Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316208016
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: PhDr. JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6316208016.3

Uznesenie

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloletého
X. J., narodeného X. S. XXXX a o maloletého L. J., narodeného X. D. XXXX, obaja bytom J., X. C. X,
t.č. Detský domov Jesenské, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny Brezno, deti J. K. D. G., nar. XX. V. XXXX, bytom O. K. C. XX, B., E. a X. J., nar. X. S. XXXX,
bytom X. nad Y., G. X, t.č. ÚVV Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľky E. J., nar. X. M. XXXX, bytom

J., X. C. X, o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a o návrhu E. B., nar. XX. V. XXXX, bytom J., X. C.
X, na zverenie maloletých do jej náhradnej osobnej starostlivosti, za účasti prokurátora OP Brezno, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o návrhu E. J. na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti k maloletému X. J., nar.
XX.XX.XXXX, n e z a s t a v u j e .

II. Súd maloletého X. J., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti E. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J., ul. X. C. X, ktorá je oprávnená a povinná zabezpečovať starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého; zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných
veciach, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

III. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého X. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 27,32 Eur

mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného
minima, ktorúbudepoukazovaťvždydo15-tehodňakaždéhomesiacadopredupočastrvanianáhradnej
osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk X. J., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého X. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 27,32 Eur
mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného
minima, ktorúbudepoukazovaťvždydo15-tehodňakaždéhomesiacadopredupočastrvanianáhradnej
osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk X. J., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

V. Súd maloletého L. J., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do náhradnej osobnej starostlivosti E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J., ul. X. C. X, ktorá je oprávnená a povinná zabezpečovať starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého; zastupovať ho a spravovať jeho majetok v bežných

veciach, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

VI. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého L. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 27,32 Eur
mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného
minima, ktorúbudepoukazovaťvždydo15-tehodňakaždéhomesiacadopredupočastrvanianáhradnej

osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí arodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk L. J., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

VII. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého L. J., nar. XX.XX.XXXX sumou 27,32 Eur
mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške 30% z takto zmeneného životného
minima, ktorúbudepoukazovaťvždydo15-tehodňakaždéhomesiacadopredupočastrvanianáhradnej
osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk L. J., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

VIII. Styk rodičov s maloletými súd n e u p r a v u j e.

IX. Súd r u š í neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Brezno č.k. 1P/3/2017-13 zo dňa

02.02.2017, počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

X. Súd r u š í rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8P/445/2009-42 zo dňa 29.04.2010 vo výroku I.
a vo výroku II., počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

XI. Nad výchovou maloletého X. sa u r č u j e dohľad, ktorý bude vykonávať ÚPSVaR Brezno po
dobu jedného roka a vždy ku koncu kalendárneho štvrťroka predloží súdu písomnú správu o prešetrení
pomerov na strane maloletého.

XII. Nad výchovou maloletého L. sa u r č u j e dohľad, ktorý bude vykonávať ÚPSVaR Brezno po

dobu jedného roka a vždy ku koncu kalendárneho štvrťroka predloží súdu písomnú správu o prešetrení
pomerov na strane maloletého.

XIII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25. novembra 2016 sa navrhovateľka E. J. domáhala toho,
aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť, ktorú vykonáva nad maloletým X. J. z dôvodu, že maloletý
ju prestal rešpektovať, nereaguje na dohováranie, prestal chodiť do školy.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno dňa 2. decembra 2016 podal podnet na začatie konania

o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Na Okresnom súde Brezno sa v tejto veci začalo konať
pod sp.zn. 8P 252/2016. Uznesením 8P 252/2016-29 zo dňa 10. februára 2017 súd nezačal konanie o
zrušenienáhradnejosobnejstarostlivostimaloletémuX.J.,alevďalšomvýrokuzačalkonanieozrušenie
náhradnej osobnej starostlivosti maloletému L. J..

3. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17. februára 2017 sa navrhovateľka E. B. domáhala toho,
aby súd maloletého L. J. zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Na Okresnom súde Brezno sa v
tejto veci začalo konať pod sp.zn. 1P 8/2017. Uviedla, že má prácu na hlavný pracovný pomer, maloletý
ju pozná, je v jej rodinnom prostredí zvyknutý a majú na seba silné citové väzby.

4. Súd jednotlivé návrhy posúdil ako návrh na zverenie maloletého L. J. do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky - jeho tety, ako návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti nad
maloletým X. J. a tiež ako návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti obom maloletým.

5. Navrhovateľka E. J. podaním zo dňa 1. marca 2017 zobrala späť svoj návrh zo dňa 25. novembra

2016 a žiadala, aby maloletí naďalej zostali pri nej.

6. Okresný súd Brezno uznesením 1P 81/2016-51 zo dňa 9. marca 2017 spojil na spoločné konanie
návrh starej matky, konanie začaté ex offo na základe podnetu ÚPSVaR Brezno vedené pod sp. zn. 8P
252/2016 a konanie o návrhu E. B. na nariadenie náhradnej osobnej starostlivosti vedené pod sp. zn.1P 8/2017 a rozhodol, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp.zn. 1P 81/2016. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 20. marca 2017.

7. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 1P 3/2017-13 zo dňa 2. februára 2017 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloletých X. a L. J. na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zveril do
starostlivosti Detského domova Jesenské. Rodičov zaviazal prispievať minimálnym zákonným výživným
mesačne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. marca 2017 a vykonateľné je od 2. februára
2017.

8. Matka maloletých vo svojom písomnom vyjadrení nesúhlasila s náhradnou osobnou starostlivosťou
starej matky a tety, nakoľko v tejto domácnosti sú maloletí vystavovaní agresívnemu správaniu zo strany
ich otca. Uviedla, že ona sama podala trestné oznámenie na otca maloletých za sexuálne zneužívanie.
Nazáverdodala,žeonasamapracujeažijevoŠvajčiarskuasamachcepožiadaťdobudúcnaozverenie
maloletých do jej starostlivosti. Pripravuje si písomné podanie, len si musí opatriť preklady dokumentov

a preto zatiaľ žiadosť nepodáva.

9. Otec maloletých sa napriek výzve k návrhom písomne nevyjadril.

10. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania navrhoval maloletým nariadiť ústavnú

starostlivosť. V zabezpečovaní starostlivosti o maloletých boli zistené nedostatky. Vyskytujú sa problémy
so zvládaním výchovy u maloletého X., ktorý starú matku nerešpektuje a neplní si školské povinnosti.
Náhradné rodinné prostredie nie je dostatočne stabilné. Otec maloleté deti svojim správaním stresuje.
Matka už od apríla 2016 tvrdí, že chce podať návrh, aby maloletí boli zverení do jej starostlivosti, avšak
doteraz tak neučinila. Teta maloletých uviedla, že si do budúcna vie predstaviť situáciu, že by sa o

maloletých starala.

11. Detský domov Jesenské uviedol, že obaja maloletí boli prijatí do ich zariadenia 17. februára 2017 a
navrhol, aby súd rozhodol, že maloletí zostanú v ich zariadení, pokiaľ nebude ukončené trestné stíhanie
otca maloletých.

