Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 10P/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316200668
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Kosorínová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316200668.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o Y.. Y. S., W.. X.X.

XXXX bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov:
A. V., W.. XX.X. XXX, F. M., T. G.. XXX/XX v konaní zastúpená JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou,
advokátkou so sídlom Kozárovce 632 a Y. S., W.. XX.X. XXXX, F. I. XXX, v konaní zastúpený JUDr.
Petrom Šebo, advokátom so sídlom Levice, Mlynská 2238, o návrhu otca na zmenu úpravy styku,
nezhode rodičov o výkone zdravotnej starostlivosti a návrhu matky o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í sa rozsudok Okresného súdu Levice zo dňa 17.6. 2014 Č..V.. XXC/XX/XXXX-XX v časti úpravy
styku otca s Y.. Y. W.. X.X. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. vždy v prvý pondelok v

mesiaci od 8,00 hod. do 12,00 hod. a každú párnu nedeľu od 8,30 hod. do 12,30 hod. s tým, že
matka je povinná mal. na styk riadne pripraviť a rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si
odovzdať a prevziať v stanovený čas pred bytom matky.
II. Obidvaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

IV. Súd v časti uloženie oprávnenia otcovi konanie z a s t a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec mal. dieťaťa sa písomným návrhom súdu doručeným dňa 18.1. 2016 domáhal zmeny úpravy
jeho styku s Y.. Y. tak, že bude oprávnený s dieťaťom sa stretávať každý prvý pondelok v mesiaci
od 8,00 hod. do 12,00 hod. a a každú párnu nedeľu od 13,00 hod. do 17,00 hod. Zároveň žiadal
v rozsudku vysloviť, že je oprávnený zabezpečiť maloletému starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
maloletého a dieťa zastupovať a je oprávnený maloletému zabezpečiť lekársrku starostlivosť a vo veci

zdravotnej starostlivosti dieťa zastupovať aj bez prítomnosti matky. V konečnom vyjadrení styk navrhol
upraviť každý prvý pondelok v mesiaci od 8,00 hod. do 12,00 hod. a každú párnu nedeľu od 8,30
hod. do 12,30 hod. S návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil s poukazom na to, že u mal.
dieťaťa nebola preukázaná zmena pomerov od posledného rozhodnutia, nakoľko maloletý je naďalej
v osobnej starostlivosti matky a zmena nenastala ani u otca, ktorý svoje príjmy i výdavky riadne súdu
zdokladoval. Poukázal na to, že matka skresľuje svoje skutočné príjmy a zrejme dosahuje príjem ako v
čase podnikania, keď na sociálnej sieti ako i v materskom centre „. Y. reklamuje, že naďalej masérsku

činnosť vykonáva za poplatok. Taktiež poukázal na pohyby na účte matky, ktoré svedčia o tom, že
spolu s výživným zo strany otca je schopná potreby dieťaťa zabezpečiť. Ohľadne návrhu na zmenu
úpravy styku opakovane poukazoval na to, že od posledného rozhodnutia ubehlo už 2,5 roka. On od
narodenia dieťaťa vytvára podmienky pre to, aby sa mohol s ním syn stretávať ako i s jeho príbuznými.Dieťa má k nemu dobrý vzťah, vie sa o neho postarať ako sa stará i o svoju dcéru z predchádzajúceho
vzťahu, čo potvrdila i jej matka. Chce sa so synom stretávať bez prítomnosti matky, nakoľko táto od styku
zasahuje resp. necháva na dieťati nech sa rozhodne, či s ním chce byť samé. Samozrejme, že syn je

na matku zvyknutý, čo je prirodzené, avšak keď je matka prítomná vyhľadáva jej spoločnosť. Pokiaľ mu
matka umožnila i keď l en chvíľu v okolí jej bydliska, aby bol s dieťaťom sám, žiadne problém nebol.
Nakoľko je živnostník, vie si zariadiť, že bude mať v pondelok voľno. Na výchovu syna majú s matkou
odlišné názory, avšak on pokiaľ má snahu sa s matkou dohodnúť, nechce to riešiť pred synom, pričom
matka sa k tomu postaví tak, že sa s ním prestane rozprávať. K návrhu matky na zvýšenie výživného

