Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/260/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115212680
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115212680.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa F.Š. N., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. B. Č.. XX, XXX XX A. A., právne zastúpeného JUDr. Kornéliou Múkerovou, advokátkou, ul.
ČSA 25/ 974 01 Banská Bystrica, proti odporcom: 1/ Prima Credit s.r.o., so sídlom Mierové námestie
10/A, 901 01 Malacky, IČO: 36 763 420, 2/ Dražobná EPPA, s.r.o., so sídlom Legionárska 5265, 901 01
Malacky, IČO: 45 296 456, obidvaja zastúpení L.I.B. legal s.r.o., 810 11 Bratislava, Pribinova 25, IČO:47

237 546 a 3/ Q.. W. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.. F. XXXX/X, XXX XX D., o určenie neplatnosti
dražby a určenia vlastníckeho práva, na odvolanie odporcov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica, č. k. 10C/229/2015-64 zo dňa 08. 03. 2016,

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu
v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil (prvý výrok) a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania (druhý výrok).
V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 10C/229/2015-52 zo dňa 13. 10. 2015 súd pred otvorením
prvého pojednávania konanie prerušil do právoplatného skončenia konania
č. k. 13C/172/2013. Po skončení tohto konania zobral navrhovateľ návrh späť a žiadal konanie zastaviť.
Preto súd konanie v zmysle § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“) zastavil

a podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. rozhodol o jeho trovách.
Proti výroku uznesenia okresného súdu, ktorým okresný súd nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov konania, podali odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Poukázali na to, že okresný súd mal postupovať podľa § 146 ods. 2 O. s. p. Uviedli,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Odporcom 1/ a 2/ preukázateľne v konaní vznikli trovy konania, nakoľko boli

od počiatku zastúpení advokátom, ktorý sa k podanej žalobe na základe výzvy súdu písomne vyjadril
a rovnako sa zúčastnil pojednávania.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd odvolanie prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa §

214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania
účastníkov konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/
O. s. p. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo
základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov

a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie
a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá
vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Rozhodnutie súdu musí dať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah
povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť

vo svetle všetkých okolností každej veci.

Občiansky súdny poriadok minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku stanovuje
v § 157 ods. 2, podľa ktorého ustanovenia, súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Pokiaľ sa jedná o uznesenie, zákon sa o obsahových náležitostiach jeho
odôvodnenia nezmieňuje, keď v § 169 ods. 1 O. s. p. len pomerne stroho konštatuje, že odôvodnenie sa
uvedie v písomnom vyhotovení uznesenia, a v odseku 2 prvá veta tohto ustanovenia stanovuje, ktoré
uznesenia odôvodnenie obsahovať nemusia. Z dôvodu absencie komplexnejšej právnej úpravy, je pri

posudzovaní obsahových náležitostí odôvodnenia uznesenia primerane potrebné postupovať podľa §
167 ods. 2 O. s. p. a citované ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. (týkajúce sa povinnosti súdov odôvodniť
svoje rozhodnutia) treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21. januára 1999, ods. 26) vykladať a uplatňovať tak, že aj uznesenie musí vo svojom odôvodnení

obsahovaťdostatočnéarelevantnédôvody,nazákladektorýchbolozaložené.Tedaajvrámciuznesenia
je potrebné, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie podstatné a právne významné.

Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie okresného súdu vo výroku o trovách
konania účastníkov uvedené atribúty nespĺňa.

Z ustanovení § 146 ods. 1 a 2 vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému

z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú
v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.
Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto
súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok
uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto

podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z
účastníkovkonaniapovinnosťnahradiťtrovykonania(aktrovykonaniavznikliaakboliriadneuplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2
O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Osobitne potom uvádza, že ak sa dôvodne podaný návrh vzal späť pre správanie odporcu, je povinný

uhradiť jeho trovy odporca.

Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že súd pred otvorením prvého pojednávania
konanie prerušil do právoplatného skončenia konania č. k. 13C/172/2013. Po skončení tohto konania
zobral navrhovateľ návrh späť a žiadal konanie zastaviť. Preto súd konanie zastavil a rozhodol o

trovách konania podľa písm. c/ ods. 1 § 146 O. s. p. Z akých dôvodov sa však okresný súd rozhodol
citované zákonné ustanovenie na rozhodovanie o trovách konania aplikovať, z odôvodnenia uznesenia
okresného súdu zistiť nemožno. Vo vzťahu k uvedenému je totiž potrebné opätovne zdôrazniť, že
nakoľko je ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou,
súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok

uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok,
musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému
z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania. Z uvedeného potom vyplýva, že len v prípade,
ak súd po preskúmaní všetkých okolností prejednávaného prípadu dospeje k záveru, že podmienkyna aplikáciu ods. 2 § 146 O. s. p. splnené nie sú, môže pristúpiť k rozhodnutiu podľa § 146 ods. 1
písm. c/ O. s. p. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu však vôbec nevyplýva ako a či okresný
súd skúmal predpoklady aplikácie § 146 ods. 2 O. s. p. a ak tieto podmienky skúmané boli, z akého

dôvodu okresný súd dospel k záveru, že citované zákonné ustanovenie na prejednávaný prípad uplatniť
nemožno. Neuviedol teda, či navrhovateľ vo svojom späťvzatí návrhu uviedol (prípadne či zo strany súdu
boli zistené) skutočnosti, na základe ktorých navrhovateľ k takémuto dispozičnému úkonu so svojim
návrhom pristúpil. Možno teda konštatovať, že okresný súd v odôvodnení svojho výroku o trovách
konania postupoval bez toho, aby účastníkom konania vysvetlil a dal odpoveď na otázku, akým

spôsobom, na základe čoho, aké myšlienkové postupy a hodnotiace úvahy uplatnil pri rozhodovaní o
trovách konania, ktoré nepriznal žiadnemu účastníkovi konania. Nedostatočné odôvodnenie zároveň
robí rozhodnutie v inštančnom postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania
účastníkov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu v uvedenom rozsahu
na ďalšie konanie.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.