Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113216791
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113216791.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom: JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa:
K.. Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom Q. cesta č. XXXX, F., právne zastúpený: JUDr. Jozef Veselý, advokát,
so sídlom Mierová 1, Veľký Krtíš, proti odporcovi: Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická 1183, Bytča,
IČO: 36398110, zastúpená R. I. - konateľom spoločnosti, právne zastúpená: Advokátska kancelária
JUDr. Milan Chovanec s.r.o., V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36436640, o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom spoločnosti
Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická cesta č. 1183, Bytča, zamestnancovi K.. Y. T. v zmysle § 63 ods.
1, písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 26.3.2013 j e n e p l a t n é.

Súd návrh navrhovateľa, aby určil, že výpoveď daná zamestnávateľom spoločnosti Mechanika, s.r.o.,
so sídlom Hlinická cesta č. 1183, Bytča, zamestnancovi K.. Y. T., nar. X.X.XXXX, bytom Q. cesta XXXX,

F. v zmysle § 63 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce zo dňa 19.12.2012 je neplatná, z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že výpoveď mu daná zamestnávateľom /
t.j. odporcom/ zo dňa 19.12.2012 je neplatná a ďalej žiadal a navrhoval, aby súd určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.3.2013 je takisto neplatné. Žiadal uhradiť aj trovy konania

a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh v podstate odôvodnil tým, že je spoločníkom a konateľnom
spoločnosti Mechanika, s.r.o., Hlinická cesta č. 1183 v Bytči. Ďalším spoločníkom tejto spoločnosti je R.
I., bytom U. C. č. XXX. Spoločnosť má teda dvoch konateľov, t.j. navrhovateľa a R. I., pričom každý
spoločník zastupuje spoločnosť a za ňu podpisuje samostatne.
Okrem toho, že je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, je na základe pracovnej zmluvy aj
riaditeľom spoločnosti, pričom pracovný pomer vznikol na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi
jeho osobou a spoločnosťou Mechanika dňa 31.12.2001 v znení neskorších zmien a dodatkov.

Medzi spoločníkmi a konateľmi sú dlhodobé rozpory, ktoré vyústili tým, že spoločník a konateľ R. I. bez
vedomia druhého konateľa vybral z účtu spoločnosti 250.000 Eur a vložil si ich na svoj osobný účet.
Jedným z ďalších krokov R. I., ako konateľa spoločnosti je tá skutočnosť, že v mesiaci január mu doručil
písomnosť nazvanú skončenie pracovného pomeru, kde z tejto písomnosti vyplýva, že mu bola daná
výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a to z toho dôvodu, že sa stal
nadbytočným. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že R. I. ako konateľ spoločnosti sa rozhodol,

že zruší funkciu riaditeľa, znižuje sa stav zamestnancov, a preto sa stal nadbytočným. Pracovný pomer
mu mal skončiť dňom 30.4.2013.V priebehu tejto výpovede mu R. I. doručil písomnosť nazvanú výpoveď danú zamestnávateľom podľa
§ 68 Zákonníka práce, kde uvádza, že zamestnávateľ okamžite končí s ním pracovný pomer pre
závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ ku dňu 26.3.2013, a to z dôvodu

neplnenia si svojich povinností a tunelovania firmy. Návrhom sa domáha, že takéto právne úklony,
ktoré vykonal druhý konateľ spoločnosti voči jeho osobne ako zamestnancovi, sú neplatné. Poukázal,
že sa neuskutočnilo žiadne valné zhromaždenie, ani stretnutie spoločníkov, na základe ktorého by
malo byť rozhodnutie o takýchto úkonoch z hľadiska pracovnoprávneho vzťahu, pričom podiel oboch
spoločníkov je 50 ku 50, a teda ani jeden zo spoločníkov nemôže prehlasovať druhého spoločníka.

