majetkovú trestnú činnosť odsúdený k trestu odňatia slobody
v trvaní 6 rokov a 11 mesiacov nepodmienečne. Pokiaľ by súd na tieto skutočnosti pri rozhodovaní o
treste dostatočne prihliadol musel by byť obžalovanému R. uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia.

Ďalej podľa prokurátora boli splnené aj podmienky na uloženie ochranného dohľadu podľa § 76 ods. 2
Tr. zák. a pokiaľ ide o výrok o spôsobenej škode prokurátor konštatoval, že súd ustálil výšku spôsobenej
škody, ktorá bola spôsobená poškodeným organizáciám. Táto výška škody bola preukázaná, pričom
poškodené strany si uplatnili v trestnom konaní náhradu škody v takom rozsahu, preto súd mal

obžalovaného R. zaviazať k náhrade škody pre tieto poškodené organizácie.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipretoprokurátornavrholnapadnutýrozsudokvovýrokuotreste
zrušiť a zrušiť aj výrok o škode, v ktorom boli poškodené organizácie odkázané na civilný proces a
obžalovanému R. uložiť úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby

so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a súčasne mu uložiť ochranný
dohľad na dobu 2 rokov a zaviazať obžalovaného k náhrade škody v rozsahu, ako je uvedené v prvom
skutku napadnutého rozsudku.

Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný a to proti výrokom o vine, o treste a proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z rozsiahleho písomného odôvodnenia odvolania v podstate
vyplynulo, že obžalovanému nebolo dokázané, že spáchal skutky, z ktorých bol uznaný za vinného.
Súd nesprávne posúdil a svojvoľne hodnotil dôkazy. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva. V tejto súvislosti potom vysvetlil, čo znamená rozhodnutie „in dubio
pro reo“. Ďalej obžalovaný zdôraznil, že v jeho prípade neexistuje jediný priamy dôkaz svedčiaci proti

nemu ohľadne spáchania skutku krádeže predmetných cigariet. Neexistuje žiadny priamy dôkaz o tom,
že by otvoril vchodovú bránu do firmy Gemer Pannónia a Tabán Trafik Slovakia, ani to, že vošiel do
dvora s motorovým vozidlom zn. Ford Tranzit, ani to, že vypáčil bránu na dvoch garážach určených
na skladovanie tovaru, ani že vyradil z prevádzky elektronický zabezpečovací systém, že odcudzil
cigarety rôznych značiek a iný tovar a že by tieto potom odviezol na doposiaľ nezistené miesto. V tejto

súvislosti spochybnil rekogníciu jeho osoby, ktorá bola podľa neho vykonaná nezákonným spôsobom,
čo má dosvedčiť jeho náhradný advokát. Tento mu mal sám povedať, že on ho videl na stoličke cez
presklené dvere, keď ho viedli na túto rekogníciu. Ďalej obžalovaný napáda postup súdu, keďže v dobe,
keď sa konalo hlavné pojednávanie v tejto veci na Okresnom súde Rimavská Sobota bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu podľa jestvujúcej judikatúry NS SR, preto ho mala v

tom čase zastupovať zvolená právna zástupkyňa, resp. advokát J.. R.. Taktiež ho mala zastupovať
na to určená zákonná zástupkyňa R. I., čo sa však nestalo. Z toho dôvodu požiadal o zopakovanie
úkonov a výsluchov svedkov, ktorí boli vypočutí v čase pred súdom, kedy bol pozbavený spôsobilosti
na právne úkony. Súčasne namietal aj poškodenie zabezpečovacieho bezpečnostného systému v areáli
poškodených organizácií. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak niekto odtrhol pohybové čidlo a vyniesol

ho mimo objektu, musel najskôr vedieť odkódovať alarm, ale aj keby to podľa SBS Patrol ich zástupcu
niekto urobil inak by u nich svietilo, že sa v sklade niekto nachádzal. V neposlednej rade obžalovaný
namietal aj pokiaľ ide o odtlačok jeho prsta na falošnej faktúre, vyjadril sa k tomu, ako by musel držať
túto falošnú faktúru v rukách a vysvetlil nelogiku toho, že sa našiel iba odtlačok polovice jeho palca.