uviedol, že síce bol vlastníkom dvoch rodinných domov, avšak jeden na neho previedol účelovo komarát,
ktorý si potreboval dať do poriadku nejaké majetkové veci, a v lete roku 2016 dom previedol spätne na
neho. Poprel, že by sa pravidelne zúčastňoval poľovačiek, resp. chodil na nákladné dovolenky. V roku
2016 vôbec na dovolenke nebol. Naproti tomu matka síce prezentuje, že nemá príjem, avšak bola na
dovolenke v Chorvátsku, ktorú skutočnosť sa dozvedel z facebooku. Síce chová športové holuby, avšak
tieto nepredáva a krmivo má z naturálií, ktoré dostáva jeho otec z družstva.

2. Na pojednávaní dňa 31.1. 2017 otec v časti nezhody rodičov návrh vzal späť, matka i kolízny
opatrovník vyjadrili súhlas so zastavením konania v tejto časti. Predmetom konania tak zostal návrh
otca na zmenu úpravy styku a návrh matky na zvýšenie výživného.

3. Matka nesúhlasila so zmenou úpravy styku otca s dieťaťom. Vo svojich písomných vyjadreniach
poukazovala na to, že otec nedodržiava stanovené dni a hodiny styku určené súdom, avšak ona sa
snaží si prispôsobiť program, aby sa otec s dieťaťom stretol. Sama sa snaží, aby otec a syn mali
vytvorený dobrý vťzah, naučili sa spolu dorozumieť a komunikovať. Je pre ňu dôležité, aby s otcom
dieťaťa odchádzalo spokojné a rado, a nie pod tlakom a zo strachu. Je ochotná s maloletým ísť aj k

starým rodičom zo strany otca a na výlety. Y.. Y. je spoločenský, je rád medzi ľuďmi, avšak za prítomnosti
matky. Dieťaťu nebráni v styku s otcom, ani aby s maloletým otec trávil čas osamote napr. hrou v
detskej izbe, pobytom na dvore, prechádzkou po okolitej prírode. Otec sa však o ti nepokúsil, pretože
sám vidí, že maloletý na to nie je pripravený, nemá záujem s ním tráviť čas bez jej prítomnosti, odmieta
s otcom vykonávať každodenné činnosti ( ísť na WC, nechať sa obliecť, obuť ). Na tieto činnosti si dieťa

vždy vyberá jej prítomnosť. Z toho usudzuje, že vzťah otca L. Y. nie je až taký dobrý a intenzívny ako
ho otec popisuje. Otcovi nebráni tráviť čas s dieťaťom, ak si to bude Y. sám želať. Poukázala tiež na to,
že dieťa je kojené i keď nie z pocitu hladu, skôr z emocionálnej potreby. Malý má vysoké EQ a je veľmi
citlivý. Pokiaľ je v psychickej pohode je kojený každé 3-4 hodiny, ak je rozrušený kojí sa i trikrát za dve
hodiny. Na pojednávaní dňa 31.1. 2017 uviedla, že dieťa by nemalo problém odísť s otcom, teší sa

na otca. Bolo by však vhodné, aby otec po príchode, nejaký čas bol v jej domácnosti, za jej prítomnosti
so synom a potom by malý bol ochotný s ním odísť. Dieťa spáva raz denne od 13,00 hod. resp. 13,30
hod. do 15,00 hod. resp. 16,00 hod. Bolo by vhodné, aby sa otec so synom stretával doobeda, kedy
má dieťa lepšiu náladu. V záverečnom vyjadrení so zmenou úpravy styku nesúhlasila, poukázala na to,
že otec o dieťa nevie zabezpečiť základnú starostlivosť bez jej prítomnosti, nepoznáva režim dieťaťa.

Zmena úpravy styku bez jej prítomnosti nie je v záujme dieťaťa.

