Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 2, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/234/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316209462
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316209462.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom 841 04 Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332,
proti žalovanému: S. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX Š. - I., A.. X.. N. XXXX/X, o zaplatenie
821,72 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 821,72 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 %
ročne z dlžnej sumy od 5.11.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd zo dňa 25. 5. 2016 domáhal vydania platobného rozkazu

voči žalovanému na zaplatenie sumy 821,72 eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že
s počiatkom poistenia odo dňa 20.6.2013 uzatvorili žalobca a S. S., A.. X.. N. X, XXXXX Š., poistnú
zmluvu na povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č.
XXXXXXXXXX na motorové vozidlo EČ: N., zn. H. N.. Dňa 18.8.2013 v čase o 04:40 hod. viedol vodič
Matej Tóth - žalovaný osobné motorové vozidlo EČ: N., zn. H. N. v meste Š. - I., W.. J. a pri prechádzaní
okolo zaparkovaných vozidiel sa dostatočne nevenoval riadeniu vozidla. Najprv prednou časťou narazil
do zadnej ľavej časti zaparkovaného vozidla zn. P. S., EČ: N. majiteľa H. K., s vozidlom ďalej pokračoval

v jazde, pričom opätovne narazil do zadnej ľavej a prednej časti zaparkovaného vozidla EČ: N., zn. V.
X. majiteľa S. E. atď. do ďalších vozidiel. Žalovaný ďalej pokračoval v jazde, kde pravou stranou narazil
do zaparkovaného vozidla EČ: N., zn. U. U. a narážal do ďalších vozidiel. Nakoniec ponechal vozidlo vo
vyústení križovatky, vozidlo uzamkol a z miesta nehody odišiel do miesta trvalého bydliska, pričom pred
odchodom si nesplnil zákonom uloženú povinnosť a dopravnú nehodu nenahlásil bezodkladne polícii.
Po dostavení sa na políciu bol dodatočne podrobený dychovej skúške na alkohol, ktorá bola pozitívne.
Na zistenie presného množstva alkoholu bol prizvaný znalec z odboru súdne lekárstvo, ktorý vyhotovil

odborné vyjadrenie. Znalec došiel k záveru, že žalovaný mal v čase dopravnej nehody v organizme
objem alkoholu v krvi v hodnote od 0,58 do 0,70 ‰, žalovaný vo výsluchu priznal požitie alkoholických
nápojov pred jazdou. Poškodená O. V. si nárok na náhradu škody na motorovom EČ: N., zn. U. U.
uplatnila u navrhovateľa z PZP škodcu. Žalobca vyplatil poškodenej dňa 26.9.2013 poistné plnenie vo
výške 821,72 eura. Podľa § 12 ods. 1, písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. má poisťovateľ (žalobca) nárok
na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za poisteného vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak poistený spôsobil škodu úmyselne, alebo ak viedol motorové vozidlo

pod vplyvom návykovej látky. Žalobca preto listom zo dňa 4.10.2013 vyzval žalovaného na náhradu
vyplateného poistného plnenia vo výške 821,72 eura v termíne do 4.11.2013. Túto výzvu žalovaný
prevzal dňa 16.10.2014. Na túto výzvu žalovaný nereagoval a regresnú pohľadávku žalobcovi neuhradil.2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP.

3. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - poistná zmluva (č.l.4),

zaslanie správy k dopravnej nehode zo dňa 18.8.2013 (č. l. 6), správa o nehode (č.l. 7), oznámenie
škody (č.l. 8), uplatnenie nárokov poškodeného z PZP (č.l. 14), fotografie poškodeného vozidla, žiadosť
o vyplatenie poistného plnenia (č.l. 35), devinkulácia poistného plnenia (č.l. 36), faktúra č. XXXX/XXX
(č.l. 37), výzva na zaplatenie spolu s doručenkou (č.l. 40 a 41), a zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:

4. Žalobca podal žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že nehoda sa stala tak, ako to žalobca popísal v žalobe, pričom
bolo zistené, že osobou škodu spôsobil žalovaný, ktorý viedol motorové vozidlo zn. H. N., EČ: N., pod
vplyvom alkoholu, držiteľom vozidla a poistníkom bol S. S..