Odvolanieobžalovanéhonapísanévlastnourukouobsahovalo15strántextu,kdevpodstateobžalovaný
hodnotil vykonané dôkazy, navrhoval vykonať ďalšie dôkazy, pričom popieral vinu za spáchanie
žalovaného skutku a vo vzťahu k svojej osobe namietal, že počas konania pred súdom bol v tom čase
pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že nemá námietky k skutkovým zisteniam vo veci a
preto navrhol zrušiť výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému a uložiť mu nepodmienečný trest

odňatia slobody, súčasne mu uložiť ochranný dohľad a rozhodnúť o náhrade škody.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že v konaní pred prvostupňovým súdom
obžalovaný nemohol využiť právo záverečnej reči a posledného slova, lebo bol na PN a nebol
na pojednávaní. Ďalej poukázal na to, že v prípravnom konaní mal mať obžalovaný ustanoveného

opatrovníka, ktorý mu nebol ustanovený, preto navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu na
nové konanie a rozhodnutie s tým, aby krajský súd usmernil prvostupňový súd, ktoré úkony má vykonať.
Ak ide o výrok o treste poukázal na prax súdov pri ukladaní trestov v prípade, ak od skutku uplynula
dlhá doba, v tomto prípade sa tresty rapídne znižujú.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí požiadal súd, aby umožnil vypočuť znalcov, ktorí skúmali jeho

duševný stav v rokoch 2005 až 2008 a to R.. M., R.. Z. a R.. L., ktorí neboli vypočutí prvostupňovým
súdom a ktorí by boli ozrejmili zdravotný stav v čase spáchania skutkov. Ďalej žiadal o výsluch svedka D.
J.zI.T.,ktorýmalpožičanéjehoautoanebolvypočutýaozrejmilbysituáciuohľadnetelefónu,prečobolo
z neho telefonované a svedka E.. R. z K., ktorý mu povedal, že ho videl v putách cez presklenú stenu,
ako sa prichádza do poznávacej miestnosti. Preto chcel, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok

a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby mohol súdu predložiť
dôkazy, ktoré nemal možnosť predložiť. Vždy sa priznal k tomu čo urobil, túto krádež nespáchal, preto
sa nemal k čomu priznať.

Na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora a obžalovaného nie sú
dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s § 2 ods. 10
Tr.por.atietoajsprávnevyhodnotiljednotlivoavichsúhrnetak,ako mutoukladáust.§2ods.12Tr.por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých

skutočností pokladá so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za účelové alebo pochybné, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporujú.

Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí zástupcov poškodených strán

a to S.. L. R., S.. P. F., svedkami L. Z., T. T., B. L., K. X., J. R., svedkyňou R. P. a svedkyňami
L. Q., vydatou N., ako aj vykonanou rekogníciou, znaleckými posudkami z odboru kynológie R..
J. Z., znaleckým posudkom znalca z odboru dopravy, odboru vyjadrení a určenia všeobecnej hodnoty
vozidla Škody Octavia, ako aj znaleckým posudkom znalcov z odboru psychiatrie a znalkyne z odboru
psychológie týkajúcich sa duševného zdravia obžalovaného, tiež z listinných dôkazov vykonaných na

hlavnom pojednávaní. V tomto smere ani odvolací súd nemal pochybnosti o zistenom skutkovom stave
pod bodom 1) napadnutého rozsudku, pretože obžalovaného z trestnej činnosti usvedčovali pachové
stopy, ktoré boli odobrané na mieste vodiča a sedadle spolujazdca z predmetnej dodávky a ktorých
porovnávaním bola zistená pachová totožnosť medzi obž. I. R. a pachovou stopou zaistenou práve
na sedadle vodiča a sedadle spolujazdca predmetného motorového vozidla. Tieto skutočnosti vyplynuli