4. V priebehu konania dňa 24.8. 2016 matka súdu doručila návrh na zvýšenie výživného zo strany otca k
Y.. Y. výživné žiadala zvýšiť odo dňa začatia konania tak, že sumu XXX,-X. otec bude poukazovať do jej
rúkasumu50,-EURnaúčetmaloletého,ktorýmatkazriadivjehoprospech.Konaniesaviedlopodsp.zn.

10P/173/2016. Uznesením zo dňa 23.9. 2016, č.k. 10P/173/2016-13 boli konania spojené na spoločné
konanie). Písomný návrh odôvodnila tým, že po 7.9. 2016 jej zanikne nárok na rodičovský príspevok,
pričom výdavky pre syna rastú. Otec dieťaťu nekupuje takmer nič, len občas mu donesie tričko, hračku.
Poukázala na to, že otec je konateľom spoločnosti, poľovníkom. Venuje sa holubárstvu, kynológii,
absolvuje s dcérou dovolenky pri mori. Dieťaťu podáva matka vegetariánsku stravu, zabezpečuje

bio výrobky ( doma varí napr. vlastnú čokoládu, vyrába zdravé raw sušienky ), preto sú náklady na
stravovanie vyššie. Finančne ju podporuje jej matka. Tiež si požiala 7.000,-EUR od kamaráta, nakoľko
prerábajú garáž na masážny salón, avšak nemá lehotu na splatnosť pôžičky. Potvrdila, že v letnom
období cez internet predávala raw potraviny, ale už to nerobí, keďže jej to neprinášala také financie, ktoré
potrebovala predáva však špeciálne gély na určité zdravotné problémy, z čoho má mesačne zisk okolo

30,- až 40,-EUR. Živnosť zrušila, keďže si ju chce opätovne založiť v roku 2018, kedy môže požiadať
o dotáciu na masášny salón. Pokiaľ vykonáva masáže, tak len známym, ktorí jej neplatia, ale je to za
protislužbu napr. drevo. Navrhla, aby otec riadne zdokladoval výdavky súvisiace s jeho podnikaním.5. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu otca o zmenu úpravy styku v plnom rozsahu. Poukázal
na to, že pre dieťa vo veku troch rokov je bežné byť aj celý deň v starostlivosti druhého rodiča. Otec by
sa vedel o dieťa i celodenne postarať. Pokiaľ sa dieťa kojí je to len emocionálna záležitosť a nie potreby

uspokojovania hladu. S návrhom matky na zvýšenie výživného vyjadril čiastočný súhlas. S poukazom
na zvýšenie nákladov na ošatenie a stravovanie u maloletého navrhol výživné zvýšiť na sumu 80,-EUR
mesačne.

6. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 17.6. 2014, č.k. 12C/11/2014-46 súd zastavil konanie v
časti určenia otcovstva k mal. dieťaťu a zároveň schválil dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a
povinností, v zmysle ktorej bol Y.. Y. zverený do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal na jeho
výživu prispievať mesačne sumou 60,-EUR k rukám matky. S tým, že zročné výživné za obdobie od
7.9. 2013 do 17.6. 2014 vo výške 588,-EUR sa zaviazal zaplatiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveňjeotecoprávnenýstretávaťsasmaloletýmkaždúpárnusobotu vmesiaciod9,00hod.do15,00
hod. za prítomnosti matky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7. 2014. Y.. Y. bol vo veku deväť
mesiacov, nachádzal sa v celodennej starostlivosti matky, bol kojený, zdravý. Matka poberala rodičovský
príspevok vo výške 203,20 EUR a rodinné prídavky 23,52 EUR mesačne. Nemala inú vyživovaciu
povinnosť. S dieťaťom bývala v rodinnom dome, ktorý má v spoluvlastníctve ( 2/3-iny) spolu so svojim

bratom.Tiežbolaspoluvlastníčkougaráže.Mesačne uhrádzalaplyn 83,33EUR,vodu 9,-EUR,elektrinu
30,-EUR, internet 7,-EUR, telefón 25,-EUR, RTVS 4,64 EUR, ročne za komunálny odpad 50,-EUR a daň
z nehnuteľnosti 100,-EUR. S dieťaťom absolvovala kurzy plávania, kde mesačný poplatok predstavoval
40,-EUR.OtecakoživnostníkakonateľspoločnostiMANISTAV,s.r.o.dosiaholpodľadaňovéhopriznania
za r. 2012 príjem 54.320,56 EUR, výdavky 51.280,72 EUR a základ dane predstavoval 3 039,84 EUR.