6. Podľa § 415 OZ, Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 427 ods. 1 OZ, Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu

vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 428 OZ, Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 429 OZ, Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

Podľa § 430 ods. 1 OZ, Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez
vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

7. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 až 431
je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej
zodpovednosti.Navzniktejtozodpovednostisatedanevyžadujezavinenékonanie.Tovšakneznamená,
že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je

podmienkouvznikutejtozodpovednosti.Ustanovenie§427upravujesubjekttejtozodpovednosti,pričom
podľaodseku1jetentosubjekturčenýbezohľadunato,prevádzkouakéhodopravnéhoprostriedkubola
škoda spôsobená. Subjektom tejto zodpovednosti môže byť však aj osoba odlišná od osôb uvedených v
§427,aksúsplnenépodmienkyustanovenév§430.Zodpovednosťzaškodupodľa§427spočívavtom,
že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi

osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Občiansky
zákonník nevymedzuje pojem prevádzkovateľ dopravného prostriedku; je to pojem širší ako pojem
vlastník (hoci spravidla bude s pojmom vlastník totožný), pretože okrem vlastníka zahŕňa aj inú
osobu, ktorá je na základe iného než vlastníckeho práva oprávnená na trvalú prevádzku motorového
vozidla. Prevádzkovateľ, ktorý požičal inému motorové vozidlo alebo iný dopravný prostriedok, ostáva

prevádzkovateľom motorového vozidla, a tým aj zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou
prevádzky.Vodičmotorovéhovozidlaniejeprevádzkovateľomazaškodupodľa§427anasl.zodpovedá
len vtedy, keď sú u neho splnené podmienky ustanovené v § 430. Ustanovenie §-u 430 OZ upravuje
prípad, keď za škodu namiesto prevádzateľa zodpovedá niekto iný než prevádzateľ, resp. keď za
túto škodu zodpovedá okrem neho aj niekto iný. Podľa odseku 1 namiesto prevádzateľa dopravného

prostriedku zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa.
O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide vtedy, ak ho použije osoba, ktorá je
v určitom vzťahu k prevádzateľovi (či už v príbuzenskom, pracovnoprávnom alebo v inom obdobnom
vzťahu), na základe ktorého spravidla dopravný prostriedok užíva, v konkrétnom prípade ho však použilbez vedomia prevádzateľa (napr. v danom prípade jazda syna priateľky na dopravnom prostriedku
vlastníka bez jeho súhlasu a pod.). Ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli
prevádzateľa, zodpovedá sám za škodu, ktorú inému spôsobil prevádzkou dopravného prostriedku.

Postačuje splnenie len jednej z dvoch rovnocenne daných podmienok neoprávnenosti použitia vozidla.
Stačí teda, ak neoprávnený užívateľ - škodca použil vozidlo bez vedomia prevádzateľa, nie však proti
jeho vôli. To v praxi prichádza do úvahy najmä pri zmocnení sa vozidla rodinným príslušníkom bez
vedomia rodiča, ktorý je prevádzateľom motorového vozidla (R 3/1984).

8. Spoločná a nerozdielna zodpovednosť škodcu a prevádzateľa prichádza do úvahy len v tých
prípadoch, keď prevádzateľ motorového vozidla umožnil nedbanlivosťou jeho použitie treťou osobou (§
430 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka); stačí pritom nedbanlivosť nevedomá, že prevádzateľ
nechcel,abydopravnýprostriedokbolzneužitý,aaninevedel,žespôsobjehozabezpečenia,ktorýzvolil,
nie je dostatočný a umožňuje zneužitie motorového vozidla v čase opitosti žalovaného, hoci vzhľadom
na okolnosti a svoje postavenie či osobné pomery vedieť mal a mohol. Súd poukazuje na Rozsudok

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 313/2013. Osobou, ktorá je objektívne zodpovedná za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, je zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku, a to
aj vtedy, ak v okamihu škody sám dopravný prostriedok neriadil. Len v prípade, že dopravný prostriedok
bol použitý bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, zodpovedá za škodu ten, kto takýmto spôsobom
dopravný prostriedok použil (§ 430 ods. 1 prvá veta OZ). Pod pojmom nedbanlivosť, ktorý Občiansky

zákonník bližšie nevymedzuje, treba považovať psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu
konaniu a ku škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel alebo ako vedomá
alebo nevedomá nedbanlivosť. Pri vedomej nedbanlivosti škodca vie, že svojím konaním môže spôsobiť
škodu, ale bez primeraných dôvodov predpokladá, že sa tak nestane, pri nevedomej nedbanlivosti
škodca nevie, že môže spôsobiť škodu, hoci by vzhľadom k okolnostiam a svojím osobným pomerom

vedieť mal a mohol.