Rozhodnutie spoločnosti o tom, že by sa mal stať nadbytočným je teda nulitné, pretože sa nejedná
o rozhodnutie spoločnosti ale len spoločníka, ktorý nemá žiadnu väčšinu ani rozhodovaciu právomoc,
a preto takúto výpoveď pokladal za neplatnú, keďže absentuje právoplatné rozhodnite spoločnosti,
t.j. vyjadrenie zamestnávateľa o jeho nadbytočnosti. Z toho istého dôvodu namietal aj neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, kde sa nejedná o rozhodovanie spoločnosti o takejto
závažnej skutočnosti, pričom z formálneho hľadiska je takéto okamžité skončenie pracovného pomeru

neplatné, pretože sa v tomto rozhodnutí neuvádza, akým spôsobom a kedy sa mal dopustiť závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Každé rozhodnutie v tomto smere musí byť konkrétne a musí sa v ňom
uviesť dôvod, ktorý nie je možné zameniť za iný v zmysle ust. Zákonníka práce.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k samotnému návrhu uviedol, že pri založení spoločnosti sa s

navrhovateľom dohodli, že pracovnoprávne vzťahy spoločníka a konateľa K.. Y. T. bude za spoločnosti
Mechanika, s.r.o. podpisovať druhý konateľ R. I.. Preto aj pracovná zmluva zo dňa 31.12.2001
bola podpísaná za spoločnosť konateľom R. I., kde navrhovateľ podpisoval pracovnú zmluvu ako
zamestnanec. C. bol podpísaný aj dodatok č. 1 zo dňa 27.2.2004.
Následne však bez vedomia a súhlasu druhého konateľa a spoločníka navrhovateľ si sám vyhotovoval

dodatky k pracovným zmluvám a zvyšoval si svoju mzdu bez toho, aby k tomu bol udelený súhlas
druhého konateľa a spoločníka /viď dodatky k zmluvám, celkovo 5 dodatkov/. Ďalej vo svojom vyjadrení
odporca uviedol, že v roku 2012 zistil, že navrhovateľ si svojvoľne stanovuje svoju mzdu, pričom si svoju
výšku mzdy stanovil na sumu 2.250 Eur mesačne. Svoju základnú mzdu si stanovil na túto sumu, hoci
spoločnosťvroku2012nevykonávala vpodstatežiadnuaktívnuhospodárskučinnosť. Pretospoločnosť

19.12.2012 rozhodla o zrušení funkcie riaditeľa spoločnosti, o zrušení funkcie účtovníčky spoločnosti a
o znížení stavu zamestnancov a z dôvodu nadbytočnosti s nimi ukončila pracovný pomer. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žiadal, aby súd návrh navrhovateľa ohľadne výpovede zo dňa 19.12.2012
zamietol. Čo sa týka nároku navrhovateľa o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané
zamestnávateľom navrhovateľovi zo dňa 26.3.2013 je neplatné, tak spočiatku navrhoval, aby táto

výpoveď bola vylúčená na samostatné konanie a neskôr odporca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu navrhol, aby tejto časti návrhu navrhovateľa bolo vyhovené.

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pracovnou
zmluvou, dodatkami k pracovnej zmluve, písomnosťami ohľadom skončenia pracovného pomeru,

odpoveďou sociálnej poisťovne, kúpnymi zmluvami o prevode nehnuteľností, spoločenskou zmluvou,
dodatkom k spoločenskej zmluve, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

Odporca navrhovateľovi dal dve výpovede, prvú výpoveď dňa 19.12.2012 v zmysle § 63 ods. 1, písm. b/
Zákonníkapráce, t.j.,žesanavrhovateľstal vofirmenadbytočným.Druhúvýpoveď,ktorábolaopätovne

doručená navrhovateľovi mu dal dňa 26.3.2013 v zmysle ust. § 68 ods. 1, písm. b/ Zákonníka práce,
t.j. okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ, ako to vyplýva z jeho písomného návrhu,
napadol tieto dve výpovede s tým, že žiadal, aby súd určil, že sú neplatné.

Z pripojenej pracovnej zmluvy, ktorá bola podpísaná ešte dňa 31.12.2001 je nepochybne, že odporca

uzatvorilsnavrhovateľompracovnúzmluvu,nazákladektorejnavrhovateľvykonávaldruhpráce-riaditeľ
spoločnosti. To znamená, že navrhovateľ bol jednak spoločníkom a konateľom spoločnosti Mechanika
a zároveň bol zamestnaný ako riaditeľ tejto spoločnosti. Túto pracovnú zmluvu podpísal za spoločnosť
Mechanika druhý konateľ spoločnosti R. a za zamestnanca samotný navrhovateľ.
Z pracovnej zmluvy ďalej vyplynulo, že bola dohodnutá aj mzda zamestnanca za vykonanú prácu, v

roku 2001 to bola suma 10.000,-Sk. Pracovný čas bol stanovený od 6.00 hod. do 10.00 hod. a od 11.00
hod. do 14.30 hod.Z pripojeného dodatku k pracovnej zmluve č. 1 /č.l. 7/ vyplýva, že zamestnávateľ a zamestnanec sa
dohodli, že základná mzda bude činiť 25.000,-Sk mesačne od 1.3.2004. V tom čase ešte aj druhý
konateľ a spoločník spoločnosti Mechanika tento dodatok k pracovnej zmluve podpísal.