Mal vyživovaciu povinnosť k mal. Nikole, nar. 5.1. 2004 vo výške 60,-EUR mesačne. Bol výlučným
vlastníkom dvoch domových nehnuteľností a motorového vozidla.

7. V súčasnosti sa Y.. Y. naďalej nachádza v celodennej starostlivosti matky, je zdravý. Matka v návrhu
vyčíslila stravu a hygienické potreby mesačne na sumu 100,-EUR, krúžky a cestovné 80,-EUR a náklady

na ošatenie a hračky 100,-EUR mesačne. Pre nedostatok miesta, nebol prijatý do predškolského
zariadenia. Matka s dieťaťom naďalej býva v rodinnom dome, v ktorom žili i v čase ostatného
rozhodnutia. Mesačne uhrádza za elektrinu 30,-EUR, plyn 50,-EUR, vodu 7,-EUR, RTVS 4,64 EUR,
poistenie syna 25,10 EUR, žumpu 37,56 EUR ročne, ročne daň z nehnuteľnosti 27,57 EUR, odpad
22,-EUR ( za jednu osobu ), pevné palivo okolo 660,-EUR. V čase začatia konania poberala rodičovský

príspevok vo výške 203,20 EUR a rodinné prídavky 23,52 EUR mesačne. Od novembra 2016 je
poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vo výške 146,40 EUR mesačne, výška rodinných prídavkov sa
nezmenila. Ku dňu 5.4. 2016 došlo k zániku jej živnosti oznámením. Naďalej n emá inú vyživovaciu
povinnosť. Otec je v súčasnosti výlučným vlastníkom len jednej nehnuteľnosti v ktorej býval i v čase
posledného rozhodnutia. Naďalej vykonáva živnosť a je konateľom tej istej spoločnosti ako v r. 2014,

pričom za rok 2015 dosiahol na základe daňového priznania príjem 20.743,-EUR, výdavky 17.902,-EUR,
základe dane 2.840,-EUR. Je výlučným vlastníkom motorového vozidla. Mesačne uhrádza poplatok za
vodu 57,-EUR, elektrinu 79,-EUR, RTVS 4,64 EUR, ročne daň z nehnuteľnosti 59,50 EUR, Septik 77,-
EUR, životné poistenie 47,98 EUR. Počet jeho vyživovacích povinností sa nezmenil, avšak na výživu
Y.. W. na základe dohody s jej matkou prispieva mesačne sumou 100,-EUR. Obom deťom uhrádza

stavebné sporenie, ktoré v prepočte na mesiac pre mal. Nikolu predstavuje 47,98 EUR a Mareka 29,20
EUR.

8. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 29 odsek 1 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 29 odsek 2 CMP súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v
konaní pokračovať.

Podľa § 29 odsek 3 CMP súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí.
9. Súd poukazuje na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť
každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaostaral prostriedky pre svoje deti.

Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale
všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného
vo forme pravidelných plnení. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom musí mať
súd na zretele, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých

nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich
schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby
dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, prípravu
na povolanie.

Základnými pravidlami, pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného ako i
schopnosti i možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie,
ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, či kultúrnymi. Závisia najmä od veku,
zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a pod. Medzi odôvodnenépotreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace so zdravotným
stavom oprávneného alebo s jeho rekreačnými pobytmi. Súd pri určení bežného výživného na ne musí
prihliadnuť. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda, či

existuje stav odkázanosti na výživu.

Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v
čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne

zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj veck, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciou na trhu práce a pod. Skúma tiež
majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné,
zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa
povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo povinný na seba berie neprimerané

majetkové riziká.

Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých
okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) zárobku ,

ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek
dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.

10. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že skutočne od poslednej úpravy výkonu rodičovských

práv a povinností k Y.. Y. uplynulo obdobie 2,5 roka. Je nesporné, že maloletý fyzicky vyspel, avšak v
súčasnosti sa naďalej nachádza v celodennej starostlivosti matky, nenavštevuje predškolské zariadenie.
Určite sa zmenili náklady na jeho stravovanie, keď v tomto veku príjma i iný druh potravy ako
vo veku deväť mesiacov, avšak odbudli náklady na plienky a zároveň nie je potrebné ošatenie pre
maloletého zakupovať v takých častých frekvenciách ako u batoľata. Otec má naďalej príjem z

podnikania, pričom podľa názoru súdu daňovým priznaním dostatočne osvedčil výšku svojich výdavkov
z podnikania, z ktorého dôvodu súd návrh matky na doplnenie dokazovania v tomto smere považoval
za nedôvodný. Matka svoje tvrdenia o nákladnom spôsobe života otca ( poľovačky, dovolenky a
pod.) nijako nepreukázala. Je potrebné poukázať i na to, že otec dobrovoľne prispieva nad rámec
určeného výživného keď dieťaťu uhrádza stavebné sporenie. V konečnom dôsledku i tvrdenia matky

ohľadne nákladov s maloletým v súvislosti s návštevou „krúžkov“ ( tanečná, montessori dielničky) ničím
neosvedčila. U matky došlo k zmene pomerov, keď v súvislosti s dovŕšením troch rokov veku dieťaťa
jej zanikol nárok na výplatu rodičovského príspevku a od novembra 2016 je poberateľkou dávok v
hmotnej núdzi, avšak z výpisov z účtu matky je zrejmé, že má ďalšie finančné prostriedky z predaja
raw sladkostí, ktoré inzeruje nielen v letnom období ako to sama tvrdí ako i z predaja výživového

doplnku. Taktiež počíňanie matky v zrušení živnosti v priebehu konania z dôvodu, aby v budúcom roku
pri jej znovuzaložení mohla požiadať o dotáciu, súd vyhodnotil ako účelové. Sama matka potvrdila,
že poskytuje masérske služby bezodplatne, ktoré konanie súd posúdil ako vzdanie sa majetkového
prospechu. Je zrejmé, že matka i keď bez živnosti ďalej masérske služby poskytuje i keď sama uviedla,
že si požičala financnie za účelom prerábky garáže na masérsky salón. S poukazom na uvedené

skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že od posledného rozhodnutia súdu nenastala na strane Y.. Y. resp. jeho
rodičovkvalifikovanázmenapomerov,súdnávrhmatky nazvýšenievýživnéhozamietolakonedôvodný.

11. Dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má vytvorenú citovú väzbu k obidvom rodičom.
Rozšírenie styku otca s maloletým je vo vývoji dieťaťa podľa názoru súdu pozitívny krok. Zachovanie

a upevňovanie citovaných väzieb s otcom je pre Y.. Y. dôležitý faktor ovplyvňujúci jeho ďalší pozitívny
vývin. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti má právo v primeranom rozsahu
sa podieľať na výchove dieťaťa a starostlivosti oň i na budovaní vzájomných citových a rodinných
väzieb. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Zákon ohľadne úpravy styku
uprednostňuje dohodu rodičov, a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri

rozhodovaní o úprave ( teda aj pri zmene úpravy) styku rodiča s mal. dieťaťom, súd musí zvážiť dôležité
okolnosti tak na strane mal. dieťaťa - jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej
starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako i okolnosti na strane rodičov ako ichvzájomný vzťah ( na báze rodičovských kompetencií ) časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery,
vzdialenosť medzi bydliskami dieťaťa a rodiča a pod.