zo správy o výsledku porovnávania pachových stôp Prezídia PZ, odboru kynológie Banská Bystrica
zo dňa 4. 8. 2005, pričom znalkyňa z odboru kynológie R.. J. Z. zotrvala na záveroch znaleckého
posudku,zktoréhovyplynulo,žeodberazaisteniepachovýchstôpdňa14.6.2004vobjekteveľkoskladu
Tabánu v Rimavskej Sobote z motorového vozidla zn. Ford Tranzit ev. č. K. G. bol urobený podľa
platnejmetodiky,porovnávaniepachovýchstôpsarobilonašpecializovanompracoviskuPZSRsprávne,

štandardným postupom podľa platnej metodiky. Ďalej vysvetlila ako dospeli k pozitívnemu výsledku.
Výsledky porovnávania týchto pachových stôp sú platné a použiteľné ako dôkaz v trestnom konaní. Zo
zápisnice o rekognícii vyplynulo, že obidve opoznávajúce osoby označili tú istú osobu a to obž. I. R. ako
páchateľa, pričom zo zápisnice vyplynuli podmienky, za akých bola vykonaná rekognícia obžalovaného.Navyše pri tomto úkone bol prítomný obhajca obžalovaného, ktorý nenamietal vykonanie úkonov a
podpísal zápisnicu spolu s obž. I. R.. V tomto smere ani krajský súd nemohol prihliadnuť na námietky
obžalovaného, že rekognícia bola vykonávaná nezákonne. Toto tvrdenie obžalovaného odvolací súd

vyhodnotil ako účelové. V konečnom dôsledku obžalovaného usvedčovali aj svedkovia L. Z. a T. T.,
čiastočne aj svedok B. L.. Nepriamo potom aj zástupcovia poškodených strán a ďalší svedkovia vypočutí
na hlavnom pojednávaní, ako aj listinné dôkazy, najmä zápisnica z ohliadky miesta činu a inventúrne
protokoly. K neposlednej rade, pokiaľ ide o osobu obžalovaného I. R. zo znaleckého skúmania mal súd
preukázané, že obžalovaný R. je schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu, tento

mohol a vedel v čase spáchania trestnej činnosti rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť
svojho konania v plnom rozsahu a rovnako jeho schopnosť toto svoje konanie ovládať bola prítomná
v čase spáchania trestnej činnosti v plnom rozsahu. Znalci v tomto smere nedoporučovali u obž. R.
nariadiť akékoľvek ochranné liečenie. V tomto smere, pokiaľ obžalovaný namietal, že v čase konania
pred súdom bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, odvolací súd k tomu poznamenáva, že to
nebola pravda, keďže rozsudkom Okresného súdu v Sokolove, ČR sp. zn. 13Nc 893/2011 zo dňa 17.

10. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. 2. 2012 a ktorý bol uznaný na území SR rozsudkom
Krajského súdu Bratislava č.k. 1Tuc 37/2014 zo dňa 5. 6. 2014 tak, že sa navrátila spôsobilosť na právne
úkony I. R., nar. X. X. XXXX, trvale bytom K., ul. D. H.. L. T. XXXX/X v plnom rozsahu. Teda tvrdenie
obžalovaného, že nebol spôsobilý na právne úkony nebolo pravdivé.