Ďalšie dodatky č. 2, 3, 4, 5, 6 už podpisoval za zamestnanca navrhovateľ a za zamestnávateľa opätovne
navrhovateľ, ako spoločník a konateľ spoločnosti. Dodatky sa týkali predovšetkým základnej mzdy.
Napokon na základe tohto si sám zamestnanec a ako aj konateľ spoločnosti zvýšil svoju mzdu až na
sumu 2.250 Eur mesačne. Z posledného dodatku č. 6 ešte navyše vyplýva, že si upravil aj začiatok a

koniec pracovného času, dojednal si sám pre seba pružný pracovný čas.

Z týchto dodatkov teda nepochybne vyplýva, že okrem prvého dodatku, ktorý ešte za zamestnávateľa
podpisoval druhý spoločník a konateľ R. I., tak ďalšie dodatky už za zamestnávateľa ako aj za
zamestnanca podpisoval už len navrhovateľ. Prakticky z pôvodnej mzdy vo výške 10.000,-Sk si svoju
mzdu týmito dodatkami upravil až na celkovú sumu 2.250 Eur mesačne.

Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že čo sa týka výpovede zo dňa 26.3.2013, t.j. kedy
zamestnávateľ skončil pracovný pomer s navrhovateľom pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z
dôvodu neplnenia si svojich povinností a tunelovania firmy, že aj samotný odporca v konečnom dôsledku
v tomto smere uviedol, že na takejto výpovedi netrvá, Očakával, že súd rozhodne tak, že určí, že takáto

výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny je neplatná. Na svoju obranu odporca uviedol,
že v čase podania tejto výpovede bol emocionálne rozrušený zo správania sa a konania navrhovateľa.
Tento si jednak sám dodatkami k pracovnej zmluve stanovoval svoju mzdu ako zamestnanec a na druhej
strane predal dôležité strojné zariadenia spoločnosti Mechanika, čím znemožnil spoločnosti napĺňať
svoj výrobný program. Navyše prepustil zároveň aj rad zamestnancov tejto spoločnosti. V takomto

emocionálnom vypätí doručil navrhovateľovi túto výpoveď pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny,
pričom si neuvedomil, že takýto právny úkon, ktorý urobil, nezodpovedá litere zákona a ust. § 68 ods. 1
písm.b/,predovšetkýmust.§70Zákonníkapráce. Zuvedenéhodôvodusapotomsúdtoutovýpoveďou,
aj vzhľadom na vyjadrenie sa odporcu, v konaní nezaoberal. Súd za zaoberal výpoveďou, ktorá bola
doručená navrhovateľovi dňa 19.12.2012, t.j. výpoveď v zmysle § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce,

pretože sa mal navrhovateľ stať nadbytočným.

Ako to už bolo vyššie konštatované, túto výpoveď doručil odporca navrhovateľovi z toho dôvodu, že
tento odpredal podstatnú časť strojného zariadenia spoločnosti Mechanika a následne v roku 2012 firma
Mechanika prestala vykonávať svoju hospodársku činnosť. Túto skutočnosť nepoprel ani navrhovateľ,

ktorý uviedol, že skutočne predal časť strojného zriadenia spoločnosti Mechanika. Bolo to až po tom,
keď R. I., druhý konateľ spoločnosti, z účtu spoločnosti vybral 250.000 Eur a tieto peniaze si previedol
na svoj súkromný účet. Podľa tvrdenia navrhovateľa mal odobrené od druhého konateľa R. I., že si
voje finančné záležitosti môže vyriešiť tak, že môže odpredať strojné zariadenia firmy, čo aj urobil.
Spoločnosť Mechanika ostala prakticky bez výrobných prostriedkov a bez zamestnancov, ktorí boli

prepustení navrhovateľom, čo sám navrhovateľ aj potvrdil.