9. Zo zisteného skutkového stavu vo veci vyplýva, že škodu pri vedení osobného motorového vozidla
žalovaný spôsobil v stave opitosti a teda bez vedomia, či proti vôli prevádzkovateľa vozidla. Žalovaný
mal vodičské oprávnenie, vozidlo mu síce prevádzkovateľ požičal, avšak žalovaný následne požil

alkoholické nápoje a napriek tomu, že vedel, že v takom stave nemôže viesť motorové vozidlo, sadol si
za volant vozidla a viedol ho, čím porušil zákonnú povinnosť. Vozidlo teda viedol v stave, kedy už nemal
súhlas prevádzkovateľa a teda použil ho v stave opitosti bez jeho vedomia a súhlasu. Súd je potom
toho názoru, že prevádzkovateľ vozidla nezavinil zneužitie svojho motorového vozidla, a to ani vo forme
nevedomej nedbanlivosti. V danej veci totiž nič nenasvedčovalo tomu, že by v rámci bežných rodinných

vzťahov existovalo riziko zneužitia vozidla synom priateľky prevádzkovateľa vozidla v stave jeho opitosti,
resp. prevádzkovateľ nemohol predpokladať, že žalovaný požije alkohol a napriek tomu sadne za volant.

10. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu úmyselne, alebo
ak viedol motorové vozidlo pod vplyvom návykovej látky.

Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, Vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď
sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu
jazdiaceho v zastavanom území obce a pre cyklistu jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo
alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu
pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej

osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou,

11. Žalobca plnil poškodenej O. V. vo výške 821,72 eura a následne vyzval žalovaného, ako osobu
zodpovednú podľa § 430 ods. 1 veta prvá OZ, na náhradu vyplateného plnenia a to v lehote do
4.11.2013. Žalovaný prevzal výzvu dňa 16.10.2013. Tým, že žalovaný neplnil, dňom 5.11.2013 sa dostal

do omeškania.

12. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že žalovaný porušil právnu povinnosť (§ 4 ods. 2 písm.
d/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov) tým, že viedolmotorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Príčinná súvislosť spočíva v tom, že v stave opitosti žalovaný
nemal riadiť vozidlo, pretože nemohol reagovať na danú situáciu okamžite a náležite, nadôvažok k
situácii by ani nedošlo, keby žalovaný vozidlo neviedol tak, ako mu to prikazuje zákon o cestnej

premávke.

13. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žalovaný je osobou zodpovednou za spôsobenú škodu,
preto súd žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň dostal do omeškania, keď si nesplnil svoju povinnosť
voči žalobcovi a to dňom 5.11.2013 (pozri odôvodnenie v bode 11.).

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t.j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase). Omeškanie dlžníka má zo zákona za následok zmenu práv
veriteľa a povinností dlžníka, resp. ich doplnenie novými právami a povinnosťami. V dôsledku omeškania

dlžníka dochádza zo zákona k zmene obsahu právneho vzťahu bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie
zavinil, alebo nie. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z
omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania. Pokiaľ ide o výšku úrokov
a poplatku z omeškania, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je nariadenie
vlády č. 87/1995 Z.z. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559).

16. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Ku dňu 5.11.2013, kedy došlo k omeškaniu žalovaného, bola základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná vo výške 0,5 % p.a., potom úrok z omeškania k uvedenému dňu bol 5,5 % p.a.
Súd preto priznal žalobcovi (okrem priznanej istiny) aj úroky z omeškania vo výške 5, 5 % p.a.

18. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade bol
žalobca v konaní plne úspešný a teda má právo na plnú náhradu trov konania, a preto mu ich náhradu
súd priznal vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.