12.Súdvytýčilpojednávanienadni19.júna2017a31.júla2017,vykonaldokazovanievýsluchomoboch
navrhovateliek, výsluchom oboch maloletých a výsluchom zástupcu Detského domova, oboznámením
sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Navrhovateľka E. J. na pojednávaní naďalej trvala na späťvzatí svojho návrhu a žiadala, aby
súd oboch maloletých ponechal v jej náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla, že je starou matkou
maloletých. Pôvodný návrh podala preto, že ju vystrašili pracovníčky úradu práce, že keď maloletí
nechodia do školy, že ona pôjde do basy. Maloletý X. aj napriek jej vychystaniu do školy, do tejto
nechodil a ušiel za svojim otcom. Maloletý L. nemal vymeškané hodiny v škole. Navrhovateľka vlastní

trojizbový byt, kde býva spolu s dcérou E. B.. Poberá starobný dôchodok vo výške 309 Eur mesačne.
Náklady na domácnosť sú poplatky za byt vo výške 155 Eur mesačne a za pevnú telefónnu linku platí
23 Eur mesačne. Obe maloleté deti majú v byte vlastnú izbu. Matka maloletých nekontaktovala, otec za
maloletými často chodil a má k nim dobrý vzťah. Navrhovateľka maloletým kupovala školské pomôcky a
učila sa s nimi do školy. Počas víkendov s maloletými chodila do prírody, alebo športovali. Dôvodom, pre

ktorý zobrala svoj pôvodný návrh späť bola aj zmena v správaní maloletých, ktorí prejavili väčší záujem
o školu, zlepšili si prospech.

14. Navrhovateľka E. B. na pojednávaní naďalej žiadala oboch maloletých zveriť do jej náhradnej
osobnej starostlivosti. Uviedla, že spolu so svojimi deťmi I. (21 rokov) a O. (16 rokov a študuje strednú

priemyselnú školu) bývajú v byte jej matky. Navrhovateľka je zamestnaná ako kuchár s priemerným
čistýmpríjmom360Eurmesačne.Počassezónyrobíkaždýdruhýdeň,mimosezónyrobílencezvíkendy
od 7.00 hod. alebo od 8.30 hod. do 18.30 hod. alebo do 21.00 hod. V byte platí elektrinu 65 Eur mesačne.
Otec maloletých je bratom navrhovateľky. Aj ona dohovárala maloletému X., aby chodil do školy, avšak
výsledky tohto dohovárania sa prejavili až potom čo jej matka podala návrh na zrušenie náhradnej

osobnej starostlivosti, tak vtedy si X. uvedomil, že robil zle a že mu obe chceli pomôcť. Navrhovateľka
ďalej uviedla, že otec má teraz vo väzbe dosť času rozmýšľať ako škodí sebe, ale najmä maloletým
svojim konaním a navrhovateľka uviedla, že pokiaľ si otec nezmení správanie, tak ho ani do vchodu
bytového domu nepustia, aby s ním neboli problémy. Čo sa týka maloletých, títo tiež v detskom domovesi uvedomili, aké chyby sa stali a ona verí, že v budúcnosti aj s jej pomocou a pod jej výchovným vplyvom
sa to už opakovať nebude.

15. Mgr. Zuzana Kočišová, zástupca Detského domova Jesenské na pojednávaní uviedla, že maloletí
sú v ich starostlivosti od 17. februára 2017. Matka s deťmi pravidelne komunikuje cestou telefónu, otec
za nimi chodil na návštevy, až do času kedy nastúpil do väzby. Obe navrhovateľky tiež s maloletými
komunikujú cez telefón. Maloletí sa vyjadrujú, že sa chcú vrátiť do rodiny, kde bývajú obe navrhovateľky.
Nie sú u nich problémy so správaním, do školy chodia pravidelne. Maloletý X. sa zajakáva keď je v

strese, maloletý L. je výbušnejšej povahy.

16. Maloletý X. J. na pojednávaní uviedol, že do februára bol pri svojej starej mame. Stará mama mu
dohovárala, aj ho prehovárala, ale on stále utekal za otcom, lebo chcel byť pri ňom. Potom mu stará
mama povedala, že podala návrh, aby už nebol pri nej a vtedy si uvedomil, že je zle a začal chodiť do
školy. Mama mu telefonuje, ale on pri nej nechce byť, lebo ho nechala keď bol malý, on už k nej nechce

ísť, chce byť pri otcovi alebo pri starej mame. Počas víkendov, keď bol pri starej mame, chodili von, hrali
sa alebo športovali. Do školy sa pripravoval so starou mamou, alebo s tetou E. B.. Jej synovia sú na
neho dobrí. Na záver maloletý uviedol, že keď bude doma bude chodiť do školy, aby už nemusel byť v
detskom domove a teda chce byť pri otcovi, pri starej mame alebo pri tete.