Z potvrdenia sociálnej poisťovne nepochybne vyplýva, že v priebehu roku 2012 od 11.3.2012 do
19.11.2012 bolo zo spoločnosti Mechanika prepustených 25 ľudí. Aktívni zamestnanci vo firme ostali len
navrhovateľ a účtovníčka R. N..

Z pripojenej kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou Mechanika zastúpená konateľom
K.. Y. T. a spoločnosťou - kupujúcim LB-VEGA, s.r.o., vyplýva, že dňa 7.6.2012 spoločnosť Mechanika
odpredala spoločnosti LB-VEGA strojné zariadenia v celkovej cene 184.500 Eur bez DPH. Z tejto
kúpnej zmluvy teda vyplýva, že skutočne to bol navrhovateľ, ktorý odpredal časť strojného zariadenia

spoločnosti Mechanika a následne prepustil aj zamestnancov spoločnosti. Z ďalšej pripojenej zmluvy
medzi spoločnosťou Mechanika, ktorú podpisoval navrhovateľ a spoločnosťou LB-VEGA, s.r.o., zo dňa
1.4.2013 vyplýva, že navrhovateľ odpredal predmetnej spoločnosti ďalšie strojné zariadenia v celkovej
hodnote 73.221,60 Eur.

Zo zmluvy o prevode nehnuteľností vyplýva, že dňa 24.8.2012 predávajúci Mechanika, s.r.o., zastúpená
R. I. predal kupujúcemu nehnuteľnosti za 309.222 Eur.Z kúpnej zmluvy medzi predávajúcim Mechanika, s.r.o., zastúpenej R. I. a kupujúcim DROTÁR -
kovovýroba vyplýva, že spoločnosť Mechanika predala kupujúcemu strojené zariadenia za celkovú
sumu 159.492 Eur dňa 2.4.2013.

Z týchto kúpnych zmlúv a zmluvy o prevode nehnuteľností si súd dobre všimol dátumy uzavretia
týchto kúpnopredajných zmlúv. Je nepochybné, že predaj strojného zariadenia odštartoval samotný
navrhovateľ, ktorý už dňa 7.6.2012 odpredal časť strojného zariadenia spoločnosti Mechanika. Táto
kúpna zmluva zo dňa 7.6.2012 je teda aj rozhodujúca pre skončenie pracovného pomeru z dôvodu

nadbytočnosti. Je nepochybné, že táto kúpna zmluva potom odštartovala aj samotné prepúšťanie
zamestnancov z firmy Mechanika. Následne po tomto dátume podpísania kúpnopredajnej zmluvy došlo
k prepusteniu zamestnancov napr. dňa 23.7.2012 Y. F., 31.7.2012 Y. J., M. Y., T. Y. atď.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie sa súd musel stotožniť s tvrdeniami odporcu, že v roku 2012
po odpredaji majetku spoločnosti, táto spoločnosť nemohla vykonávať svoju hospodársku činnosť.

Nemala zamestnancov, nemala výrobné prostriedky. V tomto smere boli zajedno jednak navrhovateľ,
ktorý uviedol, že skutočne predal časť zariadení, ale to len preto, že druhý konateľ spoločnosti vybral
z účtu nemalú čiastku finančných prostriedkov a pripustil, že prepustil aj zamestnancov spoločnosti,
avšak zotrval na tvrdení, že on ako riaditeľ spoločnosti sa nemohol stať nadbytočným. Musel naďalej v
spoločnosti pracovať, pretože za firmu musel odvádzať dane, uhrádzať záväzky voči odberateľom. Súd

musel konštatovať, že takáto obrana navrhovateľa je vzhľadom na stav spoločnosti v rozhodujúcom
období účelová. Navrhovateľ ako riaditeľ spoločnosti a konateľ nemohol vykonávať žiadnu hospodársku
činnosť bez strojárskej technológie a bez pracovníkov a tým pádom sa jeho funkcia stala nadbytočnou.