12. Súd vyhovel návrhu otca na zmenu úpravy jeho styku s mal. dieťaťom a styk upravil bez prítomnosti
matky v rozsahu uvedenom vo výroku I. tohto rozhodnutia. Rozsah styku rešpektuje i súčasný denných
režim Y.. Y., ktorému otec svoj návrh sám prispôsobil. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, pre
ktoré by v súčasnosti bola nevyhnutná potreba prítomnosti matky pri styku otca s dieťaťom. Sama matka
potvrdila, že maloletý sa na otca teší, nemal by problém s ním odísť. Tvrdenie matky, že otec sám

nedokáže zabezpečiť základné potreby dieťaťa sú len ničím nepodložené, nedôvodné obavy matky o
maloletého. Je evidentné, že prítomnosť matky pri styku otca s dieťaťom pôsobí rušivo, keď dieťa pokiaľ
matku vidí, prirodzene sa dožaduje prednostne jej pozornosti, keďže na jej starostlivsoť je zvyknuté. S
poukazom na vek maloletého, práve teraz nastupuje obdobie, keď pre jeho zdravý všestranný vývin je
dôležitý a nazastupiteľný mužský vzor najmä, keď otec od narodenia maloletého / otec inicioval konanie
o určenie otcovstva / má snahu byť súčasťou života svojho syna, podieľať sa na výchove dieťaťa, ako i

starostlivosti o neho i napriek prekážkam, ktoré mu matka dieťaťa kladia. Je jednoznačne v záujme mal.
Mareka, aby mal pravidelný kontakt s rodinou zo strany otca. Súd mal preukázané, že otec má vhodné
bytové podmienky na to, aby dieťa i dlhšie obdobie mohlo tráviť v jeho domácnosti, ktoré skutočnosti
vyplývajú zo správy o šetrení rodinných pomerov, vykonaného kolíznym opatrovníkom ( čl. 32). I keď
súd si plne uvedomuje nezastupiteľnosť a význam materského mlieka pre maloletého ako i vyznam

dojčenia pre vznik nenahraditeľného puta medzi dieťaťom a matkou, v prejednávanej veci však dojčenie
nie je nevyhnutnou potrebou Y.. Y. na uspokojenie jeho hladu a zabezpečenie výživy, a nemôže byť na
úkor rozvíjania sa resp. upevňovania sa vzťahov medzi synom a otcom. Súd apeluje na matku dieťaťa,
aby v záujme Y.. Y. viedla maloletého ku vzťahu k otcovi, dieťa na styk riadne pripravila a otcovi tento
umožnila, nakoľko v opačnom prípade pokiaľ otec podá návrh na súdny výkon rozhodnutia môže dôjsť

núteným zásahom do traumatizácie Y.. Y..
13.SúdvovýrokuII.rozsudkurozhodol,žeobajarodičiasúoprávnenímal.dieťazastupovaťaspravovať
jeho majetok, keď v predchádzajúcoml rozhodnutí ( prvom ) o úprave práv a povinností tento výrok
absentoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že ani jeden z rodičov nebol pozbavený, obmedzený
vo výkone rodičovských práv a povinností, ani im tieto neboli rozhodnutím súdu pozastavené. V súlade

s § 28 odsek 1 písm. a.b) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, jeho
zastupovanie a správa jeho majetku. V súlade s odsekom 2 citovaného zák. ustanovenia, rodičovské
práva a povinnosti majú obaja rodičia a pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14. V časti uloženia oprávnenia otcovi ( nezhoda rodičov vo výkone rodičovských práv a povinností ),
súd konanie zastavil s poukazom na späťvzatie návrhu v tejto časti zo strany otca, súhlasu matky i
kolízneho opatrovníka so zastavením konania v tejto časti, ako i s poukazom na to, že nie sú dané
dôvody, pre ktoré by v tejto časti súd mal ďalej v konaní pokračovať ex offo ( z úradnej moci ).

15. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena,
zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnenýmôžepodaťnávrhna výkonrozhodnutiaalebonavykonanie exekúciepodľaosobitného
predpisu.