17. Maloletý L. J. na pojednávaní uviedol, že do februára bol pri svojej starej mame, s ktorou nemal
žiadny problém, rovnako nemal problémy ani s tetou. On do školy chodil pravidelne. Stará mama mu
povedala, že podala návrh, že pôjdu do detského domova, čomu sa on nečudoval, nakoľko stará mama
si nevedela rady s jej bratom a tiež zo sociálky povedali, že pôjdu do detského domova. Počas víkendov,
keď bol pri starej mame, chodili von, hrali sa alebo športovali. Starej mame pomáhal s domácimi prácami,

aj keď jej bolo zdravotne zle tak jej pomáhal. Stará mama si pichá inzulín, keby bolo treba tak jej ho vie
i on alebo jeho brat tiež pichnúť. V detskom domove je podľa neho tak ako v detskom domove, radšej
by bol v škole v Brezne kde má viac kamarátov. S otcom má dobrý vzťah. Mama mu telefonuje, ale
on k nej ísť nechce, nakoľko všetko čo sa s ním a jeho bratom deje, je len jej vinou. Najradšej by bol
maloletý pri starej mame.

18.Matkamaloletýchmápríjemokolo2.300až2.900CHFmesačne.Tentopríjembybolnadštandardný,
avšak nepredložilasúdusvojevýdavkyasúdujezjehorozhodovacejčinnostiznáme,žeživotnénáklady
vo Švajčiarsku sú enormne vysoké.

19. Otec maloletých nemá žiadny príjem a nepoberá žiadne dávky.

20. Navrhovateľka E. J. nemá záznam v registri trestov, zdravotný stav má dobrý.

21. Navrhovateľka E. B. nemá záznam v registri trestov, zdravotný stav má dobrý.

22. Podľa § 44 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich
a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov
o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná

starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť
len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym
rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c)
ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy

prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

23. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienkyna zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

24. Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté
dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže
stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na

právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú
osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú
starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu,
nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti
na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého
dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo
súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území

členského štátu Európskej únie. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo
maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je

povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné
premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o
mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným
premiestnením.Právozastupovaťmaloletédieťaaspravovaťjehomajetokmáibavbežnýchveciach.Ak
táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach

nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom
rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane
použijú ustanovenia § 32 a 33. Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z
rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo

zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené,
nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Vyživovaciapovinnosťrodičovvočimaloletémudieťaťurozhodnutímsúdupodľaodseku1nezaniká.Súd
prirozhodovaníozverenímaloletéhodieťaťadonáhradnejosobnejstarostlivostiurčírodičomaleboiným
fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti

a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti,
najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení
plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám

povinnýmposkytovaťmaloletémudieťaťuvýživnéuložípovinnosť,abyvýživnépoukazovaliosobe,ktorej
bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd najmenej raz za šesť mesiacov
zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré
súoboznámenéspomermimaloletéhodieťaťa,výkonnáhradnejosobnejstarostlivosti,atonajmäkvalitu
starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú

starostlivosť o maloleté dieťa.

25. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa (a),
zastupovanie maloletého dieťaťa (b), správa majetku maloletého dieťaťa (c).

26. Podľa § 54 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť
pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskejstarostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená
alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej
starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov

alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im
v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3
neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Za vážne ohrozenie
alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo
majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa §

56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd v
rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť
dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne
na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti
zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov
a súrodencov.