Pokiaľ sa týka argumentácie navrhovateľa o tom, že o pracovnoprávnych vzťahoch a rozhodovaniach

o ich pomeroch mali rozhodovať obaja konatelia spoločne, tak toto považoval súd za účelové tvrdenie,
ktoré nemá oporu v žiadnych dohodách, žiadnych listinách a už vôbec nie v právnych predpisoch. Podľa
Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje zamestnávateľ a v mene zamestnávateľ
koná jeho štatutárny orgán. V tomto prípade štatutárnym orgánom je odporca konateľ spoločnosti
R. a podľa spoločenskej zmluvy a výpisu obchodného registra konateľ koná v mene spoločnosti

samostatne. Navrhovateľ poukazoval na to, že o pracovnoprávnych vzťahoch by malo rozhodovať
valné zhromaždenie spoločnosti. To znamená, že výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, ktorá mu bola daná
konateľom spoločnosti R. I. je neplatná, nakoľko o týchto pracovnoprávnych vzťahoch malo rozhodovať
valné zhromaždenie.
Na druhej strane však navrhovateľ zabudol uviesť, že pokým on prepúšťal svojich zamestnancov

zo spoločnosti Mechanika ako riaditeľ a štatutár spoločnosti, nepotreboval na takéto prepúšťanie
zamestnancov schválenie valného zhromaždenia. Toto jeho tvrdenie sa javí súdu ako
kontraproduktívne. Súd len analogicky poukazuje na to, že aj v prípade iných spoločností napr. veľkých
akciových spoločností, ak sa rozhoduje o znižovaní stavu zamestnancov, tak sa nezvoláva valné
zhromaždenie, ale o týchto veciach rozhoduje štatutárny orgán. Navyše navrhovateľ nepotreboval

žiadne rozhodnutie valného zhromaždenia nadpolovičnej väčšiny pri prepúšťaní zamestnancov, resp.
pri predávaní dôležitého technologického zariadenia.
Na tomto mieste súd podotýka, že takisto nepotreboval súhlas valného zhromaždenia alebo súhlas
druhého spoločníka, keď si sám ako zamestnanec a zároveň zamestnávateľ dodatkami k pracovnej
zmluvy upravil svoj funkčný plat na sumu 2.250 Eur mesačne.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu
zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,

Z uvedeného dôvodu bola daná výpoveď navrhovateľovi pretože sa stal nadbytočným.

Súd to znova opakuje, že tento výpovedný dôvod vzhľadom na sled udalosti, ktoré prebehli v roku
2012 v spoločnosti Mechanika, sa javil ako zákonný. Dňa 7.6.2012 došlo k odpredaniu kľúčových

zariadení spoločnosti Mechanika. V roku 2012 došlo aj k prepúšťaniu zamestnancov tejto spoločnosti.
V 10.mesiaci roku 2012 boli prepustení poslední zamestnanci tejto spoločnosti v počte piatich
zamestnancov. Firma ostala teda bez zamestnancov a bez strojného zariadenia. Časť strojného
zariadenia predal samotný navrhovateľ, časť následne predal aj odporca, čo bolo až v roku 2013.Z pripojenej výpovede v zmysle § 63 ods. 1, písm. b/ vyplýva, že táto bola vypracovaná dňa 19.12.2012,
t.j. dávno po tom, ako boli predané strojné zariadenia zo strany navrhovateľa a ako boli prepustení

zamestnanci spoločnosti Mechanika. Táto výpoveď sa aj súdu javila ako logickým krokom odporcu,
resp. druhého konateľa spoločnosti R. I., keďže prakticky spoločnosť Y. prestala so svojou hospodárskou
činnosťou, nemala strojné zariadenia, nemala ani svojich zamestnancov, preto sa stal navrhovateľ ako
riaditeľ spoločnosti v tejto funkcii s platnom 2.250 Eur nadbytočným.

Vzhľadom na uvádzané potom súd rozhodol, že návrh navrhovateľa ohľadom určenia neplatnosti
výpovede zo dňa 19.12.2012 zamietol. Čo sa týka druhého skončenia pracovného pomeru okamžite,
súd dáva do pozornosti vyššie uvedené, že v tomto smere odporca súhlasil, aby bolo návrhu
navrhovateľa vyhovené. Z uvedeného dôvodu sa týmto výpovedným dôvodom súd ani nezapodieval.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. To znamená, ak ma účastník vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. Je nepochybné, že v tomto konaní ohľadom určenia neplatnosti dvoch výpovedných
dôvodov bol navrhovateľ úspešný v tom, že súd určil, že výpoveď zo dňa 26.3.2013 je neplatná. Na
druhej strane však navrhovateľ nebol úspešný, čo sa týka výpovede zo dňa 19.12.2012. Ich úspech,
resp. neúspech súd vyhodnotil na 50% v prospech navrhovateľa na 50% v prospech odporcu. Z

uvedených dôvodov potom súd rozhodol o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).