Vzhľadom na zistený skutkový stav potom okresný súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného v
bode 1) napadnutého rozsudku ako trestný čin krádeže podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1, 2 písm. a),
ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. 1. 2006, pretože spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že
sa jej zmocnil, taký čin spáchal vlámaním a činom spôsobil značnú škodu. V tomto bode, pokiaľ ide
o ďalšie obhajobné námietky obžalovaného, že nemohol využiť právo záverečnej reči a posledného

slova na hlavnom pojednávaní, k tomu je potrebné dodať, že obžalovaný sa z neprítomnosti na
hlavnom pojednávaní ospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania, preto senát mohol konať v
neprítomnosti obžalovaného, keďže tento nedoložil potvrdenie o svojom zdravotnom stave, že by trpel
nevyliečiteľnou chorobou alebo životu nebezpečnou v zmysle § 120 ods. 2 Tr. por. Pokiaľ ide o žiadosť
obžalovaného, aby krajský súd umožnil vypočuť súdnych znalcov, ktorí obžalovaného vyšetrovali v

rokoch 2005 až 2008, k tomuto je potrebné tak isto zdôrazniť, že v tomto trestnom konaní mal súd k
dispozícii znalecký posudok vypracovaný súdnymi znalcami o zdravotnom stave obžalovaného a jeho
duševnom stave, ktorý aj krajský súd vyhodnotil ako dostatočný pre vytvorenie objektívnych záverov o
vine obžalovaného.

Pokiaľ ide o skutok uvedený pod bodom 2) napadnutého rozsudku v tomto prípade neboli pochybnosti
o vine obžalovaného, keďže tieto boli preukázané výpoveďou svedkyne a zástupkyne poškodenej
strany B. Y., ktorá uzatvorila lízingovú zmluvu č. XXXXXXX na predmet lízingu Škoda Octavia 1,6 glx
v nadobúdacej cene 329 000,- Sk (10 920,- eur). Nájomca obž. I. R. zaplatil zálohu na splátky v sume
65 800,80 Sk (2 184,19 eur) a ďalej sa zaviazal splácať 36 pravidelných mesačných splátok vo výške

12 164,- Sk (403,77 eur). Obžalovaný zaplatil len 23 neúplných mesačných splátok. Cena motorového
vozidla bola zistená znalcom z odboru dopravy v odbornom vyjadrení určil všeobecnú hodnotu vozidla
Škoda Octavia 1,6 GLX ev. č. K. G. ku dňu 1. 5. 2004 bola 135 642,- Sk, t.j. 4 502,49 eur. Aj v tomto
prípade vzhľadom na vykonané dôkazy okresný súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného pod
bodom 12) v napadnutom rozsudku ako trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 3 Tr. zák. účinného

do 1. 1. 2006, pretože si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená činom spôsobil väčšiu škodu.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri ukladaní trestu obžalovanému. Pri jeho ukladaní prihliadol
ku všetkým skutočnostiam, na ktoré bol povinný zo zákona prihliadnuť. Správne vyhodnotil osobu
obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy a pomery. Tieto závery prvostupňového súdu však boli

ovplyvnené dobou, ktorá uplynula od spáchania skutkov a ktorá bola viac ako 12 rokov. V tomto smere
prihliadol na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá považuje za primeranú dobu trestného
konania dobu do 6 rokov. Z uvedeného dôvodu potom súd uložil obžalovanému na jeho prevýchovu
a nápravu podmienečný trest odňatia slobody na dlhšiu skúšobnú dobu, pretože plynutím času od
spáchania skutku sa znížil aj stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť a tento trest prvostupňový súd

vyhodnotil ako postačujúci na prevýchovu obžalovaného. S týmto záverom sa stotožnil aj odvolací
súd, preto na odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu k uloženiu prísnejšieho trestu obžalovanému
neprihliadol. Keďže okresný súd neuložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody bolo
irelevantné rozhodovať o ochrannom dohľade obžalovaného.Vprípadevýrokuonáhradeškodyjepotrebnékonštatovať,žeohľadomjednotlivýchnárokovnanáhradu
škody bude potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré podľa prvostupňového súdu presahuje rámec

adhézneho konania. Aj s týmto záverom sa odvolací súd stotožnil.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku

odvolanie obžalovaného I. R., ako aj odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.