27. Podľa § 37 Zákona o rodine nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,
obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a

povinností. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto
výchovnýchopatrení:a)vhodnýmspôsobomnapomeniemaloletédieťa,jehorodičovainéfyzickéosoby,
ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého
dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce,
školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému

dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré
môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä
za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a
ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z

osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do
starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi
maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva
odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu

alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení
najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v
zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých. Na zabezpečenie
účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého
dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom

dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48,
budúcim osvojiteľom,ktorýmbolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo
poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením
podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym
subjektom, b) inú povinnosť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže výchovné

opatrenie podľa odseku 3 uložiť aj vtedy, ak jeho uloženiu nepredchádzalo výchovné opatrenie podľa
odseku 2. Ak súd rozhodne o uložení výchovných opatrení podľa odseku 3, môže ich vhodne a účelne
spájať s výchovnými opatreniami uvedenými v odseku 2. Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení
najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným
zariadením. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia,

ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší
výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť
o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.
Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení
výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa

odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého
dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.28. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o
uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

32. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

33. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

34. Navrhovateľka E. J. podaním zo dňa 1. marca 2017 zobrala späť svoj návrh zo dňa 25. novembra
2016 a žiadala, aby maloletí naďalej zostali pri nej.

35. Podľa § 29 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom
alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych

dôvodov nesúhlasí.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že o úprave práv a povinností k maloletému X. J. bolo potrebné konať
aj bez návrhu navrhovateľky a tiež s prihliadnutím nato, že ostatní účastníci konania so späťvzatím
nesúhlasili, súd konanie o jej návrhu podľa § 29 CMP nezastavil a vo veci ďalej konal.

37. Maloleté dieťa môže byť zverené do náhradnej osobnej starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

38. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 45 Zákona o rodine vyplýva, že na zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti musí byť splnená podmienka, spočívajúca v
záujme dieťaťa na takomto opatrení. Záujem dieťaťa je pritom nutné posudzovať objektívne a je daný
najmä vtedy, keď rodičia porušujú svoje rodičovské práva a povinnosti (medzi ktoré patrí sústavné a

dôsledné zabezpečovanie starostlivosti o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu), keď rodičia nie sú
schopní poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť alebo starostlivosť o dieťa zanedbávajú, v dôsledku
čoho môže byť výchova dieťaťa vážne ohrozená.39.Otecvýchovuobochmaloletýchnezabezpečuje.Nerobiltoanivminulosti,vpodstatemásúdzato,že
mu vyhovoval stav, keď boli obaja maloletí v starostlivosti starej matky - otcovej mamy. Trestné stíhanie
iniciované matkou maloletých voči otcovi pre zločin sexuálne zneužívanie bolo právoplatným uznesením

OR PZ SR Brezno zastavené, nakoľko je nepochybné, že sa skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie
nestal. Avšak právoplatným uznesením tunajšieho súdu je počnúc dňom 4. mája 2017 otec vo väzbe.
Súdujeznáme,žeotecmaloletýchbol11xsúdnetrestanýajpreskutkyspáchanévočimatkemaloletých.
V čase rozhodovania súdu v tomto konaní je otec stále vo väzbe a prokurátor OP Brezno podal na neho
na tunajšom súde obžalobu, o ktorej bude súd konať.

40. Matka maloletých žije a pracuje v cudzine. Verbálne sa viackrát vyjadrila, že chce v budúcnosti
maloletých do svojej starostlivosti. Aj v tomto konaní sa vyjadrovala negatívne o tom čo pre maloletých
nechce, avšak žiadny právny úkon smerujúci k získaniu maloletých do svojej starostlivosti neurobila a
naopak obaja maloletí sa vyjadrili, že matku nechcú, že ju odmietajú.

41. Pre všestranný a harmonický vývin maloletých je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej
otcom a matkou dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že starostlivosť o
maloletého X. a o maloletého L. J. rodičia nezabezpečujú. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového
stavu súd konštatoval, že je v záujme oboch maloletých, aby boli zverení do náhradnej osobnej
starostlivostiichtety-navrhovateľkyE.B.,pričomsúdzohľadnilajnázorobochmaloletých.Vzhľadomna

vyššie uvedené, súd dospel k záveru, že na zverenie maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti sú
splnené zákonné podmienky. Súd preto návrh na zverenie maloletého X. a maloletého L. J. do náhradnej
osobnej starostlivosti E. B. (ich tety) považoval za dôvodný a návrhu navrhovateľky vyhovel pri plnom
zohľadnení článku 5 Zákona o rodine.

42. Z uvedeného dôvodu súd neakceptoval podnet ÚPSVaR Brezno, aby maloletých zveril do ústavnej
starostlivosti. Táto starostlivosť je až na poslednom mieste a prednosť pred ňou majú iné riešenia úpravy
práv a povinností k maloletým. Keďže súd maloletých zveril do náhradnej osobnej starostlivosti, táto má
prednosť pred ústavnou starostlivosťou a takéto riešenie teda nie je na mieste.

43. Súd nemohol akceptovať stanovisko navrhovateľky E. J., aby súd ponechal rozsudok tunajšieho
súdu sp.zn. 8P 445/2009-42 zo dňa 29. apríla 2010 v platnosti a maloletí by naďalej boli v jej náhradnej
osobnej starostlivosti. Na základe vykonaného dokazovania má súd zato, že táto už výchovu maloletých
nezvláda, maloletí si počas jej výchovného prostredia osvojili negatívne návyky, nerešpektovali ju. Aj
keď po tom čo im oznámila radikálny krok (podanie návrhu na súd) zmenili svoj prístup a uvedomili si

vážnosť situácie tak podľa článku 5 Zákona o rodine úroveň jej starostlivosti o maloletých v minulosti
vykazovala vážne nedostatky a súd nemôže jej výchovné prostredie už akceptovať, aj najmä na jej
zdravotné problémy, ktoré maloletý L. uviedol vo svoje výpovedi a súd má zato, že maloletí v takomto
veku majú vzhľadom na svoj vývin aj iné povinnosti ako riešiť zdravotné problémy starej mamy, ktoré
môžu na nich pôsobiť traumatizujúco. Jednoznačne vhodnejšou osobou na zverenie maloletých do

náhradnej osobnej starostlivosti je ich teta, ktorá síce žije v jednej domácnosti s E. J., ale jej vekový
odstup od maloletých vykazuje väčšie známky chápania problémov mladej generácie, je zamestnaná,
teda má osvojene pracovné návyky, ktoré dokáže reálne sprostredkovať obom maloletým a tiež jej
výchova nad jej synom O. je podľa správy zo školy bez výchovných problémov.

44. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého X. a
z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,
pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o

vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 27,32 Eur mesačne
ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní síce bol zistený
nadštandardný príjem matky maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako

minimálneho zákonného výživného, avšak súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti vysoká miera
nákladov na život v krajine akou je Švajčiarsko a preto za primerané výživné súd považoval takú istú
sumu ako v prípade otca a navyše matka túto čiastku výživného platila už v minulosti do rúk starej
matky a súd ma zato, že keby takáto výška výživného nepostačovala na výživu maloletého bolo by sato riešila zvýšením vyživovacej povinnosti matke. Matka maloletého bude povinná prispievať na výživu
maloletého počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk X. J.,

počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

45. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého X. a
z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,

pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o
vyživovacej povinnosti otcovi, ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 27,32 Eur mesačne ako
minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem

otca maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ho na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného
výživného. Otec maloletého bude povinný prispievať na výživu maloletého počas trvania náhradnej
osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk X. J., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

46. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého L. a
z možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,
pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam

a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o
vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 27,32 Eur mesačne
ako minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní síce bol zistený

nadštandardný príjem matky maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako
minimálneho zákonného výživného, avšak súdu je známe z jeho rozhodovacej činnosti vysoká miera
nákladov na život v krajine akou je Švajčiarsko a preto za primerané výživné súd považoval takú istú
sumu ako v prípade otca a navyše matka túto čiastku výživného platila už v minulosti do rúk starej
matky a súd ma zato, že keby takáto výška výživného nepostačovala na výživu maloletého bolo by sa

to riešila zvýšením vyživovacej povinnosti matke. Matka maloletého bude povinná prispievať na výživu
maloletého počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk L. J.,
počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia.

47. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého L. a
z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,
pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o

vyživovacej povinnosti otcovi, ktorému stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 27,32 Eur mesačne ako
minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem
otca maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ho na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného

výživného. Otec maloletého bude povinný prispievať na výživu maloletého počas trvania náhradnej
osobnej starostlivosti, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti maloletého Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Brezno, po dovŕšení plnoletosti maloletého priamo do rúk L. J., počnúc právoplatnosťou tohto
uznesenia.

48.Súdneupravovalstykmatkysmaloletými,nakoľkotoúčastnícinežiadali.Budenamatke,abysisvoje
osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobila tak, aby sa doterajšie jej vzťahy s maloletými prehĺbili a
tiež aby maloletým bol zachovaný potrebný kontakt s matkou.49. Súd neupravoval styk otca s maloletými, nakoľko to účastníci nežiadali. Bude na otcovi, aby si svoje
osobné, pracovné a iné povinnosti prispôsobil tak, aby sa doterajšie jeho vzťahy s maloletými prehĺbili
a tiež aby maloletým bol zachovaný potrebný kontakt s otcom.

50. Nakoľko súd rozhodol o osobnej starostlivosti o maloletých, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa
ruší neodkladné opatrenie tunajšieho súdu sp.zn. 1P 3/2017-13 zo dňa 2. februára 2017, ktorým boli
maloletí odňatí zo starostlivosti starej matky a odovzdaní do starostlivosti Detského domova Jesenské
a rodičom bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých na účet tohto zariadenia.

51. Nakoľko súd rozhodol o osobnej starostlivosti o maloletých, právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa
ruší rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 8P 445/2009-42 zo dňa 29. apríla 2010, vo výroku I, ktorým boli
maloletí zverení do náhradnej osobnej starostlivosti E. J. a tiež vo výroku II, ktorým bola rodičom uložená
povinnosť prispievať na výživu maloletých k rukám E. J..

52. Dôvodom, pre ktorý dochádza k stanoveniu dohľadu nad maloletým je jednak správanie rodičov,
ktorí sú zodpovední za výchovu dieťaťa a jednak správanie dieťaťa napr. záškoláctvo, túlanie sa, hrubé
jednanie voči rodičom alebo učiteľom a podobne. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu, to
znamená napomáhať navráteniu dieťaťa do riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, aby sa
dieťa vyvíjalo v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. Pri ukladaní

výchovných opatrení súd má na zreteli najmä záujem dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že správanie najmä maloletého X. vykazuje výchovné nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť
jeho duševný a citový vývin a môžu mať nezanedbateľný vplyv aj na maloletého L.. Súd vzhľadom na
existenciu výchovných problémov týkajúcich sa stability výchovného prostredia, s prihliadnutím na vplyv
otca na toto prostredie nariadil výchovné opatrenie, a to dohľad nad maloletým X. a nad maloletým L..

Nariadeným dohľadom bude mať súd zabezpečenú kontrolu nad správaním rodičov maloletých, najmä
ich otca, osôb nachádzajúcich sa v rodinnom prostredí ich tety a nad správaním maloletých. Nariadený
dohľad súd bude vykonávať v spolupráci s orgánom sociálno-právnej ochrany detí, obcou, školou, ktorú
maloletí navštevujú resp. opätovne začnú navštevovať.

53. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

54. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

55. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
platnom znení.